OpenDocument
Zo Slovenska|
Súborový formát V súčasnom svete digitalizácie sa údaje a informácie rôzneho druhu, napríklad hudba, obrázok, text, dajú preniesť a uchovať v počítačovom súbore. Aj časopisy a knihy nie je problém preniesť a uložiť do súboru, dôležitou otázkou však je, do akého súborového formátu. Kancelársky dokument, strana časopisu alebo aj celá kniha môže byť totiž v princípe uložená do akéhokoľvek existujúceho súborového formátu, ktorý zachová jej obsah (text i obrázky). Môžu to byť napríklad formáty MS-Word-6 (.doc), TeX, StarOffice (.sxw), MS-Word-XP (.doc), OpenDocument (.odt), IBM-Word (.doc), WordPerfect, PDF, JPEG, Tiff, a iné. Na súkromné účely uloženia a neskoršieho otvorenia daného dokumentu je viac-menej jedno, v akom formáte si osoba tento svoj súkromný dokument uloží. Pre verejné inštitúcie (vrátane knižníc) a pri každom dokumente určenom pre občana je však nutné vybrať si “najvhodnejší” formát. A tu nastáva problém, ako posúdiť, ktorý formát je ten “najvhodnejší”. Čo by teda mal takýto súborový formát spĺňať?
Aby sme k nášmu dokumentu mali prístup i kedykoľvek v budúcnosti bez obmedzení, musíme mať na súborový formát, v ktorom je v počítači uložený náš dokument, plné právo a slobodu. Okrem tejto právnej stránky je potrebné brať do úvahy i technický aspekt – daný súborový formát musí vedieť aj v budúcnosti úplne a presne narábať so štruktúrou formátu. V ostatných mesiacoch a rokoch sa veľa diskutovalo práve o prístupe k vlastným dokumentom v budúcnosti.1 A tu sa dostávame k veľmi dôležitému pojmu – otvorené normy. Sú to normy publikované a verejne dostupné komukoľvek, obsahujúce úplnú špecifikáciu daného súborového formátu. Otvorené súborové formáty, na rozdiel od proprietárnych formátov, sú okamžite dostupné pre každého bez poplatkov a licenčných obmedzení, čím zabezpečujú interoperabilitu (keďže ich môžu používať akékoľvek aplikácie pod akýmkoľvek operačným systémom a keďže ich úplná a presná špecifikácia je tiež verejne známa a dostupná). Interoperabilitu ako aj právnu stránku bodu 3 (zabezpečenie prístupu k dokumentu kedykoľvek v budúcnosti) teda mávnutím prútika rieši taký súborový formát, ktorý je otvorenou normou. Ak je to zároveň aj norma ISO, môže to pomôcť k rýchlemu presadeniu tohto formátu. Opakom otvorených slobodných formátov sú uzavreté proprietárne formáty – tie sú ovládané jediným predajcom. Vo všeobecnosti sú tajné a navrhnuté tak, aby sa používali len v jednom produkte. V dôsledku toho nemôžu konkurenti čítať daný formát efektívne, čím spôsobujú viazanosť na predajcu. Ak väčšina ľudí používa Microsoft Office™ a tento produkt používa tajný proprietárny formát, vyvíja to na všetkých ostatných tlak používať rovnaký produkt. To má potom za následok vytvorenie softvérového monopolu, alebo takmer monopolu. Keďže sú všetci nútení používať ten istý produkt, tí ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť platiť monopolu rentu za produkt, sú vylúčení z digitálneho sveta. Na rozdiel od toho otvorené normy pomáhajú zmenšovať digitálnu priepasť. Otvorené normy otvárajú dvere produktom, ktoré neznevýhodňujú tých, čo sú v nižšej príjmovej vrstve. Na rozdiel od tajných súborových formátov, otvorené dátové formáty sú podporované mnohými softvérovými produktmi, ktoré sa dajú stiahnuť z internetu bez akýchkoľvek poplatkov, čím sa dostávajú bližšie k dosahu tých, čo si nemôžu dovoliť drahé proprietárne softvérové produkty, akým je Microsoft Office™.1 Čo sa týka technickej stránky zabezpečenia prístupu v budúcnosti, momentálne najlepším riešením je to, ak daný súborový formát je založený na XML. XML je skratka z anglického “extensible markup language”, čiže rozšíriteľný značkový jazyk. Nám bude stačiť slovko rozšíriteľný, ktoré naznačuje, že sa v budúcnosti dá rozšíriť, a tým nedôjde k strate informácií. Je tomu naozaj tak – ak je nejaký súborový formát založený na XML, ani dnes ani v budúcnosti nedôjde k strate údajov ani formátovania, to je vlastnosť XML. Na XML sú už niekoľko rokov postavené rôzne bežne používané formáty, napríklad moderné internetové stránky (XHTML), obrázky vektorovej grafiky (SVG), syndikácia obsahu – čítanie noviniek z internetu (RSS), jazyk na matematický zápis (MathML) a ďalšie. XML samotné je otvorená norma, aj preto sa rýchlo rozširuje a je nezávislá na aplikácii a operačnom systéme. Teraz sme si už utvrdili, že náš hľadaný “najvhodnejší” súborový formát (najvhodnejší minimálne pre vládne a verejné inštitúcie), v ktorom je najlepšie uchovávať terajšie i budúce (verejné) kancelárske dokumenty obsahujúce viac než len obyčajný neformátovaný text, musí spĺňať všetky tri vlastnosti:
Nasledujúca tabuľka zobrazuje reálny stav (textových) súborových formátov a ich vhodnosti:
*) Nie je síce založený na XML, ale po technickej stránke by nemal byť problém v prístupe k dokumentu i v (blízkej) budúcnosti.
