Interoperabilita informačných systémov v Slovenskej republike
Hlavné články|
Vláda Slovenskej republiky ešte pred vstupom do EÚ svojím uznesením č. 522/2001 zo dňa 13. júna 2001 schválila Politiku informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike a odsúhlasila pripojenie nášho štátu k iniciatíve eEurope+ v rámci svojich strategických zámerov. Znalostná a digitálna ekonomika, ktorá sa v uvedenom dokumente pokladá za základné východisko rozvoja informačnej spoločnosti, sa viaže na explozívny rast vedeckých poznatkov a na rýchly vývoj informačných a telekomunikačných technológií. Informačné systémy rezortov (vrátane knižničných systémov rezortu Ministerstva kultúry SR) v súčasnosti nie sú schopné napĺňať túto strategickú úlohu bez dôkladnej kvalitatívnej zmeny z hľadiska obsahového, technického a technologického. Stratégia informačnej spoločnosti preto nemôže byť zameraná iba na zabezpečenie technických aspektov modernej telekomunikačnej infraštruktúry, ale musí sa orientovať na oblasť spracovania, sprístupňovania a využívania informačných zdrojov ako celku. Je potrebné si uvedomiť, že vzájomným prepojením jednotlivých databáz a spoločnou tvorbou i využívaním informačných zdrojov výrazne vzrastá hodnota informačného potenciálu štátu. Pre súčasný svet je charakteristický mohutný vedecko-technický rozvoj vo všetkých oblastiach spoločenského života a z toho plynúci nárast rozptýlených informačných zdrojov a požiadavky na výmenu, tvorbu a využívanie informácií. Je potrebné si uvedomiť, že informácie, ktoré sa radia medzi tovar s vysokou trhovou hodnotou, pričom ich cena neustále vzrastá, tvoria základnú hodnotu každého štátu a každej organizácie. Pre organizovanie, ukladanie a využívanie informácií, rovnako ako pre ostatné životne významné aktíva platí, že musia byť interoperabilné a súčasne dostatočne chránené proti napadnutiu a zneužitiu. Skutočnosť a štatistiky svedčia o tom, že komplexná prepojiteľnosť informačných zdrojov – interoperabilita1 – a ich zabezpečenie proti zneužitiu sa v plnej miere javia ako celosvetový spoločenský problém v oblasti informatizácie. Tento problém sa prejavuje ako rozpor medzi množstvom a štruktúrou informácií produkovaných spoločnosťou a možnosťou ovládať tieto informácie v prospech ďalšieho progresívneho vývoja. Jedinec pociťuje tento problém vtedy, ak už nie je schopný získať úplný prehľad o tom, čo sa v jeho odbore udialo. Tento informačný problém je v tom, že nie je možné zvládnuť dôsledky vedecko-technickej revolúcie, čo predstavuje jednu z najzávažnejších celospoločenských otázok 21. storočia a postihuje všetky sféry spoločenskej činnosti. Tak ako každý iný závažný problém, aj tento problém sa spoločnosť snaží riešiť a zabezpečuje vytvorenie ekonomiky založenej na existencii online služieb pre verejnosť. Túto potrebu si začínajú uvedomovať národné vlády, nadnárodné riadiace orgány EÚ pokrokových krajín sveta, a preto vytvárajú rôzne inštitúcie a inštitucionálne systémy na zabezpečovanie prepojiteľnosti informačných systémov a ochrany informácií (IDA, IDABC, ISO, ICOM, ENISA, OECD, HLIG, Komisia pre štandardizáciu ISVS pri MDPT SR a pod.). Samotná problematika interoperability a bezpečnosti informačných systémov sa rieši prostriedkami a metódami vedy a techniky a praktickou riadiacou a organizačnou prácou. Kľúčovú úlohu pri riešení tejto problematiky má veda. Závažnou úlohou v našej spoločnosti je výchova a zabezpečenie spoluúčasti profesionálnych informačných pracovníkov a pracovníkov z jazykovednej a právnej oblasti vo verejnej správe, v akademickom sektore, ale aj v komerčnej a nekomerčnej sfére a jednotlivých občanov. Východiská a vzťah k iným dokumentom Jedným z hlavných cieľov zabezpečenia plnenia strategických úloh informatizácie spoločnosti je aj dosiahnutie stavu plnej interoperability medzi relevantnými informačnými systémami v SR s možnosťou ich prepojenia so systémami členských štátov EÚ, resp. aj s ďalšími významnými informačnými systémami zahraničných inštitúcií mimo štátov EÚ. V tejto súvislosti je potrebné definovať rámec interoperability ako množinu štandardov a usmernení, ktorá popisuje spôsob vzájomnej