Komunikácia poznatkov v novej paradigme informačnej vedy
Hlavné články|
V príspevku sa charakterizujú zmeny v komunikovaní informácií a poznatkov vyvolané zmenami v názoroch na kogníciu, interakciu a relevanciu. Nová paradigma informačnej vedy je určená najmä novými možnosťami spracovania a využívania informácií, ktoré prináša elektronické prostredie a manažment poznatkov. Základy novej paradigmy sa vysvetľujú ako syntéza tradičného modelu komunikácie so sociálno-psychologickými prístupmi v elektronickom prostredí s dôrazom na informačné správanie človeka. Prezentujú sa výsledky vlastného výskumu relevancie informácií v rámci riešenia projektu VEGA 1/2481/05, ktorý bol založený na rozhovoroch s doktorandmi FiF UK. Výsledný konceptuálny model prezentuje kolektívne vnímanie relevancie ako dôležitosti, užitočnosti a hodnoty podporené emóciami, časovými a priestorovými faktormi a interakciou individuálneho a kolektívneho informačného priestoru. Sumarizujú sa kritériá posudzovania relevancie, relevancia v elektronickom prostredí a organizácia informácií a interpretuje sa nový model relevancie (relevancia 2.0). Analyzuje sa komunikácia poznatkov ako súčasť manažmentu poznatkov v organizáciách a predstavuje sa model porovnania tradičnej knižničnej komunikácie a organizácie založenej na informačnej ekológii. Na záver sa vyvodzuje nová paradigma informačnej vedy. Znamená rozširovanie komunikačného modelu smerom k premene informácií na poznatky prostredníctvom kontextu, využívania informácií, rozmanitosti médií a ľudskej aktivity. Prezentuje sa model zmien v kategóriách informačnej vedy s dôsledkami pre formuláciu nových výskumných projektov a nových študijných programov (informačné a mediálne štúdiá). Praktické uplatnenie modelov je v orientácii na vývoj nových služieb, systémov a produktov a vo formovaní nových informačných profesionálov. Ideálom je metafora “informačnej nirvány” ako prepojenie komunikácie a relevancie.
Úvod Nová paradigma informačnej vedy vzniká pri rozsiahlom využívaní možností elektronického prostredia na spracovanie a využívanie informácií. Rozširujú sa aj možnosti modelovania a praktického uplatňovania komunikácie odborných informácií. Z hľadiska vyhľadávania informácií sa v informačnej vede rozlišuje najmä fyzikálna a kognitívna paradigma (1). Vyplývajú z prirodzenej duality problému spracovania a využívania informácií. Na jednej strane ide o možnosti nových technológií, na druhej strane sa nachádza človek v rôznych rolách pri využívaní informácií v spoločnosti. V novej paradigme informačnej vedy sa mnohí autori pokúšajú o prepojenie technologického a ľudského pri hľadaní novších modelov komunikácie informácií. Príkladom takýchto teoretických aj praktických prístupov je “obrat” v informačnej vede, ktorý sformulovali Ingwersen a Järvelin v roku 2005 (2). Významným vkladom do týchto výskumov sú modely informačného správania človeka (3). Podstatnou črtou novej paradigmy informačnej vedy je postupné zaostrovanie ohniska pozornosti na zložité výsledky poznávacej činnosti človeka – na poznatky. Mnohí odborníci už dávnejšie vysvetľujú podstatu komunikovania poznatkov prostredníctvom vzájomne prepojených a premenlivých foriem poznania – od dát cez informácie k poznatkom až po akcie, rozhodnutia a múdrosť. Zjednodušene povedané – využitím informácií v kontextoch vznikajú poznatky. Do hry vstupujú aj príbuzné disciplíny, ktoré skúmajú premeny poznania. Informačná veda sa tak zbližuje s manažmentom poznatkov ako disciplínou vynárajúcou sa z praxe využívania informácií v organizáciách. Súvisiacimi disciplínami sú aj kognitívne vedy, znalostné inžinierstvo či inteligentné prieskumové systémy. V tomto príspevku sa pokúsime stručne vysvetliť podstatu zmien v komunikácii poznatkov a využívaní informácií v informačnej spoločnosti. Zmeny sa prejavujú v interpretácii komunikačného modelu v sieťovom elektronickom prostredí. Upozorníme na nové komunikačné vzorce v informačnom správaní človeka z hľadiska kognície, interakcie a relevancie. Predstavíme výsledky vlastného kvalitatívneho výskumu relevancie v pojmovom modeli. Stručne charakterizujeme komunikáciu poznatkov ako súčasť manažmentu poznatkov v organizáciách. Na záver naznačíme novú paradigmu informačnej vedy z hľadiska nových modelov komunikácie poznatkov a relevancie a ich prínos pre vytváranie nových systémov, vzdelávanie a prax informačných profesionálov. Tradičný model komunikácie a sociálne základy elektronického komunikovania Tradičný model komunikácie informácií sformulovali zakladatelia kybernetiky Claude Shannon a Norbert Wiener