I. Je súčasné vzývanie interoperability namieste? II. Sú informačné systémy pamäťových a fondových inštitúcií na Slovensku pripravené na poskytovanie informácií a poznatkov prostredníctvom informačných portálov a brán?
Zo Slovenska|
Odpoveď na prvú otázku je áno. Čo s tým, čo z toho vyplýva, ako sa tieto skutočnosti prejavujú? Ad I. Stačí si cez prehliadač google.sk zadať heslo “interoperabilita IT” a dostaneme dostatočné množstvo odkazov na stránky a elektronické dokumenty definujúce a opisujúce predmetný pojem. Používanie spoločných štandardov pri budovaní a využívaní informačných systémov (ďalej IS) je základnou podmienkou zabezpečenia funkčnej a efektívnej interoperability. Vývoj štandardov a diskusie o nich trvajú v odbornej komunite už viac desaťročí, zjednotenie snáh pod termín interoperabilita IS má kratšiu minulosť. Interoperabilita (organizačná, technická, syntaktická, sémantická) – presne definovaná a kategorizovaná v odborných článkoch autorov v tomto čísle, ako aj v množstve ďalších informačných zdrojov – predstavuje nielen na prvý pohľad problematiku určenú na riešenie pre pomerne úzko špecializovaných expertov z viacerých oblastí poznania. Bežný používateľ IS, ktorý využíva IS na vyhľadávanie relevantných informácií a poznatkov, ale ani dokumentátor a katalogizátor či zapisovateľ údajov do tohoktorého IS nemá byť pod tlakom riešenia problému interoperability, má len využívať jej prednosti a výhody a dodržiavať určené pravidlá. Na poli riešenia interoperability IS pre pamäťové a fondové inštitúcie (najmä pre múzeá a galérie), po našom súčinnosti IS na báze štandardov, v medzinárodnom kontexte dosiahli podľa môjho názoru najpozoruhodnejšie výsledky tieto medzinárodné organizácie a renomované inštitúcie: ICOM-CIDOC – Museum Information Standards The Getty research Institute – Data Standards and Guidelines The Canadian Heritage Information Network -Standards Každú z nich som mala možnosť jednak ako odborná pracovníčka Slovenskej národnej galérie, jednak ako aktívna členka Slovenského komitétu ICOM a medzinárodného odborného komitétu CIDOC aj viackrát osobne navštíviť v období posledných 15 rokov a počas stážovania aj pomerne podrobne spoznať ich činnosť a výstupy, zúčastniť sa na konferenciách ICOM-CIDOC. Spočiatku boli ich iniciatívy izolované, ale v druhej polovici 90. rokov minulého storočia najmä zásluhou spojenia expertov prostredníctvom činnosti a aktivít v rámci pracovných skupín medzinárodného komitétu pre dokumentáciu CIDOC boli dosiahnuté výnimočné a pozoruhodné výsledky, ktoré sa dnes už rutinne aplikujú nielen v IS určených pre múzeá a galérie (CCO, CDWA, CRM, OAI PMH, AAT…). Obsahové členenie pracovných skupín expertov CIDOC sa mení podľa aktuálnosti vzniknutých požiadaviek:
A čo nás musí tešiť, je fakt, že sa konečne vytvárajú spoločné riešiteľské tímy aj s účasťou expertov najmä z oblasti knižníc, ktoré v medzinárodnom i našom domácom kontexte boli v minulosti lídrami na poli štandardizácie IS (ich významný prínos cítiť nielen pri riešení národných menných autorít), zatiaľ pomenej archívov. Nielen v zahraničí, ale aj u nás na Slovensku (podrobnejšie o tom píše E. Kriššák), a dokonca sú už aj inštitucionalizované (Rada ministra kultúry pre informatizáciu kultúry a jej pracovné skupiny). A keď si tí z nás, ktorí zodpovedajú za zabezpečenie interoperability IS v našej odbornej oblasti, stiahneme z internetu voľne prístupné informačné zdroje, štandardy, normy, metodiky, poskytneme do diskusie nami vytvorené a praxou overené postupy, prediskutujeme všetky disponibilné možnosti, posúdime reálnosť ich praktickej aplikácie, tak potom vytvoríme priaznivý predpoklad na poskytovanie obrovského množstva odborných textových i obrazových informácií prostredníctvom pripravovaného portálu kultúry, resp. kultúrneho dedičstva. Ad II. Ak by už dnes bolo technicky – hardvérovo a softvérovo – pripravené