spolupráce medzi inštitúciami. S vývojom technológií, štandardov a administratívnych požiadaviek sa rámec môže meniť. Národný rámec interoperability informačných systémov verejnej správy (t. j. národný rámec interoperability e-governmentu2) opisuje spôsob vzájomnej spolupráce medzi inštitúciami verejnej správy na Slovensku. Tento rámec je v súlade s odporúčaniami Európskeho rámca interoperability pre paneurópske elektronické služby verejnej správy (European Interoperability Framework for pan-European eGovernment Services) a tiež so základnými strategickými dokumentmi týkajúcimi sa informatizácie spoločnosti v SR – Stratégia informatizácie spoločnosti, Lisabonská stratégia pre Slovensko, Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 pre oblasť Informačná spoločnosť. Predstavuje významné doplnenie dokumentu Cestovná mapa zavádzania elektronických služieb verejnej správy o ďalší strategický aspekt. V SR v tejto oblasti je významný zákon NR č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 1. júna 2006. Uvedený zákon stanovuje povinnosť povinným subjektom vytvárať nové informačné systémy v súlade s vydanými štandardmi a existujúce systémy uviesť do súladu so zákonom do dvoch rokov. Konkrétne štandardy pre uvedený cieľ podľa tohto zákona určuje výnos MDPT SR č. 1706/M-2006 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy, vydaný dňa 14. júla 2006. Na základe organizačných zmien, kompetencie v oblasti legislatívy, metodiky, štandardov a bezpečnosti v SR v súčasnej dobe zastrešuje od 1. februára 2007 Ministerstvo financií SR. Vzhľadom na neúplnú legislatívu v tejto oblasti bude potrebné vytvoriť aj nové legislatívne nástroje s následnou úpravou už jestvujúcich a nevyhovujúcich zákonov. V tejto oblasti MF SR v spolupráci s ďalšími relevantnými inštitúciami pripravuje Legislatívny zámer zákona o registroch verejnej správy a zákon o elektronickej verejnej správe, pričom ich prijatie sa predpokladá koncom roku 2007. Pre jednotlivé oblasti, ktorými sú zdravotníctvo, kultúra, geopriestorové informácie a ďalšie, v súčasnosti platia aj ďalšie zákony a vyhlášky. V prípade rezortu kultúry ide o pamäťové inštitúcie, ako sú archívy, galérie, múzeá, knižnice [1]. Uvedená publikácia obsahuje rad platných právnych predpisov, štandardov a protokolov pre oblasť pamäťových inštitúcií. Význam interoperability Nevyhnutnou podmienkou na zavedenie interoperability je vymedzenie inštitucionálneho rámca, definovanie podmienok na využitie informačno-komunikačných technológií vo verejnej správe, zakotvenie princípov a pravidiel na spoločné využívanie údajov a zjednodušenie komunikácie orgánov verejnej správy medzi sebou navzájom a s okolím. Prostriedkom na zabezpečenie interoperability sú štandardy. Vzhľadom na rýchly technologický rozvoj v informačno-komunikačných technológiách je potrebné rozsah štandardov pružne aktualizovať a harmonizovať s obdobnými riešeniami v rámci EÚ. Je potrebné si tiež uvedomiť, že dátové štandardy nie sú cieľom, ale iba prostriedkom na dosiahnutie interoperability. Hlavným strategickým cieľom je dosiahnutie elektronickej verejnej správy, t. j. e-governmentu. Výsostnou úlohou štátu je garantovať interoperabilitu a bezpečnosť elektronických služieb. Z hľadiska stratégie je nevhodné prenášať túto činnosť na komerčné subjekty, nakoľko vnesenie prirodzeného konkurenčného prostredia komerčných spoločností do štátneho sektora spôsobuje vážne problémy, s ktorými sa bežne stretávame. Význam interoperability je schematicky znázornený na nasledujúcich obrázkoch. V tomto smere dôležitú úlohu zohráva Ústredný portál verejnej správy, ktorý bude združovať verejné služby pre občanov. Podľa dokumentu “Cestovná mapa” je v 1. fáze plánovaných 20 základných služieb. Prepájanie neštandardných informačných systémov charakterizované “Prepojením typu 1” prepája viacerých dodávateľov informácií na základe dvojstranných dohôd. Zjavne ide o neefektívnu komunikáciu systémov, ktorá si vyžaduje vysoké finančné náklady na realizáciu. Pri veľkom počte dodávateľov môže ísť o veľmi komplikované sústavy s vysokými prevádzkovými nákladmi, ba dokonca o nemožnosť samotnej realizácie.