v začiatkoch vzniku informačných vied (od r. 1947). Podstatou je prenos informácií od vysielateľa k príjemcovi sprostredkovaný znakovými systémami a obohatený spätnou väzbou. Vnímanie komunikácie je poznačené mechanickými princípmi spracovania informácií. Zo semiotického hľadiska je dôležitý zámer (intencia) vysielateľa a príjemcu a procesy kódovania informácií. Tento model sa ujal v informačnej vede v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Okrem toho sa paralelne rozvíjali aj výskumy sociálnej psychológie založené na skúmaní spôsobov komunikovania a diskurzov. Významným predstaviteľom bol napríklad George Herbert Mead, zakladateľ americkej sociálnej psychológie a sociálneho behaviorizmu. V tomto prístupe je základom komunikácie princíp “sociálneho aktu” na mentálnej, lingvistickej aj inštitucionálnej úrovni. Komunikáciu a fungovanie znakových systémov neskôr rozpracoval aj Meadov žiak Charles W. Morris, jeden zo zakladateľov semiotiky. Tieto prístupy možno považovať za dva príklady hraničných a pôvodne navzájom nezlučiteľných koncepcií interpretácie komunikácie. Na jednej strane “fyzikálna” paradigma vychádzajúca z kybernetiky, na druhej “sociálna a kognitívna” paradigma vychádzajúca z výskumov človeka a ľudskej komunikácie. V súčasnosti sa tieto koncepcie prirodzene priblížili. Práve v novšom elektronickom sieťovom svete sa čoraz viac prepája ľudská podstata komunikácie s možnosťami moderných technológií. Ľudskú komunikáciu môžeme vnímať najmä ako výmenu informácií prostredníctvom symbolov, ale aj tvorbu zmyslu v interakcii. Základnými cieľmi komunikácie sú informovanie, presviedčanie, socializácia či pobavenie, inštruovanie, kooperácia (4). Východiskom komunikácie sú rôzne druhy motivácie, obsahuje kognitívnu aj emotívnu zložku, verbálne aj neverbálne prejavy. Technológie podporujú funkcie zdravej komunikácie, ako je bezprostrednosť reakcie, kognitívne prispôsobovanie, záujem o druhého, reciprocita, humor, otvorenosť a tolerancia, flexibilita a konzistencia interakcií. Na redukovanej úrovni sa simulujú aj emócie a neverbálne prejavy. Problémy predstavuje napríklad vyváženosť vnútorného a vonkajšieho kontextu komunikácie, situačné roly, zložitejšie chápanie konotácií alebo zjednodušené vyjadrovanie a celkovo iný spôsob vytvárania skutočnosti prostredníctvom elektronickej komunikácie. V súčasnosti tak vznikajú celé virtuálne svety, ktoré “simulujú” nielen prirodzenú ľudskú komunikáciu, ale aj správanie a sociálny život (napr. systém “secondlife.com”). Nový model komunikácie sa vynára v kontexte informačného správania a zmien založených na kognícii, interakcii a relevancii. Informačné správanie a nové vzorce komunikácie Informačná veda pôvodne vychádzala z mechanických princípov spracovania a využívania informácií. Dnes interpretuje tento problém inak, práve na pozadí “sociálnych aktov”. Vzniká koncepcia informačného správania človeka na rôznych úrovniach – od neurofyziologickej a kognitívnej úrovne cez mentálne reprezentácie až po sociálne a kultúrne reprezentácie (3). Podobne sa dnes nazerá aj na princípy štrukturácie informácií – od individuálnej úrovne cez skupinovú komunikáciu (komunity) až po inštitúcie a organizácie. Manažment poznatkov v organizáciách zdôrazňuje úlohu komunikovania poznatkov. Medzi cieľmi manažmentu poznatkov je práve podpora komunikovania poznatkov a ich efektívnejšie využívanie v organizácii. Pri premenách informácií na poznatky niektorí autori rozlišujú dva rozmery (5). Ontologický rozmer modeluje základné úrovne poznatkov – od individuálnej cez skupinovú až po organizačnú a medziorganizačnú. Epistemologický rozmer zas predstavuje rôzne premeny medzi tacitnými a explicitnými poznatkami, najmä prostredníctvom cyklických procesov socializácie, externalizácie, kombinácie a internalizácie. Integráciu hraničných technologických a sociálnovedných prístupov vidieť práve v súčasných možnostiach elektronickej komunikácie. Personalizácia v systémoch sa približuje kognitívnym procesom a kognitívnym štýlom. Skupinovú úroveň predstavujú komunity a ich špecifické štýly komunikácie. Sociálny rozmer sa prejavuje v možnostiach fungovania sociálnych sietí. Využívajú komunikáciu a kolaboráciu, ako je napríklad diskusia alebo spoločná kategorizácia (sociálne tagovanie, folksonómie) v službách web 2.0. Osobitným sociálnym problémom je rozptýlenosť identity človeka v elektronickom prostredí a prelínanie súkromného a verejného. Základy nových vzorcov komunikácie sú položené v osobitných vzorcoch informačného správania mladých ľudí v elektronickom prostredí. Skúmajú