V osídlach webového sídla alebo Knižničný web na druhý pokus

Pokus prvý…

Od apríla 1998 bol web, tvorený svojpomocne v bežnom textovom editore, preklápaný do formátu html; s jednoduchým rámcovým layoutom, ručnou grafikou, obrázkami, ktoré si občas robili, čo chceli. Okrem obligátnych informácií o fonde, službách a aktivitách ponúkal aj plné texty niektorých knižnicou vydaných bibliografických a metodických materiálov, od novembra (1998) vyhľadávanie v katalógu, neskôr rešeršovanie v databáze regionálnych článkov (2000) a regionálnych osobností (2003). Neuveriteľné, ale z času na čas niekto povedal: je to celkom fajn, jednoduché, dobre sa v tom orientuje…

Pokus druhý…

Nad novým webom sme uvažovali dlhšie. Starý bol okrem iného dosť prácny (najmä pri rozsiahlejších úpravách), graficky a esteticky nedostatočný. Pri tvorbe nového však nešlo len o zvýšenie príťažlivosti, ale aj o prepracovanejší a adresnejší obsah, interaktívnosť stránok, prístupnosť a lepšie dodržanie štandardov. Išlo tiež o zachovanie čo najväčšej nezávislosti od externého prostredia, o úplnú kontrolu knižnice nad formálnou i obsahovou aktualizáciou stránok, ako aj o umožnenie tímovejšej práce.

Urobte web v redakčnom systéme…

…navrhol expert a pridal aj tip na voľne šíriteľný a lákavo bezplatný phpRS z Česka. V lete 2005 vo verejných knižniciach skúsenosti s redakčnými systémami veľmi neboli. Aj keď sme na základe informácií z internetu mali vyhliadnutých pár komerčných redakčných systémov, rozhodli sme sa, ako inak, pre “zadarminkový” a na pohľad celkom vľúdne sa tváriaci phpRS.

Možnosť vyskúšania funkcií phpRS vo virtuálnom “výcvikovom priestore” vytvorenom pre knižnicu sme využili na napísanie prvých článkov, ktoré potom prešli do ostrého webu. Prakticky sa všetko písalo nanovo, i keď sa využíval obsah pôvodných textov. Výhodné bolo a je, že web nemusí byť na disku PC a možno ho editovať prakticky odkiaľkoľvek, kde je internet; webhosting sme však museli rozšíriť o podporné služby (PHP a MySQL). Online databázy knižnice (katalóg, regionálne) zostali z technických dôvodov na linuxovom serveri v knižnici.

Webdizajner po peripetiách dodal prijateľný layout a design webu (chceli sme dva a nie tri bloky, žiadne roletkové menu či flashové prvky, stránku bez bočného rolovania v okne 800 x 600). Nebola to vždy idylka – boli spory o grafiku a vzhľad hlavnej stránky, vyrovnávali sme sa s vnútornými obmedzeniami redakčného systému, s ktorými sa viac nedalo ani hnúť. Práce na webe si vyžadovali veľa pracovného a mimopracovného času.

Vznikla redakcia webu a premena 2 – 3 kolegýň na redaktorky (nastavili sa oprávnenia, stanovila zodpovednosť a postupy, prebrali sa základy HTML a práca s potrebnými modulmi redakčného systému). Okrem autora článku si robotu v html kóde, pripísaní do novej rubriky určenej knižniciam a zriaďovateľom, najviac užila metodička – veru tag! Bibliografka zasa strávila hodiny pri úprave a prevode vlastných bibliografických titulov do formátu PDF – a oplatilo sa! Časom sa zapojili ďalšie kolegyne z útvaru služieb – článkom, tipmi na užitočné odkazy, spracovaním materiálov na stiahnutie (napr. zoznamov noviniek vo fonde, zoznamov zvukových kníh pre nevidiacich a pod.).

Aký web sme chceli…

Web s relevantným obsahom (s ponukou najmä unikátnych vlastných zdrojov, ale aj s odkazmi na zdroje vonkajšie) – na novom webe zostali informačné zdroje a služby, ktoré sprístupňoval už starý web (napr. katalóg, dve regionálne databázy), v ponuke však pribudli: rubriky – určené deťom, nevidiacim, školám, obecným knižniciam a ich zriaďovateľom; na stiahnutie – anotované zoznamy noviniek vo fonde, prepojené na online katalóg s možnosťou zistenia dostupnosti a rezervovania; fotogalérie – z podujatí a interierov knižnice; rozšírené vyhľadávanie – článkov na webovom sídle; mapa sídla/site map – aj v angličtine ; knižnica na mape mesta – orientačné mapky s vyznačením pracovísk služieb. Výrazne sa doplnila sekcia odkazy – členená podľa cieľových skupín (pele-mele pre deti, teen-net, student-net, senior-net), ale aj tematicky. K odkazom sme pridali stručné anotácie a zdá sa, že sme urobili dobre…

Web zrozumiteľný, prehľadne usporiadaný a prívetivý – s ambíciou prihovoriť sa jazykom, grafikou či voľbou zdrojov, ktoré sú primerané cieľovým skupinám. V prvých mesiacoch po sprístupnení sme sa stretli s pripomienkami, že web je trocha fádny, preto sme na niektorých stránkach, určených najmä deťom, využili grafické prvky.

Web primerane interaktívny, umožňujúci spätnú väzbu – návštevníci majú možnosť pridať komentár ku každému článku, v osobitnej rubrike Pýtame sa knižnice môžu položiť akúkoľvek otázku, námet či pripomienku. Redakčný systém umožňuje priamo z článku poslať informačný e-mail a upozorniť tak spolužiaka, kolegu či priateľa na informácie a zdroje z webu, ktoré by mu mohli byť užitočné. Pomerne dobrú odozvu majú ankety, v ktorých sme zatiaľ zisťovali názory najmä na to, čo by webu prospelo.

