|
Interoperabilita
Snahy o zachovanie kultúrneho dedičstva so sebou prinášajú
nové a nové výzvy. Jednou z nich je aj otázka interoperability informačných
systémov určených na katalogizovanie, uchovávanie, ochranu a sprístupňovanie našej
rôznorodej a bohatej kultúrnej minulosti a súčasnosti.
Interoperabilita ako taká je chápaná rôzne. V podstate ju možno
definovať ako “schopnosť systému alebo produktu pracovať s inými systémami alebo
produktmi bez potreby vynaložiť zvláštnu námahu zo strany používateľa.
Interoperabilné systémy sú schopné navzájom komunikovať, vymieňať si
informácie” (What Is, 2006). Norma CRM (Conceptual Reference Model – Koncepčný
referenčný model) definuje interoperabilitu ako “schopnosť rôznych informačných
systémov komunikovať časť svojho obsahu, t. j. že si dva systémy môžu vymieňať
informácie a/alebo je možné pristupovať k systémom jednou metódou” (ISO 21127,
2006). Z uvedených definícií vyplýva, že jej podstatou je komunikácia. Aby sa
systémy mohli “dorozumievať”, musia používať rovnaký jazyk a rovnakú syntax.
Preto sa rozlišuje syntaktická a sémantická interoperabilita. Syntaktická
interoperabilita zabezpečuje kompatibilné kódovanie údajov a prístupových
protokolov a sémantická interoperabilita zabezpečuje, že každý systém
spracúva údaje v súlade s predpokladaným zámerom. Okrem týchto dvoch druhov sa
rozlišuje ešte aj organizačná interoperabilita, ktorá spočíva v
“definovaní cieľov činnosti, modelovaním pracovných procesov a spoluprácou
subjektov, ktoré si vymieňajú informácie” (European Comission, 2004).
Otázkam interoperability sa na medzinárodnej úrovni venuje
veľká pozornosť. V rámci Európskej únie sa táto problematika zaradila medzi
prioritné oblasti. Boli predstavené koncepty riešenia interoperability, ako je napr.
Európsky rámec pre interoperabilitu (http://ec.europa.eu/idabc/servlets/Doc?id=19528).
Veľká pozornosť sa jej venuje aj v rámci tzv. e-governmentu, napríklad iniciatíva
Európskej informačnej spoločnosti (http://europa.eu.int/information_society/activities/egovernment_research/focus/interoperability/index_en.htm)
alebo anglická iniciatíva Rámec interoperability e-governmentu (http://www.govtalk.gov.uk/schemasstandards/egif_document.asp?docnum=949).
V Slovenskej republike je táto problematika na národnej úrovni riešená v rámci
národnej informačnej stratégie v Národnej správe o kultúrnej politike (http://www.culture.gov.sk/main/index.php3?ida=504).
Obsah a jeho význam ako podstata znalostnej ekonomiky
Medzinárodné i národné legislatívne prostredie rámcovo
vytvára podmienky pre organizačnú interoperabilitu. Takisto väčšina kultúrnych
organizácií má vo väčšej alebo menšej miere vybudovanú technologickú
infraštruktúru a rovnako sa budujú aj jednotlivé informačné systémy. Najväčším
problémom, ktorý sa dostal do popredia v súvislosti s tzv. znalostnou ekonomikou, je
samotný obsah, t. j. uchovávanie, sprístupňovanie a využívanie digitálneho obsahu.