ich mnohé organizácie a projekty. Príkladom je centrum CIBER (Centre for Information Behaviour and the Evaluation Research) (http://www.ucl.ac.uk/slais/research/ciber) na University College of London, alebo projekt IBEC (Information Behavior in Everyday Contexts) (http://ibec.ischool.washington.edu/) na University of Seattle, Washington, USA. Systematickejšie sme problém informačného správania začali skúmať aj na KKIV FiF UK v roku 2002 (Steinerová a kol. 2004, Steinerová 2005). Výsledky naznačujú podobné tendencie, aké odhalili zahraničné výskumy. Tradičný model komunikácie sa v elektronickom prostredí mení. To dokazuje interaktívne informačné správanie a interaktívne modely vyhľadávania informácií. Z individuálneho komunikačného aktu pri spracovaní informácií sa v poslednom čase stáva kolektívna komunikácia a spolupráca viacerých aktérov. Približovanie systémov ku kognitívnym procesom zvyšuje relevanciu informácií. Komunikácia poznatkov a kognitívna revolúcia Uplatňovanie princípov kognitívnych vied pri vysvetľovaní podstaty komunikácie poznatkov znamená sústredený výskum takých kognitívnych procesov ako vnímanie, pamäť, myslenie, rozhodovanie, riešenie problémov. Základná téza pre informačnú vedu bola sformulovaná v roku 1977 na seminári o kognitívnom hľadisku. Spracovanie a využívanie informácií je sprostredkované systémom kategórií a modelom sveta. Výraznejšie uplatnenie našli výskumy kognície pri formulovaní koncepcie anomálneho stavu poznania (Belkin) cez kognitívne modely používateľov až po kognitívny informačný prieskum formulovaný Ingwersenom a Järvelinom (2005) (2). Aj keď sa takýto výskum môže javiť málo praktický, treba zdôrazniť, že je základom informačnej činnosti a vyhľadávania informácií. Vždy si musíme odpovedať aj na základné otázky o vedomí, zámeroch komunikácie, vzťahu jazyka a myslenia, racionality a emocionality. Ak pochopíme princípy poznávacej činnosti, môžeme uvažovať o rozdieloch medzi rôznymi formami poznatkov. Cyklicky sa menia od najjednoduchších foriem dát cez informácie až po poznatky, rozhodnutia a akcie a späť k dátam či informáciám. Práve stavy poznania a kognitívne štýly sa najvýraznejšie premietajú do kontextov spracovania a využívania informácií. Jedným zo základných nástrojov sú mentálne reprezentácie ako psychické štruktúry uchovávajúce interpretáciu objektov a udalostí. Nové systémy organizácie poznania, ako sú ontológie, taxonómie či folksonómie, komplexne modelujú poznatky jednak z hľadiska významu a jednak z hľadiska sociálnych, kultúrnych a organizačných kontextov. V praktickom vyhľadávaní informácií sa kognitívna revolúcia prejavuje najmä v dominujúcom trende personalizácie vyhľadávania a využívania informácií. Kognitívne modely používateľov a systémov sú sprostredkované pojmovým modelovaním (kategórie a vzorce ich používania). Zmeny kognitívnych stavov sa najvýraznejšie zobrazujú v modeloch procesu vyhľadávania informácií od C. Kuhltauovej, v Ellisovom behaviorálnom modeli informačného správania a v Batesovej modeli zbierania lesných plodov (“berry-picking”) v elektronickom prostredí (3). V praxi vidíme najmä také zmeny v informačnom správaní, ktoré naznačujú, že používatelia preferujú systémy ako Google či Amazon oproti knižničným katalógom, pretože sú jednoduché a ľahko použiteľné v elektronickom prostredí. Komunikácia poznatkov a interaktívna revolúcia Interaktivita elektronického prostredia sa prejavuje najmä v nových interaktívnych modeloch informačného prieskumu Ingwersena, Saracevica a iných (3). Interakcia je základným predpokladom komunikácie. Znamená výmenu informácií medzi kontextmi aktérov a predstavuje viacsmernú aktivitu pri spracovaní a využívaní informácií. Interaktívny informačný prieskum je výsledkom kognitívnych výskumov v informačnej vede (6). Na interakcii pri vyhľadávaní informácií sa zúčastňuje viac zložiek, najmä systém, ľudia a informačné zdroje. Výskumy informačnej vedy rozdeľujú interakciu na jednej strane na krátkodobú, okamžitú, založenú na riešení informačného problému a informačnej potreby, a na druhej strane na sociálnu interakciu v rámci komunity. Saracevicov model (1997) (3) odhalil stratifikovanú podstatu interakcie, ktorá znamená priesečník viacerých úrovní používateľa (kognitívna, afektívna, situačná) a systému (technologická, spracovateľská a obsahová). Na obidvoch úrovniach sa objavujú viacnásobné adaptácie. Komunikačné výskumy ukazujú, že interakcia je širším pojmom, pretože aj samotné správanie v rôznych situáciách znamená vzájomné ovplyvňovanie objektov a subjektov, pričom nemusí ísť priamo o