Budúcnosť katalogizácie v ére sprístupňovania elektronického obsahu

Katalogizácia ako prax zameraná na organizovanie zbierok bibliografických jednotiek s cieľom umožniť ich identifikáciu, umiestnenie, prístup a využívanie bola v tradičnom ponímaní zameraná na popis “papierových” knižničných dokumentov. Štandardy MARC pre bibliografické záznamy sa vyvíjali s ohľadom na katalogizáciu neknižných formátov. Výzvu dneška predstavuje snaha o rozšírenie prístupu k širokospektrálnym digitálnym materiálom pomocou tradičných metód. Ukazuje sa, že účinné prehľadávacie a vyhľadávacie nástroje a nástroje na automatické indexovanie, ktoré slúžia na zviditeľnenie a sprístupňovanie digitálnych zbierok, potvrdzujú nevyhnutnosť existencie online katalógov a MARC záznamov aj v budúcnosti.

Identifikácia súčasných trendov, ktoré budú mať priamy dosah na katalogizačné spracovanie elektronického obsahu

• Mohutný nárast vydavateľskej produkcie – fyzických i digitálnych foriem.
• Digitálne publikovanie (digitalizácia tlačených publikácií/originálne digitálne publikácie):
  – formálne digitálne publikovanie – elektronické časopisy atď.,
  – neformálne elektronické publikovanie – webové stránky, blogy, wikipédia atď.
• Knižnice zbierajú nové formáty – archivovanie webu.
• Vývoj knižničných služieb, ktoré by mali zodpovedať požiadavkám širokého spektra používateľov v meniacom sa (t. j. prevažne elektronickom) prostredí.
• Znižujúca sa ekonomická podpora pre knižnice a rozpočty na nákup zbierok.
• Pokračujúci význam online katalógu v rámci distribuovaného sieťového prostredia.

Budúcnosť katalogizácie je úzko spätá s budúcnosťou knižníc samotných. Katalogizačné pracoviská sú v mnohých ohľadoch vysoko aktívne a zároveň sú výrazne ovplyvnené trendmi, ktoré postihujú prakticky všetky knižničné činnosti. Používatelia budúcnosti budú od knižníc očakávať:

1. širokú varietu možností výberu,
2. neustále zdokonaľovanie produktov a služieb,
3. schopnosť personalizácie (humanizácie) knižničných služieb,
4. okamžité uspokojenie požiadaviek.

Katalogizačné pracoviská musia hľadať spôsoby vykonávania tradičných činností s nižšími zdrojmi (ľudskými i finančnými) a zároveň hľadať cesty na širšie využívanie nových neMARCových metadátových formátov. Rovnako je dôležité zaoberať sa otázkami vytvárania nových modelov organizácie a sprístupňovania obsahu uchovaného na všetkých typoch nosičov.

Tradičná koncepcia nazerania na knižničnú zbierku sa mení z čisto fyzického chápania celej zbierky na zbierku konkrétnych fyzických jednotiek, licencovaných elektronických zdrojov a voľne dostupných elektronických zdrojov. Fyzická jednotka je z pohľadu katalogizačného záznamu stabilnou entitou, zatiaľ čo elektronický zdroj môže byť dynamický, a preto vyžaduje zo strany katalogizátorov oveľa väčšiu zainteresovanosť z hľadiska jeho aktualizácie, správy a údržby.

Náčrt budúcnosti katalogizácie

Proces vytvárania MARC záznamov bude pokračovať aj v najbližšej budúcnosti. Významným trendom bude zjednodušovanie a neustále zefektívňovanie procesu katalogizácie a pravdepodobne ovplyvní nasledujúce obdobie. Preberanie údajov z vonkajších zdrojov (outsourcing) pri tvorbe MARC záznamov pre publikované materiály bude najdôležitejším prvkom procesu katalogizácie, pretože umožní minimalizovanie úsilia a času venovaného originálnej katalogizácii. Katalogizácia kopírovaním s minimálnymi úpravami záznamov pred ich uložením do lokálnych databáz sa stane pevnou súčasťou budovania databáz a katalógov. Katalogizátori sa budú prevažne zaoberať identifikáciou metadát, ktoré vzniknú pri tvorbe dokumentov a “prídu” do knižníc spolu s dokumentmi a budú ich využívať vo forme popisných a selekčných prvkov. Zvýšená technologická podpora katalogizačných procesov bude pomáhať katalogizátorom pri odstraňovaní redundancií medzi inštitúciami i v rámci nich, čo vytvorí priestor na riešenie najnáročnejších odborných úloh.

