Osobnosť knižnično-informačného pracovníka v znalostnej spoločnosti

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici a Slovenská asociácia knižníc usporiadali v rámci Týždňa slovenských knižníc v poradí 6. ročník odborných seminárov.

Úspech tohtoročného seminára konaného 31. marca 2006 predurčil aj výber témy. Mnohí prednášajúci ocenili, že v súčasnom období poznačenom starosťami o materiálne a finančné zdroje sa jedno celé podujatie venovalo osobnosti človeka. Referujúci z prostredia knižníc konštatovali, že osobnosti knižnično-informačného pracovníka sa doteraz venovala malá pozornosť. Na tento aspekt sa zabúdalo vo vzdelávaní i v samotnej riadiacej činnosti v knižniciach.

V príspevku upozorňujem na niektoré poznatky, ktoré som získala ako účastníčka seminára.

Na sebariadenie sa vo svojom vystúpení zamerala Ing. Mária Seková, PhD., z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica (EF UMB). Uviedla, že riadenie samého seba patrí medzi najťažšie úlohy osobného i pracovného života. Svoj príspevok nazvala Osobnostný manažment ako súčasť profesijného rastu zamestnancov. Zručnosť, šikovnosť v sebariadení (osobnostnom manažmente) je nevyhnutnou „výbavou“ potrebnou k úspešnosti. Ľudia sa v pracovnom i osobnom živote často nechávajú viesť inými, je jednoduchšie prenechať iným určovanie cieľov, zvažovanie ciest na ich dosiahnutie. Je tu však riziko odklonenia sa od vlastných uznávaných hodnôt, ktoré sú vnútorným limitujúcim faktorom ovplyvňujúcim rozhodovanie o cieľoch i spôsoboch ich napĺňania. Každý z nás má k dispozícii svoj vlastný ľudský potenciál, ktorého súčasťou je aj hodnotovo-orientačná zložka. Ona nám dáva vedomie vlastnej hodnoty, je usmerňujúcim a motivujúcim prvkom konania, rozhodujúcim činiteľom pri rozvoji sebariadenia. Z môjho pozorovania vyplýva, že z totalitných čias mnohým pracovníkom v knižniciach zostala vlastnosť nechať sa viesť inými, nenamáhame sa zvažovať svoje konanie podľa vlastných uznávaných hodnôt. Ak neakceptujeme samých seba, nemôžeme očakávať, že nás a našu prácu bude akceptovať okolie.

PhDr. Marián Kika z toho istého pracoviska v príspevku Psychologické aspekty v práci knižnično-informačného pracovníka zdôraznil, že poskytovanie odbornej knižnično-informačnej služby má popri ekonomických, technických a právnych aspektoch aj aspekty sociálne a psychologické. Psychologické aspekty poskytovania knižnično-informačnej služby vyplývajú z podstaty tejto služby – sociálnej interakcie, začínajúcej priamym alebo sprostredkovaným stykom medzi pracovníkmi knižnice a používateľmi. Tento sociálny kontakt je motivovaný informačnými potrebami používateľa. Pri takomto pohľade na službu vystupujú do popredia pojmy ako osobnosť, osobnostné vlastnosti, temperament, motivačný profil, postoje, percepcia, empatia, interakcia, komunikácia, ale aj neistota, obavy, spolupracujúce či konfliktné správania, emociálna náročnosť, stres a pod. a poskytovanie knižnično-informačnej služby dostáva špecifický ľudský rozmer. V jednom rebríčku profesií usporiadaných podľa náročnosti, uverejnenom približne pred 5 rokmi, sa knihovník ocitol na horných priečkach. Určite aj psychologická náročnosť našej profesie prispela k takémuto ohodnoteniu. Nezaznamenala som však zdroj uvedenej informácie, preto ju nemôžem spresniť. Išlo o zahraničný zdroj.

Príspevok Znalostný manažment a  jeho miesto v súčasnej etape rozvoja spoločnosti postavenej na vedomostiach predniesla Ing. Dagmar Kokavcová, PhD., z EF UMB. Predstavila manažment znalostí ako nový trend súčasného manažmentu. Poukázala na význam ľudského kapitálu, ktorý ako nositeľ znalostí sa stáva najdôležitejším výrobným prostriedkom zabezpečujúcim konkurenčnú výhodu.

