Vyhodnotenie súťaže TOP WebLib 2005 o najlepšie webové sídlo knižnice
Zo Slovenska|
Úvod Cieľom článku je priblížiť čitateľom vyhodnotenie súťaže TOP WebLIB 2005 o najlepšie webové sídlo knižnice. Ide o úvodný z dvoch článkov, ktorý opisuje organizáciu súťaže, jej predprípravnú fázu a výsledky hodnotenia. V článku sa podrobne analyzujú kritériá vplývajúce na nájditeľnosť stránky. Na článok nadväzuje príspevok členky poroty Andrey Fojtů, týkajúci sa analýzy prístupnosti webových sídiel knižníc. Príprava druhého ročníka súťaže TOP WebLib 2005 O význame prezentácie firmy v internete sa už toho popísalo veľa. Dnes si už každý uvedomuje, že internetová prezentácia významne zviditeľní činnosť knižnice smerom k svojim čitateľom a pri dobre navrhnutom systéme aj zefektívni jej činnosť. Málokto si však uvedomuje, že dnes nestačí mať iba webové sídlo, pretože prezentácia v internete môže mať aj negatívny efekt, ak sídlo neprezentuje činnosť knižnice adekvátne, má neaktuálne informácie, nie je nájditeľné, má nevhodný dizajn a pod. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo Spolok slovenských knihovníkov vyhlásil už pred rokom prvý ročník súťaže o najlepšie webové sídlo knižnice TOP WebLib 2004. Vyhodnotenie súťaže s udelením hlavných cien sa uskutočnilo počas konania 33. medzinárodného informatického sympózia INFOS 2005 v apríli a výsledky súťaže sú zverejnené na portáli InfoLib v časti Súťaž Top WebLib 2004. Po vyhodnotení súťaže bolo jasné, že väčšina knižníc nespĺňa základné štandardy World Wide Web konzorcia (ďalej W3C) a odporúčania informačných architektov. Preto okrem série článkov v časopise ITlib sa 7. decembra 2005 konal v Nitre celoslovenský seminár Dizajn webového sídla knižnice. Problémy, východiská, riešenia, kde odzneli prednášky súčasných členov poroty Milana Regeca na tému Najčastejšie chyby pri tvorbe knižničného webového sídla, Andrey Fojtů Zásady prístupnosti webových sídiel pre znevýhodnených používateľov a Sone Makulovej Tvorba webového sídla z pohľadu informačného architekta. Okrem toho boli prezentované výhody redakčných systémov v prednáške Petra Búciho Prednosti využívania redakčných systémov pri tvorbe webového sídla. Cieľom celoslovenského seminára bolo pomôcť knižniciam pri tvorbe webového sídla, upozorniť ich na najčastejšie chyby a naznačiť smery a trendy, ktorými sa dnešný web uberá. Sú to predovšetkým:
Napriek našim odporúčaniam počkať ešte aspoň jeden rok s ďalším ročníkom súťaže, bol na spomínanom seminári vyhlásený 2.ročník súťaže TOP WebLib 2005 a menovaná porota v zložení predseda Soňa Makulová a členovia Milan Regec a Andrea Fojtů. Pri hodnotení webových sídiel knižníc porota vychádzala z kritérií pre jednotlivé piliere informačnej architektúry, ku ktorým patria:
Na každé kritérium sa vzťahuje ešte celý rad doplnkových kritérií, využívajú sa rôzne validačné nástroje a techniky na hodnotenie.V tomto ročníku súťaže sa ako osobitné kritérium vyčlenilo aj prístupnosť stránky pre znevýhodnených používateľov. Celý proces hodnotenia bol mimoriadne časovo a obsahovo náročný. V čase od januára do konca februára sa do súťaže prihlásilo spolu 29 knižníc, z čoho 7 patrilo do kategórie odborné knižnice a 22 knižníc do kategórie verejné a školské knižnice. Hneď úvodom by som chcela povedať, že došlo