S digitálnym obsahom súvisí jeho vytváranie (digitalizácia),
uchovávanie (digitálny archív), spravovanie (digitálna knižnica) a využívanie
(prezentácia). Každá z týchto oblastí je zložitým problémom vyžadujúcim si
osobitný prístup. Z hľadiska sémantickej interoperability je dôležité spracúvanie
digitálnych objektov, ich popis, respektíve katalogizácia. Vznikajú súbory
metaúdajov a záznamov o diele, ktoré predstavujú základný nástroj na využitie a
integráciu rôznorodých báz údajov. O metaúdajových štruktúrach sa v
knižnično-informačnom prostredí diskutuje už dlhý čas, absentuje však diskusia o
štandardoch a štruktúrach v širších kultúrnych súvislostiach. Unifikácia
základných popisných štruktúr a spôsobov zápisu údajov je nevyhnutným
predpokladom na vytvorenie konzistentnej bázy údajov o kultúrnom dedičstve, ktorá je
vlastne základnou bázou znalostí. V tejto súvislosti je dôležité uvedomiť si, že
nie je efektívne vynakladať milióny na hardvér, ak nemáme konzistentný obsah, ktorý
by bolo možné prezentovať. Znalosť nie je synonymom pre technológiu, ale pre
využiteľný obsah. Ten bude využiteľný len v prípade jeho konzistentnosti a
schopnosti byť prezentovaný v integrovanej forme prostredníctvom ľubovoľného
systému nezávislého od hardvéru a softvéru.
Štandardy
Na dosiahnutie komunikácie informačných systémov je potrebné
akceptovať štandardy a normy pre údajové štruktúry, výmenné formáty,
komunikačné protokoly a metaúdajové štruktúry založené na XML. V knižničnej a
informačnej vede sú dobre známe štandardy MARC a Z39.50, teraz už aj jeho novší
variant SRU (Search/Retrieve via URL). S úspechom sa využívajú
metaúdaje založené na iniciatíve OAI PMH (Open Archives Initiative – Protocol for
Metadata Harvesting) akceptujúce metaúdajové štruktúry DublinCore alebo METS
(Metadata Encoding and Transmission Standard), prípadne MODS (Metadata Object Description
Schema), MADS (Metadata Authority Description Schema) či EAD (Encoded Archival
Description). Takisto katalogizačné pravidlá AACR (American Association for Cancer
Research) a ISBD (International Standard Bibliographic Description) zaručujú obsahovú
konzistentnosť knihovníckych údajov.
Vo sfére kultúry je však dôležité uvedomiť si, že knižnice
sú iba jednou z jej častí. Ak chceme integrovať všetky kultúrne informácie,
potrebujeme vyvinúť taký nástroj, ktorý zohľadňuje spoločné aj jedinečné črty
a potreby všetkých kultúrnych inštitúcií. Každá inštitúcia má určité nároky
na štruktúru a obsahovú stránku dokumentácie. Práve preto boli vytvorené pravidlá
CCO (Cataloguing Cultural Objects – Katalogizovanie kultúrnych objektov), ktoré
reflektujú potreby veľkej časti kultúrnej sféry (s výnimkou napríklad
prírodovedných múzeí, ale to je problém, ktorý bude treba tiež riešiť vytvorením
prírodovednej ontológie a jej prepojením s existujúcimi kultúrnymi systémami). CCO
sú obdobou knihovníckych AACR. Analogicky k formátu MARC existuje formát CDWA
(Categories for the Description of Works of Art – Kategórie na popis umeleckých diel)
a VRA Core (Visual Resources Association Core Categories – VRA jadro).
V rámci Medzinárodného výboru pre dokumentáciu Medzinárodnej
rady múzeí (ICOM-CIDOC) vznikol ontologický model CRM, ktorý je určitou obdobou
knihovníckeho FRBR. Na ich prepojení sa v súčasnosti intenzívne pracuje. V roku 2003
vznikla medzinárodná pracovná skupina pre harmonizáciu FRBR a CIDOC CRM. Jej úlohou
je vyjadriť FRBR model pomocou CRM a pokiaľ to bude možné, zlúčiť obidva modely do
jedného ontologického modelu reflektujúceho celú kultúrnu sféru (Doerr – LeBoeuf,
2006).
CDWA
(http://www.getty.edu/research/conducting_research/standards/cdwa/)
Kategórie na popis umeleckých diel obsahujú súhrn všetkých
položiek, ktoré je možné v systéme popísať. Predstavujú preto určitú údajovú
štruktúru, pričom obsahujú podrobnú charakteristiku vlastností aj obsahu každej
položky. Podrobne sa venujú aj autoritám pre kultúrnu oblasť. Sú základom pre CCO.
Existuje aj CDWA Lite, čo je metadátová XML schéma určená na
prenos záznamov prostredníctvom zberného (harvesting) protokolu OAI.
