Predstavujeme Ing. Silviu Stasselovú, predsedníčku Spolku slovenských knihovníkov
Predstavujeme|
Áno, táto informácia je veľmi aktuálna, nakoľko len nedávno, v mesiaci apríli 2007, som obdržala oficiálny list z centrály IFLA (International Federation of Library Associations and Institutions) v Haagu. List obsahoval potešiteľnú správu, že som bola zvolená do výboru Sekcie pre manažment knihovníckych asociácií – IFLA Management of Library Associations Section Standing Committee, na volebné obdobie 2007 – 2011. IFLA je popredná medzinárodná organizácia, ktorá bola založená v roku 1927, a tento rok oslávi už svoje 80. výročie. IFLA predstavuje tzv. umbrella organization – teda zastrešuje knihovnícke združenia, spolky, knižnice a informačné inštitúcie v rámci celého sveta. V súčasnosti združuje viac ako 1 700 kolektívnych členov zo 150 krajín. O všetkých rozsiahlych medzinárodných odborných aktivitách IFLA záujemcovia môžu nájsť informáciu na ich webovej stránke www.ifla.org. Pri takomto početnom zastúpení knihovníckych združení a spolkov z takéhoto množstva krajín je veľkým úspechom, a tiež profesionálnou cťou, byť členom orgánov IFLA. Teším sa, že sa mi dostalo takejto dôvery a ocenenia a že budem môcť slovenské knihovníctvo reprezentovať na medzinárodnej úrovni.
Podľa mojich informácií sa počas 60-ročnej histórie spolkovej knihovníckej činnosti na Slovensku podarilo reprezentovať slovenské knihovníctvo v orgánoch IFLA doteraz len dvom zástupcom – Ing. Borisovi Procházkovi (Sekcia IFLA pre výstavbu knižníc) a Mgr. Petrovi Klincovi (Sekcia IFLA pre verejné knižnice). Len pre zaujímavosť, českých knihovníckych kolegov v súčasnom volebnom období v orgánoch IFLA zastupuje Ing. Libuše Nivnická, riaditeľka Knihovny Jiřího Mahena v Brne (Sekcia IFLA pre verejné knižnice).
SSK je národným asociovaným členom IFLA nepretržite od roku 1969. Napriek tejto skutočnosti je pre naše profesijné združenie veľkým problémom každoročne sa zúčastňovať jeho kľúčového podujatia – výročnej konferencie a svetového kongresu IFLA, ktoré sa konajú každý rok v auguste, vždy v inej krajine a inom kontinente. Jedinou prekážkou pravidelnej aktívnej účasti sú finančné prostriedky na úhradu vložného a cestovných nákladov, pretože SSK od roku 1990 definitívne existuje bez veľkorysých účelových dotácií na svoju činnosť od Ministerstva kultúry SR, ktoré boli po desaťročia základom fungovania a odborných aktivít profesijného združenia v celoslovenskom meradle. SSK po roku 1989 stratil všetky predchádzajúce istoty, na ktoré boli slovenskí knihovníci zvyknutí, existuje len ako občianske združenie v rámci neziskového sektora a jeho ročný rozpočet z členských príspevkov je extrémne nízky. Na druhej strane SSK je doteraz nositeľom všetkých predchádzajúcich funkcií profesijného združenia. V roku 2006 sme si pripomenuli už 60. výročie spolkovej knihovníckej činnosti na Slovensku. Účasť zástupcu SSK na výročnej konferencii IFLA, napriek tomu, že sme národným asociovaným členom, je preto viac výnimka ako pravidlo. Účasť nášho zástupcu je pritom možná jedine vtedy, ak cestovné náklady finančne podporí Ministerstvo kultúry SR, prípadne nadácia alebo kultúrne zastupiteľstvo krajiny, v ktorej sa výročná konferencia koná. Za posledné desaťročie som sa mohla osobne zúčastniť len 4 výročných konferencií, aj to len vďaka finančnej podpore týchto inštitúcií, ktorým touto cestou ďakujem:
Tiež ma veľmi teší, že moja žiadosť o podporu účasti zástupcu SSK na výročnej konferencii IFLA v roku 2007, adresovaná ministrovi kultúry SR, sa stretla s pozitívnym ohlasom, a v auguste sa budem môcť aktívne zúčastniť výročnej konferencie a svetového kongresu IFLA v Durbane (Juhoafrická republika). Osobná účasť zástupcov knihovníckych združení a spolkov je v takej rozsiahlej organizácii, ako je IFLA, veľmi dôležitá. Časť komunikácie sa vždy dá riešiť poštou, telefonicky alebo mailom, ale osobný kontakt je v medzinárodných pracovných vzťahoch tým najdôležitejším katalyzátorom, ktorý spolupráci dáva reálny rozmer. Všetky svetové knihovnícke združenia si tento faktor uvedomujú a snažia sa na medzinárodné podujatia IFLA vyslať vždy čo najviac zástupcov. Ruská federácia pravidelne vysiela približne sto účastníkov z radov knihovníkov, čo je v porovnaní s našimi možnosťami paradoxné a, žiaľ, neporovnateľné.