Prepájanie štandardizovaných informačných systémov od viacerých dodávateľov s prepojením na základe štandardov “Prepojenie typu 2” zefektívňuje výmenu informácií. Prepojenie na základe štandardov je preto vhodné na začlenenie systémov do veľkých informačných sústav bez komplikácií a zvýšených finančných nákladov.
Obr. 2 Prepojenie typu 2 – prepojenie štndardizovaných IS Interoperabilita, bezpečnosť a kompetencie Z hľadiska vzájomného prepájania informačných systémov a výmeny informácií sú najdôležitejšie tieto faktory: účel a obsah informácií, autorita a povesť, presnosť, aktuálnosť, prístupnosť, usporiadanie a kvalita. Z hľadiska prevádzky a ochrany je najdôležitejší bezporuchový prístup k informačným zdrojom s prístupom online. Bezpečnosť Priamy prístup k informačným zdrojom zvyšuje úroveň bezpečnostných rizík poskytovaných služieb. Základom informačnej infraštruktúry je internet, ktorý zabezpečuje vzájomnú komunikáciu medzi informačnými zdrojmi a žiadateľmi o informácie – či už vo verejnej správe, komerčnej sfére alebo jednotlivcami. Nebezpečenstvo internetu však spočíva v ilúzii anonymity jeho prevádzky. Jedným z nedostatkov internetu je jeho otvorená koncepcia. Neexistujú žiadne pravidlá a obmedzenia, ktoré by určovali rozsah informácií osobného charakteru a ich zneužitiu tretími subjektmi. Ďalším nechráneným prostredím zrovnateľným s prostredím internetu je elektronická pošta. Kde všade sú informácie elektronickej pošty zaznamenávané, je veľmi ťažké určiť. Správy citlivého charakteru je preto potrebné zabezpečiť šifrovaním a elektronickým podpisom. Na základe prieskumu využívania elektronického podpisu v SR sa zistilo, že ho aktívne využíva asi 18 % organizácií, z čoho jasne vyplýva, že súčasný stav jeho využívania u nás je na nízkej úrovni. Nezabezpečenie informácií môže mať za následok nenahraditeľné straty a narušenie dôveryhodnosti organizácie a štátu, preto je štát povinný zabezpečiť ochranu informácií pred zneužitím a minimalizovať následky v prípade ich zneužitia tretími stranami. A práve preto rámec interoperability zahŕňa aj bezpečnostnú politiku, bezpečnostné štandardy a štandardy pre elektronický podpis. Súvislosť interoperability a bezpečnosti je znázornená na obrázku 3.
