Tvorba e-obsahu v akademickej knižnici. Skúsenosti z UK PU

Zo Slovenska

Akademická knižnica podľa svojho zamerania patrí v rámci knižničného systému SR ku knižniciam, ktoré by sa mali najviac zapájať do tvorby e-obsahu. V akademickom prostredí sa totiž dennodenne tvorí množstvo dokumentov (prednášky, učebné texty, študentské práce, odborné články, výskumné správy…), z ktorých nezanedbateľná časť je prístupná len v elektronickej forme. Napriek tomu, že mnohé akademické knižnice majú personálne problémy a nedostatočné technické vybavenie, je ich povinnosťou zapájať sa do tvorby elektronických dokumentov, alebo aspoň vytvárať podmienky na ich sprístupňovanie.

V prípade, že sa akademické knižnice nebudú o to snažiť, stratia tým nielen možnosť podieľať sa na tvorbe elektronického repozitára vysokej školy, ale aj možnosť kvalitatívne ovplyvňovať formálnu stránku dokumentov (napr. uvádzanie vydavateľských údajov a bibliografických odkazov podľa platných noriem, tvorba metadát…), a najmä organizovane ich sprístupňovať svojim čitateľom prostredníctvom online katalógu alebo webovej stránky knižnice.

Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove (UK PU) sa snaží byť v rámci univerzity integrujúcim činiteľom pri tvorbe e-obsahu1. Z tohto dôvodu sa snaží byť iniciátorom rôznych digitalizačných projektov2, resp. sa zapája ako konzultant do projektov ostatných pracovísk univerzity, ktorých cieľom je tvorba elektronických dokumentov. V súčasnosti UK PU realizuje tieto digitalizačné aktivity:

  • Elektronické publikovanie na Prešovskej univerzite1;
  • Digitálna hudobná databáza Univerzitnej knižnice Prešovskej univerzity2;
  • Bibliografická registrácia, archivácia a sprístupňovanie elektronických kvalifikačných prác na Prešovskej univerzite3;
  • Elektronické prednášky doc. Kesselovej;
  • Každoročné vydávanie bibliografie publikačnej činnosti zamestnancov Prešovskej univerzity (pozri http://www.pulib.sk/svk/pubcin2.html), ktorá už 10 rokov vychádza aj v tlačenej forme;
  • Vydávanie elektronických periodík (SKASE Journals) v spolupráci so Slovenskou asociáciou pre štúdium angličtiny (pozri www.skase.sk).

Samozrejme, že nesmieme zabúdať aj na tvorbu webovej stránky knižnice, ktorá sama osebe ponúka dostatok elektronických materiálov. V prípade našej stránky si dovolím upozorniť aj na prezentáciu plagátov a fotoreportáží z našich akcií (ročne je ich asi 30), ktoré sú vytvorené zväčša pracovníkmi knižnice.

Viaceré z uvedených projektov sú už dlhšie medzi odbornou knihovníckou verejnosťou známe a boli predstavené aj na stránkach tohto periodika, preto sa podrobne budem venovať len projektu SKASE Journals, ktorý zatiaľ nebol prezentovaný. Na jeho realizácii je možné ukázať úlohu knižnice a kooperáciu s ďalšími subjektmi pri tvorbe e-obsahu.

Projekt vydávania SKASE Journals začal v roku 2004, keď nás s ponukou na spoluprácu oslovili pedagógovia z Katedry anglistiky a amerikanistiky FiF PU, združení v Slovenskej asociácii pre štúdium angličtiny (SKASE). Keďže v tom čase knižnica rozbehla projekt elektronického publikovania na PU, pedagógovia zastúpení prof. P. Štekauerom a Dr. S. Tomaščíkovou prišli s myšlienkou vydávania elektronických periodík zameraných na problematiku anglického jazyka, v ktorom by publikovali jazykovedci z celého sveta. Zárukou kvality mali byť osobnosť prof. P. Štekauera a zloženie redakčných rád periodík. Pedagógovia navrhli publikovať 3 tituly:

  • SKASE Journal of Theoretical Linguistics (JTL),
  • SKASE Journal of Translation and Interpretation (JTI),
  • SKASE Journal of Literature Studies (JLS).

