Užitočný digitálny obsah a znalostná spoločnosť
Hlavné články|
Anotácia Neoddeliteľnou súčasťou slovníka moderného človeka sú pojmy internet, virtuálna realita, elektronická pošta a ďalšie. Súvisia s rozvojom informačných a komunikačných technológií a ich zásadným tlakom na všetky oblasti života spoločnosti. Elektronické komunikačné prostredie predstavuje na jednej strane možnosti na skvalitnenie života, na strane druhej vytvára tlak, ktorý môže pôsobiť na človeka negatívne. Proces vývoja informačnej spoločnosti dospel do štádia, ktoré je označované ako nový ekonomický model – formuje sa znalostná spoločnosť. Množstvo informácií v podobe širokého spektra digitálneho obsahu spôsobuje informačný chaos. Knižnice majú v komunikačnom reťazci svoje vlastné miesto a všetky zmeny prejavujúce sa v procese komunikácie informácií sa ich dotýkajú. Obsah, ktorý sprostredkovávajú používateľom, musí saturovať nielen ich informačné potreby, ale rešpektovať aj požiadavky na formu v podobe nadväzujúcich služieb. Digitálny obsah vyžaduje adekvátne nástroje jeho prezentácie – od tvorby, uchovávania a ochrany po disemináciu. Knižnice sú nielen poskytovateľom informácií, ale zároveň aj ich “používateľom”, ktorý obsah spracováva a spätne poskytuje ďalej už v novej kvalite – obohatený o pridanú hodnotu. Iba užitočný digitálny obsah predstavuje potenciál na formovanie kvalitných ľudských zdrojov. Možnosť a právo pristupovať k tomuto obsahu musia mať všetci občania bez rozdielu, citlivé sú otázky digitálnej diskriminácie. Namiesto úvodu Napriek rôznorodosti názorov na podstatu sociálnej komunikácie, ktoré analyzujú rozličné aspekty komunikačného procesu, možno konštatovať, že práve komunikácia medzi ľuďmi so svojimi osobitosťami charakterizuje proces uvedomovania si človeka ako sociálnej bytosti. Dôležitým prvkom komunikačného procesu je médium – teda to, čo umožňuje vyjadrovať, kódovať a transmitovať informácie smerom k recipientovi. Pre potreby komunikácie sa používalo, resp. vyvinulo množstvo médií a ich foriem – konvergencia médií je spätá s celým procesom vývoja komunikácie a jej prostriedkov. Mnohí autori zaoberajúci sa problematikou komunikačných médií z historického hľadiska poukazujú na skutočnosť, že už od momentu, keď ľudstvo začalo v komunikácii používať sprostredkovateľa, teda médium, začal proces, v rámci ktorého sa médiá zdokonaľujú, pretvárajú, prepojujú a eliminujú. Tento proces je označovaný ako remediácia. Termín po prvýkrát použili Jay David Bolter a Richard Grusin [1] – remediáciu chápu ako proces, v ktorom nastupujúce médium zaujíma miesto predchádzajúceho, preberá jeho vlastnosti, reorganizuje spôsoby jeho používania a reformuje jeho kultúrny priestor. Podľa Boltera a Grusina existujú médiá iba vo svojich hybridných formách. Žijeme v hypermédiovanom prostredí a nové médium, ktoré by nemalo žiadny vzťah k niektorej z predchádzajúcich foriem a prezentácií médií, by bolo skutočne revolučnou novinkou. Zatiaľ sa to ukazuje ako nereálne. Všetky existujúce formy tak navzájom splývajú do jednej prepojenej formy, ich spoločným znakom je konvergencia. Posledným prelomovým momentom je nástup nových komunikačných médií – počítačov a prostriedkov IKT ako celku a rozvoj globálnej informačnej infraštruktúry (najmä webové prostredie internetu). Ich nástup priniesol nový spôsob prezentácie informácií nesekvenčným spôsobom. Informácie už nemusia byť iba v textovej podobe, v rámci informačného toku dochádza k prepájaniu rôznych formátov. Významným prvkom celého procesu je budovanie digitálnych kolekcií, ktoré možno následne cielene organizovať a sprístupňovať podľa požiadaviek a potrieb používateľov, a na to nadväzujúci systém služieb. S platformou technológií, ktoré sú založené na digitálnom, teda numerickom spracovaní dát, sa spája termín nové médiá. Problematika nových médií sa viaže v užšom zmysle slova na počítačom (digitálnymi technológiami) realizovanú (sprostredkovanú) komunikáciu. Digitálna revolúcia zásadným spôsobom ovplyvnila a zmenila systém (model) spoločenskej komunikácie. Za prelomové sa v tomto smere považuje obdobie 70. – 