Obr. 3 Súvislosť interoperability a bezpečnosti
Kompetencie a úlohy súvisiace s tvorbou štandardov a informačnou bezpečnosťou v SR v súčasnosti zabezpečujú jednotlivé inštitúcie takto:
Architektúra rámca interoperability Cieľom štátu je vytvoriť všetky predpoklady na realizáciu a zavedenie elektronickej formy väčšiny služieb a stanovenie ich prednostného používania voči papierovej forme, a to zákonnou formou. Vychádzajúc z Európskeho rámca interoperability pre paneurópske elektronické služby verejnej správy sa interoperabilita člení na tri vrstvy, pričom každej časti je potrebné venovať osobitnú pozornosť. Jednotlivé vrstvy sú svojím spôsobom špecifické, úzko späté a navzájom spolupracujúce. Ide o nasledujúce vrstvy interoperability: organizačná (najvyššia úroveň), sémantická (stredná úroveň), technická (základná úroveň). Organizačná interoperabilita Organizačná interoperabilita sa zaoberá vytvorením inštitucionálnych a legislatívnych podmienok vychádzajúcich z technických a realizačných potrieb sémantickej a technickej interoperability. Je nevyhnutné dospieť k stavu, keď bude interoperabilita medzi všetkými relevantnými informačnými systémami a s nimi súvisiacimi procesmi zavedená a funkčná a zároveň budú vytvorené aj podmienky pre jej udržateľnosť v budúcnosti. Taktiež je potrebné kontrolovať jej dodržiavanie v zmysle platnej aj pripravovanej legislatívy, v prípade nesúladu a dočasnej nefunkčnosti je potrebné operatívne zasiahnuť. Sémantická interoperabilita V súčasnosti je potrebné, aby informačné systémy boli schopné informácie modifikovať, navzájom kombinovať a spracovávať ich tak, aby bol zachovaný ich presný a jednoznačný význam. Pri výmene informácií je potrebné, aby boli informácie pochopené rovnako na strane odosielateľa aj prijímateľa. Pre ich efektívnu komunikáciu je dôležitý nielen bezchybný, správny a včasný prenos informácií, ale aj zachovanie významu a jeho správneho pochopenia medzi komunikujúcimi stranami. Sémantická interoperabilita zabezpečuje zachovanie presného a jednoznačného významu vymieňaných a vyhľadávaných informácií tak, aby bola informácia rovnako chápaná každou aplikáciou. Taktiež umožňuje systémom kombinovať prijaté informácie s inými informačnými zdrojmi, aby dávali rovnaký význam na oboch komunikujúcich stranách. Dodržovaním štandardov a používaním jednotných XML schém a zlučovaním jednotlivých zložiek i procesov sa zabráni duplicite údajov a urýchli sa proces poskytovania elektronických služieb verejnej správy, čo uľahčí komunikáciu verejnej správy vnútri aj smerom k fyzickým a právnickým osobám, pričom databázy môžu byť v princípe distribuované. V tejto oblasti prichádza do úvahy spolupráca s Ministerstvom školstva SR, Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra SAV a Ministerstvom kultúry SR v etape výberu a schvaľovania termínov a lexikálnych jednotiek, ako aj ich významov, ktoré by sa mali použiť pri utváraní riadených slovníkov a tezaurov. Slovenský jazyk (v texte spoločný jazyk, selekčný jazyk, značkovací jazyk), ktorý tu bude slúžiť na opis významu a štruktúry vymieňaných údajov, musí zodpovedať spisovnej forme štátneho jazyka (kodifikovaná podoba štátneho jazyka). Ministerstvo kultúry SR, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy na úseku ochrany a starostlivosti o štátny jazyk, vyhlasuje na základe zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov kodifikovanú podobu štátneho jazyka a dohliada na jej dodržiavanie. Normy spisovného jazyka sú všeobecne platné a všeobecne záväzné vo verejnom styku a je osobitne dôležité dodržať ich aj pri tvorbe uvedených slovníkov, ktoré sa budú využívať predovšetkým vo verejnej správe. V sektore knižníc súčasne pracuje interná skupina pracovníkov zaoberajúca sa interoperabilitou IS