Komunikácia je zvyčajne umením… a to nielen na webe

V tomto príspevku z akademického prostredia jednej vysokoškolskej knižnice (dislokovanej na 6 miestach v druhom najväčšom meste na slovensku) by som chcela poukázať na fenomén komunikácie. Som totiž presvedčená, že práve komunikácia je dôležitým, keď už nie najdôležitejším momentom, výmenou informácií, myšlienok, názorov a pocitov medzi nami – živými bytosťami. Ide všeobecne povedané o dorozumievanie.

A ako prebieha komunikácia v našej knižnici? Ako komunikujeme my knihovníci medzi sebou? Ako sa dorozumievame na veľké vzdialenosti? Zvládame to pri všetkých opatreniach na úsporu nákladov na telefóny? Nech mi to používatelia našej knižnice prepáčia, tentokrát to bude o nás, o knihovníkoch. O našich brainstormingových stretnutiach, o využívaní ICQ, IP telefónie a o našej počítačovej gramotnosti.

Isté je, že vzájomnej komunikácii venujeme veľkú pozornosť (na všetkých úrovniach a vo všetkých smeroch). Okrem pravidelných porád oddelení a vedenia knižnice sa stretávame aj na spoločných operatívnych poradách niekoľkých oddelení a poradách projektových tímov. Zápisnice z týchto porád sú umiestňované v intranetovej zóne na knižničnej webovej stránke, cez login a heslo sú prístupné všetkým zamestnancom knižnice. Okrem zápisníc z porád tam zamestnanci nájdu ďalšie potrebné informácie vnútorného charakteru – interné materiály, oznamy, užitočné linky, e-tlačivá, správy zo služobných ciest a fotogalériu. Na poradách vedenia knižnice využívame aj metódu brainstormingu, ktorá nie je bežná v knižničnom prostredí, a preto ju opíšem bližšie (pre prípadných záujemcov). Využívame ju aj v upravenej podobe – pre komunikáciu na diaľku, keď “nápad/téma/myšlienka” je zaslaná zainteresovaným mailovou poštou a v presne vymedzenom časovom rozmedzí musia reagovať v zmysle brainstormingových zásad.

Po prvý raz sa táto metóda realizovala v USA v roku 1938 a prítomní účastníci ju nazvali brainstorming, čo v preklade znamená búrka, vytriasanie mozgov (brain – mozog, storm – búrka). Tvorca tejto metódy Alex F. Osborn vychádzal z týchto premís: ľudia mnohé myšlienky, nápady ani nepovedia, lebo sa boja, že sú to nápady neuskutočniteľné, bláznivé, zlé, smiešne, nie sú v súlade s tým, čo je napísané v učebniciach, čo tvrdia autority, čo je konvenčné. Nechcú sa zosmiešniť alebo sa ukázať ako hlúpi či nepraktickí. Toto však tvorivosti neprospieva, a preto je potrebné prekonať sociálne a psychické bariéry, ktoré blokujú vznik nových, netradičných, originálnych nápadov. Prvou zásadou brainstormingu je oddelenie tvorby, produkcie nápadov od ich hodnotenia. Ďalšou zásadou je, že kvantita vyvoláva kvalitu – čím je nápadov viacej, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa medzi nimi objaví originálny nápad. Najlepšie nápady sa objavujú spravidla až ku koncu prezentácie nápadov, keď už všetky konvenčné nápady sú vyčerpané. Tretia zásada brainstormingu vychádza zo synergického efektu, teda z toho, že ak ľudia pracujú spoločne, navzájom sa inšpirujú, pomáhajú si, čo znamená, že vyprodukujú viac nápadov, ako keď pracujú individuálne, a výsledky ich práce sa spočítajú. Platnosť týchto zásad Osborn a ďalší výskumníci empiricky verifikovali. Ukázalo sa napríklad, že oddelenie tvorby nápadov od ich produkcie umožnilo vytvorenie až o 90 % viac originálnych nápadov ako pri tradičnom spôsobe, keď po vyslovení nápadu nasleduje jeho posúdenie, hodnotenie. Sústredenie sa na kvantitu nápadov prinieslo o 78 % viac originálnych nápadov a synergický efekt – práca v skupine – o 70 % viac originálnych nápadov ako pri individuálnej práci členov skupiny a následnom súčte ich nápadov.