VRA Core Categories
(http://www.vraweb.org/vracore3.htm)
VRA hlavné kategórie (nazýva sa aj skrátene VRA jadro) sú v
podstate metaúdajovou schémou určenou na popis diel a ich obrázkov (image) v
digitálnom prostredí.
CCO
(http://www.vraweb.org/ccoweb/)
“Katalogizovanie kultúrnych objektov” je príručka
obsahujúca pravidlá popisu kultúrnych diel a ich obrázkov. V súčasnosti existuje vo
forme pracovnej verzie (draft) z roku 2006. Napriek tomu je široko akceptovaná v
kultúrnom prostredí a slúži ako jedinečný nástroj na popis kultúrneho obsahu.
Zaujímavosťou je, že pravidlá v CCO vychádzajú z AACR a pri komplikovaných
problémoch popisu (napríklad mien osôb) na ne priamo odkazujú. Zároveň však majú
širší záber ako knihovnícke pravidlá, pretože sú určené na popis všetkých
druhov kultúrnych objektov.
Navyše to nie sú iba katalogizačné pravidlá, keďže obsahujú
aj rady na navrhovanie databáz a vzťahov medzi poľami. Z nich najzaujímavejší je
princíp kontrolovaných a popisných polí. CCO odporúča pre jednotlivé položky
záznamu vytvárať dva typy polí: kontrolované, ktoré obsahuje položku z
indexu, a popisné, ktoré obsahuje voľný text. Napríklad pri popise materiálu
sa v kontrolovanom poli vyberie príslušná položka vo formalizovanom tvare (napríklad
položky železo a drevo) a do popisného poľa sa môže napísať poznámka
katalogizátora (napríklad drevený štít s železným kovaním). Tento princíp
umožní jednak konzistentné údaje s jednoznačným významom (kontrolované pole) a
tiež ponecháva priestor na voľný popis všetkého, čo je k danej položke relevantné
(a je možné vyhľadať tieto informácie prostredníctvom plnotextového
vyhľadávania).
Ontológia CRM
(http://cidoc.ics.forth.gr/index.html)
Pojmový referenčný model bol v minulom roku prijatý ako
medzinárodná norma. Je vyvrcholením práce Medzinárodného výboru pre dokumentáciu
(CIDOC, http://www.willpowerinfo.myby.co.uk/cidoc/)
a Medzinárodnej rady múzeí (ICOM, http://icom.museum/).
Cieľom CRM je ponúknuť pojmovú základňu na sprostredkovanie
informácií medzi organizáciami kultúrneho dedičstva, ako sú múzeá, knižnice a
archívy. Táto medzinárodná norma je nástrojom, ktorý umožňuje porovnávať a
harmonizovať rôznorodé a nekompatibilné informačné zdroje (ISO 21127: 2006).
V podstate je to doménová ontológia pre informácie kultúrneho
dedičstva umožňujúca výmenu informácií a integráciu heterogénnych zdrojov o
kultúrnom dedičstve. Umožňuje vytvárať sémantické definície a vysvetlenia
určené na transformáciu rôznorodých lokalizovaných informačných zdrojov do
koherentných globálnych zdrojov, ktoré sa nachádzajú v informačných systémoch
kultúrnych inštitúcií. CRM ontológia je vyjadrená ako séria vzájomne súvisiacich
pojmov s ich definíciami. Táto prezentácia je podobná tej, ktorá sa používa pri
tezauroch, ale neposkytuje definície termínov používaných ako údaje v dokumentácii.
Ontológiu tvorí 80 tried a 130 jedinečných vlastností. Môže byť vyjadrená
ľubovoľným ontologickým jazykom, respektíve prostredníctvom RDF (Resource
Description Framework; http://www.w3.org/RDF/).
Najdôležitejším poznatkom v súvislosti s CRM je fakt, že
bežný používateľ informačného systému s ňou prakticky neprichádza do styku.
Ontológia CRM je nástrojom pre komunikáciu strojstroj a v systéme je prítomná ako
jeden z jeho nástrojov, ktorý je aplikovaný pri špecifických operáciách
vyžadujúcich od systému takzvané “inteligentné” služby, napr. pri vyhľadávaní
informácií z rôznych zdrojov.