odovzdávanie správ. Dôležitou zložkou je aj komunikácia prostredníctvom obrazov a budovanie spoločného symbolického prostredia. Multimédiá a vizualizácia prispievajú k posilneniu takejto interakcie a personalizovaným pohľadom na informácie. Jeden z ďalších Belkinových modelov naznačuje interakciu pri vyhľadávaní ako sériu epizód a rôzne druhy interakcií. Nelineárnosť komunikácie sa odráža aj v nelineárnych modeloch vyhľadávania informácií (7), v ktorých sa rozlišujú interné a externé kontexty, ale aj základné cykly spätnej väzby (napr. model Spinkovej). Tu je možné rozlíšiť procesy úvodné (otvorenie), orientácie a konsolidácie, ako aj kognitívne vlastnosti adaptácie, flexibility a nomadickosti, ktoré sa integrujú v celkoch jednotlivých interakčných epizód. Nelineárnosť je typická pre komunikovanie všeobecne, v elektronickom prostredí je však zviditeľnená. Prejavuje sa v štruktúrach nových nástrojov organizácie poznania, ako napríklad sémantické siete, tematické mapy, taxonómie či ontológie. Batesovej interaktívny model “berrypicking” (3) otvoril cestu exploratívneho a intuitívneho vyhľadávania informácií. Interakcia tu znamená možnost “prirodzeného” pohybu človeka v elektronickom prostredí. Dôležité sú momenty zbierania kúskov informácií z rôznych zdrojov. Stratégia, požiadavky aj potreby sa vyvíjajú a modifikujú ako reakcia na zmeny stavu poznania človeka a na situáciu. Bohatá interakcia nakoniec vedie ku kolaboratívnemu využívaniu informácií v komunitách, najmä v službách web 2.0. Tu je dôležitá spoločná kategorizácia (sociálne tagovanie) a skúsenosti. Nové poznatky tak vznikajú zo spoločnej komunikácie a interaktívnych prepojení v sieti. Priodzenou podstatou sieťovej spoločnosti je bohatá prepletená komunikácia, pričom “jemnosť” štruktúry týchto komunikačných lán je možné do určitej miery modelovať a ovplyvňovať práve v nových systémoch elektronického prostredia. Účastníci komunikácie (aktéri) sú v novom prostredí aktívnejší pri tvorbe, využívaní, ale aj organizovaní informácií. Interaktívnosť a mobilné inteligentné systémy napokon vedú k všeobecnej prestupnosti a všadeprítomnosti “siete” umožňujúcej komunikovanie kedykoľvek podľa potreby. Komunikácia poznatkov a relevančná revolúcia Relevancia bola a je kľúčovým pojmom informačnej vedy. Už od vzniku informačnej vedy ju riešili výskumníci, v 60. rokoch ako relevančnú spätnú väzbu. Ďalšie výskumy odhalili jej podstatu vo viacrozmernom kognitívnom základe. Relevancia je v podstate vzťahom medzi informáciami a informačnými potrebami alebo požiadavkami. Pozitivistická paradigma naznačuje možnosti konečného algoritmického modelovania a uchopenia relevancie. Alternatívna socio-kognitívna paradigma redefinovala relevanciu ako konštrukciu významu informácií kognitívnym aktérom. To sa prejavilo napríklad v Dervinovej metodológii vytvárania zmyslu alebo v Hjorlandovej socio-kognitívnej relevancii (3). Situačná a psychologická relevancia vychádzajú z užitočnosti informácií v kontextoch a pri riešení problémov. Relevancia prepája informačné potreby a rôzne spôsoby využívania informácií. Empirické výskumy relevancie odhalili množstvo kritérií založených na kognitívnych procesoch, selektívnych rozhodnutiach, zmenách v stavoch a úlohách. Relevancia sa interpretovala aj ako škála v rôznych stupňoch príslušnosti informácií k viacnásobným vzorcom kritérií. V histórii výskumov informačnej vedy sa relevancia vyvinula od systémového prístupu cez logickú a lingvistickú relevanciu až k sociálnej a kognitívnej relevancii. Najnovšie kvalitatívne výskumy relevancie ukazujú jej úzke prepojenie s komunikáciou. Relevanciu možno interpretovať v akcii, každodennej skúsenosti a v kontextoch komunikačných situácií. V sieťovom elektronickom prostredí sa nanovo definuje tradičný model relevancie. Opiera sa o skúsenosti, osobné preferencie a sociálnu kolaboráciu. To sa prejavuje aj v novších službách web 2.0, v ktorých je dôležitá práve logická prepojiteľnosť rozptýlených informácií. Relevancia potom nie je deterministická, ale skôr “post-koordinovaná”, vnorená v konkrétnej situácii a udalosti. Novší model relevancie prináša špecifickú pridanú hodnotu pri inteligentných metódach spracovania informácií. Služby a systémy web 2.0 sa označujú ako mobilné, interaktívne a emergentné. Sú škálované na základe poznania informačného správania používateľov. Dôležitá je aj adaptívnosť systémov a služieb ako prejav nového modelu relevancie. Podobne ako vznikli pojmy knižnica 2.0 alebo search 2.0, by sme mohli definovať aj “relevanciu 2.0”. Významnou zmenou pohľadu na relevanciu je