S cieľom realizovať tieto zásady platia v brainstormingu isté pravidlá:

• Pravidlo zákazu kritiky – v priebehu tvorby nápadov je zakázaná akákoľvek kritika nápadov.Treba úplne vylúčiť aj kritizovanie v zastretej alebo neverbálnej podobe (úškľabok, mávnutie ruky a pod.) aj za cenu vylúčenia nenapraviteľne kritizujúceho člena z brainstormingového zasadnutia.

• Pravidlo uvoľnenia fantázie – každý účastník sa má usilovať čo najviac uvoľniť svoju fantáziu a predstavivosť, riadiť sa zásadou, že najneobvyklejšie a zdanlivo najabsurdnejšie návrhy môžu byť tie najlepšie, alebo môžu k nim viesť.

V snahe vyriešiť “efektívne” komunikáciu v reálnom čase a na dislokovaných pracoviskách našej knižnice (bez finančných nákladov na telefónne poplatky) sme ešte v roku 2005 pristúpili k “povinnému” používaniu ICQ. Tento spôsob komunikácie nám umožnil radikálnym spôsobom znížiť telefónne poplatky bez akýchkoľvek vynaložených nákladov na zavedenie tejto “dorozumievacej internej služby”. Hneď pri jej zavedení sme si boli vedomí možného zneužívania pracovného času na priateľské rozhovory a výmenu noviniek. Avšak ako nám ukázala niekoľkoročná prax, počiatočné obavy boli neopodstatnené. Prínosom je aj skutočnosť, že v danej chvíli aj “vidím pri počítači” kontaktovaného kolegu (podľa nastaveného statusu – offline, online, away, occupied, NA. Samozrejme, táto služba je asi väčším prínosom pre manažment knižnice ako pre kolegyne v službách.

Aj keď tento program je už všeobecne známy a používaný, predsa len pre zaujímavosť ho krátko opíšem.

ICQje komunikačný program a protokol peer-to-peer, ktorý vytvorili štyria izraelskí študenti. Jair Goldfinger, Arik Vardi, Sefi Vigister a Amnon Amir si v júli 1996 založili firmu Mirabilis Ltd. s úmyslom zmeniť smerovanie internetovej komunikácie. Už v novembri toho istého roku uviedli prvú verziu audiovizuálneho freeware softvéru pre komunikáciu v reálnom čase pod názvom ICQ. V tom čase to bol ešte neznámy produkt, no dnes sa počet jeho používateľov odhaduje na vyše 250 miliónov. V júni roku 1998 spoločnosť Mirabilis odkúpil americký telekomunikačný gigant American Online za 287 miliónov dolárov v hotovosti a vznikla takto nová spoločnosť – ICQ Inc. Názov ICQ je vlastne slovná hračka autorov – vyhláskované písmená ICQ znejú rovnako ako veta I Seek You, ktorá v “preklade” znamená Hľadám ťa.

Základným prvkom systému ICQ je prakticky databáza na serveri icq.com. V nej sú totiž uložené všetky údaje o užívateľoch a hlavne ich unikátne čísla UIN (Universal Internet Number). Tie sa prideľujú pri registrácii do systému. V databáze na serveri je takisto aj váš zoznam kontaktov (adresár). Program je unikátny aj v tom, že vás informuje o aktuálnom stave človeka, ktorý sa nachádza vo vašom adresári, teda či je online alebo offline. Dnes už takúto funkciu obsahuje takmer každý podobný IM (Instant Messaging) program, samozrejme, originálna myšlienka patrí práve ICQ.

Ak si chcete s daným človekom písať, stačí kliknúť na jeho ikonku a otvorí sa okno, ktoré slúži na už spomínanú komunikáciu. Do spodného riadku jednoducho píšete text správy, ktorý odošlete klávesovou skratkou ALT + S, CTRL + Enter alebo len Enter (záleží podľa nastavení programu). V prípade, že dotyčný nie je práve online, správa sa po odoslaní uloží na serveri a po pripojení mu bude doručená. Samozrejme, správa sa po určitom čase vyprázdni z cache servera.

