Postavenie knižníc v znalostnej spoločnosti alebo Existujú znalosti v knižničnom a informačnom systéme?

Informácie a znalosti sú to, čo dnes hýbe svetom. Informačná spoločnosť priniesla knižniciam elektronizáciu a automatizáciu odborných procesov, postupnú internetizáciu na všetkých úrovniach a v neposlednom rade účelnejšiu výmenu, spoločnú tvorbu a využívanie elektronických informačných zdrojov. V súčasnosti sme svedkami nástupu znalostnej spoločnosti, ktorú na Slovensku zvykneme charakterizovať aj prívlastkom vedomostná. Takisto sa často stretávame so slovným spojením “učiaca sa spoločnosť”, ktorá kladie dôraz na celoživotné vzdelávanie. Medzi informačnou, učiacou sa a znalostnou spoločnosťou neexistujú ostré hranice, navzájom sa prelínajú a v reálnom čase koexistujú. Je namieste položiť si otázku, kde sa v tomto labyrinte nachádzajú knižnice a kde sa v knižniciach nachádzajú znalosti.

Bez knižníc znalostnú spoločnosť nevybudujeme

Na všetkých stupňoch rozvoja spoločnosti mali znalosti svoje miesto a ich význam, hodnota a miera využívania sa zvyšuje úmerne s nárastom počtu obyvateľstva. Dnes, na počiatku 21. storočia, sú znalosti nielen podmienkou prežitia spoločnosti, ale stávajú sa jedným z najdôležitejších princípov jej fungovania. Slovenská republika sa jednoznačne hlási k budovaniu znalostnej, resp. vedomostnej spoločnosti. Informácie o význame a cieľoch vedomostnej spoločnosti na Slovensku prináša napríklad webový portál Euro Info http://www.euroinfo.gov.sk. Kroky Úradu vlády SR sledujú dianie v Európskej únii. Hlavným strategickým materiálom je Lisabonská stratégia a jej reforma z roku 2005, ktorá predstavuje víziu postupnej premeny členských krajín EÚ na najvýznamnejšie a najkonkurencieschopnejšie znalostné ekonomiky sveta. V strategickom dokumente chýba akákoľvek zmienka o knižniciach, hoci o ich význame pre znalostnú spoločnosť nemôžeme pochybovať. Výsledkom iniciatívy Slovenskej vlády je projekt MINERVA – “Mobilizácia inovácií v národnej ekonomike a rozvoj vedecko-vzdelávacích aktivít”. Je potešujúce, že na národnej úrovni sa počíta so zapojením knižníc do budovania znalostnej spoločnosti, pričom nie je rozhodujúce, či podnet prišiel zo strany vlády alebo knihovníckej obce.

Aké znalosti sa komunikujú v knižniciach?

Znalostná spoločnosť stojí a padá na znalostiach ľudí, ktoré možno definovať ako informácie prispôsobené na produktívne využitie. Pán Blackler charakterizuje znalosti ako “mnohostranné, zložité, konkrétne i abstraktné, implicitné aj explicitné, všeobecné aj individuálne, fyzické a duševné, rozvíjajúce sa alebo statické, zrozumiteľné aj zakódované” (Blackler, 1995). Znalosti môžu byť kolektívne, či už zakódované v technológiách, pravidlách a procedúrach organizácie, alebo kultúrne, ako napríklad kolektívna múdrosť, príbehy a hodnoty. Individuálne znalosti sú stelesnené v praktických činnostiach založených na schopnostiach a zručnostiach kľúčových členov organizácie, alebo koncepčné, kde ide o schopnosť pracovať s pojmami, a sú to aj poznávacie zručnosti kľúčových členov organizácie (Blackler, 1995).
Tak ako v iných organizáciách, aj v knižniciach existujú dva typy znalostí.
Explicitné alebo otvorené znalosti je možné systematicky triediť, sú zaznamenané v databázach, intranetoch a súboroch duševného vlastníctva (Nonaka a Takeuschi, 1995). A práve knižnice sú miestom ich sprístupnenia. Možno ich označiť aj ako potenciálne znalosti, lebo svoju informačnú hodnotu premenia na konkrétnu znalosť až po preštudovaní daným jednotlivcom, u ktorého dôjde k obohateniu o nové poznatky.