halko1.jpg (134873 bytes)

Predstava knižnice bola vydávať len jeden SKASE Journal, kde by boli zastúpené všetky uvedené oblasti, no nepodarilo sa nám o tom pedagógov presvedčiť, keďže už mali pripravené články do prvých dvoch titulov. Tie sme na prelome rokov 2004/2005 aj vydali a požiadali sme o ISSN. Tiež sme pomohli SKASE vytvoriť obálky periodík a samostatnú webovú stránku, ktorá je umiestnená na našom knižničnom serveri. Ku koncu apríla 2007 sme vydali 8 čísiel SKASE JTL (3 čísla ročne, z toho 1 špeciálne) a 1 číslo SKASE JTI (2. číslo vyjde do konca mája 2007). SKASE JLS zatiaľ nevyšiel ani raz. Z toho vyplýva, že jeden SKASE Journal by asi predsa len bol optimálnym riešením. Napriek tomu je úspech tohto projektu nesporný. Svedčí o tom nielen zloženie redakčných rád z renomovaných jazykovedcov z celého sveta, mená publikujúcich a kvalita ich príspevkov, ale najmä pozitívne ohlasy študentov a odbornej verejnosti nielen z PU, ale doslova z celého sveta.

Úspešnosť projektu je tiež podmienená jasnými kompetenciami a presnou deľbou práce pri vydaní jednotlivých čísiel:

  1. Autor zašle príspevok editorovi (šéfredaktor) v požadovanom formáte (MsWord) a forme podľa pokynov uvedených na webovej stránke SKASE.
  2. Šéfredaktor triedi príspevky a vybraté zaradí do čísla (zverejnenie príspevku nie je honorované).
  3. Managing editor zabezpečí jednotné formálne spracovanie príspevkov, ich konverziu do PDF formátu a vytvorenie čísla v HTML formáte.
  4. Managing editor sprístupní šéfredaktorovi a redakčnej rade číslo ešte pred zverejnením (kvôli kontrole).
  5. Šéfredaktor odsúhlasí zverejnenie čísla (väčšinou po drobných úpravách, resp. opravách).
  6. Managing editor zverejní číslo na webovej stránke SKASE.
  7. Managing editor zabezpečí zaslanie povinného výtlačku periodika príslušným knižniciam (na cd-rom).

halko2.jpg (137321 bytes)

Môžeme konštatovať, že táto spolupráca funguje na vysokej profesionálnej úrovni a je prospešná pre všetkých, a to aj napriek tomu, že prof. Štekauer už medzičasom nie je zamestnancom PU.

Na tomto príklade vidíme, ako môže akademická knižnica prispieť k tvorbe e-obsahu na univerzite. Je totiž pravdepodobné, že bez ústretovosti knižnice a jej schopnosti zvládnuť tento projekt by jeho realizácia na PU bola asi nemožná. Z nášho pohľadu sa javí ako nevyhnutné, aby akademická knižnica (zvlášť na humanitne zameraných univerzitách) svojou činnosťou a aktivitami vytvárala podmienky pre tvorbu e-obsahu, resp. sama e-obsah vytvárala. Jeho sprístupňovanie sa bezpochyby stáva jednou z úloh modernej knižnice.

 

Zoznam bibliografických odkazov:

[1] HAĽKO, Peter. Akademická knižnica – iniciátor posunu od klasického k e-publikovaniu. In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online]. 2006, č. 4 [cit. 2007-04-24]. Dostupné na internete: <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib064/halko.htm>. ISSN 1336-0779

[2] HAĽKO, Peter. Projekty digitalizácie Univerzitnej knižnice v Prešove. In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online]. 2004, č. 2 [cit. 2007-04-24]. Dostupné na internete: <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib042/halko.htm>. ISSN 1336-0779

[3] HAĽKO, Peter – MAŤAŠOVSKÁ TETŘEVOVÁ, Milena – MAŤAŠOVSKÝ, Žigmund. Projekt Budovanie digitálnych akademických knižníc SR. In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online]. 2005, č. 2 [cit. 2007-04-24]. Dostupné na internete: <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib052/halko.htm>. ISSN 1336-0779

Zdieľať:
Obsah čísla