|
Elektronické informačné zdroje (EIZ) sa stali neoddeliteľnou
súčasťou každej väčšej i menšej knižnice – akademickej, verejnej, vedeckej
či špeciálnej. Knižnica sa stala priestorom nielen pre papierové publikácie, ale je
to aj miesto, kde sa stretáva laická aj odborná verejnosť a kde sa tradičnosť
prelína s novými a zaujímavými prvkami. Medzi ne patria aj elektronické
informačné zdroje s obrovským množstvom informácií, ktoré sú dôležité nielen
pre vedcov, pretože sa v nich nachádzajú informácie z vysokoodborných
karentovaných časopisov, ale aj bežné denníky a populárno-náučné periodiká.
Elektronické informačné zdroje sú určené pre všetkých. Stačí si vybrať tie
správne, ktoré zaujímajú čitateľa, a používateľ môže prechádzať
z časopisu do časopisu, z článku do článku, z informácie do
informácie na jednom mieste. Nemusí hľadať alebo zháňať periodiká po celej
knižnici alebo chodiť z knižnice do knižnice. Sú mu dostupné obrovské archívy
priamo na počítači – obrázky, grafy, tabuľky, videá alebo čisto texty, ktoré si
môže vytlačiť, uložiť alebo odoslať e-mailom. Niektoré databázy sú už
prístupné aj prostredníctvom PDA (napríklad referenčná databáza DynaMed od
spoločnosti EBSCO Publishing). Jednoduché, no pre niekoho zázračné. To sú
elektronické informačné zdroje v súčasnosti.
Internet a EIZ – móda alebo kvalita?
Internet sa stáva významným nástrojom získavania dôležitých
informácií, sú na ňom dostupné mnohé webové stránky ponúkajúce množstvo
dôležitých informácií. Obrovský nárast internetových stránok, blogov, myspace
a ďalšieho priestoru, za posledné roky označované ako WEB 2.0, zaplavil svet
informáciami a používateľ sa len veľmi ťažko orientuje, či ide
o relevantnú a odbornú informáciu, alebo len o slobodný názor niekoho, kto bez
overených informácií vypustil tzv. „kačicu“.
Vysokoodborné časopisy sú často ponúkané online samotnými
vydavateľmi alebo spoločnosťami sprostredkúvajúcimi predaj databáz periodík, kníh
a iných printových médií, ktoré sú zväčša tematicky zamerané. Niektoré
zdroje sú voľne dostupné, iné sú platené. Ak chcú slovenské knižnice obstáť
pred náročnosťou používateľov, nevystačia len s voľne dostupnými webovými
zdrojmi a databázami na internete, ale musia prinášať kvalitné a odborné
elektronické informačné zdroje, ktoré sú spravidla platené.
Knižnice, samozrejme, nezabúdajú na túto jedinečnú možnosť
a príležitosť a tieto databázy plné informácií nakupujú pre svojich
používateľov. Ide o drahé investície, takže niekedy nestačí ani celý
rozpočet knižnice na to, aby boli pokryté všetky oblasti alebo boli zakúpené všetky
databázy, ktoré by chcel mať knihovník v ponuke pre svojich používateľov.
Internetizácia, googlemánia a pojem „na internete je
všetko“ – to sú najčastejšie charakteristiky dnešnej študujúcej mládeže,
ktorá nehľadá kvalitné a odborné zdroje, ale využíva informácie, ktoré
nájde na internete bez overenia ich kvality, odbornosti a relevantnosti. Študenti
neraz kopírujú celé články z internetu bez toho, aby si overili ich
relevantnosť a odbornosť, naivne si mysliac, že v záplave internetových
informácií nikto nedokáže odhaliť plagiátorstvo a zdroje, z ktorých
informácie preberali.
