Elektronické informačné zdroje a ich miesto v knižniciach budúcnosti
Hlavné články
Informačné technológie ovplyvňujú všetky sféry ľudskej činnosti a logicky sa nevyhýbajú ani práci knižníc. Existencia elektronických informačných zdrojov ako produktov implementácie IT a ich sprístupňovanie postupne vytvára významnú súčasť praxe knižníc. Knižnice nastupujúcej éry – teda digitálne knižnice musia akceptovať novú realitu a zohľadniť ju jednak pri samotnej manipulácii s elektronickými zdrojmi od ich príchodu do knižnice, resp. od okamihu získania informácie o ich existencii, až po ich sprístupnenie používateľom. Práca s elektronickými zdrojmi sa neobmedzuje výlučne na tradičné knižničné spracovanie, ale predchádza mu niekoľko ďalších krokov súvisiacich s rozhodovaním a licencovaním zdrojov. Na konci reťazca a vlastne celého úsilia knižnice stojí používateľ, ktorý očakáva relevantné odpovede na svoje otázky a kvalitné služby inštitúcií platených z verejných zdrojov. Nové technológie menia svet. Knižnice majú príležitosť stáť na čele týchto zmien tak, že vyvíjajú a používajú informačné technológie. Pred knižnicami v 21. storočí stoja tri hlavné úlohy:
Aby knižnice v novom tisícročí konkurečne obstáli, musia vedieť napĺňať potreby a požiadavky používateľov a zároveň nájsť vhodnú pozíciu voči ostatným poskytovateľom informácií. Základom vývoja knižníc v informačnom veku nie je zavádzanie technológií na báze uplatňovania samotných technologických kritérií. Veľmi dôležité je posúdenie cieľov, ktoré chce knižnica dosiahnuť s ohľadom na svojich používateľov, a účelné nasadenie danej technológie na splnenie týchto cieľov. Digitálna elektronická knižnica sa neobmedzuje na knihy a seriálové publikácie. V súčasnosti služby poskytované komer- čnými informačnými inštitúciami sú príznačné pre zintenzívňujúce sa informačné prostredie, v ktorom pracujú knižnice a v ktorom sa nachádzajú meniace sa potreby a požiadavky používateľov knižníc. Úspešná knižnica 21. storočia bude fungovať aj za múrmi svojej budovy. Bude poskytovať okamžitý prístup k širokému spektru tlačených a elektronických informačných zdrojov podľa požiadaviek používateľov. Mnohé knižnice už v súčasnosti využívajú technológie na skvalitnenie podmienok, na zvýšenie produktivity a na poskytovanie kvalitatívne lepších služieb používateľom. Ponúkajú napríklad:
S rozširovaním množstva elektronických knižníc je potrebné zosúladiť informačné požiadavky používateľov. Elektronické zdroje doplnia tradičné tlačené zdroje, takže knižnica sa stane centrom zabezpečovania prístupu k novým informačným službám a produktom. Pre úplnosť treba vymedziť niektoré oblasti výskumu a rozvoja v najbližšej budúcnosti:
Zvyšovanie kvality existujúcich služieb a implementácia nových služieb sa nezaobíde bez niektorých ťažkostí. Základom je zabezpečenie takých technologických riešení, ktoré reálne umožnia poskytovať adekvátne služby. Knižnice sú lídrom inovácií v oblasti informačných zdrojov. Digitálne knižnice budúcnosti nebudú len miestami, kde sa dá vypožičať kniha alebo kde bude možné získať odpovede na konkrétne otázky, ale budú predstavovať životaschopnú súčasť informačnej spoločnosti.