Nevyhnutným predpokladom pre aktívnu komunikáciu v medzinárodnom kontexte je nielen odbornosť, ale aj pokročilá znalosť cudzieho jazyka. Preto si veľmi cením všetky doterajšie možnosti vycestovania do zahraničných knižníc a na zahraničné knihovnícke konferencie, nakoľko mi umožnili aktívne používať odbornú terminológiu v angličtine. Ako som už predtým spomenula, dôležitým predpokladom medzinárodnej spolupráce je aj osobný kontakt na medzinárodných knihovníckych podujatiach a možnosť verejnej prezentácie svojich schopností. Na tomto mieste sa musím poďakovať zhode náhod, ale hlavne podpore Goetheho inštitútu v Bratislave, ktorý mne ako predsedníčke SSK a Mgr. Monike Lopušanovej ako zástupkyni MK SR umožnil osobnú účasť na stretnutí predstaviteľov európskych knihovníckych spolkov a ministerstiev, ktoré sa konalo v januári 2007 v Berlíne.
Toto podujatie – 1st Presidential Meeting v Berlíne, sa konalo na pozvanie nastupujúcej prezidentky IFLA pre volebné obdobie 2007 – 2011. Na výročnej konferencii IFLA v auguste 2007 sa totiž svojej funkcie president elect – volenej prezidentky svetovej federácie IFLA, ujme pani Claudia Lux, ktorá je riaditeľkou knižnice v Berlíne. Z tohto dôvodu sa spoločné stretnutie popredných predstaviteľov európskej knihovníckej komunity a ministerstiev konalo práve v hosťujúcej krajine. Na záver spoločného podujatia, na ktorom sa zúčastnil aj súčasný prezident IFLA, pán Alex Byrne, sa konala panelová diskusia v anglickom jazyku, ktorá mala definovať kľúčové závery stretnutia a naznačiť perspektívy vzájomnej spolupráce všetkých zúčastnených krajín. Organizátori podujatia ma na mieste oslovili, aby som sa aktívne zúčastnila panelovej diskusie, a tak som sa ocitla priamo za predsedníckym stolom, hneď po pravici nastupujúcej prezidentky IFLA, Claudie Lux.
Bola to náročná skúsenosť a tiež zodpovedná úloha, pretože panelová diskusia prebiehala za účasti vyše 100 predstaviteľov európskeho knihovníctva a zástupcov ministerstiev z celej Európy. Dostala som však možnosť reprezentovať nielen seba a svoje odborné názory, ale aj celé slovenské knihovníctvo, a som nesmierne rada, že moje vstupy vyvolali veľkú odozvu nielen medzi prítomnými, aj u samotnej nastupujúcej prezidentky IFLA. Pani Claudia Lux ma ihneď po skončení panelovej diskusie zavolala k sebe a osobne mi vyjadrila nielen poďakovanie, ale tiež sa vyjadrila, že by bola nesmierne rada mojej budúcej kandidatúre do najvyšších orgánov IFLA, lebo vraj ľudí mojich kvalít veľmi potrebujú. Napriek tomu, že voľby do výboru sekcií IFLA prebiehajú nezávisle od celosvetového výboru IFLA, som nesmierne rada, že moje aktuálne zvolenie do výboru na volebné obdobie 2007 až 2011 takto náhodne korešponduje s vysloveným prianím nastupujúcej prezidentky IFLA, pani Claudie Lux, ktoré ma v Berlíne potešilo. A naopak, na Slovensku ma veľmi potešilo blahoprianie generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva MK SR pána Jozefa Lenharta, ktorý mi napísal toto: “Úprimne Vám blahoželám k zvoleniu za člena výboru Sekcie IFLA – Manažment knižničných asociácií; je to úspech nielen Váš, ocenenie Vašej angažovanosti v knižničnej činnosti, ale aj úspech Slovenska, ktorého kultúra potrebuje práve takéto široké medzinárodné uznanie a uznanie jej reprezentantov.” Je veľmi dôležité, aby sa o našich knihovníckych úspechoch vedelo a aby sa stretli s uznaním nielen v zahraničí, ale aj doma, v našich kľúčových inštitúciách. Veľmi rada som tak prispela k dobrému menu slovenských knižníc a knihovníkov, a aj naďalej budem vynakladať maximum… na Slovensku, aj v zahraničí.
Redakcia časopisu ITlib vám ďakuje za rozhovor a všetky zaujímavé informácie. Prajeme vám pri zastupovaní slovenského knihovníctva v medzinárodnom meradle aj naďalej veľa úspechov! Kontakt: 02/59274 494, 0904 694 054
* Ing. Silvia Stasselová profesionálne pôsobí v Knižnici a informačnom centre Stavebnej fakulty STU v Bratislave od roku 1990, od roku 1992 v pozícii vedúcej knižnice. Po 10 rokoch presadzovania modernizácie priestorov akademickej knižnice sa podarilo iniciovať realizáciu zámerov v roku 2003, keď bola do prestavby knižnice Stavebnou fakultou a sponzormi investovaná celková suma 16 miliónov Sk vrátane stavebných prác a interiérového vybavenia. Knižnica a informačné centrum Stavebnej fakulty STU v súčasnosti patrí medzi najmodernejšie a najkrajšie akademické knižnice na Slovensku. |
