|
V knižniciach sa za posledné roky dosiahol badateľný pokrok
pri využívaní informačných technológií napriek tomu, že kultúrne inštitúcie
nepatria medzi odvetvia, ktoré by boli v tejto oblasti preferované. Investíciami,
technológiami ani odborným personálom sa knižnice nevyrovnajú komerčnej sfére, ale
ani rezortu zdravotníctva či školstva. Na druhej strane je výrazný tlak
zriaďovateľov na efektívne využívanie rozpočtu pamäťových inštitúcií. Často
je to spojené s úsporami, krátením rozpočtu, prípadne aj s prepúšťaním
zamestnancov. Aby to nebolo málo, knižnice sa musia vysporiadať s poklesom svojich
čitateľov, čo je mnohokrát spôsobené rýchlejším tempom života a časovou
zaneprázdnenosťou potenciálnych čitateľov. Rýchly a dostupný internet je
predsa len istou konkurenciou pre knižnice.
Pre knižnice je dôležité eliminovať spomenuté negatívne
faktory. Kľúčom k úspechu knižníc je využívanie nových foriem práce. Okrem
využívania informačných technológií a internetu je potrebné ponúknuť pre
doterajších čitateľov, ale aj budúcich klientov knižnice atraktívne služby.
V komerčnej praxi sa tieto ciele dosahujú aktivitami, ktoré
sú známe z oblasti marketingu. Mnohé firmy a inštitúcie vynakladajú na
podporu svojich služieb nielen obrovské úsilie, ale aj finančné prostriedky. Musíme
konštatovať, že sa im to darí.
Ani knižnice neostávajú bokom. Ich slabé finančné možnosti
sú kompenzované vynaliezavosťou a odhodlanosťou osloviť svojich čitateľov
netradičnými formami práce a služieb.
Ešte v roku 2002 sa počas konferencie Informačná
spoločnosť a kultúra na Ministerstve kultúry SR konala zaujímavá
prezentácia spoločnosti Computel, s. r. o., na tému Internet a marketing
v kultúre. Prednášatelia pán Ferdinand Kolčák a pani Mária Tatárová
vymenovali aktivity knižníc, ktoré dnes bežne vykonávajú mnohé knižnice:
- strategické plánovanie,
- dotazníkový prieskum (Market research),
- marketingový mix známy ako 5P:
- Produkt/Služba (Product),
- Komunikácia (Promotion),
- Distribúcia (Place),
- Ľudia (People),
- Procesy (Processes).
Knižnice vydávajú letáky, informačné brožúry, zoznamy
obľúbených kníh, katalógy, cenníky, digitálne časopisy. Poskytujú tlačové
správy denníkom a časopisom o živote knižnice. Očakávajú od čitateľov
spätnú väzbu, aby zistili ich požiadavky na služby knižnice. Mnohé knižnice
cieľavedome budujú svoj imidž a propagujú svoju značku. Na konferenciách
informujú pred odbornou verejnosťou o svojich najlepších výsledkoch. Starostlivo
dbajú o svoje webové sídla, aby boli pre všetkých prístupné podľa
štandardov. Na stránkach umiestňujú bannery, aby čo najviac upútali pozornosť
čitateľov. Sledujú návštevnosť svojej stránky a porovnávajú ich
s ostatnými (napr. www.naj.sk). Rozposielaním
cielených e-mailov upozorňujú na svoje služby. „Kamenné knižnice“ sa
transformujú na digitálne.
Môže knižnica pre podporu svojich knižnično-informačných
služieb urobiť viac? Ako nájsť vnútorné rezervy knižnice? Pomohlo by sprehľadnenie
procesov a knižnično-informačných služieb knižnice?
Odpoveď môžeme nájsť opäť v komerčnej sfére.
Úspešné firmy nielen vo svete, ale aj na Slovensku si najviac cenia dáta
o svojich produktoch, službách a zákazníkoch. (Už dávno cena informácií
a softvéru prevýšila cenu hardvéru.) Sledujú ich správanie, analyzujú trendy,
aby vedeli včas zaznamenať nové požiadavky svojich klientov, či pokles záujmu
o menej žiadané služby. Využívajú metódy na podporu rozhodovania,
optimalizujú svoju činnosť s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Banky,
finančné inštitúcie i komerčné firmy investujú obrovské finančné
prostriedky do rôznych softvérových nástrojov, ktoré dokážu modelovať vzťahy a
procesy medzi svojimi produktmi a službami vo vzťahu ku svojim klientom.
Racionalizáciou a optimalizáciou dokážu znížiť náklady, nájsť skryté
rezervy a lepšie využiť svoje zdroje. Tieto nástroje sú známe pod pojmom
Business Intelligence – riešenia pre manažérske rozhodovanie. Takéto softvérové
riešenia poskytujú systémy Cognos, Panorama, Siebel analytics od spoločnosti Oracle,
alebo Microsoft Dynamics CRM. Žiaľ, uvedené produkty sú mimoriadne finančne
náročné. S implementáciou sa ceny ich realizácie šplhajú nad 500 000 Sk.
Niektoré z nich využívajú technológie OLAP (On Line
Analytical Processing), ktoré na základe definovaných dimenzií (pohľadov) a
ukazovateľov (merateľných veličín – faktov) transformujú údaje z relačných a
nerelačných dátových zdrojov do štruktúr určených na analýzu, nazývaných kocky
(PowerCubes). Kocky PowerCubes môžu byť analyzované pre ľubovoľnú hodnotu
ukazovateľa v ľubovoľnom prieniku dimenzií). OLAP dopyty vrátia výsledky rýchlo –
do niekoľkých sekúnd.