V blízkej budúcnosti sa rovnako zmení rozsah informácií zaznamenaných do katalógu. Katalogizačné záznamy budú obsahovať nové alebo oveľa širšie informácie dotýkajúce sa obsahu, poznámok, alebo dokonca “používateľmi dodané tagy”, takže katalogizačná politika sa bude vyvíjať s ohľadom na uspokojovanie potrieb používateľov.

Výraznou zmenou a aktualizáciou prejdú aj katalogizačné pravidlá najmä v prostredí poznačenom štandardmi MARC. Tieto budú publikované v roku 2008 pod názvom Popis zdrojov a ich sprístupňovanie (RDA – Resource Description and Access). Revíziu súčasných katalogizačných pravidiel ovplyvnila existencia Funkčných požiadaviek na bibliografické záznamy (FRBR), ktoré vydala IFLA v roku 1998. Na základe prin-
cípov FRBR budú nové katalogizačné pravidlá smerovať k oddeleniu popisu obsahu zdroja od popisu nosiča, na ktorom je obsah uložený. RDA umožnia, že katalogizátori nebudú zaťažovaní kladením dôrazu na rigidné formátovanie údajov (napríklad používanie interpunkcie ISBD), ale väčší dôraz sa bude klásť na užitočnosť a využiteľnosť zaznamenávaných údajov v prospech používateľov.

Katalogizácia sa bude zaoberať vytváraním metadát v rôznych formátoch, ktoré poslúžia ako doplnok k formátu MARC. Metadátové formáty sa použijú s ohľadom na zabezpečenie prístupu k materiálom prostredníctvom jednotlivých prvkov v záznamoch (tzv. granularita), ktoré presahujú záber tradičného MARC katalógu.

Nové úlohy pre online katalógy

Základným predpokladom úspešného budovania katalógov a databáz je poznanie potrieb používateľov a rýchle adaptovanie sa zmeneným podmienkam tak, aby zdroje informácií optimálne spĺňali požiadavku relevantnosti.

Kľúčovými problémami, ktoré bude nutné riešiť v súvislosti s ďalším vývojom katalógov, sú:

• informačná hodnota katalógov;
• používatelia uprednostňujú využívanie širokospektrálnych integrovaných služieb;
• používatelia požadujú kvalitnejšie spojenie medzi vyhľadávaním a dodávaním informácií;
• ponúkané informácie musia byť kvalitné a konzistentné;
• používatelia teda “chcú niečo viac” než poskytuje napr. Google.

Knižničný katalóg zostane aj naďalej centrom mnohých knižničných činností, akými je akvizícia, výpožičné služby, referenčné služby, budovanie zbierok a medziknižničné výpožičné služby.

Kontrolná a riadiaca funkcia katalógu umožní knižniciam spravovať a riadiť informácie o fyzických i virtuálnych zdrojoch. Online katalóg zostane dôležitou a základnou súčasťou knižničných procesov a služieb.

Pravdepodobne najvýznamnejšou skutočnosťou, ktorá ovplyvní budúcnosť knižničných katalógov, bude narastajúca potreba interoperability medzi knižničnými a ostatnými systémami. Katalóg sa stane súčasťou širšieho informačného prostredia. Jednou z najpozoruhodnejších úloh katalógu bude orientácia na potreby používateľov zhmotnená v uspokojovaní požiadavky na integrovaný prieskum a vyhľadávanie (vyhľadávanie v katalógu, v iných databázach a na webe v rovnakom čase).

Odpovede na nasledujúce otázky môžu v určitom zmysle naznačiť, čím všetkým sa bude potrebné zaoberať pri stratégii rozvoja knižničných katalógov budúcnosti:

• Bude možné vykonávať prieskum v katalógu priamo?
• Do akej miery bude prieskum katalógu integrovaný? (To znamená, či bude pokrývať všetky typy a nosiče informácií.)
• Aké množstvo digitálneho materiálu bude pokrývať katalóg?
• Do akej hĺbky bude katalóg obohatený o dodatkové údaje (napr. informácie z rôznych zdrojov konkrétneho dokumentu)?
• Budú sa používateľmi vytvárané polia považovať za užitočný doplnok k metadátam, ktoré zaznamenajú katalogizátori?
• Bude možné pomocou katalógu riadiť inštitúcie slúžiace ako repozit a zároveň inštitúcie s otvoreným prístupom ku zdrojom?
• Akú budúcnosť budú mať “tlačené” zbierky jednotlivých knižníc?