Hyperknižnica Systém prehliadky knižnice. Používateľ začína prehliadku náčrtom budovy knižnice a potom sa môže „prechádzať“ po rôznych oddeleniach. Môže si prezerať regály v sklade aj jednotlivé tituly na regáloch. „Knižnicu“ je možné reorganizovať tak, aby zodpovedala potrebám jednotlivcov i skupinám používateľov. Expertné systémy pre konzultačné služby Mnohé otázky používateľov sa často opakujú. Expertný systém na tvorbu odpovedí umožní rýchle spracovanie otázok a zároveň povzbudí používateľov na aktívne využívanie knižnice. V spojení so systémom elektronickej pošty pre špecifické otázky umožní expertný systém vysokú kvalitu konzultačných služieb a konzultačným knihovníkom umožní venovať viac času používateľom, ktorí to budú potrebovať. Virtuálna realita pre vzdelávanie a oddych Tok informácií v knižnici nemusí byť jednosmerný. Počítačové technológie umožňujú interakciu s „knihami“, inými používateľmi, virtuálnymi prostrediami atď. Namiesto čítania o Bratislave sa používateľ môže pomocou technológií preniesť priamo do mesta. Používatelia sa v reálnom čase podieľajú na tvorbe virtuálneho prostredia. Multimediálna literatúra Kniha sa už viac nespája výlučne s tlačou a papierom. Tlač, audio a video v spojení s interaktivitou používateľa dáva predpoklady na získanie bohatšej informácie, než akú poskytuje samotný text. Kooperatívna literatúra Diela vznikajú kolektívne pomocou rôznorodých vstupných a výstupných zariadení. Od jednoduchého textu k plne virtuálnemu prostrediu, od jediného „autora“ k stovkám autorov. Podporuje sa kreativita používateľov. 24-hodinová elektronická knižnica Mnohé informačné zdroje sú dostupné online pomocou modemov a počítačových sietí. Je potrebné vynaložiť úsilie na prípravu rozhraní a štandardov, aby sa zvýšila dostupnosť a využívanie týchto zdrojov. Navigácia v knižnici S nárastom rôznorodých nástrojov a zdrojov na sprístupnenie informácií je dôležité rozšíriť chápanie bibliometrických zdrojov a poskytnúť mechanizmy, ktoré pomôžu používateľom vyselektovať zdroje podľa ich potrieb. Dvomi aspektmi tejto práce je rozvoj systémov napomáhajúcich používateľovi pri výbere medzi zdrojmi a implementácia elektronických sprievodcov na sprístupnenie zdrojov. Sprievodcovia sa stanú oveľa dôležitejšími, pretože zdroje stierajú geografické hranice a sú decentralizované. Knižnica ako centrum pre komunitné informácie Poskytnutím možnosti používateľom vkladať vlastné informácie elektronicky knižnica môže vytvárať finančne nenáročný prístup ku komunitným informáciám. Miestni autori, noviny, rôzne oznamy môžu nájsť domov v knižnici budúcnosti. Otázka nákladov na tlač a skladových priestorov bude z tohto hľadiska nepodstatná. Knižnica ako miesto stretnutí Prostredníctvom elektronickej pošty, virtuálnej reality alebo osobných kontaktov môže knižnica fungovať ako miesto stretnutí pre ľudí s rovnakými záujmami. Využívané údaje, osobné profily a špeciálne záujmové skupiny sa za pomerne nízke náklady zapájajú do elektronických systémov. Svetová knižnica Elektronické zdroje môžu využívať vzdialení používatelia. Kooperácia a spoločné využívanie zdrojov rôznymi knižnicami, ktoré existujú v rôznych geografických lokalitách, znamená šetrenie nákladov jednotlivých knižníc a vyššiu informovanosť používateľov. Knižnica budúcnosti prekročí múry vlastnej budovy a bude schopná dodávať poznatky v celosvetovom meradle adresne, priamo do rúk používateľov.
Celosvetová sieť (web) sa rozrástla z obrovského, neorganizovaného a fascinujúceho fenoménu na ešte mohutnejší, neorganizovanejší, ale o to hlbší a bohatší zdroj obsahu, ktorý vťahuje jednotlivcov do uskutočňovania informačného prieskumu a uspokojovania ich okamžitých potrieb. Knižnice, ktoré nie sú ochotné poskytovať organizovaný a pomerne jednoduchý prístup ku kvalitným zdrojom pochádzajúcim z elektronického prostredia, riskujú stratu používateľov, ohrozujú vlastnú existenciu a význam v súčasnom i budúcom prostredí informácií a poznatkov. Knižnice majú tendenciu pristupovať k elektronickým zdrojom rovnako ako k iným novým formám a technologickým výdobytkom – absorbujú ich do existujúcej organizácie, do aktuálnych funkcií zamestnancov a spôsobu práce. Knižnice spravidla začínajú s elektronickými zdrojmi pracovať postupne, čo môže celkom pokojne fungovať bez väčších problémov. Predsa len vo väčšine prípadov je ich nápor porovnateľný so silou cunami. Web ponúka vynikajúcu príležitosť na rozšírenie elektronických zdrojov bez obmedzujúcej väzby na papier a tlač. Keďže šírka internetu narastá a náklady na priestor na serveroch sa znižujú, stáva sa táto príležitosť atraktívnejšou a praktickejšou. Uspokojivé riešenie problému archivovania však bude vyžadovať koordinované úsilie komunity tvorcov elektronických zdrojov, konzumentov i sprostredkovateľov. Čoraz viac sa ukazuje, že ani jedna skupina nevyrieši tento problém sama, ba ani technologické riešenia nebudú fungovať bez pomoci širšieho spektra zúčastnených strán, ktorými sú: jednotlivé knižnice, knižničné konzorciá, vydavatelia, národné knižnice, dodávatelia a ďalší sprostredkovatelia. Vydavatelia si totiž často myslia, že za archivovanie by mali byť zodpovedné knižnice, pretože uchovávanie a ochrana vedeckého poznania bola vždy doménou a poslaním knižníc. Knižnice si zase myslia, že by to mala byť zodpovednosť vydavateľov, pretože oni vytvárajú, uchovávajú a sprístupňujú elektronické zdroje a koordinujú svoje služby s ostatnými primárnymi a sekundárnymi službami. Pravdupovediac, žiadna skupina nezvládne túto obrovskú výzvu sama. Možno len dúfať, že väčšinu toho, čo sa dnes publikuje elektronicky, budú uchovávať jednotliví tvorcovia, držitelia práv a distribútori v súčinnosti s knižnicami a inými inštitúciami. Nesmierne dôležitým faktom bude interoperabilita a komunikácia medzi distribuovanými archívmi elektronických zdrojov.