OLAP systémy môžu byť doplnené systémom GIS. Ide
o geografické informačné systémy, ktoré dokážu analyzovať služby v 2D
priestore (obrázok 1 a 2), obvykle pomocou máp a grafov. Systémy na podporu
rozhodovania často využívajú na objektívnejšie vyhodnocovanie služieb
a procesov rôzne štatistické údaje. Vďaka nim môžu napríklad knižnice
zisťovať údaje, aký je percentuálny podiel výpožičiek danej knižnice
k výpožičkám ostatných knižníc podľa okresov a krajov, koľko pripadá
výpožičiek napríklad na 1 000 obyvateľov okresu. Ďalšie zaujímavé údaje získame
analýzou rozptylu, t. j. o koľko sa líšia výpožičky od istého, napr.
celoslovenského priemeru. Zaujímavé sú minimálne a maximálne hodnoty pri
niektorých skupinách čitateľov. Najnáročnejšie výsledky sú dostupné procesnou
optimalizáciou (známa je lineárna optimalizácia), keď vďaka účelovej
funkcii pri istých obmedzeniach (finančné, personálne, kapacitné atď.) zisťujeme za
akých podmienok by sme dokázali zrealizovať maximum výpožičiek pri relatívne
nízkych nákladoch, aby sme dostatočne uspokojili našich čiateľov.
Mohlo by sa zdať, že uvedené technológie sú pre knižnice
nedostupné a môžu byť aplikované len teoreticky. Veľkou výzvou pre knižnice
bude zvládnuť takéto náročné postupy, ktoré umožnia sprehľadniť všetky vzťahy
a procesy knižnice. Výsledkom by mali byť ešte lepšie služby, úspora
nákladov, optimálnejšia akvizícia a v neposlednom rade väčšia spokojnosť
našich čitateľov.
Za posledné roky sa Slovenská knižnica pre nevidiacich
v Levoči snaží poskytovať zaujímavé digitálne služby. Pevne verím, že po
aplikovaní zaujímavého webového sídla zvládneme a zavedieme do praxe aj OLAP
a GIS technológie, aby sme lepšie poznali nároky našich čitateľov.
V knižniciach sa často používajú dotazníky na získanie
spätnej väzby od čitateľov knižnice. Technológie OLAP sa s výhodou môžu
použiť aj na vyhodnocovanie dotazníkov. V dnešnej dobe sa pomerne
jednoducho môže realizovať zber údajov cez formuláre webového sídla. Tieto dáta
už len stačí importovať do softvérov, ktoré môžeme nazvať manažérskymi
informačnými systémami pre knižnice. S vyhodnocovaním dotazníkov pomocou
OLAP systémov už máme skúsenosti. Do konca roka by sme chceli pomocou OLAP a GIS
analyzovať aj výpožičky Digitálnej knižnice SKN.
Aké sú možnosti využitia takýchto systémov
v knižniciach? Používateľ (nech je to riaditeľ, vedúci zamestnanec alebo
zriaďovateľ organizácie) má okamžite možnosť zistiť všetky vzťahy
o výpožičkách knižnice. V jednej tabuľke získa ucelené údaje
o všetkých aktívnych čitateľoch. Zároveň zistí, kto ktorú knihu alebo jej
kapitolu čítal, kedy, koľko dát bolo prenesených z webového sídla
k jednotlivým čitateľom. Práca s takouto tabuľkou údajov je veľmi
jednoduchá. Užívateľ môže výstupné dáta triediť a filtrovať podľa svojich
momentálnych potrieb. Výsledky sú vo forme tabuliek, grafov a mapiek Slovenska. Je
to vynikajúca pomôcka pre vyhodnocovanie efektivity akvizície.
Podobne, ako je možné analyzovať výpožičky Digitálnej
knižnice, je možné analyzovať aj výpožičky konkrétneho knižnično-informačného
systému, napr. Librisu. V takomto prípade môžeme analyzovať výpožičky, počet
evidenčných jednotiek (audiokazety), počet strán Braillových kníh, objem čistého
času nahrávky pri zvukových knihách pre nevidiacich, ako aj evidenčnú cenu daného
dokumentu v Sk. Všetky tieto údaje môžeme analyzovať vo vzťahu k danému
čitateľovi, titulu knihy, žánru, nosiču. Nie je problém zistiť, ktorá kategória
čitateľov podľa pohlavia či miesta bydliska uprednostňuje aký žáner. Zaujímavé
výstupy dostaneme, keď do analýz zahrnieme MDT či kľúčové slová.
V prípade prezentácie ukazovateľov podľa jednotlivých
čitateľov je možné konkrétne mená nahradiť všeobecnými menami (napr. čitateľ 1,
2 …), aby sme dodržali zákon o osobných údajoch. V takomto prípade budú
známe iba kumulatívne údaje a nebude ich možné spájať s konkrétnym
čitateľom. Ďalšou alternatívou pri podpore rozhodovania sú grafické informácie vo
forme vrstiev podľa jednotlivých typov knižníc (sieť verejných, vedeckých,
špeciálnych knižníc a pod.), ktoré môžeme kombinovať s výstupmi
systému GIS.
Cieľom tohto článku bolo poukázať na pokročilé metódy
analýz, ktoré je možné použiť v knižniciach na sprehľadnenie
knižnično-informačných služieb. Ďalšie zvyšovanie efetivity služieb
v knižniciach je možné praktickým využívaním ukazovateľov výkonu knižníc,
ktoré nájdeme v STN ISO 11620. Vďaka nim je možné porovnávať
knižnično–informačné služby jednotlivých knižníc medzi sebou.
Niektoré príklady boli použité z IS Slovenskej knižnice pre
nevidiacich v Levoči.
|