EIZ a vedecký pracovník
Čo však môže knižnica urobiť, aby dostala informáciu
o EIZ priamo k používateľovi? Každý vedecký pracovník je zvyknutý
pracovať s kvalitnými informačnými zdrojmi, no zväčša v klasickej
papierovej forme. Právom si kladieme otázku, prečo nie každý z nich využíva
elektronickú formu získania tých istých informácií. Ide predsa o ľahšie dostupné,
ľahšie vyhľadateľné a ľahšie spracovateľné informácie z každého
čísla odborného časopisu, pričom má k dispozícii na jednom mieste aj jeho
obrovský archív. Vari je to istá obava z počítača, internetu? Alebo je tu istá
nedôvera, že elektronická forma časopisu nezodpovedá papierovej verzii? Mýtov
a legiend o tom, či využívať klasickú papierovú alebo elektronickú formu
časopisu, je veľmi veľa a na mnohých sa knihovník dokáže len pousmiať. On
sám musí byť natoľko odborne na výške, aby presvedčil svojich používateľov
o výhodách a dôveryhodnosti EIZ. Knižnica má možnosť ponúknuť prístup
do EIZ priamo v knižnici, na pracovisku alebo na základe vzdialeného prístupu.
Takýmto prístupom sa zamedzí zneužívanie, do zdroja sa dostane len používateľ,
ktorý získal oprávnenie v knižnici a môže využívať kvalitné
elektronické informačné zdroje len s pripojením na internet. Je to rýchle,
pohodlné a praktické. Tak prečo to nevyužiť?
Nepochopenie, neinformovanosť, neznalosť, mýty a povery o
EIZ sú hlavnými príčinami, prečo študenti a vedeckí pracovníci odmietajú
využívať kvalitné databázy.
Stály (ne)záujem o EIZ
Prečo sa knižnica stále stretáva s nezáujmom o EIZ zo
strany svojich používateľov? Jednou z možností je už spomínaný novodobý fenomén
„googlemánie“ a fráza „na internete je všetko“. Neraz sa stretávame v
knižnici s dôsledkami týchto javov. Študenti neštudujú, ale kompilujú celé
internetové stránky do jedného celku a v konečnej fáze svojej práce prídu do
knižnice, aby im knihovník našiel relevantnú odbornú literatúru k danej téme,
ktorú by uviedol do použitej literatúry. Obeťami tohto fenoménu sú nielen seminárne
práce, ale často aj diplomové práce, ktoré by mali byť postavené na štúdiu a
využívaní kvalitných odborných zdrojov. Aj mnohí učitelia na vysokých školách
nejavia záujem o EIZ, pretože niektorí vedecky nepracujú alebo využívajú
tradičné informačné zdroje. A keďže o tom nevedia samotní učitelia, je len
prirodzené, že o tom nemôžu vedieť ani ich študenti. Svoju potrebu „hladu po
informáciách“ uspokojujú predovšetkým prostredníctvom www.google.com alebo portálov, ktoré sú určené pre
študentské práce, akými sú www.seminarky.sk, www.referaty.sk, http://referaty-seminarky.sk,
www.studujem.sk alebo www.viahistoria.sk a pod. Veľmi populárna je dnes
aj WIKIPÉDIA (http://sk.wikipedia.org),
encyklopédia vytváraná samotnými používateľmi, ktorej hodnota a kvalita
informácií nie je vedecky podložená. Je viac ako jasné, že tieto zdroje nemôžu
slúžiť ako základný zdroj pre vedecké či vysokoškolské práce a knižnica
v nijakom prípade nemôže stavať svoje služby na takýchto zdrojoch. Preto sa
knižnice musia obracať na renomovaných vydavateľov a dodávateľov hodnotných a
odborných periodických i neperiodických publikácií, resp. elektronických
databáz, aby priniesla pre svojich používateľov vysoko odborné a kvalitné EIZ.
Propagácia EIZ a knihovník
Ako sme už spomínali, elektronické informačné zdroje sú pre
knižnice drahé, preto je nutné sledovať využiteľnosť každej databázy, analyzovať
opodstatnenosť nákupu, aby efektivita vynaložených financií na nákup EIZ bola čo
najvyššia.
Ako teda docieliť, aby knižnica bola moderná a aby mala
efektívne využívané elektronické informačné zdroje? Už nestačí len klasická
prezentácia elektronických informačných zdrojov na informačných paneloch
v priestoroch knižnice alebo prostredníctvom informačných letákov, ktoré
rozdáva svojim používateľom, lebo sa o tom dozvie len malý okruh
„zvedavejších“ návštevníkov. Väčšina tieto materiály vôbec nečíta, o
informačné panely nemá záujem. Používateľ príde do knižnice, požičia si knihy
a odíde domov študovať. Alebo sa zdrží v študovni, pretože dokumenty
určené na prezenčné štúdium sa nesmú brať domov.