Implicitné, resp. tiché znalosti existujú v mysliach ľudí a boli získané osobnou skúsenosťou. Len ťažko sa dajú vyjadriť písomne, tvorí ich vedecká alebo technická odbornosť a preniknutie do podstaty odboru (Nonaka a Takeuschi, 1995).

V podmienkach knižníc ich tvoria odborné knihovnícke znalosti knižničných pracovníkov, bez ktorých by svoju prácu nemohli kompetentne vykonávať. Máloktorý laik si uvedomuje, čo všetko obnáša práca knihovníka a kde všade sa človek s knihovníckymi znalosťami môže uplatniť.

Stratégie komunikovania znalostí v knižniciach

Sieť knižníc, tvoriaca knižnično-informačný systém Slovenskej republiky, je zložená z verejných, univerzálnych a štátnych vedeckých, špecializovaných, akademických, školských a špeciálnych knižníc. Jednotlivé typy knižníc sa líšia svojím poslaním a aj prístupom k riadeniu znalostí.

Podľa kodifikačnej stratégie sú znalosti systematicky utriedené (kodifikované) a uložené v databázach, kde sú prístupné a ľahko použiteľné, sú explicitné a kodifikované metódou “od človeka k dokumentu” (Hansen, 1999).

Kodifikačnú stratégiu uplatňujú verejné, školské, univerzálne a štátne vedecké knižnice, ktoré vystupujú v úlohe sprostredkovateľa prístupu k znalostiam uloženým v dokumentoch a databázach. V spomenutých typoch knižníc prevláda sprístupňovanie informácií zakódovaných v tlačených a elektronických informačných zdrojoch. Inštitúcie plnia predovšetkým spoločenskú, kultúrnu, informačnú a vzdelávaciu funkciu.

Podľa personifikačnej stratégie je znalosť úzko spojená s osobou, ktorá ju vytvorila a je odovzdávaná hlavne pomocou priameho kontaktu tvárou v tvár. Ide o tiché znalosti, ktoré sa šíria cez neformálne rokovania, stretnutia, rozhovory, semináre, brainstorming atď. (Hansen, 1999). Personifikačnú stratégiu používajú špeciálne knižnice firiem, spoločností a organizácií.

Povolanie zamestnancov týchto knižníc sa často neoznačuje pojmom knihovník, ale skôr knižnično-informačný špecialista alebo znalostný pracovník. Práca so znalosťami znamená v jeho prípade vykonávanie takých činností, ako je účasť na poradách, seminároch a diskusiách, e-mailová komunikácia a využívanie určitých modulov intranetu organizácie. Zároveň využíva riadené informácie a znalosti ďalších pracovníkov na vyhodnocovanie produktového portfólia a trhu, čím napomáha rozhodovacím procesom vrcholového vedenia spoločnosti. Knižnica organizácie má v jej hierarchii dôležité miesto a znalostní pracovníci plnia pre organizáciu nezastupiteľnú funkciu. Podľa slov pani Diačikovej z Chemosvitu, možno túto organizáciu označiť za znalostnú hneď z niekoľkých dôvodov. “Máme už prvky autentického marketingu, sú už pokusy o aktívny dopyt, t. j. vyvíjame také produkty a služby, o ktorých naši zákazníci ani nevedia, že ich budú v budúcnosti chcieť. Cieľavedomou prácou s informáciami a znalosťami sa snažíme byť kúsok vpredu pred našimi zákazníkmi. Niektoré naše produkty sú vysoko sofistikované. Knižnica je súčasťou úseku strategického rozvoja na úrovni HQ, t. j. nad všetkými dcérskymi spoločnosťami, kde v činnostiach strategického marketingu využívame informačný a znalostný manažment na riadenie produktového portfólia vo firmách tvoriacich skupinu Chemosvit a vyhodnocovanie trendov na trhu” (Diačiková, 2006).