V tejto súvislosti spomenula P. Sengeho, autora modelu „učiacej sa organizácie“. P. Senge považuje schopnosť učiť sa rýchlejšie ako konkurenti za jedinú a rozhodujúcu konkurenčnú výhodu. Pod učiacou sa organizáciou rozumie organizáciu, „kde ľudia priebežne rozširujú svoju schopnosť dosahovať výsledky, ktoré si želajú, kde sa podporujú nové a tvorivé spôsoby myslenia, kde je vytvorený priestor pre kolektívnu inšpiráciu a kde sa ľudia priebežne učia tomu, ako sa spoločne učiť“. V učiacej organizácii sa jednotlivci učia z činností organizácie a organizácia ako celok sa učí z aktívnej súčinnosti jednotlivcov. Prichádza mi na um otázka: „Sú naše knižnice učiacimi sa organizáciami?“ D. Kokavcová poukázala na rozdiel medzi manažmentom informácií a manažmentom znalostí, keď podstatou druhého je dokázať nahromadené informácie premeniť na znalosti (vedomosti) a s úspechom využívať. „Znalostný manažment zahŕňa efektívne prepojenie tých, čo vedia, s tými, čo vedieť potrebujú, a premenu osobných znalostí na znalosti organizácie“ (Truneček, 2001). Chcela by som poznamenať, že knižnice si dostatočne neuvedomujú šancu, ktorá sa im ponúka. V ére znalostného manažmentu by sa mali usilovať zohrať kľúčovú úlohu v spoločnosti, na čo ich priam predurčujú a oprávňujú skúsenosti s organizovaním poznania. Namiesto kľúčovej úlohy však často musia čeliť predstavám, ktoré sú v protiklade s poslaním knižníc. V nedávnom čase som sa viackrát stretla s názorom, že nie je správne, ak sa pre knižnično-informačných pracovníkov pri poskytovaní platov uplatňuje výhodnejšia stupnica platových tried. Autori týchto názorov nás porovnávajú s pracovníkmi ekonomických úsekov v organizáciách. Tvrdia, že pracovníci knižníc nemajú zodpovednosť za finančné operácie a že preto im nepatrí výhodnejšia platová trieda, aká sa poskytuje ekonomickým pracovníkom. Pravdou je, že aj keď knižnično-informační pracovníci priamo nevykonávajú operácie na peňažných účtoch, hodnoty, za ktoré zodpovedajú, sú neporovnateľne väčšie. V prednáške sa uvádza príklad firmy Microsoft, ktorej tržná hodnota je takmer stonásobne vyššia, než je účtovne vykazovaná výška jej fixných aktív. Dôvodom je vysoký podiel know-how (tzv. tacitných znalostí), ktoré prispievajú k vysokej hodnote firmy. Súčasné metódy účtovníctva a výkazníctva sú v prevažnej miere orientované na hmotné zložky podniku, aj keď v mnohých prípadoch tvoria len časť hodnoty majetku firmy. To podľa mňa vedie aj k nesprávnym zjednodušeným úsudkom ohľadom platového ohodnotenia pracovníkov, ktorí nie sú zodpovední za účtovníctvo a výkazníctvo. A keď sa aplikujú v knižniciach, vyznievajú jasne v neprospech pracovníkov knižnično-informačných služieb. Zavedením manažmentu znalostí vzniká nová pozícia – manažér znalostí (Chief Knowledge Manager),   ako odznelo v prednáške. Funkciou by mal byť poverený vedúci pracovník. Jednou z konkrétnych podmienok zavedenia a fungovania manažmentu znalostí je tzv. knowledge-sharing kultúra – kultúra kooperatívnej tvorby a využívania vedomostí a informácií.

PhDr. Štefánia Petercová zo Štátnej vedeckej knižnice Košice zaujala vystúpením, v ktorom okrem teoretických poznatkov ponúkla praktické rady, ako zlepšiť spoločenské postavenie a imidž knižnično-informačného pracovníka. Kým v minulosti knihovník predstavoval symbol múdrosti a vzdelanosti a spoločnosť mu prisudzovala funkciu archivára, v súčasnosti sa pojem knihovník spája s poskytovaním určitých špecifických služieb, so spracúvaním a dodávaním informácií, čiastočne s funkciou archivára. Analytik, interpret a dodávateľ informácií – to je charakteristické pre knihovníka budúcnosti.