Pokiaľ by knižnica ostala pri tejto tradičnej propagácii, EIZ by
sa stal len módnym, ale neefektívnym výstrelkom knižnice. Môže si knižnica dovoliť
módny hit a povedať si, že má EIZ, čím sa stáva modernou knižnicou, ale
nezaujíma ju, či tieto zdroje sú alebo nie sú využívané?
Ďalšou možnosťou sú rôzne druhy školení, tréningov
a kurzov, ktoré knižnica ponúka. Je o ne záujem zo strany verejnosti?
Používateľ nemá dostatok času ani záujem učiť sa vyhľadávať v zdrojoch,
katalógoch a databázach, čo je však na jeho škodu. O túto informačnú
výchovu, hoci ju knižnica ponúka zdarma vo svojich priestoroch, nejaví verejnosť
záujem.
Zdá sa, že samotná propagácia EIZ neprináša želaný výsledok
využívania a efektivita nie je taká, akú si predstavuje knihovník. Na jednej
strane sú používatelia, ktorí sa uspokoja s nekvalitnými, voľne dostupnými zdrojmi
na internete, pretože majú k nim okamžitý prístup, na strane druhej stojí knižnica
s nakúpenými vysokoodbornými databázami, ktoré ju stáli nemalé finančné
prostriedky, ale nie je o ne záujem.
Študenti a učitelia sa nezaujímajú o kvalitné informačné
zdroje, tak prečo ich nakupovať? Môže tento trend knižnica zmeniť? Efektívnosť
a kvalita elektronických informačných zdrojov by mala jednoznačne kráčať ruka
v ruke a používatelia by si ju mali uvedomiť. Ako to dosiahnuť, aby
efektivita využívania kvalitných elektronických informačných zdrojov bola
dostatočná?
V prvom rade by si mali samotní knihovníci uvedomiť
stratégiu propagovania EIZ. Klasická a tradicionalistická propagácia
v rámci knižničnej budovy je dôležitá, ale nemala by ostať ako jediná. Je
potrebné využívať ďalšie možnosti – internetové webové stránky, intranet,
e-mailovú poštu, ale hlavne je potrebné začať budovať informačnú kampaň od
základov. Pokiaľ to nebudú ovládať učitelia na vysokých školách, lekári
v nemocniciach alebo vedeckí pracovníci vo vedeckých ústavoch, nebudú to
ovládať ani samotní študenti. Je potrebné, aby sa propagácia posunula za brány
knižnice a aby samotný knihovník prišiel medzi vedeckú obec a predstavil im
možnosti a obsah EIZ. Už nestačí len čakať v knižnici na svojho
používateľa, ale je potrebné prísť za používateľom. Nikde by nemal chýbať
e-mailový vnútorný server, školenia na univerzitách nielen pre študentov, ale aj
samotných učiteľov na vysokých školách alebo pre lekárov a mnohých
ďalších. Dôležitý je aj vzdialený prístup k EIZ, ktorý umožní priniesť
EIZ priamo k používateľovi až do jeho domu, do jeho počítača, čo šetrí jeho
čas, a čas sú predsa peniaze. V neposlednom rade je dôležité, aby sa
zvýšil počet vyučovacích hodín o informačných službách. Nemala by
zaostávať ani práca so stredoškolákmi. Informačná výchova na vysokých školách
by mala byť efektívna a hlavne praktická. Pretože študent si teóriu naštuduje,
ale ako vyhľadávať v katalógoch, ktoré katalógy a databázy využívať
– to mu dokáže poradiť len odborný pracovník v knižnici.
Efektívnosť a kvalita každého EIZ vo veľkej miere závisí
aj od schopnosti knihovníka orientovať v tejto obrovskej množine databáz, poznať
všetky možnosti vyhľadávania a vedieť poskytnúť referencie k ďalším
odborným zdrojom informácií. Iba tak bude môcť knihovník ten-ktorý informačný
zdroj prezentovať svojim používateľom a ďalej ho „predať“.