preto v súčasnosti čoraz hlbší posun k sémantike rozložením zložitejších celkov informácií na významy v kontextoch a následne ich skladaním (mixovaním) podľa aktuálnej potreby. Model funguje nielen na individuálnej úrovni, ale práve na úrovni kolaborácie, sociálnej komunikácie a spoločnej skúsenosti. Relevancia sa zvyšuje pridávaním kontextov, reprezentáciou a organizáciou informácií a vizualizáciou. Komunikácia je pritom pri modeli relevancie 2.0 v elektronickom prostredí mimoriadne bohatá – dialóg, diskusia, spolupráca a interakcia v komunite, vzájomné posudzovanie, recenzovanie, anotovanie. Tieto komunikačné funkcie sa v tradičných predstavách o relevancii nemohli uplatniť. Výsledky vlastného výskumu relevancie Pôvodný výskum relevancie v rámci projektu VEGA 1/2481/05 sme navrhli s cieľom zistiť, ako vnímajú relevanciu doktorandi z FiF UK. Využili sme metódy pološtruktúrovaného rozhovoru a skupinovej diskusie. Bohatý empirický materiál sme analyzovali v pojmových modeloch, ktoré reprezentujú kolektívny diskurz 21 doktorandov. Výsledky sú spracované v osobitnej správe o prieskume relevancie. V tomto príspevku stručne zhrnieme názory doktorandov ako výsledky výskumu z hľadiska vnímania relevancie, kritérií relevancie, relevancie v elektronickom prostredí a organizácie informácií. Účastníci výskumu vnímali relevanciu ako hodnotu, užitočnosť a dôležitosť informácií. Je založená na kognitívnych procesoch hodnotenia, triedenia a riešenia problémov. Podporujú ich emócie radosti, spokojnosti, komplikujú emócie hnevu a strachu (neistoty). Príťažlivá časť pri hodnotení relevancie je tvorivosť, objavovanie nového, nachádzanie kvality aj potvrdzovanie názorov a poznatkov. Na základe sémantickej analýzy sa relevancia vynorila ako konštruktívny intelektuálny proces, v ktorom sa postupne odhaľuje význam informácií. Pojmové modely ukazujú, že proces posudzovania relevancie prechádza od orientácie k hlbšej analýze a postupne sa “odbaľuje” forma informácie smerom k obsahu. Ako príklad uvádzam konceptuálny model vnímania relevancie doktorandmi obsahujúci kategórie kolektívneho diskurzu (obr. 1).
Základné kritériá posudzovania relevancie v profesionálnych textoch boli zoskupené do štyroch kategórií: autor, téma, činnosti, kontexty. Medzi kontexty patria najmä úlohy a témy pri štúdiu a tvorbe práce, ale aj citácie (väzby). Prirodzenými kontextmi pri modelovaní relevancie sú čas (aktuálnosť informácií) a miesto/priestor (inštitúcie, vydavatelia). Ukázalo sa, že jednotlivé kritériá si študenti skladajú postupne, intuitívne a adaptívne. Z ďalších pomocných intuitívnych kritérií sme odhalili subjektívne stavy ako nálada, rekonštrukcia (domýšľanie) informácií, kognitívna predikcia a prvé informácie. Podstatný je aj tzv. “základný postoj”, obraz sveta, ktorý vedie interpretáciu informácií. Z objektívnych pomocných indikátorov sú zaujímavé obsahové aspekty dokumentu, najmä spôsob formulovania a organizovania textov, ale aj forma dokumentov ako jednoduchosť jazyka, štýl a grafika. Relevancia v elektronickom prostredí Najvýznamnejším zistením je, že pri posudzovaní relevancie v elektronickom prostredí sa študenti sústreďujú na pátranie po pôvode zdroja. Dôležitá je aj prepojiteľnosť, ktorá podporuje relevanciu prostredníctvom inteligentných rozhraní a prieskumových nástrojov. Pridanou hodnotou sú prepojenia v kontextoch a možnosť personalizovaného, situačne podmieneného a interaktívneho integrovania rozptýlených informácií. Tu sa vynára základ nového modelu relevancie v elektronickom prostredí. Časté používanie elektronických zdrojov je z hľadiska relevancie podmienené kontextmi – témami, disciplínami a úlohami. V elektronickom prostredí však rozhodovanie pri posudzovaní relevancie podporujú také vlastnosti zdrojov, ako je aktuálnosť, rýchlosť, nájditeľnosť, multimediálnosť a prepojiteľnosť. Na druhej strane, pri tlačených zdrojoch sa z hľadiska relevancie oceňuje dobrá čitateľnosť, spoľahlivosť, kvalita, stabilita, hĺbka analýzy a predvídateľnosť. Nový model relevancie v sieťovom elektronickom prostredí stavia na efektívnom spracovaní informácií, ktoré úzko spája tvorbu, vyhľadávanie a využívanie. Oproti pôvodným predstavám je relevancia v novom modeli flexibilná pri navigovaní a interakcii. Proces posudzovania relevancie sa môže oprieť o progresívne metódy vizualizácie, nelineárnosti a kolektívneho diskurzu. V novom modeli možno počítať aj s rôznymi stupňami podpory kontextom, ktorý vyplýva zo štrukturácie informácií. Relevancia a organizácia informácií Výsledné analýzy potvrdili, že triedenie informácií pri