k významnému posunutiu v kvalite predovšetkým v kategórii verejných a školských knižníc, kde až 5 knižníc prešlo validáciou HTML kódom. Bohužiaľ, ešte stále až 9 knižníc využíva technológiu rámcov (ide predovšetkým o verejné knižnice a Slovenskú národnú knižnicu v Martine), ktorá sa neodporúča a považuje sa za zastaranú. Technológia rámcov bola módnou záležitosťou od roku 1997, kedy ju uviedla na trh spoločnosť Netscape. Aj keď je podpora tejto technológie v súčasných prehliadačoch lepšia, W3C neodporúča používať uvedenú technológiu. Dôvodov je viacero, ale predovšetkým je veľmi nepriaznivá voči znevýhodneným používateľom a robotom prieskumových strojov a spôsobuje problémy pri ukladaní adresy do obľúbených položiek (bookmark). Viac o technológii rámcov sa dozviete v príspevku Andrey Fojtů. Je zrejmé, že knižnice si uvedomujú výhody použitia redakčných systémov a že v porovnaní s predchádzajúcim ročníkom nastal posun aj v tejto oblasti. Podrobné hodnotenie z hľadiska jednotlivých kritérií bolo prezentované okrem uvedených príspevkov aj na seminári, ktorý sa konal 10. mája v UKB. Okrem členov poroty hodnotili webové sídla aj študenti 4. ročníka Katedry knižničnej a informačnej vedy v rámci predmetu Metodológia tvorby a hodnotenia webových stránok (Jazyk HTML/XHTML/XML). Študenti ešte nehodnotili webové sídla na základe všetkých kritérií, pretože ide ešte iba o prvú časť predmetu, ktorá pokračuje v budúcom semestri. Ich hodnotenie nebolo záväzné pre porotu, ale pre zaujímavosť uvádzam, že ich hodnotenie sa vo všetkých kategóriách zhodovalo s hodnotením poroty. Porota hodnotila webové sídla individuálne a k definitívnemu rozhodnutiu prišla na svojom stretnutí dňa 23. marca 2005. V kategórii odborné knižnice bolo rozhodnutie poroty pomerne jednoduché. Výrazným náskokom sa umiestnila Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči pred Štátnou vedeckou knižnicou v Košiciach a Centrom VTI SR v Bratislave. Poradie:
V kategórii verejné a školské knižnice bolo rozhodovanie zložitejšie. O prvom mieste medzi Knižnicou Ružinov a Mestskou knižnicou v Bratislave rozhodlo napokon použitie redakčného systému, ktorý umožní jednoduchú správu a údržbu webového sídla. Na treťom mieste sa umiestnila Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici. Poradie:
Hodnotenie knižníc z hľadiska nájditeľnosti Myslím si, že sa všetci zhodneme na tom, že prezentácia knižnice v internete nie je samoúčelná. Jedným zo základných cieľov je prezentovať knižnicu smerom navonok, teda knižnica musí byť nájditeľná. Nájditeľnosť (findability) webového sídla patrí k mimoriadne dôležitým atribútom, pretože až 30 % návštevníkov prichádza na stránky z vyhľadávačov, ale čo je ešte vážnejšie, podľa viacerých prieskumov až 80 % návštevníkov si pozrie záznamy iba na prvej strane obrazovky (Makulová 2005a). O tom, že na nájditeľnosť stránky má veľký vplyv informačná architektúra, sme hovorili vo viacerých príspevkoch (Makulová 2005b). Nájditeľnosť je kvalitatívny atribút webových stránok a vzťahuje sa na to, že sme lokalizovateľní. Okrem informačnej architektúry má veľký vplyv na nájditeľnosť aj optimalizácia webových stránok pre prieskumové stroje (ďalej SEO – Search Engine Optimization), čiže vylepšenie pozície vo výsledkoch vyhľadávania fulltextových vyhľadávačov. Zviditeľnenie webového sídla vo vyhľadávačoch úzko súvisí s marketingom prieskumových strojov (Search Engine Marketing – SEM), ktorý sa skladá z dvoch častí:
Súčasťou optimalizácie webového sídla je ďalej predovšetkým striktné dodržiavanie štandardov W3C a zásad informačnej architektúry webového sídla (Makulová, 2005 c). Ak sa pri tvorbe webového sídla dodržiavajú konvencie informačnej architektúry, významne sa zvýši aj nájditeľnosť webových stránok. Chcem zdôrazniť, že v našom článku sa budeme zaoberať hodnotením aspektov, ktoré vplývajú na nájditeľnosť stránky pri doržiavaní zásad etiky SEO. Naším cieľom je teda budovať hodnotný obsah a nedosahovať vysoké umiestnenie použitím spamu a ďalších nekalých techník. Podrobná analýza taxonómie spamu je v publikácii (Gyongyi – Garcia-Molina, 2004). Na to, aké umiestnenie získa náš dokument vo vyhľadávacích nástrojoch, vplýva celý rad faktorov. Môžeme ich rozdeliť do 4 veľkých skupín. Sú to predovšetkým:
My sa teraz zameriame hlavne na analýzu faktorov v dokumente. Pôjde nám predovšetkým o spôsob použitia prvku Title (názov dokumentu) na stránkach, využitie metadát, optimalizáciu textu spojení, zmenu URL adresy a tvorbu mapy sídla. Ako používali hodnotené knižnice titul na stránkach Za jeden z najvýznamnejších faktorov je názov dokumentu Title. Značka Title patrí k najdôležitejším a najvýznamovejším prvkom pre optimalizáciu webového sídla pre všetky prieskumové stroje. Prvok Title sa vkladá do hlavičky html dokumentu a vidíme ho ako popis stránky nad prehliadačom. Vyhľadávače berú Title ako kľúčový zdroj o obsahu stránky, a preto by mal byť dostatočne výstižný. Informácia vložená v značke <title> sa ukladá aj ako informácia v obľúbených položkách internetového prehliadača. Je veľmi dôležité, aby bol názov dostatočne zmysluplný a výstižný a jasne hovoril, o čom sa na stránke hovorí. Preto aj rozdielne stránky webového sídla by mali mať rozdielne názvy. Veľmi dôležité je umiestniť dôležité slovo na začiatok názvu, ideálne je začínať slovom, ktoré najviac vystihuje obsah stránky. Veľkou chybou, ktorú často nájdeme na slovenskom internete, je názov Vitajte na stránkach XY! Podobne v prípade viacjazyčných verzií by nadpis nemal začínať určitým a neurčitým členom (A, An, The, Die, Der, Das a pod.). Názvy dokumentov sa líšia od písania názvov pre papierové médiá predovšetkým v dvoch hlavných rozdieloch (Nielsen, 2002, s.128):
Preto by sme pri písaní názvov dokumentov mali dodržiavať podľa Nielsena nasledujúce zásady (2002, s. 128-129):
Príklady nesprávneho použitia v hodnotených knižniciach:
Pri správnom použití by mal prvok Title vždy odrážať obsah stránky webového sídla, ako napríklad: <title>Mestská knižnica v Bratislave – Úvodná stránka</title> – titul pre úvodnú stránku <title>Mestská knižnica v Bratislave – Výpožičný čas</title> – titul pre výpožičný čas a pod. <title>Mestská knižnica v Bratislave – Verejné knižnice v Bratislave</title> – titul pre časť o verejných knižniciach a pod. Prvok Title bol odlišný pre jednotlivé časti sídla iba v deviatich prípadoch. Za vážnu chybu považujeme, ak sa v prvku vôbec nevyskytuje názov knižnice, ako napríklad v prípade Mestskej knižnice v Piešťanoch a v prípade Knižnice Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote. Podobne