80. rokov 20. storočia (mikroprocesorový osobný počítač, otvorenie počítačových sietí akademickej komunite a univerzitám, prienik digitálnych technológií do každodenného životného štýlu a globalizácia v komunikačnom sektore). Podľa Michaela Latzera [3] práve od r. 1980 možno sledovať dve štádiá konvergencie, ktoré búrajú tradičné pohľady a návyky v oblasti komunikačných technológií: prvé štádium je konverzia telekomunikácií a počítačov (infomatiky) a vznik telematiky (70. – 80. roky 20. storočia), druhé štádium je konvergenciou elektronických médií masovej komunikácie s telematikou a vznik mediamatiky (od 90. rokov 20. storočia) v úzkom prepojení s masovým nástupom internetu a ďalšou expanziou digitálnych technológií. Podstatu nových médií prezentuje niekoľko základných princípov:
Rozmach digitálnych technológií v 90. rokoch 20. storočia (výpočtová a pamäťová kapacita, globálna sieť a prenosová kapacita, nárast digitálneho obsahu – computing, communications, content) sprevádzaný (nielen) nárastom integrovaných zdrojov v prostredí internetu znamenal v nadväznosti na potrebu efektívneho riadenia informačných zdrojov aj potrebu kvalitatívnych zmien v sprístupňovaní informácií. “Informácie pre každého” “Prechod na digitálne hospodárstvo založené na vedomostiach, poháňané novým tovarom a službami, bude silným motorom pre rast, konkurencieschopnosť a rozvoj pracovného trhu.” Tieto závery Rady Európy sa stali východiskom pre rozvinutie programu eContent na roky 2001 – 2004 a následne akčného plánu eEurope 2005. Program eContent poukazoval na potreby rozvoja a používania digitálneho obsahu najmä európskeho pôvodu na internete. Orientoval sa na podporu rozvoja tvorby a používania digitálneho obsahu, ktorý je plne prispôsobený potrebám cieľových skupín používateľov. Zainteresovanými stranami v tomto procese sú tak poskytovatelia (vrátane všetkých inštitúcií, ktoré vytvárajú, zhromažďujú alebo vlastnia digitálny obsah), ako aj používatelia digitálneho obsahu (vrátane inštitúcií, ktoré patria medzi koncových používateľov, ktorí obsahu pri opätovnom použití pridávajú novú hodnotu). Prístup, používanie a šírenie digitálneho obsahu je podmienené zlepšením interoperability najmä v oblasti služieb a pridaním novej hodnoty. V roku 2004 Európska komisia vyhlasuje program eContent Plus na roky 2005 – 2008, ktorý je zameraný na zlepšenie dostupnosti, použiteľnosti a využiteľnosti digitálneho obsahu (digitálny obsah má byť dostupnejším, použiteľnejším a využiteľnejším). Zdôrazňuje sa podpora informačných infraštruktúr na prístup a používanie vysokokvalitných digitálnych kultúrnych a vedeckých zdrojov prostredníctvom prepojenia virtuálnych knižníc, pričom dôležitým prvkom celého procesu je koordinovaný prístup k digitalizácii, budovaniu zbierok a ich uchovávaniu a zlepšovanie prístupu k digitálnemu kultúrnemu a vedeckému bohatstvu prostredníctvom adekvátnych licenčných systémov v súlade s primeraným zabezpečením ochrany práv duševného vlastníctva. Všetky východiská a úlohy koncipované v rámci spomenutých programov a akčných plánov reagujú na nový nastupujúci ekonomický model – znalostnú spoločnosť, v rámci ktorej sa formujú aj adekvátne informačné potreby. Významné miesto v tejto súvislosti patrí všetkým typom pamäťových inštitúcií, knižnice nevynímajúc. Digitálny obsah, užitočný digitálny obsah Digitálny obsah, to sú podľa širokej skupiny charakteristík ľubovoľné skupiny informácií v elektronickej podobe – dokumenty (word, excel, pdf), multimédiá (obrázky, videá, zvuky), interné databázy atď. Tento obsah treba adekvátne skladovať, spracovávať, chrániť, zabezpečiť k nemu prístup prostredníctvom rozsahu kompetencií a ďalej ho distribuovať a prezentovať. Dôležitý je tak zber, ako aj diseminácia. V materiáloch EK sa pod digitálnym obsahom rozumie obsah všetkých online služieb od webových portálov cez služby mobilných operátorov a bezdrôtové aplikácie až po digitálnu televíziu a širokopásmové video. Služby tohto druhu môžu byť z rôznych oblastí: právne, administratívne, inštitucionálne dáta, umenie, kultúrne dedičstvo, archívy, knižnice, vedecké