Web prístupný (dodržiavajúci príslušné štandardy, napr. podľa W3C) – spočiatku sme o problematike veľa nevedeli, nechali sme si však poradiť a mnohé si naštudovali aj sami. Na testovanie stránok sme použili viacero dostupných nástrojov (užitočné odkazy sme našli napr. na http://www.blindfriendly.sk, medzi nimi aj na súborný validačný nástroj AIS, ktorý možno integrovať ako lištu do IE). Najmenšie problémy boli s validitou kódu html (HTML 4.01). Pri písaní článkov sme každú stránku priebežne testovali a v prípade potreby opravili. Stránky prešli aj validáciou prístupnosti podľa WCAG 1 – 1. priorita. Po menšej úprave zostali validné použité kaskádové štýly (CSS 1), layout stránky sa však nepodarilo zmeniť a je stále vytvorený pomocou tabuliek. Čiastočne sa podarilo dodržať pravidlá prístupnosti stránok pre nevidiacich a slabozrakých – aj po odstránení niektorých nedostatkov (napr. zmeny pevnej veľkosti písma na relatívnu), web ešte nespĺňa všetkých 14 požiadaviek.

Web optimálne použiteľný – aby sa na ňom návštevníci rýchlo zorientovali a ľahko našli požadované informácie. Menili sme usporiadanie navigačných prvkov, položiek trvalej hlavnej aj aktuálnej ponuky (tu sa tiež prejavila nedokonalosť a vnútorné obmedzenia phpRS, ked bolo treba zásahmi do systému riešiť nami požadované poradie položiek hlavnej ponuky, pretože systém ich radí abecedne), ako aj radenie článkov (systém radí podľa dátumu vytvorenia). Snažili sme sa nezaplniť napr. hlavnú stránku nepodstatnými rubrikami a informáciami. Layout hlavnej stránky z dvoch blokov sa celkom osvedčil.

Web ľahko nájditeľný neprehliadnuteľný vo vyhľadávačoch, katalógoch a ďalších internetových zdrojoch. Použili sme niektoré dostupné prvky optimalizácie webu pre vyhľadávacie stroje, preverili umiestnenie adresy webu vo významných katalógoch (pokiaľ to bezplatne povoľujú). Dnešné vyhľadávače sa vraj nedajú oklamať rôznymi fintami a viac ako kľúčové slová v metaprvkoch webu na ne platia dôveryhodné odkazy z iných miest internetu, no najmä kvalitný, prístupný, jazykovo bohatý a dobre štruktúrovaný obsah. Ťažko zodpovedne hodnotiť, ale pri námatkových overovaniach najmä výsledkov vyhľadávania používateľov sa web v mnohých prípadoch umiestnil na popredných pozíciách.

Aký web sme vytvorili…

To si netrúfame objektívne hodnotiť. So znalosťou veci to iste posúdila profesionálna porota súťaže TOP WebLibu. Dôležitá je pre nás, samozrejme, aj odozva používateľskej verejnosti, vyjadrená v rastúcej návštevnosti, anketách a komentároch.

Okrem priamej spätnej väzby od návštevníkov máme i profesionálny monitoring využívanosti webu. I keď nie všetky sledované údaje a štatistiky sú stopercentné, môžu pomôcť pri odpovediach na základné otázky: či sa dá web ľahko nájsť, či ho návštevníci bez problémov vidia, ľahko sa v ňom orientujú a či vôbec majú dôvod na jeho stránkach zotrvať. Zaujímavé v tejto súvislosti sú napr. údaje o odkazujúcich stránkach či serveroch, z ktorých návštevníci prišli, zoznamy hľadaných slovných spojení použitých vo vyhľadávačoch (ktoré ich priviedli na naše stránky), ale aj štatistiky o čase strávenom na webe a o počte prezeraných stránok počas jednej návštevy.

Od sprístupnenia webu uplynulo viac ako pol roka, možno je čas na podrobnejšiu analýzu. To je však mimo možností tohto príspevku. Na ukážku aspoň niekoľko často hľadaných slovných spojení, cez ktoré sa návštevníci tiež dostávali na web knižnice: okrem rôznych obmien a kombinácií slov vkmk, knižnica, mikuláš kováč, banská bystrica to boli prekvapivo často vymaľovánky, omaľovánky, knihy online, knihy na stiahnutie, bakalárske práce, seminárne práce, elektronické knihy, e-knihy, osobnosti, maturitné témy, slohové práce, referáty, triky a kúzla, diplomovky, osemsmerovky, rešerše, básne, filmy na stiahnutie – väčšinu týchto výrazov máme v anotáciách odkazov na vonkajšie zdroje. Návštevníci však do vyhľadávačov vpisovali aj dlhšie reťazce: zem pod nohami basen mikulasa kovaca, vyrocia spisovatelov v roku 2006, všetko čo, študent potrebuje k maturitám, zvyky a kroje v blizkom okoli brezna, detske pesnicky riekanky basnicky na stiahnutie, alebo záhadné občianske združenie knižníc vkmk. V zoznamoch sú skoro dve tisícky zadaní a je to zaujímavé a poučné čítanie.

Bude pokus tretí?

Uvidíme. V dohľadnom čase asi nie; skôr to vyzerá na pokračujúci zápas o to, aby terajšie webové sídlo knižnice dospelo (a aby knižnici zostali, okrem toho virtuálneho, aj nejaké sídla reálne…).

Vďaka všetkým, ktorí už priložili a ešte priložia ruku k dielu !