posudzovaní relevancie sa najčastejšie opiera o tému, typy informácií a kontexty. Kognitívna úroveň triedenia sa pritom odzrkadľuje vo fyzickej úrovni pri využívaní materiálnych pomôcok alebo funkcií systému. Najdôležitejšími štruktúrnymi vzťahmi pri kategorizácii relevantných informácií sú hierarchia, asociácie a aspekty. Identifikovali sme aj tri podmnožiny faktorov vplývajúcich na organizovanie informácií. Prvá podmnožina predstavuje tému a vzťahy. Druhá podmnožina obsahuje vplyvy predchádzajúcich poznatkov, skúseností a sociálnych sietí. Tretia podmnožina sústreďuje identifikačné a obsahové vlastnosti informačných objektov. Cieľom štrukturácie informácií pri posudzovaní relevancie je vytvoriť kontext a redukovať kognitívnu záťaž. Študenti potvrdili, že kombinujú širšie princípy triedenia (napríklad fazetovú organizáciu) s jemnejším triedením (napríklad podrobný obsah práce). Novší model relevancie tak vzniká zo subjektívnych aj objektívnych kontextov. Určujúce sú témy, typy problémov a typy informácií. Organizácia poznania je pritom flexibilná, intuitívna a vyvíjajúca sa. Relevancia je rozvrstvená v hierarchických, asociatívnych a aspektových štruktúrach informácií. Komunikácia poznatkov v organizáciách Najnovšie modely komunikácie poznatkov v organizáciách vychádzajú z poznania informačného správania a relevancie. Sú sieťové, interaktívne, flexibilné aj adaptívne. Orientujú sa na zachytávanie nielen explicitných informácií, ale aj poznatkov typu know-how a ťažšie komunikovateľných implicitných poznatkov expertov v bázach znalostí a ontologických modeloch. Podstatné je znovuvyužitie raz zaznamenaných informácií či riešení. Takúto komunikáciu prirodzene podporuje vyspelá technologická infraštruktúra – od intranetu cez systémy manažmentu obsahu, znalostný prieskum až po systémy manažmentu poznatkov. Komunikácia je základom manažmentu poznatkov. Cieľom je zefektívniť proces využívania informácií a ich premenu na poznatky. V súčasnosti sa nové modely týkajú nielen veľkých komerčných firiem zameraných na finančníctvo či poradenstvo, ale aj oblastí vzdelávania alebo kultúry. V ideálnom prípade sa každá organizácia usiluje o dosiahnutie vyváženého ekosystému, ktorý obsahuje systém manažmentu, technológiu, kultúru a hodnoty, poznatky i zručnosti odborníkov. Dobre nastavený ekosystém komunikácie poznatkov v organizáciách sa môže stať základom nových modelov e-learningu alebo vedeckej komunikácie v elektronickom prostredí (napríklad kolaboratóriá ako spoločné elektronické priestory riešenia vedeckých úloh). Súčasťou takýchto ekosystémov sú aj pojmové systémy a organizácia poznania. Tu môžeme vidieť významnú praktickú úlohu nových informačných profesionálov, ktorí využívajú skúsenosti a poznatky z vývoja knižničnej a informačnej vedy. Práve v spoločných tímoch viacerých profesií, napríklad knihovníkov, informatikov, manažérov, vedcov, učiteľov, administrátorov atď., môžu vznikať nové modely komunikovania poznatkov v elektronickom prostredí. Absolventi knižničnej a informačnej vedy majú dobré základy z oblastí manažmentu informácií či organizácie poznania, s ktorými sa môžu uplatniť pri vytváraní takýchto modelov. Nové roly a pracovné pozície predstavujú napríklad informačných a znalostných pracovníkov (CKO – chief knowledge officer, CIO – chief information officer), editorov, inovátorov, integrátorov ap. Väčšina nových modelov vychádza z poznania sociálno-psychologických základov komunikovania informácií. Efektívna komunikácia musí spĺňať atribúty dôveryhodnosti, kontextu, obsahu, jasnosti, kontinuity a konzistencie, kanálov a kapacity (4). V organizáciách sa často opiera o špecifický (odborný) jazyk, súbor hodnôt a tradícií a kognitívne (názorové) autority (znalostných pracovníkov). Na efektívnosť komunikácie poznatkov vplývajú vnútorné aj vonkajšie kontexty, najmä však kultúra organizácie ako zaužívané a špecifické spôsoby riešenia problémov. Rýchla elektronická komunikácia môže podporiť lepšiu informovanosť, slobodné rozhodovanie, aktivitu a tvorivosť ľudí a formovanie a udržiavanie spoločných hodnôt. V elektronických prepojeniach sa organizácie stávajú rozšírením ľudského myslenia, správania, učenia. Interaktívny model komunikovania poznatkov v organizáciách prepája tok informácií zhora dolu so samoorganizujúcimi sa systémami učenia a inovácie zdola hore. Nový model komunikácie smeruje k dynamickej adaptácii a učiacej sa organizácii. Príklad rozdielov medzi komunikáciou v tradičnej knižnici a v novšom adaptívnom modeli informačnej ekológie v organizácii je schematicky znázornený na obr. 2.