knižníc. Technická interoperabilita Technická interoperabilita sa týka možností prepájania informačných systémov a služieb. Zahrnuje kľúčové aspekty, ako sú otvorené rozhrania, prepájacie služby, integrácia údajov, prezentácia údajov a ich výmena, prístupnosť a služby zabezpečenia. Rovnako dôležitá je aj bezpečnosť systému a jeho ochrana pred narušiteľmi, a to tak, aby do systému vstupovali len oprávnení používatelia na základe autentifikácie a identifikácie. Nutnou požiadavkou je chrániť informácie pred ich zneužitím, modifikáciou, poškodením a stratou, a to formou zabezpečenia zaručeným elektronickým podpisom (ZEP), šifrovaním, neustálym monitoringom, zálohovaním a ich archiváciou. Všetky štandardy zabezpečujúce interoperabilitu ISVS musia byť otvorené a technologicky neutrálne. Musí byť totiž zaručené, aby žiadna fyzická ani právnická osoba nemusela kvôli využívaniu elektronických služieb verejnej správy, na ktoré má podľa zákona oprávnenie, zadovážiť si a používať akýkoľvek proprietárny softvér. Podporou akýchkoľvek proprietárnych štandardov na úkor otvorených štandardov by mohla byť tiež narušená slobodná hospodárska súťaž. Pri zaobstarávaní a prevádzkovaní ďalších technologických prvkov (okrem štandardov), ktoré sú alebo budú súčasťou ISVS, je potrebné vyberať najvýhodnejšie prvky z hľadiska efektivity, účelnosti, dostupnosti a ceny. V prípade, že sú podmienky ponúk podobné, odporúčame vyberať otvorené riešenia na úkor proprietárnych. Bloková schéma “Architektúry rámca interoperability” je znázornená na obrázku 4.
Obr. 4 Architektúra rámca interoperability
Prioritou stratégie interoperability v SR je vytvoriť jednotnú platformu budovania informačnej spoločnosti postavenú na právnych základoch so zabezpečením plnej interoperability a bezpečnosti a s tým súvisiacej ochrany a dôveryhodnosti digitálneho prostredia na Slovensku. Každá spoločnosť má však svoje špecifiká. Nerešpektovanie týchto špecifík môže viesť k nesplneniu cieľov a vzniku ekonomických strát. Ciele stratégie musia byť jasne špecifikované na začiatku celého procesu, aby sa proces vyhol náhodným problémom. Dôležitou súčasťou postupu plnenia stanovených cieľov je dosiahnutie konzistencie čiastkových cieľov pri rešpektovaní obmedzujúcich faktorov, ako sú financie, osobné ambície, zváženie rôznorodosti špecifík verejnej správy a pod. Pomerne časté je, že niektorí vedúci pracovníci si stanovujú nereálne ciele, pričom nerešpektujú rad obmedzujúcich faktorov, resp. snažia sa uspokojiť svoje osobné ambície. Treba ihneď od začiatku zabezpečiť, aby tieto ciele boli merateľné podľa stanovených kritérií. Dôležitým krokom je vypracovanie akčného plánu (resp. čiastkových akčných plánov), ktoré musia združovať konkrétne úlohy s časovým implementačným harmonogramom ich plnenia, stanovením konkrétnej zodpovednosti a návrhom. Pri zabezpečovaní konkrétnych postupov s prihliadnutím na strategické ciele spoločnosti je vhodné pridŕžať sa nasledujúcich odporúčaní a zásad:
Použitá literatúra: [1] eCulture : Interoperabilita informačných systémov : Základné pojmy a východiská. 2. vyd. Bratislava : UKB, 2006. 79 s. [2] Národný rámec interoperability ISVS. Materiál MDPT SR, 2006.
1 Podľa Európskej komisie (pracovná skupina IDA) interoperabilita je schopnosť informačných a komunikačných systémov vymieňať si údaje a spoločne používať údaje a informácie. 2 Európska komisia v dokumente The Role of eGovernment for Europe’s Future, september 2003, COM (2003) 567 final, definuje pojem e-government takto: “eGovernment predstavuje využívanie informačných a komunikačných technológií vo verejnej správe spojené s organizačnými zmenami a novými zručnosťami s cieľom zlepšiť služby verejnej správy a uplatňovanie demokracie, ako aj posilniť podporu verejnej politiky.” |