a technické informácie… [7]. Apeluje sa na aplikáciu postupov a operácií, ktoré umožnia dosiahnuť vyššiu kvalitu, výkonnosť a účinnosť pri vytváraní, použití a distribúcii digitálneho obsahu [8]. Výsledkom majú byť schopnosti vyhľadávať, používať, opätovne používať a skladať digitálny obsah, a to s rešpektovaním potrieb a záujmov diferencovaných cieľových skupín. Pridanie hodnoty (“zdokonalenie”) sa opiera najmä na kvalitnú deskriptívnu terminológiu (metadáta) a slovníky. Cieľovými oblasťami sú okrem iného vzdelávací a kultúrny obsah, vedecký a akademický digitálny obsah. Kvalitatívne charakteristiky digitálneho obsahu sú také rozdielne, že v kontexte potrieb nového spoločensko-ekonomického modelu sa do popredia dostáva požiadavka tvorby a sprístupňovania užitočného digitálneho obsahu, teda obsahu, ktorý prináša nielen naplnenie informačných potrieb človeka, ale je základom kreatívneho prístupu k životu, motivuje k ďalšiemu intelektuálnemu rastu. Mal by sa uzatvoriť pomyselný trojuholník charakterizujúci základné dimenzie znalostnej spoločnosti – poznatky, veda, inovácie. Digitálny obsah a knižnice V nadväznosti na celoeurópske aktivity v oblasti využívania digitálneho myšlienkového bohatstva sa sformovali aj iniciatívy, ktoré nielen poukazujú na potreby tvorby, ale priamo definujú podmienky budovania organizovaných zbierok s digitálnym obsahom. Kľúčovou je iniciatíva i2010 : digitálne knižnice, ktorá má napomôcť pri využívaní európskych informačných zdrojov v online prostredí. Digitálne knižnice môžu obsahovať digitalizované dokumenty, ako aj dokumenty, ktoré už vznikli v elektronickej forme, ich “vlastníkmi” sú knižnice, ako aj ďalšie pamäťové a fondové inštitúcie. Predpokladá sa, že väčšina dokumentov, ktoré pôvodne vznikli v elektronickej podobe, budú vedecké informácie, takže elektronické repozitáre budú obsahovať prevažne tieto dokumenty. Vedecké informácie sa vyznačujú určitými osobitosťami a dynamikou a s ohľadom na tieto skutočnosti budú kladené na budovanie takýchto zbierok vyššie nároky, nakoľko bude potrebné spracovávať obrovské množstvo digitálnych údajov. Ďalej je tu vysoký stupeň dynamiky – vysoký prírastok publikovaných informácií, pričom väčšina je dostupná iba v elektronickej forme. Digitálne knižnice sú orientované na:
Digitálny obsah v knižniciach Knižnice už niekoľko rokov aktívne reagujú na zmeny informačného prostredia a informačných potrieb svojich používateľov. Digitálny obsah v spojení s virtuálnym prostredím prináša virtuálnych používateľov. Pracovníci knižníc, často označovaní ako informační manažéri, hľadajú spôsoby, ako súčasne spájať interné a externé informačné zdroje. Digitalizácia má umožniť širšie sprístupnenie dokumentov, ktoré obmedzuje práve ich fyzická prezentácia. Bránou k zdrojom knižníc sú webové sídla týchto inštitúcií, ktoré taktiež v kontexte vývoja prechádzajú zásadnými zmenami – od jednoduchých prezentácií po portálové riešenia umožňujúce autorizovaný prístup, jednotnú autentifikáciu a na jej základe diferencovaný prístup k zdrojom. Aký digitálny obsah ponúkajú knižnice používateľom:
Budovanie a sprístupňovanie digitálnych kolekcií založených na digitalizácii vlastných tlačených zbierok dokumentov má v ostatných rokoch skutočne stúpajúci trend. Potešiteľný je fakt, že sa s touto formou kreovania a komunikácie digitálneho obsahu s vysokou pridanou hodnotou stretávame nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku. Vo väčšine ide o použitie technologických riešení vyvinutých špeciálne pre potreby budovania digitálnych knižníc, slovenské knižnice využívajú na sprostredkovávanie tohto obsahu knižnično-informačné systémy, ktoré prevádzkujú. V prípade akademických knižníc sa do komunikačného prostredia dostáva najmä tzv. sivá literatúra produkovaná na univerzitách. Príklady digitálnych kolekcií zo zahraničia:
Príklad digitálnej kolekcie na Slovensku:
Špecifickým druhom digitálneho obsahu, ktorý mnohí autori považujú za charakteristickú črtu vzťahu knižnice a využiteľného digitálneho obsahu (e-content), sú dokumenty typu e-print a e-book. Uvedené trendy však nachádzame prevažne v zahraničných knižniciach. Namiesto záveru Digitálny obsah komunikovaný prostredníctvom globálnej informačnej siete predstavuje informačné bohatstvo, ale aj informačnú hrozbu. Nemožno sa snažiť o získanie kontroly nad informáciami, treba vyvíjať maximálne úsilie pri ich organizovaní a cielenom sprostredkovávaní konkrétnym skupinám používateľov. Iba vtedy je táto komunikácia efektívna a zmysluplná. V literatúre sa možno stretnúť so zaujímavými názormi, že digitálny obsah vo svojom rozsahu a súčasnej podobe nie je nič iné ako informačné monštrum. Trpíme nadbytkom informácií, pretože každý pociťuje potrebu publikovať nové informácie, ale málokto sa snaží využívať tie, ktoré už boli publikované. Organizácia, resp. manažovanie informácií predstavuje veľmi zložitý proces a vyžaduje širokú intelektuálnu základňu, ktorá je schopná selektovať, analyzovať a opäť v syntetickej podobe – avšak už s inou kvalitou (pridanou hodnotou) – tieto informácie zapojiť do komunikačného reťazca. Knižnice disponujú nielen takýmto personálnym potenciálom, ale aj nesmiernym informačným bohatstvom, ktoré má v prípade použitia adekvátnych riešení predpoklad vytvoriť digitálny obsah vysokej intelektuálnej kvality. Svoje miesto v tomto procese majú verejné aj špecializované vedecké a akademické (univerzitné) knižnice. Tematická rôznorodosť predstavuje špecifický obsah určený špecifickým skupinám používateľov. Spoločne sú to hodnoty, ktoré vytvárajú kultúrne bohatstvo, na ktoré máme byť nielen hrdí, ale musíme byť schopní ho udržiavať, obohacovať a tiež zabezpečiť dlhodobé uchovávanie digitálneho obsahu.
Použitá literatúra [1] Bolter, Jay David – Grusin, Richard. 2000. Remediation: Understanding New Media. Cambridge : MIT Press, 2000. 307 s. ISBN: 0-262-52279-9. [2] BOLTER, Jay David. 2001. Writing Space: The Computer, Hypertext, and the Remediation of Print. 2nd Rev Ed. Erlbaum, 2001. [3] JUST, Natascha – LATZER, Michael. 2000. EU competition policy and market power control in the mediamatics era. In Telecommunications Policy, roč. 24, 2000, č. 5, s. 395-411. [4] CRAWFORD, Walt. 2005. Econtent and Academic Libraries. In Econtent [online]. October 2005. [cit. 2007-04-28]. Dostupné na internete: <http://www.econtentmag.com/Articles/ArticleReader.aspx?ArticleID=14167>. [5] LEIGH Sally-Anne – BEST, Simon. 2002. Econtent and Academic Libraries. In VALA 2002 Conference : e-volving Information Futures [online]. 3 March 2002. [cit. 2007-04-28]. Dostupné na internete: <http://www.vala.org.au/vala2002/2002pdf/37LeiBes.pdf>. [6] TENOPIR, Carol – BAKER, Gayle – ROBINSON, Wiliam. 2003. The Art of Conjuring E-content. In Library Journal [online]. May 15, 2003. [cit. 2007-04-28]. Dostupné na internete: <http://www.libraryjournal.com/index.asp?layout=articlePrint&articleid=CA296416>. [7] Sdělení komise Evropskému parlamentu, Radě, Evropskému hospodářskému a sociálnímu výboru a výboru regionů o digitalizaci kulturního materiálu a jeho dostupnosti on-line a o uchovávání digitálních záznamů doporučení komise [online]. Európska komisia, 2007. [cit. 2007-04-28]. Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/information_society/activities/digital_libraries/doc/recommendation/comm_recomm/cs.pdf> [8] Rozhodnutie Európskeho Parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013). In Úradný vestník Európskej únie, L 412/1, 30. 12. 2006 [online]. 2006. [cit. 2007-04-28]. Dostupné na internete: <http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/site/sk/oj/2006/l_412/l_41220061230sk00010041.pdf> [9] Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 : Lisabonská stratégia pre Slovensko [online]. Minerva, 2006. [cit. 2007-04-28]. Dostupné na internete: <http://www.iminerva.sk/dokmenty/StrategiaKonkurencieschopnostiSR.doc> [10] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu Hospodárskemu a Sociálnemu Výboru a Výboru Regiónov – i2010 : digitálne knižnice [online]. EurLex : Prístup k právu Európskej únie, 2006. [cit. 2007-04-28]. Dostupné na internete: <http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2005:0465:FIN:SK:HTML> |