Š. Petercová radí, ako knihovníci môžu zlepšiť svoje spoločenské postavenie:

• Pracovať v súlade s tým, čo cítime a ako vnímame našu prácu. Mať dobrý vzťah k svojej práci a knižnici.
• Sformulovať inštitucionálne hodnoty, čo je dôležité, dobré a dodržiavať ich (Etický kódex knihovníka, Manifest knižníc, Charta zákazníkov).
• Identifikovať sa so svojou prácou – prispievať k tomu, čo má zmysel, poznať cieľ knižnice, byť zainteresovaný na problémoch inštitúcie, tvorbe a riešení vízií.
• Mať motiváciu niečo zmeniť a rozvíjať. Nebáť sa zmien.
• Veriť, že každý je na niečo dobrý. ­ Niet nesprávnych ľudí, je len nesprávne riadenie, nesprávna motivácia, nesprávna komunikácia.

Mgr. Daniela Džuganová, riaditeľka Univerzitnej knižnice Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, vo svojom príspevku Knižnično-informačný pracovník v zrkadle učiacej sa spoločnosti uviedla základné dokumenty, z ktorých je potrebné vychádzať pri definovaní úloh knižníc v informačnej spoločnosti a znalostnej ekonomike. Zamerala sa na akademické knižnice, hovorila aj o dôležitosti informačnej výchovy študentov vysokých škôl a o úlohe akademických knižníc v tejto súvislosti. Záverom upriamila pozornosť na zaujímavú eurosmernicu, ktorá vyšla už v roku 1999, je však stále aktuálna. Je to Eurosmernica KIS – Sprievodca znalosťami a zručnosťami európskych odborných pracovníkov v odbore knihovníckych a informačných služieb. Kvalifikácia a osobné predpoklady zastávať funkcie v informačných službách sa budú posudzovať podľa registra európskych kompetencií.

Jan Přeučil, herec a mimoriadny profesor banskobystrickej Akadémie umenia, svojím zjavom a vystúpením pod názvom Schopnosť komunikácie preniesol účastníkov seminára do sveta, kde schopnosť komunikovať hrá veľkú úlohu. A neplatí to len vo svete filmu a divadla, z ktorého pochádza. Aj pracovníci knižníc podobne ako herci sa musia naučiť výborne komunikovať. Tými istými slovami je možné vysielať úplne rozdielne signály, stačí pracovať s hlasom. Majstrovsky to ukázal, keď asi 10 rôznymi spôsobmi oslovil pani riaditeľku Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Zdôraznil, že reč je obrazom ducha. A rovnako dôležitá ako prvý dojem je aj neverbálna komunikácia. Vyzdvihol duchovný rozmer našej profesie a varoval, aby sme „computerom“ neprikladali väčšiu váhu než im patrí.

Doc. D. Katuščák, generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice, poďakoval organizátorom, prednášateľom i pozorným účastníkom seminára, ocenil výber témy. Hovoril o problémoch úzko súvisiacimi s témou seminára – o systéme atestácie, katalógu pracovných činností. Úvodom vtipne poznamenal, že obsahom príhovoru nemá veľké šance upútať účastníkov v sále. Nadviazal tak na pani riaditeľku hostiteľskej knižnice PhDr. Oľgu Laukovú, ktorá vo svojom príspevku o špecifikách knižnično-informačnej inštitúcie prezentovala výsledky výskumu pozornosti používateľa služieb pri prvom kontakte s pracovníkom. Pri prvom kontakte upúta najväčší počet používateľov vzhľad a vystupovanie pracovníka – 55 %, ďalej hlas – 38 % a len 7 % používateľov upúta obsah informácie. Oživením bol blok nazvaný Zmenáreň. Postupne sa predstavili pracovníčky služieb ŠVK v Banskej Bystrici sprostredkujúce prvý kontakt s používateľom. Zaujali prirodzeným správaním, vkusným oblečením a jasným vyjadrovaním.

Elektronická verzia príspevkov zo seminára Osobnosť knižnično-informačného pracovníka v znalostnej spoločnosti je prístupná na webovej stránke Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici (http://www.svkbb.sk/zbornik2006/obsah.php).