Pracovná skupina pre interoperabilitu
Na riešenie takto komplexného problému bola vytvorená Pracovná
skupina pre interoperabilitu, ktorá je výsledkom poverenia Rady ministra kultúry SR pre
informatizáciu kultúry. Tá na svojom zasadnutí dňa
23. marca 2006 poverila Univerzitnú knižnicu v Bratislave (ďalej
UKB) riešením interoperability heterogénnych informačných systémov.
Jej prioritnou úlohou je snaha zabezpečiť koordináciu a
kooperáciu inštitúcií rezortu kultúry pri decentralizovanom prístupe k riešeniu
danej problematiky (Univerzitná knižnica v Bratislave, 2006b).
Na pôde UKB vznikol odbor systémovej integrácie, ktorý vytvoril
webové sídlo určené na prezentáciu a odbornú komunikáciu (dostupné na adrese
https://interoperabilita.kultury.sk/drupal.
Úlohou odboru je vybudovať a zabezpečiť prevádzku portálu kultúry, ktorý má
ambíciu prezentovať sieť kultúrnych a pamäťových inštitúcií, ktoré sú
nositeľmi národného kultúrneho dedičstva a kultúrnych aktivít. Ministerstvo
kultúry Slovenskej republiky schválilo UKB za prevádzkovateľa Registra kultúry
(Univerzitná knižnica v Bratislave, 2006c).
Výsledkom spoločnej snahy je vytvorenie komplexného portálu
kultúry ako pokračovateľa projektu Budovanie registrov kultúrneho dedičstva a
kultúrnych aktivít. Na splnenie tohto cieľa vznikli viaceré iniciatívy, ako sú
napríklad návrh systému pre národné autority, budovanie terminologických báz
údajov pre jednotlivé oblasti kultúrnej sféry, návrhy projektov Kultúrny profil
(ktorý sa začne realizovať v roku 2007) a Metodika a praktické uplatnenie normy CIDOC
CRM/ISO 21127 v pamäťových inštitúciách stredoeurópskeho regiónu. Tieto
iniciatívy vznikli v širšej spolupráci medzi takými inštitúciami, ako sú
Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria, Pamiatkový úrad Slovenskej
republiky a iné. V súvislosti s otázkami možnej aplikácie modelu ontológie CRM sa
rozvinula medzinárodná spolupráca predovšetkým s Moravským zemským múzeom v Brne.
Systém pre národné autority
Prvým nevyhnutným krokom na ceste k sémantickej interoperabilite
je zabezpečiť sémantickú jednoznačnosť popisu záznamov v systémoch jednotlivých
odvetví kultúry. Jedinečnými identifikátormi mien, názvov, časových období,
udalostí, termínov a pod. sú záznamy autorít. Ich budovanie pre oblasť kultúry je
zložitý proces vyžadujúci spoluprácu všetkých inštitúcií a odborníkov
(múzejníkov, literárnych vedcov, knihovníkov, umenovedných historikov, jazykovedcov
atď.).
Je potrebné vytvoriť platformu, na ktorej bude táto spolupráca
prebiehať a ktorá bude programovo a technologicky nezávislá, no pritom umožní
sémantickú konzistenciu záznamov o kultúrnych artefaktoch. Výsledkom uvedenej
spolupráce bude systém národných autorít, t. j. indexov s jednoznačne
identifikovanými položkami. V podstate ide o vytvorenie centrálnej bázy autorít ako
samostatnej aplikácie nezávislej od technického a programového vybavenia, ktorá bude
prístupná cez internet a jej napĺňanie bude prebiehať online prostredníctvom
kooperácie a participácie na tvorbe autoritných záznamov zodpovednými garantmi.
Riešenie na systémovej úrovni zahŕňa:
- definovanie cieľov a funkcionality systému,
- akceptáciu štandardov pre údajové štruktúry, metaúdaje a
interoperabilitu,
- vytvorenie údajovej štruktúry,
- vytvorenie nástrojov na prácu s ontológiami,
- vytvorenie používateľských rozhraní,
- vytvorenie infraštruktúry na komunikáciu údajov.