V roku 2005 v súlade s koncepciou rozvoja telekomunikačných služieb na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach bol realizovaný projekt IP telefónie, ktorý umožňuje bezplatne telefonovať v rámci vnútropodnikovej siete UPJŠ z klapkových telefónov jednotlivých ústrední UPJŠ alebo inštalovaných IP telefónov medzi sebou. Telefónny zoznam VoIP a IP telefónie UPJŠ (voip.upjs.sk), ktorý je umiestnený na internetovej stránke UPJŠ, obsahuje všetky dostupné telefónne čísla IP telefónov a klapkových telefónov v rámci univerzity. To znamená, že aj zamestnanci dislokovaných pracovísk knižnice môžu medzi sebou bezplatne telefonovať (komunikovať) vnútri univerzity priamou voľbou telefónnej klapky volaného. Telefonovať sa dá vnútri UPJŠ, ako aj smerovať svoje hovory mimo univerzity (buď zvýhodnenou sadzbou cez telekomunikačného operátora, alebo bez telekomunikačného operátora). Hlavnou myšlienkou IP telefónie je využitie existujúcej komunikačnej infraštruktúry spoločnosti na prenos hlasu.

IP telefónia plne nahrádza bežnú telefóniu a navyše poskytuje mnoho výhod, ako napr. významne šetrí náklady na telefonovanie, pretože na prenos hlasu dokáže efektívne využiť dátové pásmo; zjednodušuje správu, sťahovanie a rozširovanie počtu užívateľov, pretože je spravovaná štandardnými sieťovými prostriedkami a pod. IP telefónia je založená na osvedčených štandardoch a otvorených rozhraniach. Otvára možnosť integrácie nad databázovými službami v rámci organizácie (adresár zamestnancov firmy, zákazníkov a pod.). IP telefón nie je iba telefón v klasickom slova zmysle, je to inteligentné zariadenie, ktoré na svojej obrazovke dokáže zobraziť akúkoľvek informáciu uloženú v IS. IP telefónia predstavuje riešenie s vysokou mierou ochrany a efektívnosti vynaložených investícií a po zhruba dvojročnom prevádzkovaní na našej univerzite môžeme skutočne hovoriť iba o výhodách a zjednodušenom spôsobe predovšetkým internej komunikácie.

V záujme zlepšenia schopností používať a hlavne “využívať” informačno-komunikačné technológie (so zameraním na počítačovú gramotnosť a počítačové zručnosti) všetkými zamestnancami knižnice, vedenie UK pristúpilo v roku 2006 k myšlienke ďalšieho vzdelávania aj v tejto oblasti, a tou bolo získanie ECDL (Európsky vodičský preukaz na počítač – European Computer Driving Licence).

V rámci našej univerzity sme oslovili Centrum celoživotného vzdelávania (ďalej len CCV) Prírodovedeckej fakulty UPJŠ s požiadavkou na absolvovanie dištančnej formy ECDL. Vďaka ústretovosti dekana spomínanej fakulty, ako aj CCV, sa podarilo zrealizovať toto vzdelávanie bezplatne, v rámci projektu podaného CCV na MDPaT SR v Bratislave, kde zamestnanci knižnice figurovali ako jedna z konkrétnych cieľových skupín.

ECDL je medzinárodný štandard pre kvalifikáciu v základných zručnostiach pri práci s počítačom. Pomocou sústavy štandardizovaných testov umožňuje jednotnú, medzinárodne akceptovanú formu overenia znalostí ovládania najpoužívanejších počítačových prostriedkov a programového vybavenia. Súbor testov, ktorý sa vykonáva priamo na počítačoch, možno absolvovať len v akreditovaných testovacích centrách, kde ich vedú a hodnotia akreditovaní skúšobní komisári. Po úspešnom absolvovaní testov uchádzači obdržia celoeurópsky uznávaný Certifikát ECDL.