Nová paradigma informačnej vedy z hľadiska komunikácie poznatkov Výsledky výskumov informačného správania, relevancie a manažmentu poznatkov naznačujú, že základom novej paradigmy informačnej vedy sú kognitívne a sociálne procesy spracovania informácií podporené inteligentnými technológiami sieťového elektronického prostredia. Ľahko môžeme nájsť dôkazy o tom, že knižničná a informačná veda sa musí rozšíriť smerom k ďalším častiam životného cyklu informácií, ktorý okrem komunikovania obsahuje aj tvorbu a využívanie informácií. Príklad výskumu relevancie ukazuje, že pre nové modely je produktívny sociálno-psychologický aj technologický rozmer. V kvalitatívnom výskume môže byť relevancia skúsenosťou, interakciou aj personalizovanou kvalitou a tvorivosťou. Informačná veda bude preto riešiť problémy spracovania a využívania informácií inak ako doteraz. Týka sa to celého reťazca tvorby a využívania informácií. Začínajú vznikať nové metódy aj štandardy na spracovanie, organizovanie, uchovávanie či archivovanie digitálnych zdrojov (napr. filozofia metadát v normách METS, MADS a i. alebo filozofia modelovania informačných objektov v norme CIDOC CRM). Na strane elektronického publikovania vznikajú nielen systémy na ľahkú tvorbu, zverejnenie a manipuláciu s obsahom (CMS, content management systems), ale aj systémy manažmentu prístupových práv. Vyhľadávacie systémy sú čoraz prepracovanejšie a multimediálne formy komunikovania informácií čoraz prirodzenejšie. Mnohé profesionálne funkcie spracovania informácií vrátane organizácie informácií sa otvárajú v nekonečnom elektronickom priestore pre široké vrstvy neškolených používateľov. Pokročilé lingvistické funkcie zabezpečujú hĺbkovú analýzu textov, kategorizáciu a klasifikáciu a nakoniec aj tvorivú integráciu, syntézu a rôzne formy prezentácie informácií. Na viacnásobné využitie rôznych digitálnych objektov (knihy, muzeálne zbierky, rukopisy, fotografie atď.) vznikajú nové modely interoperability rôznych repozitárov prepájajúcich funkcie vzdelávania, sprostredkovania, publikovania, učenia, výskumu (napr. projekt ORE – Object Re-Use and Exchange, http://www.openarchives.org/ore). Elektronická komunikácia a nové možnosti inteligentných systémov zmenili nielen tradičný model komunikácie, ale aj doterajšie modely vzdelávania, vedeckého výskumu, mediálnej komunikácie a fungovania organizácií. Vznikajú aj nové štýly práce, zábavy, nakupovania a “životnej filozofie”. Vo svetle týchto prevratných zmien si informačná veda môže nájsť svoje miesto v užšom prepojení s príbuznými sociálnymi a psychologickými odbormi, informatikou a mediálnou komunikáciou. Jedno z možných riešení je postupné rozširovanie významu kategórií informačnej vedy. Možnosti tohto rozširovania naznačuje tab. 1 a obr. 3. Viac dôrazu na aktivitu človeka, pridávanie kontextu, využívanie informácií smerom k relevancii a čisteniu informácií od nepodstatného a využívanie širokého spektra multimédií v komunikačnom reťazci sú výzvou ako pre formulovanie výskumných projektov, tak aj pre plánovanie nových študijných programov. V tomto kontexte sme na KKIV FiF UK pripravili nový program Informačné a mediálne štúdiá.