zastrešujúce portálové riešenie pre oblasť kultúry, ktoré by chcelo používateľom poskytovať komplexné informácie z IS fungujúcich v súčasnosti v inštitúciách z oblasti kultúry na rôznej technickej, technologickej, terminologickej báze (KIS3G, CEMUZ, CEDVU, AIS PS, SNORKA, SK CINEMA…), narazilo by na problém nefungujúcej interoperability týchto IS. Zadanie legitímnej požiadavky používateľa portálu na vyhľadanie všetkých informácií napr. o významnom slovenskom výtvarníkovi Petrovi Michalovi Bohúňovi – jeho výtvarné diela v zbierkach galérií, múzeí, portréty jeho osoby od iných autorov, dokumentačné predmety z jeho života zachované v múzeu, knižky o ňom, články o ňom a jeho tvorbe, jeho prípadné publikačné výstupy vo fondoch knižníc, fotografie z jeho života a jeho rodiny, jeho korešpondencia, denníky, náčrtníky uložené v archívoch, filmy a filmové dokumenty o ňom, autentické nahrávky jeho hlasu – by minimálne z dôvodu nerešpektovania sémantickej ani syntaktickej interoperability zápisu mena výtvarníka neprinieslo plnohodnotný výsledok. Aby to mohlo fungovať, vo všetkých systémoch (galérie, múzeá, knižnice, špeciálne archívy, zbierky SFU, STV, SRo…) musela by byť jednoznačne zapísaná menná autorita – Peter Michal Bohúň – a jej rôzne roly (ako autor, ako objekt…). Tento simulovaný príklad som uviedla naschvál, aby bol pomerne jednoduchý, zrozumiteľný a zároveň aby ukázal dôležitosť uplatňovania základných princípov interoperability. Jedna vec je sa na princípoch dohodnúť, druhá vec je dohodnuté princípy aplikovať v praxi. V roku 1996 sme v Slovenskej národnej galérii spracovali a do praxe uviedli tzv. Štandard pre popis diel výtvarného umenia. Mohli by sme ho nazvať s troškou neskromnosti slovenským predchodcom CDWA – pre diela výtvarného umenia. Definoval syntax i sémantiku (základný tezaurus) zápisu položiek a ich obsahu (autor diela, názov diela, výtvarný druh, datovanie – obdobie vzniku diela, materiál, technika…). Viaceré položky sú opakovateľné, mnohé hierarchické. Podľa tohto štandardu bolo do elektronickej podoby zapísaných vyše 200 000 dokumentačných záznamov diel výtvarného umenia zo zbierok SNG, galérií a múzeí na Slovensku. Odborní pracovníci v SNG a spolupracujúcich galériách a múzeách používali tento štandard pri aktualizácii údajov v databáze ich zbierok, pri dopĺňaní nových záznamov o získaných zbierkových predmetoch. Určitá formálna kontrola správnosti zápisu údajov do položiek sa vykonávala v SNG, ale pre súčasné potreby toto riešenie už nevyhovovalo. A aplikácia projektu CEDVU v programe CDS/ISIS, ktorý je nevhodný pre nové ciele, by neumožnila jeho prezentovanie a využívanie cez pripravovaný portál. A to bola pre nás ako riešiteľov jednoznačná výzva konať. V súčasnosti už kompetentní odborníci SNG (ako garant riešenia IS projektu CEDVU – Centrálna evidencia diel výtvarného umenia – Informačný systém pre zbierkotvorné galérie v SR) s externými spolupracovníkmi a s odborníkmi v rámci pracovných skupín Rady ministra kultúry pre informatizáciu pripravili postupný prechod z doteraz používanej softvérovej aplikácie v systéme CDS/ISIS na nové riešenie na báze moderných IKT. A práve teraz nastal ten správny čas aplikovať v novom riešení všetky podstatné zmeny, ktoré zabezpečia nielen spoľahlivú migráciu údajov z pôvodného systému do systému nového, ale zároveň zohľadnia nové usporiadanie, doplnenie definícií, nových položiek a skupín položiek v zmysle už spomínaných štandardov a budú rešpektovať prísnejšie, jednoznačnejšie a podrobnejšie pravidlá pri ich vypĺňaní. K dispozícii je dostatok metodických materiálov overených medzinárodnými skúsenosťami. A ako poznám fungovanie iných informačných systémov v oblasti kultúry na Slovensku, pripravovaný portál kultúry vyvolá u mnohých garantov riešenia týchto IS minimálne potrebu sa o problém interoperability bližšie zaujímať, aby ich systémy nakoniec “v hanbe neostali”. |