sa neodporúča používať v prvku iba skratky, ako to bolo v prípade Okresnej knižnice v Poprade (OK Poprad) a Hontiansko-novohradskej knižnice A. H. Škultétyho vo Veľkom Krtíši (www.hnk-vk.sk). Treba si uvedomiť, že robot vyhľadávacieho nástroja berie časť Title ako sémanticky mimoriadne závažnú časť stránky a preto musia byť vždy informácie viazané na konkrétnu knižnicu. Vo väčšine prípadov, aj keď bol prvok Title na úvodnej stránke správny, sa ďalej už nemodifikoval pre ďalšie sekcie sídla (Štátna vedecká knižnica Košice, Staromestská knižnica, VKMK Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici a pod.). Príkladom správneho prvku Title vo všetkých sekciách webového sídla môže slúžiť Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (ďalej SKN), kde sa vyskytoval správny a podrobný titul aj pre podsekcie sídla, ako napr. <title>Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, Formulár objednávky papiera na slepeckú tlač</title>, Ako používali hodnotené knižnice metadáta na stránkach Pri tvorbe informačnej architektúry má veľký význam tvorba metadát. Termín metadáta je výstižný na zvýraznenie veľkého rozdielu medzi udržiavaním katalógov kníh v tradičných knižniciach a aktivitami, ktoré sa realizujú v záujme poskytnutia týchto katalógov prostredníctvom internetu. Metadáta používame na pomenovanie informácií o nejakom zdroji, ktorý nám umožní identifikovať, lokalizovať a žiadať daný informačný zdroj. Metadáta môžu byť: opisné dáta (autor, titul…), subjektové dáta (kľúčové slová, opisy…), prístupové dáta (opis hardvérových a softvérových požiadaviek na použitie zdroja), administratívne dáta (opis vlastných metadát – kedy a kým boli vytvorené…), informácie o pravidlách a podmienkach použitia (Ukropová – Strapcová, 2001). Podľa nášho názoru je to predovšetkým tvorba metadát, kde môžu knižniční a informační pracovníci významne pomôcť pri objavovaní a popise zdrojov v internete a využiť svoje know-how z organizácie poznania. Svedčí o tom aj množstvo úspešných projektov, z ktorých k najvýznamnejším patrí Dublin Core. Začlenením Dublin Core metadát do hlavičky HTML je možné zlepšiť presnosť vo vyhľadávaní. Napriek tomu, že na spomínanom seminári v decembri v Nitre sme venovali metadátam veľkú pozornosť, je situácia stále neuspokojivá. Prakticky až 13 z hodnotených knižníc nepoužíva na svojich stránkach metadáta, respektíve používa iba metadáta generované editorom HTML kódu. Bohužiaľ, uvedený stav je aj na stránkach odborných knižníc, ako napríklad Slovenská národná knižnica v Martine, Centrum VTI SR v Bratislave, Univerzitná knižnica Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Akademická knižnica AOS v Liptovskom Mikuláši a ďalšie verejné knižnice. Väčšina verejných knižníc, ktoré využívajú technológiu rámcov, ani nepoužívajú metadáta, ako napríklad Oravská knižnica Antona Habovštiaka, Kysucká knižnica v Čadci, Knižnica Jána Kollára v Kremnici a pod. Dobré je, ak metadáta podobne ako prvok Title odrážajú vždy obsah každej stránky a nie sú rovnaké na všetkých stránkach sídla, prípadne sa na ďalších stránkach vôbec nenachádzajú. Príkladom správnych metadát môže byť Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči: <meta http-equiv=”Content-Type” content=”text/html; charset=windows-1250”> K ďalším