Ako vidieť z tabuľky, formát OpenDocument je tým hľadaným, najvhodnejším formátom na upravovateľné komplexné kancelárske dokumenty, ktorý možno bezplatne a slobodne použiť kdekoľvek a kedykoľvek na ukladanie a prenášanie aj komplexnejších dokumentov. OpenDocument je otvorený dokumentový súborový formát na ukladanie a vzájomnú výmenu upravovateľných kancelárskych dokumentov, ako sú napríklad textové dokumenty (vrátane obežníkov, správ a kníh), tabuľkové hárky, grafy a prezentácie. Od mája 2006 je zároveň normou ISO/IEC 26300. Za vývoj formátu OpenDocument formálne zodpovedá Technický výbor OASIS – je to nezávislá medzinárodná organizácia, ktorú tvoria experti so širokou škálou skúseností z rôznych oblastí. OpenDocument bol vyvinutý zástupcami predajcov softvéru (IBM, Sun Microsystems, Core, Arbotex atď.), dobrovoľníckych organizácií (KDE, OpenOffice.org, nadácie OpenDocumentu), veľkých zákazníkov s konkrétnymi potrebami (Boeing, Intel, Spoločnosť pre biblickú literatúru, archivári) a vládnych orgánov (Národné archívy Austrálie). OpenDocument predstavuje široký konsenzus IT priemyslu. Je voľne dostupný pre všetkých výrobcov softvéru2 bez akýchkoľvek obmedzení na okamžité implementovanie a používanie. OpenDocument totiž neuprednostňuje žiadneho predajcu na úkor ostatných a nespôsobuje viazanosť na predajcu. OpenDocument je priamo podporovaný mnohými softvérovými aplikáciami, slobodnými i proprietárnymi, ako napríklad AbiWord, KOffice, Mobile Office, NeoOffice, OpenOffice.org, StarOffice, Workplace, čím je už teraz dostupný na všetkých bežne používaných operačných systémoch (Windows®, Linux, Mac®, Symbian, BSD).3
OpenDocument je formát, ktorý spĺňa požiadavku interoperability. Navyše pri použití otvorenej softvérovej aplikácie (napr. KOffice alebo OpenOffice.org) sú náklady na používanie (písanie, ukladanie) formátu OpenDocument nulové pre verejné inštitúcie i pre občana. Aj z týchto dôvodov sa rýchlo presadzuje ako odporúčaný, či dokonca záväzný formát pri verejnom styku v rôznych regiónoch sveta. V Európe napríklad používajú OpenDocument všade vo verejnom styku vo Francúzsku, Belgicku (povinnosť od septembra 2008), Taliansku, Dánsku (povinnosť od januára 2008) a Španielsku.4 Na lokálnej úrovni okrem už uvedeného aj v niektorých miestnych samosprávach Veľkej Británie, Rakúska, Nemecka, Čiech, Nórska, Poľska a Macedónska. Podľa záverov a odporúčaní Paneurópskeho výboru pre služby eGovernmentu (PEGSCO) zo 6. decembra 20065 , členské štáty EÚ by mali vo verejnom sektore (služby elektronickej vlády) používať otvorené dokumentové formáty vhodné na vzájomnú výmenu dokumentov. V súčasnosti jediným (upravovateľným) skutočne otvoreným dokumentovým formátom, ktorý je zároveň normou ISO, je práve formát OpenDocument. Z právneho a technického hľadiska nič nebráni tomu, aby sa aj na Slovensku okamžite začal používať všade vo verejnom styku (ale aj kdekoľvek inde) ako primárny súborový formát na vzájomnú výmenu, resp. publikovanie dokumentov.
http://www.opendocumentfellowship.org/files/odf_and_competition_20_sk.pdf
http://www.oasis-open.org/committe-es/download.php/12572/OpenDocument-v1.0-os.pdf
http://www.opendocumentfel-lowship.org/applications
|