O vydanie Certifikátu ECDL môže uchádzač požiadať po absolvovaní testov z týchto modulov:

1. Základy informačných technológií
2. Používanie počítača a správa súborov
3. Spracovanie textu (textový procesor)
4. Tabuľkový kalkulátor (tabuľkový procesor)
5. Databázový systém
6. Elektronická prezentácia
7. Informácie a komunikácia

Okrem prvého (teoretického) modulu pri skúškach v SR v súčasnosti overujú znalosti uchádzačov o používaní programových produktov Microsoft – Windows, Word, Excel, Access, Powerpoint, Internet Explorer a Outlook. Podrobnejšie je obsah jednotlivých modulov uvedený v sylaboch ECDL, ktoré vystavuje na webovej stránke každé testovacie centrum (http://ccv.science.upjs.sk/ecdl-oecdl.php, http://ecdl.informatika.sk/ecdl/index.html).

Po získaní základných informácií…

Certifikát ECDL sa akceptuje ako štandard základnej počítačovej gramotnosti:

a) Certifikát ECDL Štart – po zložení testov zo 4 ľubovoľných modulov – postačuje pre SR,

b) Certifikát ECDL – po zložení testov zo 7 ľubovoľných modulov – postačuje pre EÚ,

nasledovali doplňujúce…

a) po získaní prvého stupňa “Štart” má záujemca 3 roky na doplnenie stupňa na kompletný Certifikát ECDL;

b) účasť na testoch može byť aj bez účasti na dištančných kurzoch;

c) opravný test stojí 250,- Sk – účastník si ho hradí sám;

d) vzorové testy sú k dispozícii na webovej stránke centra;

e) dištančné kurzy sú časovo obmedzené na 3 roky;

f) v cene kurzu bol zahrnutý aj index ECDL;

g) komunikácia a prihlasovanie/odhlasovanie na skúšky prebieha výlučne prostredníctvom webovej stránky CCV, ako aj oznamovanie výsledkov (uspel/neuspel);

h) Certifikát ECDL Štart bolo potrebné ukončiť do konca roka 2006 (prijatým projektom je garantovaná bezplatnosť, po tomto termíne už budú testy spoplatňované).

Následne bol v knižnici realizovaný prieskum medzi zamestnancami, ktorý mal zistiť záujem o toto vzdelávanie. Záujem prejavilo 75 % zamestnancov, čo vedenie knižnice hodnotilo veľmi pozitívne. Po vzájomnej dohode sa všetci prihlásení záujemcovia začali pripravovať na absolvovanie Certifikátu ECDL Štart v 4 vybraných moduloch:

a) Používanie počítača a správa súborov;

b) Spracovanie textu (Textový procesor);

c) Tabuľkový kalkulátor (Tabuľkový procesor);

d) Informácie a komunikácia.

V snahe uľahčiť zamestnancom prípravu na testovanie bol pred/po pracovnom čase vyčlenený priestor v Multimediálnej učebni UK na konzultácie k vopred dohodnutému modulu, ktoré viedli odborní zamestnanci oddelenia informačných technológií UK. Vo väčšine prípadov kolegovia preberali vzorové testy. Možnosť dištančného kurzu (lektorom CCV – na požiadanie) bola využitá len jedenkrát.

Začiatkom roka 2007 sme mohli spokojne konštatovať, že 50 % z prihlásených účastníkov obdržalo Certifikát ECDL Štart a 7 z nich pokračujú ďalej v získavaní Certifikátu ECDL.

V závere by som chcela vyzdvihnúť skutočnosť, ktorá okrem toho, že deklaruje získanie certifikátu ako medzinárodne uznávaného dokladu o úspešnom absolvovaní súboru testov ECDL, o dosiahnutí požadovanej úrovne znalostí a schopností pri práci s počítačom na úrovni európskeho štandardu, pre mňa osobne bola aj skvelou príležitosťou vidieť záujem svojich kolegov a kolegýň o vzdelávanie, rozširovanie si svojich vedomostí, tímovú spoluprácu, kolegialitu, vzájomnú pomoc, diskusie a komunikáciu.