Niektoré špeciálne knižnice nielenže sú súčasťou a podporou svojich materských znalostných organizácií, ale samy sa môžu označiť za znalostné organizácie. Prevláda v nich hlavne informačná funkcia, ktorej obsahom je komunikovanie špeciálnych odborných informácií a znalostí podporujúcich rast konkurencieschopnosti celej organizácie.

V knižnično-informačnom systéme existujú aj knižnice, ktoré svojím prístupom k riadeniu znalostí tvoria akýsi prechod medzi kodifikačnou a personifikačnou stratégiou. Zaradila by som sem špecializované a akademické knižnice, ktoré okrem sprostredkovania znalostí uložených v dokumentoch a databázach zabezpečujú aj výmenu znalostí medzi členmi akademickej obce, vedcami, výskumníkmi a študentmi. Knižnice ako Ústredná knižnica SAV, CVTI SR, Slovenská ekonomická knižnica v Bratislave, Slovenská lesnícka a drevárska knižnica vo Zvolene, Slovenská poľnohospodárska knižnica v Nitre, Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave a Slovenská lekárska knižnica v Bratislave majú fond zameraný na určitú tematickú odbornú oblasť, ktorá je predpokladom vedeckej komunikácie, výskumnej činnosti, informačnej a vzdelávacej funkcie. K typickým aktivitám patrí inteligentný informačný prieskum, pomoc informačných špecialistov pri vyhľadávaní v databázach, študijno-rozborová činnosť, expertné služby alebo referenčná služba Ask library/Ask librarian.

Obr. 1 Rozdelenie knižníc podľa prístupu k riadeniu znalostí

Knižnice majú v znalostnej spoločnosti nezastupiteľné miesto. Nielenže sú bránou k informáciám a znalostiam, ale pomocou svojich rozmanitých funkcií dokážu znalostnú spoločnosť podporovať rôznymi spôsobmi a službami – od všeobecného informovania cez vzdelávanie až po tvorbu špecifických informačných produktov.

V súvislosti s rozvojom znalostnej ekonomiky patrí osobité postavenie špeciálnym knižniciam firiem, spoločností a inštitúcií, ktoré významnou mierou prispievajú k zvýšeniu konkurencieschopnosti svojich materských organizácií. Nesmieme však podceňovať ani úlohu vedeckých, akademických, školských a verejných knižníc, hlavne ich spoločenskú a vzdelávaciu funkciu, ktorou podporujú celoživotné vzdelávanie a šírenie znalostí medzi jednotlivcami.

Záverom mi ostáva skonštatovať, že pokiaľ budú znalosti nielen v databázach a fondoch knižníc, ale aj v ich zamestnancoch, tak odpoveď na úvodnú otázku bude znieť “áno”. Verme, že knižnice si v nastupujúcej znalostnej spoločnosti dokážu svoje postavenie nielen udržať, ale vďaka znalostiam, ktorými disponujú, si získajú aj významné postavenie medzi znalostnými organizáciami.

Zoznam bibliografických odkazov:

BLACKLER, F. 1995. Knowledge, knowledge work and organizations. In Organization Studies, 16 (6), s. 16-36. Zdroj: ARMSTRONG, M. 2002. Řízení lidských zdrojů. Praha : Grada, 2002. 856 s. ISBN 80-247-0469-2.

DIAČIKOVÁ, A. 2006. Znalosti [online]. Správa pre: Helena Ondriašová. 18. dec. 2006 [cit. 2007-01-04].

HANSEN, M. T., NOHRIA, N., TIERNEY, T. 1999. What´s your strategy for managing knowledge? Harward Business Review, March – April, s. 106-116. Zdroj: ARMSTRONG, M. 2002. Řízení lidských zdrojů. Praha: Grada, 2002. 856 s. ISBN 80-247-0469-2.

NONAKA, I., TAKEUSCHI, H. 1995. The Knowledge-Creating Company. New York : Oxford University Press. Zdroj: ARMSTRONG, M. 2002. Řízení lidských zdrojů. Praha : Grada, 2002. 856 s. ISBN 80-247-0469-2.