Každá databáza má rozdielny vyhľadávací softvér, takže
knihovník musí zvládnuť nielen obrovské množstvo rozdielnych softvérov, ale aj
značnú spletitosť EIZ. Je potrebné rozlišovať databázu, dodávateľa
alebo vydavateľa. Sú databázy multiodborové, jednoodborové, databázy
periodických alebo neperiodických publikácií, databázy určené pre odborníkov,
laickú verejnosť alebo pre deti, databázy bibliografické, abstraktové, plnotextové,
databázy referenčné a pod. Príkladom môžu byť databázy EBSCO od spoločnosti
EBSCO Publishing, ktorá ich dodáva. Vo svojej ponuke má nespočetné množstvo
databáz, ktoré sú zamerané na rôzne odbory alebo sú multiodborové. Na Slovensku je
prístupných 11 databáz od spoločnosti EBSCO Publishing, ktoré nakupuje Slovenská
národná knižnica pre všetky akademické, vedecké, verejné a špeciálne
knižnice na Slovensku, no častokrát sú prezentované ako databázy eIFL alebo ako
jedna databáza EBSCO. Podobnosť tohto fenoménu je možné si všimnúť aj
pri ďalších databázach – ProQuest alebo Web of Knowledge.
Množstvo názvov pre jeden produkt vytvára nepochopiteľnú
spletitosť informácií a znižuje jeho hodnotu, pretože nielen knihovník, ale aj sám
používateľ sa stráca v neprehľadnosti názvov elektronických informačných zdrojov.
Odstránenie tohto problému by vyriešilo mnoho nedorozumení a komplikácií. Pokiaľ sa
naučíme rozlišovať tieto veci, používanie databáz bude oveľa jednoduchšie,
efektívnejšie a kvalitnejšie.
Ďalším problémom je ovládanie stratégie rešeršovania –
používanie boolovských operátorov, krátenie, ale aj logické spájanie slov je
zárukou kvalitného výsledku. Je nutné, aby samotný rešeršér bol na vysokej úrovni
v ovládaní tejto stratégie, lebo v opačnom prípade nemôže dosiahnuť
relevantné výsledky a nemôže to naučiť ani používateľa, takže EIZ sa
v jeho podaní stávajú neatraktívnymi a obsahovo nepoužiteľnými. EIZ by sa
v takomto prípade stali len módnou záležitosťou tej-ktorej knižnice.
Spomínané nedostatky treba riešiť organizovaním špeciálnych
školení a kurzov pre prácu s databázami. No namieste je hneď aj otázka, do akej
miery sú zaujímavé pre samotných knihovníkov, pretože podobné školenia a kurzy pre
informačných pracovníkov z knižníc častokrát nie sú plne obsadené. Ešte
väčší nezáujem je o kurzy a školenia určené pre študentov, vedcov a
potenciálnych používateľov, ktoré by im pomohli zorientovať sa v množstve databáz
a jednotlivých dodávateľov, ako aj spoznať stratégiu rešeršovania. Hoci sú tieto
školenia veľmi kvalitné a vedené profesionálnymi rešeršérmi alebo samotnými
spoločnosťami, ktoré dodávajú databázy, knižnice neustále bojujú s malým
záujmom, resp. nezáujmom o ne. Dôležité je aj sledovanie štatistiky využívania
jednotlivých databáz – počet vstupov, počet vyhľadávaní, počet prezretých
abstraktov alebo plných textov, ktoré ponúkajú jednotliví vydavatelia. To môže
zavážiť o opodstatnenosti jednotlivých informačných zdrojov v knižnici,
resp. ak sa zdroj nevyužíva, treba hľadať príčinu a zvážiť, či je pre
používateľov relevantný.
EIZ a INFOLIB
Pomôckou pre knihovníkov a informačných pracovníkov môže byť
portál www.infolib.sk, ktorý poskytuje dve
dôležité databázy EIZ. Jednou z nich je katalóg platených databáz –
Elektronické zdroje v knižniciach SR. Úlohou tohto katalógu je zvýšenie
vzájomnej informovanosti jednotlivých knižníc v SR o sprístupňovaných
elektronických informačných zdrojoch. Zabezpečuje prehľad o e-zdrojoch na
Slovensku podľa tematických okruhov, umožňuje zlepšenie komunikácie medzi
knižnicami, uľahčuje rozhodovanie pri budovaní fondov knižníc, umožňuje
používateľom knižníc ľahšiu orientáciu v ponúkaných e-zdrojoch a ich miestnom,
regionálnom i národnom rozložení a v konečnom dôsledku zviditeľňuje
ponúkané služby jednotlivých knižníc (hlavne tých menších). Tak sa sprehľadnila
situácia na Slovensku, čo sa týka EIZ v knižniciach.