Riešenie na vecnej úrovni zahŕňa:
- identifikovanie odborných terminologických slovníkov, taxonómií,
číselníkov, tezaurov,
- konsolidácia jestvujúcich tezaurov,
- transformácia tezaurov do ontológií.
Samotné autoritné záznamy musia byť kompatibilné s výmenným
formátom MARC 21 a s CDWA. Po podrobnej analýze jednotlivých noriem a štandardov pre
autoritné záznamy je navrhnuté využiť typy a štruktúru záznamu v súlade s CCO a
ich komunikáciu prostredníctvom ontologického modelu CRM. CCO pozná 5 základných
druhov autorít:
- Personálna/korporatívna autorita;
- Pojmová (Concept) autorita;
- Predmetová autorita;
- Geografická/miestna autorita;
- Udalostná (Event) autorita.
Na základe analýzy modelu FRANAR a CCO popisu kultúrnych objektov
je navrhnuté vytvoriť 5 ontolo-gických modelov autorít:
- Aktéri – obsahujúca personálne a korporatívne autority;
- Kultúry – obsahujúca predmetové (ikonografia) a pojmové
(pokrývajúce oblasti definované v CCO: kultúra, štýl, technika) autority;
- Materiály – obsahujúca predmetové autority (materiály);
- Udalosti – obsahujúca dejové autority (vrátane konferencií);
- Miesta – obsahujúca geografické autority.
Pre všetkých päť modelov ontológií je potrebné využiť normu
ISO 21217: 2006.
Autoritný záznam musí dostať jedinečný identifikátor v podobe kódu. Tento kód je
navrhnutý v tvare:
Kód krajiny:kód obsahu:typ autority:kód
garanta:prírastkové číslo.
Oddeľovačom jednotlivých častí je : (dvojbodka). Všetky kódy
by mali byť trojmiestne, pre kód krajiny je to pre Slovenskú republiku podľa normy ISO
3166-1: 2006 svk. Kód obsahu navrhujeme "psi"
(Pojmy a symboly pre interoperabilitu), ktorý korešponduje s funkciou autoritných
záznamov. Typ autority musí obsahovať aspoň nasledujúce typy: per –
personálna, kor – korporatívna, uda – udalostná, geo
– geografická, mat – materiálna a poj –
pojmová. Kód garanta vychádza zo zoznamu centrálne riadených kultúrnych
inštitúcií v rámci ministerstva kultúry: snk – Slovenská
národná knižnica, sng – Slovenská národná galéria, snm
– Slovenské národné múzeum, pau – Pamiatkový úrad, huc
– Hudobné centrum, diu – Divadelný ústav, sfu –
Slovenský filmový ústav, ukb – Univerzitná knižnica v Bratislave, lic
– Literárne informačné centrum, noc – Národné osvetové centrum,
scd – Slovenské centrum dizajnu a suh – Slovenská
ústredná hvezdáreň.
Prírastkové číslo musí byť dostatočne flexibilné k budúcemu
nárastu záznamov, a preto je navrhované 10-miestne, pričom pre každý typ autority sa
musí počítať zvlášť v tvare 0000000001, 0000456421 a pod.
Napríklad pre personálnu autoritu, ktorej garantom je SNK, by kód
vyzeral takto:
sk:psi:per:snk:0123456789
Samotná štruktúra záznamu musí pozostávať z troch úrovní:
povinnej, obsahujúcej povinné údaje potrebné na popis autority (táto štruktúra bude
systémom exportovaná vždy), doplňujúcej, obsahujúcej doplňujúce údaje, a
nepovinnej, obsahujúcej voľne tvorené poznámkové pole (obdoba wikipédie). Príklad
štruktúry je možné vidieť na stránke https://interoperabilita.kultury.sk/drupal/?q=node/73
(Kriššák, 2006).