knižniciam, ktoré mali pekne spracované metadáta na sídle, patria Metská knižnica v Bratislave, Knižnica Ružinov v Bratislave, Žilinská knižnica, Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, Staromestská knižnica v Bratislave a pod. Osobitne by som chcela zdôrazniť význam metadát typu description (abstrakt) a keywords (kľúčové slová). Abstrakty stránok by mali byť zrozumiteľné a krátke, pretože ak sa na stránke nachádzajú, objavia sa aj ako popis pri výsledku vo vyhľadávaní. Príklad metadát typu description Mestskej knižnice v Bratislave: <meta name=”description” lang=”sk” content=”Mestská knižnica pre všetkých obyvateľov Bratislavy ponúka svoje služby a literatúru na špecializovaných pracoviskách.”>
Veľkú pozornosť by sme mali venovať aj metadátam typu kľúčové slová. Vhodné je použiť aj synonymné výrazy, prípadne kľúčové slová, ktoré používatelia používajú často pri vyhľadávaní. V súčasnosti existuje celý rad nástrojov, ktoré nám pomôžu zistiť, z ktorých vyhľadávačov používatelia najčastejšie navštevujú naše stránky a ktoré slovné spojenia používajú. Na Slovensku k najznámejším patrí systém NAJ.SK. Ako optimalizovali hodnotené knižnice text spojení na stránkach Je dokázané, že rating webového sídla u vyhľadávacích nástrojov dokáže významne zvýšiť aj text spojení. Text spojení má pre robot vyhľadávacieho nástroja veľký význam, pretože pomáha nájsť ďalšie stránky na webovom sídle. Všetky spojenia vytvárajú dôležitú súčasť navigačnej štruktúry. Vyhľadávací nástroj často nasmeruje používateľa podľa textu spojenia na relevantnú stránku, aj keď táto neobsahuje dané kľúčové slovo.
Obr. 2 Vyhľadávanie podľa textu spojení
Podobne v prípade veľkého počtu záznamov na výstupe je možné zúžiť výsledok rešerše tak, že hľadáme určité kľúčové slová iba v textoch spojení. Na obrázku č. 2 vidíme, že pri zadaní textu spojenia časopisy, kalendáre v Google sme získali 4 záznamy. Na prvom mieste bola SKN v Levoči. Veľmi častou chybou je vytváranie textu spojení typu “klikni sem” alebo “tu nájdeš viac informácií”. Návrh doménového mena a zmena URL adresy pri navigácii na sídle Z praktického aspektu je doména kľúčom k identite na internete, je to vlastne online značka, podľa ktorej si používatelia zapamätajú meno knižnice (firmy) a nájdu jej webové sídlo. Vzhľadom na to, že dve knižnice nemôžu mať tú istú doménu alebo webovú adresu, internetová identita je jedinečná. Z technického aspektu je doména IP adresa, ktorá pomôže nájsť a lokalizovať počítač v sieti internet. Doména identifikuje počítač alebo sieť počítačov v internete. Všetky domény sa končia buď typom organizácie alebo dvojčíselným znakom kódu krajiny (gov, edu, com, sk, cz a pod.). K základným pravidlám patrí, že doménové meno by malo čo najviac korešpondovať s menom firmy alebo menom produktov as lužieb, ktoré chcete na internete ponúkať. Malo by byť čo najkratšie. Malo by byť zapamätovateľné po prvom vyslovení. Prednosť by mali dostať slová, ktoré neobsahujú diakritické znaky. Z hľadiska nájditeľnosti je výhodné, ak sa v meniacej URL adrese pre jednotlivé časti webového sídla nachádzajú kľúčové slová. Významne sa tým zvyšuje rating stránky. Z hodnotených knižníc túto možnosť využívalo pomerne málo knižníc. Príklad Staromestskej knižnice: http://www.starlib.sk/sk/spravy-o-cinnosti/ Tvorba mapy sídla Mapa sídla predstavuje významný prvok systému navigácie na stránke. Podrobné informácie o mapách sídla nájdete v tomto čísle v príspevku Sone Makulovej Systém navigácie na WWW stránkach. Mapa sídla je vo všeobecnosti prehľadne zoradenýz oznam všetkých stránok, ktoré na sídle môžeme nájsť. Často nepredstavuje len jednoduchý súpis stránok, ale vyjadruje predovšetkým vzťahy medzi nimi a prináša metainformácie o týchto stránkach. V prípade sofistikovanejších máp sídiel sú jednotlivé stránky sídla zgrupované do tematických kategórií, môžu byť odlíšené aj farebne. Ich cieľom je, aby používateľ sa v sídle rýchlo orientoval a pochopil štruktúru sídla. Dobrá mapa sídla by mala byť predovšetkým prehľadná, kompletná, nie príliš rozsiahla, rýchlo načitateľná a pravidelne aktualizovaná. Mapa má veľký význam pre roboty prieskumových strojov. Niektoré roboty môžu mať napríklad naprogramovanú hĺbku indexovania sídla iba na dve úrovne z hlavnej stránky. Teda stránky od tretej úrovne by neboli vôbec zindexované. Mapa stránky takto môže nasmerovať robota aj na hlbšie umiestnené stránky. Z hodnotených knižníc malo mapu sídla 11 knižníc, z toho 3 odborné a 8 verejných. Dobré redakčné systémy by mali automaticky generovať mapu sídla po každej aktualizácii. Záver V článku sme zhodnotili niektoré aspekty týkajúce sa nájditeľnosti v prípade súťaže TOP WebLib 2005. Aj keď sa kvalita webových sídiel v porovnaní s predchádzajúcim ročníkom zlepšila, ešte treba prekonať veľký kus cesty, aby webové prezentácie knižníc zodpovedali súčasným štandardom a trendom internetu. Literatúra GYONGYI, H., GARCIA-MOLINA, H. 2004. Web Spam Taxonomy. Technical Report [online], Stanford University, March 2004. [cit. 200604-01]. Dostupné na internete: http://dbpubs.stanford.edu:8090/pub/showDoc.Fulltext?lang=en&doc=2004-25&format=pdf&compression=&name=2004-25.pdf MAKULOVÁ, S. 2005 a. Návrh riešenia problémov pri vyhľadávaní informácií v internete alebo od kvantity ku kvalite. In Knihovna. 2005. Roč. 16, č. 1, s. 23-43. MAKULOVÁ, S.. 2005 b. Hodnotenie webových stránok. Ikaros [online]. 2005, č. 11 [cit. 2006-04-01]. Dostupné na internete: http://www.ikaros.cz/Clanek.asp?ID=200510013. ISSN 1212-5075. MAKULOVÁ, S. 2005 c. Prečo je potrebné dodržiavať štandardy World Wide Web konzorcia. In ITlib. Informačné technológie a knižnice. Roč. 9 (2005), č. 3, s. 54-55. [cit. 2006-04-01]. Dostupné na internete: http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib053/makulova.htm NIELSEN, J. Web. Design. Průvodce od Jakoba Nielsena. Praha : SoftPress, 2002, 382 s. UKROPOVÁ, D., STRAPCOVÁ, E. 2001. Metadáta a čo s nimi. In INFOS 2001. Bratislava : Spolok slovenských knihovníkov, 2001. [cit.2006-04-01]. Dostupné na internete: http://www.aib.sk/infos/infos2001/34.htm TKÁČIKOVÁ, D. 2004. Kvalitní dokument jako základ účinného vyhledávání informací. In Informace na dlani 2004. Inforum 2004 : 10. konference o profesionálních informačních zdrojích 25.-27. května 2004, Vysoká škola ekonomická Praha .[CD-ROM]. Praha :Albertina icome, 2004. ISSN 1214-1429.
Článok bol spracovaný s podporou grantového projektu KEGA 3/3059/05 Súbor interaktívnych učebných textov pre integrovaný predmet Informačné systémy v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania. |