V rámci interoperability rôznych systémov bude potrebné umožniť prístup k digitálnym zbierkam, integrovať digitálne zbierky do tradičných zbierok, aktualizovať katalogizačné štandardy a procesy s ohľadom na nové formy publikácií, vytvoriť koherentné informačné prostredie, ktoré spojí heterogénnu katalogizáciu a generované metadáta z rôznych inštitúcií zaoberajúcich sa uchovávaním kultúrneho dedičstva (knižnice, archívy, múzeá atď.).

Katalógy budú vo zvýšenej miere komunikovať s externými informačnými systémami (napr. systém ONIX, ktorý v súčasnosti slúži vydavateľskému a knižnému sektoru – nie však na Slovensku). Bibliografické záznamy v katalógu budú obohatené o prepojenia na nový digitálny obsah.

Nové úlohy pre katalogizátorov

Katalogizátori budúcnosti budú pracovať v dynamickom prostredí vydavateľov, vedeckej komunikácie a informačných technológií. Budú kľúčovými aktérmi pri riešení nových úloh, ktoré vyvstanú v oblasti informačného manažmentu a organizácii informácií.

Zručnosti, skúsenosti a profesionálne vedomie umožní katalogizátorom navrhovať a reštrukturalizovať bibliografické nástroje ako odpoveď na požiadavky meniaceho sa informačného prostredia. Príliš veľká pozornosť, ktorá sa v súčasnosti venuje popisnej katalogizácii, sa v budúcnosti obmedzí na racionálne zaznamenávanie konkrétnej množiny užitočných prvkov. Ak by úlohu spojenú s tvorbou popisných údajov bolo možné presunúť na technický personál, nová generácia katalogizátorov by sa mohla zaoberať predovšetkým problematikou riadenia autorít, obsahovou analýzou, identifikáciou a zhodnotením zdrojov, prácami súvisiacimi s automatizovanými aplikáciami a digitalizačnými projektmi.

Získavanie a “udržanie” katalogizátorov v knižniciach bude kontinuálnym cieľom. Úspech v tejto oblasti bude závisieť od výchovy a vzdelávania (vrátane pokračujúceho vzdelávania) katalogizátorov, ktorí neodmysliteľne patria do skupiny profesionálov vyžadujúcich celoživotné vzdelávanie. V budúcnosti sa bude klásť dôraz na schopnosť katalogizátorov komunikovať a rozumieť cudzím jazykom, na schopnosť vytvárať kvalitnú obsahovú analýzu a na znalosť práce so štandardmi. Zároveň však budú musieť držať krok s vývojom v súvisiacich oblastiach – od softvéru a hardvéru technologickej infraštruktúry, ktorá predstavuje podporu pre ich prácu, až po klasifikáciu a teóriu indexovania.

Profesionálni katalogizátori sa stanú predovšetkým manažérmi. Rutinné procesy spojené s vytváraním metadát budú môcť vykonávať i neprofesionálni katalogizátori, ale tradičné zodpovednosti manažéra, napr. dozor, školenia, vedenie projektov a komunikácia, sa stanú kľúčovými prvkami, ktoré napomôžu úspešnej organizácii zbierky bibliografických jednotiek.

Katalogizátori budú musieť spolupracovať s inými disciplínami v rámci vlastných sietí. Odbornosť katalogizátorov bude potrebná pri spolupráci a rozvoji nových spojení vnútri knižníc i mimo nich. Zároveň budú pracovať ako konzultanti najmä v oblastiach metadátových štruktúr a riadených slovníkov.

Katalogizátori budú mať v budúcnosti svoje opodstatnenie. Závisí len od nich, ako sa dokážu prispôsobiť a adaptovať na nové informačné a technologické prostredie, ktoré vytvára všetky predpoklady na splnenie ich základného poslania – slúžiť používateľom prostredníctvom poskytovania kvalitných a hodnotných informácií a služieb.

Použitá literatúra:

1. A White Paper on the Future of Cataloging at Indiana University. Indiana University, 2006 [cit. 2007-05-09]. Dostupné na: <http://www.iub.edu/~libtserv/pub/Future_of_Cataloging_White_Paper.doc>.

2. BRAZIER, C. 2007. Cataloguing policy and practice – 2007 and beyond : a view from the British Library [online]. [cit. 2007-05-09]. Dostupné na:<http://ru.is/kennarar/thorag/cataloguing2007/Caroline_Brazier.ppt>.