Budovanie terminologických báz údajov, taxonómií a
tezaurov
Na prvom zasadaní pracovnej skupiny pre interoperabilitu
informačných systémov v rezorte kultúry sa jej členovia dohodli na návrhu zriadiť
harmonizačné a kompetenčné centrá pre sémantickú interoperabilitu v záujme
budovania terminologických korpusov. Garancie hlavných oblastí kultúry, ako sú
divadlo, dizajn, film, výtvarné umenie, hudba, literatúra, múzeá, pamiatky a
knižnice, prebrali na seba jednotlivé inštitúcie a ako harmonizačné centrum bola
navrhnutá UKB prostredníctvom odboru systémovej integrácie (Univerzitná knižnica v
Bratislave, 2006a).
Analyzovali sa existujúce číselníky Slovenského národného
múzea, Slovenskej národnej galérie a Pamiatkového úradu SR. Takisto sa analyzovali
možné použiteľné zahraničné tezaury. Ako východiskové tezaury, čo do štruktúry
a obsahu, boli vytypované:
Zároveň začala príprava na transformáciu číselníkov v SNM a
na aplikáciu číselníkov v novom pripravovanom informačnom systéme SNG.
Terminologická práca a predovšetkým harmonizácia termínov je nesmierne zložitá
problematika. Kultúrne prostredie je už z podstaty otvorené rôznym výkladom, často
historicky determinovaným, pričom všetky interpretácie môžu byť relevantné z
pohľadu umenovedných historikov. Napriek tomu pri zabezpečení jedinečného významu
informácií v digitálnom prostredí je nevyhnutné vytvoriť akceptovateľné tezaury na
zabezpečenie obsahovej integrity.
Táto úloha je spolu s autoritnými záznamami základom pre
ďalšie rozvíjanie ontologických modelov a sémantického webu ako takého. Bez
jednotnej terminológie a indexov nie je možné vybudovať sémanticky interoperabilný
systém, pretože technológia “nerozumie” údajom. Preto musí mať každý systém
vybudované mechanizmy na porozumenie údajov prostredníctvom tried (respektíve polí
prostredníctvom štandardizovaných údajových štruktúr) a definovaných vzťahov
medzi nimi (ontológia), a zároveň musí byť garantovaná správnosť zápisu údajov
do jednotlivých polí (indexy, tezaury, číselníky…). V prípade, že sú tieto dve
podmienky splnené, je možné s týmito údajmi narábať a spájať ich do poznatkov,
čím sa vytvára báza znalostí. A znalosť je podstatou znalostnej ekonomiky,
využiteľná v systéme vzdelávania rovnako ako v iných informačných systémoch
verejného záujmu. Zachovanie kultúrneho dedičstva stráca na význame v prípade, že
informácie o ňom nie sú prístupné a využívané. Budovanie sémantickej
interoperability je cesta k ich efektívnemu sprístupneniu širokej verejnosti a
zároveň je to výzva pre celú kultúrnu obec, aby ukázala, čo je vyvrcholením jej
dlhoročného úsilia v prospech spoločnosti. V neposlednom rade je to príležitosť na
zviditeľnenie sa na virtuálnej mape Európy a vlastne aj sveta. Nemali by sme ju
prepásť.
Zoznam bibliografických odkazov:
DOERR, Martin – LeBOEUF, Patrick. 2006. The CIDOC
Conceptual Reference Model : FRBRoo Introduction
[online]. ICOM, 2006-12-15 [cit. 2007-01-15]. Dostupné
na internete: <http://cidoc.ics.forth.gr/frbr_inro.html>.
European Comission. 2004. European Interoperability
Framework for Pan-European eGovernment services [online]. Verzia 1.0. Luxembourg : IDABC,
2004 [cit. 2007-01-10]. 26 s. Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/idabc/servlets/Doc?id=19528>.
ISBN 92-894-8389-X.
Europe´s Information Society 2006. eGovernment
Interoperability and Pan-European Services [online]. EU, 2006-11-13 [cit. 2007-01-10].
Dostupné na internete:<http://europa.eu.int/information_society/activities/egovernment_research/focus/interoperabili-ty/index_en.htm>.
Getty. 2007a. Art & Architecture Thesaurus [online].
[Cit. 2007-01-24]. Dostupné na internete:<http://www.getty.edu/vow/AATSearchPage.jsp>.