Ďalším výborným zdrojom pre voľne dostupné EIZ na internete
je INFORMPÉDIA – encyklopédia sieťových informačných zdrojov
upozorňujúca na kvalitné bezplatné e-zdroje využiteľné knihovníkmi a
informačnými pracovníkmi, používateľmi knižníc i všetkými návštevníkmi
internetu hľadajúcimi voľne prístupné informácie. Táto encyklopédia je dostupná
na www.infolib.sk a ponúka vyhľadávanie podľa
názvu elektronického zdroja s možnosťou výberu z abecedného registra alebo zadaním
kľúčového slova (prípadne jeho časti), predmetovej kategórie, zamerania s
možnosťou výberu z abecedného registra alebo zadaním kľúčového slova (prípadne
jeho časti), typu e-zdroja, elektronických dokumentov obsiahnutých v hľadanom
e-zdroji, jazyka, producenta a rozsahu sprístupnenia obsahu.
Tieto databázy databáz sú vynikajúcim referenčným zdrojom pre
knihovníka, ktorý môže odporučiť konkrétne databázy prístupné
v konkrétnych knižniciach svojmu používateľovi alebo voľne prístupný
elektronický zdroj. EIZ sa tak môžu premeniť z módnej záležitosti na
efektívnu.
Slovo na záver
Nezáujem o EIZ môže byť spôsobený ešte stále
prevládajúcim fenoménom „googlemánie“ a internetu. Študent si jednoducho povie,
že „prečo sa mám učiť zložitú stratégiu vyhľadávania, a to ešte pre
každú databázu zvlášť, keď všetko nájdem na internete prostredníctvom googlu“.
Tento problém netrápi len slovenské knižnice, ale ide o problém celosvetový.
Nezáujem a neochota sa vzdelávať v tomto smere je pre používateľa obrovským
handicapom, pretože hodnota drahej a kvalitnej databázy a jej efektivita sa v jeho
očiach automaticky znižuje. Knihovník presne vie, koľko finančných prostriedkov, ale
aj vlastnej energie, času a znalostí sa vynaloží za EIZ, vie, že sú to zdroje vysoko
kvalitné, hodnotné a veľmi dôležité pre vedcov, študentov i bádateľov
a že ich potreba v knižniciach je jednoznačná, lebo tým sa zvyšuje kredit
knižnice. To však ani zďaleka nestačí. Ak knižnica nedosiahne, aby sa tieto vedecké
informačné zdroj, ich hodnota v knižnici bude takmer nulová a vynaložené finančné
prostriedky budú zbytočné. Stanú sa len módnym hitom, knižnica sa stane modernou,
ale ich efektívnosť bude veľmi nízka. Je potrebné dostať tieto obrovské a hodnotné
databázy vedeckých zdrojov do povedomia odbornej verejnosti, aby sa využívali
dostatočne, pretože potenciál na to všetko majú.
Hodnota EIZ pre používateľa závisí do toho, ako sa mu
predloží v knižnici. Ak samotný knihovník neovláda obsahové zameranie
konkrétnej databázy, neovláda stratégiu rešeršovania a konkrétny softvér, EIZ
napriek vysokej kvalite ostane v očiach používateľa nepoužiteľný. Zlé
a nekvalitné rešeršovanie nájde nekvalitné a nerelevantné výsledky.
Efektívne referenčné služby dokážu prezentovať samotné databázy a efektívne
vyhľadávanie dokáže dostatočne prezentovať kvalitu konkrétneho EIZ.
Preto nedovoľme, aby sa EIZ stali len módnou záležitosťou
v knižniciach, ale zabezpečme, aby ich kvalita bola jasná nielen pre nás
knihovníkov, ale najmä pre samotných používateľov.
Časť tohto textu bola publikovaná v zborníku
z medzinárodného odborného seminára Elektronické služby v znalostnej
spoločnosti, ktorý sa konal 12. septembra 2007 vo Zvolene pod názvom Hodnota
vedeckých informačných zdrojov z pohľadu používateľa.
|