Inšpiráciou pre informačnú vedu bude hlbšie poznanie informačného správania ľudí v elektronickom prostredí. Jeho súčasťou je aj informačná gramotnosť jednotlivých aktérov a skupín, ale aj problém informačného preťaženia. V nových komunikačných modeloch sa prelína formálna aj neformálna komunikácia. Dôležité sú služby a produkty s pridanou hodnotou, kolektívna skúsenosť, učenie v komunitách, znovuvyužívanie obsahu informácií. Informačná veda sa okrem vedeckej a odbornej komunikácie rozširuje aj do kontextov skúmania každodenného informačného správania. Môže prispieť napríklad k tvorbe systémov komunikácie s verejnou správou, systémov lekárskych informácií alebo systémov v kultúre. Priestor na výskum sa otvára aj v kultúrnych rozdieloch pri využívaní informácií. Aktuálne budú multikultúrne a viacjazyčné modely komunikovania poznatkov. V elektronickom prostredí súperia komunitné a komerčné modely komunikácie poznatkov, “open access” hnutie vyvažuje náročné profesionálne systémy. Komunikácia poznatkov ovplyvňuje aj stratégie informačnej či znalostnej spoločnosti.To všetko môže informačná veda skúmať a v praxi projektovať nové systémy, služby a produkty vrátane digitalizácie kultúrneho dedičstva a budovania portálov aj digitálnych knižníc. Záver – informačná nirvána Vzťah komunikácie a relevancie je pre informačnú činnosť kľúčový. Súvisí najmä s funkciami komunikácie pri informovaní, argumentovaní, presviedčaní, rozhodovaní a riešení problémov. Napriek obrovským možnostiam pokročilých technológií sa väčšina odborníkov zhoduje v tom, že najprirodzenejšími komunikátormi ostávajú ľudia, ktorí vo svojej komunikácii syntetizujú prenos a využívanie informácií. Fyzická blízkosť vplýva na vzájomnú dôveru, rešpekt a vývoj spoločného jazyka. Do istej miery sa to odzrkadľuje aj v elektronickom prostredí. Jedným z produktívnych prístupov môže byť hľadanie rovnováhy ľudského a technologického v koncepcii informačnej ekológie (8). Tá zdôrazňuje rovnováhu komunikovania a využívania informácií pri integrácii rôznych typov informácií. Podieľa sa na tom externé aj interné informačné prostredie s takými zložkami, ako sú informačné procesy, informačné správanie, informačné stratégie aj informačná architektúra. V praxi sú cenné faktické informácie podporené emocionálnymi atribútmi komunikácie, najmä vôľou deliť sa o informácie. Cieľom komunikácie poznatkov je približovať sa k relevancii hľadaním zmyslu informácií a pridávaním hodnoty identifikáciou, selekciou, organizáciou, analýzou, filtrovaním a interpretáciou informácií. Ľudská integrácia a tvorivosť sú pritom nenahraditeľné. Hlavnými úlohami nových informačných profesionálov preto bude práve čistenie informácií smerom k relevancii, pridávanie kontextu, používanie vhodného štýlu prezentácie či výber správneho média. S podporou pokročilých technológií sa budú aj naďalej pokúšať integrovať presnosť, aktuálnosť, dostupnosť s pútavosťou, aplikovateľnosťou a jedinečnosťou informácií. Ideálnym prípadom by mohla byť harmónia komunikácie a relevancie. Tento ideál môžeme nazvať “informačnou nirvánou”. Je povzbudzujúce, že k nej existuje mnoho teoretických aj praktických ciest. Literatúra (1) STEINEROVÁ, Jela. 1996. Teória informačného prieskumu. Bratislava : SlTK-CVTI, 1996. 262 s. ISBN 80-85165-58-9. (2) INGWERSEN, Peter, Järvelin, Kalervo. 2005. The Turn. Integration of Information Seeking and Retrieval in Context. Dordrecht: Springer, 2005. 448 s. ISBN 1-4020-3850-X. (3) Steinerová, Jela. 2005. Informačné správanie : Pohľady informačnej vedy. Bratislava : CVTI SR, 2005. 189 s. ISBN 80-85165-90-2. ISBN 80-85165-90-2. (4) VYBÍRAL, Zbyněk. 1995. Psychologie lidské komunikace. Praha : Portál, 2000. 263 s. ISBN 80-7178-291-2. (5) NONAKA, Ikujiro, Takeuchi, Hirotaka. 1995. The Knowledge-Creating Company. New York : Oxford Univ. Press, 1995. 284 s. ISBN 0-19-509269-4. (6) INGWERSEN, Peter. 1992. Information Retrieval Interaction [online]. London : Taylor Graham, 1992. 246 s. [cit. 2007-07-10]. Dostupné aj na internete: <http://www.db.dk/pi/iri/> (7) FOSTER, Allen. 2005. Nonlinear Information Seeking. In Theories of Information Behavior. Medford : ASIST- Information Today, 2005, 154-258. ISBN 1-57387-230-X. (8) DAVENPORT, Thomas H., Prusak, Laurence. 1997. Information Ecology : Mastering the Information and Knowledge Environment. New York : Oxford Univ. Press, 1997. 255 s. ISBN 0-19-511168-0. (9) DAVENPORT, Thomas H., Prusak, Laurence. 2000. Working knowledge : How Organizations Manage What They Know. Boston : Harvard Business School Press, 2000. 199 s. ISBN 0-87584-655-6. (10) VYUŽÍVANIE informácií v informačnej spoločnosti. Zborník z medzinárodnej konferencie. Bratislava, SR, 10-11 októbra 2006. Information Use in Information Society. Proceedings of the International conference. Bratislava, Slovakia, Ocotber 10-11, 2006. Ed. by/Zost. J. Steinerová, J. Šušol. Bratislava : CVTI SR, 2006. 228 s. ISBN 80-85165-92-9.
Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia výskumnej úlohy VEGA 1/2481/05 Využívanie informácií pri informačnom správaní vo vzdelávaní a vede. |
