Ešte raz o informačnej spoločnosti

Recenzia knihy Pavla Rankova Informačná spoločnosť – perspektívy, problémy, paradoxy (Levice : LCA, 2006. 254 s. ISBN 80-89129-91-9)

Keď sa v priebehu 70. a 80. rokov minulého storočia sporadicky na knižnom trhu alebo v časopiseckej literatúre objavovali state o víziách informatizácie a informačnej či bezpapierovej spoločnosti, pôsobili značne futuristicky a predovšetkým abstraktne, keďže hovorili o témach, ktoré boli v tom čase veľmi ťažko predstaviteľné a neboli podložené funkčnou infraštruktúrou, ktorá by dokázala túto víziu aspoň priblížiť životnej praxi väčšiny spoločnosti. Za dve, respektíve tri desaťročia sa udiali technologické zmeny (najvýznamnejšie do tejto sféry zrejme zasiahli vývoj a masové rozšírenie osobného počítača a internetu), ktoré ľudstvo v oblasti informačnej či “sieťovej” spoločnosti výrazne posunuli od chiméry k realite. Dnes už si väčšina z nás nielen dokáže predstaviť, ale aj vyskúšať v praxi, čo to znamená mať neobmedzený prístup k širokej škále informačných zdrojov (áno, všetko je relatívne!) a môcť komunikovať v podstate interaktívne s kýmkoľvek na tejto planéte.

Nová monografia Pavla Rankova je zavŕšením jednej etapy vedeckovýskumného pôsobenia autora a jeho vlastným pokusom o uchopenie témy informačnej spoločnosti, ktorej sa venuje už niekoľko rokov. Výsledkom je práca sumarizujúca výskumy, názory, koncepcie, ktoré sa v posledných desaťročiach k tejto problematike zrodili. Keďže téma prirodzene nesie v sebe všetky atribúty fenoménu, ktorý vzniká masovou aplikáciou prostriedkov informačných a komunikačných technológií v spoločenskom živote, aj vzniknutá práca sa venuje najmä mapovaniu tých problémov, ktoré sa zvyknú označovať ako filozofické, politologické či sociologické.

Ako autor sám zdôrazňuje v úvode, išlo mu o multidisciplinárny prístup k skúmaniu informačnej spoločnosti a snažil sa ukázať, že “informatizácia sa týka v rôznom zmysle, rozsahu a formách celej súčasnej spoločnosti.” V texte knihy sa diskutuje o takých nových či už relatívne ustálených a zaužívaných kategóriách ako informačná revolúcia, virtualizácia priestoru a času v prostredí informačných technológií, informačná chudoba a informačné bohatstvo, informačná explózia a informačný stres, informačná ekológia či nové chápanie autorstva v sieťovom komunikačno-publikačnom prostredí. Prednosti využívania informačných a komunikačných technológií v kognitívnej, či skôr sociálno-kognitívnej oblasti konkrétnejšie pomenúva fenomén kolektívnej inteligencie (ktorý však možno podľa Lévyho okamžite konfrontovať s iným sieťovým fenoménom – “kolektívnou hlúposťou”) a s ním úzko súvisiaci protipól (pre niekoho možno paradoxne?) – demasifikácia spoločenského, kultúrneho a informačného života. Čiastočne sa spomínajú aj ekonomické, či skôr “ekonomizujúce” aspekty problematiky v podobe diskusie o informačnej a znalostnej ekonomike a otázkach komodifikácie a monetarizácie informácií.

Z oblasti takpovediac “archeologických” náhľadov do problematiky informačnej spoločnosti stojí za zmienku, že v práci je aj kapitola približujúca teóriu noosféry Pierra Teilharda de Chardin, ktorá pochádza z 30. rokov 20. storočia a ktorú možno považovať za najstaršiu koncepciu zdôrazňujúcu kolektívne vedomie ľudstva. Nie príliš známa je aj historicky prvá komplexná koncepcia znalostnej ekonomiky na Slovensku, ktorej autorom bol v 60. rokoch 20. storočia Eugen Löbl v knihe Úvahy o duševnej práci a bohatstve národa.

Ani informačná spoločnosť a všadeprítomné informačné a komunikačné technológie zrejme nebudú absolútnym liekom na všemožné problémy ľudstva. Napokon, autor niečo také naznačuje už v úvodnej kapitole, keď sám sebe kladie otázku, či je informačná spoločnosť novou ideológiou. Konštatuje síce, že totalita a slobodný prístup k informáciám sa navzájom vylučujú, zároveň však spomína príklad súčasnej Číny, kde technológia bojuje sama proti sebe (?) a proti informovanosti tým, že sa v prostredí internetu aplikujú (dokonca s pomocou a podporou západných softvérových firiem) filtre zabraňujúce čínskym občanom v prístupe k určitým informáciám, ktoré nevyhovujú režimu. Zaujímavý je tiež názor, že ľudskú spoločnosť možno podľa určitých kritérií vo všetkých etapách jej historického vývoja považovať za spoločnosť informačnú, že všetky historické typy spoločnosti mali svoje komunikačné siete a médiá, ktoré sú už dnes zabudnuté…

Najnovšia kniha Pavla Rankova je kvalitným súborom fundovaných štúdií mapujúcich rozličné aspekty informačnej spoločnosti. Ponúka čitateľom množstvo provokujúcich otázok, a možno ani nie tak hľadanie odpovedí ako skôr konfrontáciu rozličných názorov a uhlov pohľadu. Snúbi sa v nej autorova odborná erudovanosť a znalosť problematiky s jeho umeleckým, spisovateľským backgroundom – vznikol tak pútavý, “čítavý” text, ktorý určite nájde množstvo čitateľov nielen v radoch odbornej verejnosti, ale aj medzi ostatnými záujemcami o problematiku informačnej spoločnosti.