Getty. 2007b. Categories for the Description of Works of
Art [online]. [Cit. 2007-01-11]. Dostupné na internete: <http://www.getty.edu/research/conducting_research/standards/cdwa/>.
Getty. 2007c. The Getty Thesaurus of Geographic Names [online].
[Cit. 2007-01-24]. Dostupné na internete: <http://www.getty.edu/vow/TGNSearchPage.jsp>.
Getty. 2007d. The Union List of Artist Names [online].
[Cit. 2007-01-24]. Dostupné na internete: <http://www.getty.edu/vow/ULANSearchPage.jsp>.
Gov Talk. 2005. E-Government Interoperability Framework.
UK, 2005-03-18 [cit. 2007-01-10]. Dostupné na internete:<http://www.govtalk.gov.uk/schemasstandards/egif_document.asp?docnum=949>.
ICOM. 2006. The CIDOC Conceptual Reference Model [online].
2006-12-15 [cit. 2007-01-15]. Dostupné na internete: <http://cidoc.ics.forth.gr/index.html>.
ICOM. 2007. International Council of Museums [online].
[Cit. 2007-01-11]. Dostupné na internete: <http://icom.museum/>.
ISO 21127: 2006. Information and documentation. A
reference ontology for the interchange of cultural heritage information.
ISO 3166-1: 2006. Codes for the representation of
names of countries and their subdivisions. Part 1: Country codes.
KRIŠŠÁK, Erik. 2006. Systém pre národné autority
zalo-žený na princípe sémantického webu. In Zasadanie pracovnej skupiny pre
interoperabilitu. Bratislava : UKB,
14. 11. 2006. 13 s. Dostupné na internete: <https://interoperabilita.kultury.sk/drupal/?q=node/73>.
MDA. 1999a. British Museum Object Names Thesaurus [online].
1999 [cit. 2007-01-24]. Dostupné na interne-te: <http://www.mda.org.uk/bmobj/Objintro.htm>.
MDA. 1999b. British Museum Material Thesaurus [online].
1999 [cit. 2007-01-24]. Dostupné na internete: <http://www.mda.org.uk/bmmat/matintro.htm>.
MK SR. 2003. Národná správa o kultúrnej politike SR
: Správa skupiny európskych expertov [online]. Bratislava : MK SR, 2003
[cit.2007-01-10]. 474 s. Dostupné na internete: <http://www.culture.gov.sk/main/index.php3?ida=504>.
ISBN 80 -968317-1-2.
Univerzitná knižnica v Bratislave. 2006a. eCulture :
Interoperabilita informačných systémov : kompetenčné centrá MK SR pre
interoperabilitu [online]. 2006 [cit. 2007-01-24]. Dostupné na internete: <https://intero-perabilita.kultury.sk/drupal/?q=node/122>.
Univerzitná knižnica v Bratislave. 2006b. eCulture :
Interoperabilita informačných systémov : o nás [online]. 2006 [cit. 2007-01-24].
Dostupné na internete:<https://interoperabilita.kultury.sk/drupal/?q=node/144>.
Univerzitná knižnica v Bratislave. 2006c. eCulture :
Interoperabilita informačných systémov : OSI [online].
2006 [cit.2007-01-24]. Dostupné na internete: <https://interoperabilita.kultury.sk/drupal/node/50>.
VRA. 2007a. Cataloguing Cultural Objects : A Guide to
Describing Cultural Works and their Images [online]. Draft 2005. 2007-01-24
[cit.2007-01-24]. Dostupné na internete: <http://www.vraweb.org/ccoweb/>.
VRA. 2007b. VRA Core Categories [online]. 2007-01-24
[cit.2007-01-25]. Dostupné na internete: <http://www.vraweb.org/vracore3.htm>.
W3C. 2006. Resource Description Framework [online].
2006-02-09 [cit. 2007-01-24]. Dostupné na internete: <http://www.w3.org/RDF/>.
Whatis.com. 2006. Interoperability [online]. In Whatis.com,
2006 [cit. 2007-01-10]. Dostupné na internete: http://whatis.techtarget.com/whome/0,289825,sid9,00.html>.
|