Elektronický prístup k zdrojom prináša úžitok jednak používateľom, ale aj knižniciam a vydavateľom. V súčasnom prechodnom období ešte nemožno jednoznačne hovoriť o ekonomickom úžitku, ale už teraz je zrejmé, že mnohé knižnice získali prístup k väčšiemu množstvu zdrojov (napr. vedeckým časopisom) za nižšie ceny práve v elektronickom prostredí. V období elektronického publikovania niektorí vydavatelia zaznamenali enormný rozmach, zatiaľ čo iní vydavatelia (klasických tlačených publikácií) zanikli. Niektoré knižnice dokázali zvládnuť integráciu elektronických zdrojov a s tým súvisiacich služieb, zatiaľ čo iné knižnice doslova „devastuje“ problém vznikajúci z prechodu na elektronické formy. Výhody používania elektronických zdrojov pre používateľov:
Výhody používania elektronických zdrojov pre knižnice:
Nevýhody elektronických foriem:
Pokiaľ knižnica do pracovných postupov akvizície, riadenia a poskytovania prístupu k elektronickým zdrojom absorbuje nové úlohy, môže začať uvažovať o zmene organizačnej štruktúry. Z hľadiska akvizície možno identifikovať 12 akvizične orientovaných funkcií pri riadení elektronických zdrojov, z ktorých len niektoré sú podobné akvizičným funkciám tlačených zdrojov:
Či sú už zmeny náhle a dramatické alebo postupné a organické, organizačná štruktúra knižnice bude potrebovať aktualizáciu tak, aby mohla prijať elektronické zdroje. Na spojenie súčastí manažmentu elektronických zdrojov mnohé knižnice vytvorili nové funkcie alebo nanovo definovali existujúce funkcie, aby zvládli proces prijatia elektronických zdrojov. Vznikli napríklad tieto nové funkcie: koordinátor elektronických zdrojov, knihovník pre elektronické služby, akvizitér elektronických zdrojov, knihovník pre elektronické produkty a seriály, knihovník pre prístup k elektronickým zdrojom, manažér elektronických zdrojov, vedecký knihovník pre elektronické publikovanie a koordinátor elektronických technických služieb. Hranice medzi funkciami sú rôzne a môžu sa vyskytnúť v oddelení doplňovania, v katalogizácii a takmer v každom oddelení knižnice. Prierezová povaha manažmentu elektronických zdrojov prispieva k ďalšiemu stieraniu hraníc medzi organizačnými jednotkami. Z viacerých dôvodov je dôležité pokračovať v pokusoch predvídania a dokumentovania nákladov vynaložených na prechod z tlačených zdrojov na elektronické zdroje. Hlavnými dôvodmi je rozpočtovanie a zodpovednosť. Je veľmi ťažké predvídať a zdokumentovať porovnanie nákladov pre obidve fyzické formy. Elektronické informácie sú skôr predmetom licencií než predaja. Spolu s licenciou držiteľ autorských práv udeľuje povolenie platiteľovi licencie na používanie zákonom chráneného diela, a to na určité obdobie a na vymedzený účel. Majiteľ práv určuje, kto a ako môže používať zdroj. Spravidla platí, že knižnica/platiteľ licencie nevlastní informácie; knižnica len platí za ich využívanie. Licencia jedného vydavateľa alebo dodávateľa sa môže výrazne líšiť od licencie iného vydavateľa. Postupom času vydavatelia a knihovníci získali čoraz viac skúseností pri uzatváraní licenčných zmlúv, čo viedlo k štandardizácii licencií. Niektoré organizácie, vrátane Medzinárodnej koalície knižničných konzorcií (ICOLC), navrhli modely alebo štandardy, ktoré by mali používať subjekty poskytujúce licencie. Ukázalo sa, že aj dodávatelia začali akceptovať tieto modely. Knižnice zohrávajú nezastupiteľnú úlohu pri prepájaní ľudí s informačnými zdrojmi, ktoré požadujú. Zmenil sa spôsob, akým používatelia očakávajú vyhľadávanie a získanie informácií. Používatelia spravidla očakávajú okamžitú odpoveď na svoje požiadavky. Knižnica, ktorá si chce zachovať dobrú povesť v zmenenom prostredí, musí pochopiť informačné správanie vo všeobecnosti. Nesmierne významnou zložkou je samotné katalogizačné spracovanie elektronických zdrojov. Vytváranie prístupu k elektronickým zdrojom je časovo náročné (najmä v prípade elektronických odborných časopisov) a vyžaduje dlhodobé nasadenie ľudských zdrojov. Pri rozhodovaní o lokálnych procesoch alebo o interpretovaní katalogizačných pravidiel pre elektronické zdroje je podstatné brať do úvahy tri hlavné myšlienky:
Knižnica môže ušetriť veľa času, ak pozorne preskúma potreby svojich používateľov a aj zamestnancov. Noví používatelia knižničných zdrojov budú vo všeobecnosti očakávať jednoduchosť, nebudú ochotní tolerovať technické prekážky a nebudú rozumieť knihovníckej terminológii. Knižnice, najmä tie, ktoré sú financované z verejných zdrojov, volajú po uznaní ich skúseností a priorít. Po implementácii významných zmien do služieb knižnice je dôležité vedieť merať výsledky týchto zmien. Jednou z viacerých možností je v prípade elektronických zdrojov presné meranie využívania, čo však bolo realizované len čiastočne. Postupom času sa vyvinuli štandardy na vykazovanie údajov o používaní a v súčasnosti sa implementujú. Čoraz viac dodávateľov vytvára štatistiky, ktoré sú dostupné vo využiteľnej forme. I napriek tomu je zber a analýza údajov a komunikovanie výsledkov časovo náročné. Záver Služby používateľom, ktoré sú zadefinované v organizačných schémach knižníc, sa stávajú „zlatým klincom“ a naplnením úsilia všetkých činností knižnice v okamihu poskytnutia akejkoľvek služby. Prostredníctvom služieb knižnica napĺňa požiadavky a očakávania komunity, pre ktorú bola knižnica zriadená a ktorej má slúžiť. V prostredí centralizovaného rozhodovania v oblasti budovania zbierok služby používateľom znamenajú prvok, ktorý postihuje vybraných odborníkov knižnice alebo celé oddelenia knižnice. Používateľsky orientovaný model služieb používateľom zas na druhej strane pokrýva všetky oddelenia knižnice. Tento model predpokladá, že každé rozhodnutie pracovníkov knižnice, bez ohľadu na špecializáciu a funkciu, ovplyvní samotnú skúsenosť používateľa a zároveň umožní rozvinúť ducha spolupráce medzi jednotlivými pracoviskami knižnice. Služby používateľom sa vyskytujú v troch úrovniach interakcie: priama služba, nepriama služba a využiteľné prostredie. Model priamej služby nepredpokladá, že používateľ vstúpi do knižničných procesov; namiesto toho profesionáli knižnice „idú“ za používateľom, a to buď fyzicky, alebo virtuálne. Model nepriamej služby vytvára elegantné, nevtieravé, virtuálne prostredie, ktoré navodí, že si používateľ sám vyberie danú knižnicu za miesto, z ktorého bude čerpať informácie. Model využiteľnej služby využíva princípy využiteľnosti, prístupnosti a marketingu s cieľom redukcie úsilia a práce používateľa pri navigovaní v knižničnom informačnom prostredí, čím mu zostáva viac času na vzdelávanie. Najvýznamnejšou súčasťou je práve marketing. Účinne realizovaný marketing smeruje k prehĺbeniu a zviditeľneniu hodnoty knižnice v rámci jej komunity, je výkladnou skriňou stratégie knižnice v oblasti rozhodovania, kvality knižničných služieb a slúži na zabezpečenie nepretržitého toku finančných prostriedkov od nadriadených orgánov. Použitá literatúra CONGER, Joan E.: Collaborative electronic resource management. Westport : Libraries Unlimited, 2004. 249 s. ISBN 1-59158-114-1 CURTIS, Donnelyn: E-Journals: A how-to-do-it manual for building, managing, and supporting electronic journal collections. London : Facet Publishing, 2005. 419 s. ISBN 1-85604-541-2 NEWBY, Gregory B. 1991. The Digital Electronic Library. [online]. Dostupné na: http://www.ifla.org/documents/libraries/net/newby.txt |