|
V zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva je v súčasnosti 33
rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré plnia úlohy v súlade so svojou
zriaďovacou listinou a príslušnými zákonmi.
V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii
činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov (kompetenčný zákon) je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ústredným
orgánom štátnej správy SR pre nasledujúce oblasti:
- štátny jazyk,
- ochrana pamiatkového fondu, kultúrne dedičstvo a knihovníctvo,
- umenie,
- autorské právo a práva súvisiace s autorským právom,
- osvetová činnosť a ľudovoumelecká výroba ,
- podpora kultúry národnostných menšín,
- prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí
- vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami,
- médiá a audiovíziá.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zároveň metodicky riadi
činnosť slovenských inštitútov v zahraničí v oblasti ich kultúrneho pôsobenia.
Informačné systémy pre jednotlivé oblasti kultúry
Priamo riadené organizácie Ministerstva kultúry v rokoch 2001 –
2005 predkladali čiastkové projekty rezortnej časti Štátneho informačného
systému tak, aby zodpovedali dikcii zákona č. 261/1995 o štátnom informačnom
systéme, ako aj vyhláške Štatistického úradu č. 283/1996 Z. z., ktorou sa
ustanovujú náležitosti projektu a postup pri jeho vypracúvaní a schvaľovaní.
Projekty jednotlivých organizácií sa predkladali komisii, ktorá
ich posudzovala. Komisia pre informatizáciu rezortu, známa pod skratkou KIRK, bola
poradným orgánom ministra kultúry a pôsobila v rokoch 2001 až 2005.
Komisia vo svojej činnosti vychádzala z prijatých programových dokumentov vlády SR,
MK SR, ako aj skúseností podobných orgánov na Slovensku i v zahraničí. Členmi
komisie boli zástupcovia priamo riadených organizácií, väčšinou informatici alebo
knihovníci, pracovníci MK SR a externí odborníci. Pri plnení svojich úloh
komisia využívala odborné poznatky a stanoviská expertov v danej problematike z
rezortu kultúry aj mimo rezortných inštitúcií. Po schválení projektov v komisii
boli projekty predkladané na schválenie do vedenia ministra kultúry. V rokoch 2002 –
2005 bolo do komisie predložených 9 projektov z rôznych oblastí kultúry: hudba,
literatúra, film, galérie, divadlo, pamiatky, múzeá, knižnice, dizajn.
Projekty predkladali organizácie, ktoré metodicky riadili určitú
sieť inštitúcií na Slovensku, napr. Slovenská národná galéria, Slovenské
národné múzeum, Slovenská národná knižnica a špecializované inštitúcie
profilované dlhé roky ako dokumentačné a informačné centrá pre danú oblasť
kultúry, napr. Slovenský filmový ústav, Divadelný ústav, Hudobné centrum,
Literárne centrum, Slovenské centrum dizajnu.
Pamäťové inštitúcie ako správcovia kultúrneho dedičstva
spracovávali veľké množstvo zbierok a fondov a vyvstala prirodzená potreba vytvárať
databázy súborného typu. Patria sem centrálne databázy jednotlivých typov
pamäťových inštitúcií (múzeá, galérie, knižnice) a pamiatkové úrady
(Centrálna evidencia diel výtvarného umenia, Centrálna evidencia muzeálnych zbierok,
Súborný katalóg monografií, Súborný katalóg periodík, Register pamiatok a pod.).
Dôležitú úlohu v tomto smere zohrali ľudské zdroje, ich zanietenosť,
erudovanosť a skúsenosť. Knihovníci jednoznačne boli a sú lídrami v oblasti
spracovania, katalogizácie, spolupráce, výmeny záznamov a dodržiavania štandardov.
Oblasť múzeí a galérií išla separátne, v tom čase bola spolupráca len
proklamovaná a každá inštitúcia hrala individuálne sama za seba. Svoju úlohu
zohralo aj poslanie inštitúcií a knižnice boli tlačené dopytom svojich
používateľov sprístupňovať katalógy knižníc verejnosti. Ich činnosť podporovala
aj legislatíva – zákony o knižniciach, múzeách, galériách, pamiatkový zákon.
Špecializované dokumentačno-informačné centrá si plnili svoju
funkciu tým, že získavali, spracovávali, ochraňovali a sprístupňovali informácie
za určitý druh umenia, tak ako to mali určené v zriaďovacej listine. Informačná
politika sa odohrávala v špeciálnych knižniciach, dokumentačných oddeleniach,
edičných oddeleniach a rozsiahlych archívoch, niektoré z nich sa vyprofilovali
do statusu archívu osobitného typu, napr. Slovenský filmový ústav a Divadelný
ústav, Pamiatkový úrad SR. Pri projektovaní informačných systémov pozorujeme
snahu spojiť do informačného systému knižnicu, dokumentáciu i archív, čo z
hľadiska používateľov informačného systému zvnútra a zvonka organizácie je
prínosné.
Dokumentačné centrá doteraz skrývajú obrovské množstvo
informácií a dokumentov, ktoré dokumentujú vznik určitého umenia na Slovensku.
Spracovanie informácií do elektronickej podoby a
špecializovaných informačných systémov bol jednoznačne vedený legislatívou, snahou
zriaďovateľa vytvárať časti rezortného systému ŠIS – Štátneho informačného
systému pre oblasť kultúry. Pre viaceré informačné systémy v rezorte kultúry pri
ich implementácii platili tieto atribúty:
- nasadenie štandardov a formátov,
- snaha o efektívnosť pracovných procesov,
- znižovanie administratívnej zaťaženosti pracovníkov,
- zmena pracovných postupov,
- zameranie sa na obsah informácií,
- tímová spolupráca,
- ďalšie vzdelávanie pracovníkov organizácie.
Prínosy zavedenia informačných systémov
v organizáciách kultúry
Analýza stavu, nastavenie stratégie, zmena organizačnej
štruktúry a zmena procesov v dôsledku implementácie IS, koordinácia aktivít v rámci
činností organizácie, vyššia produktivita verzus nižšie náklady, podpora
rozhodovacích procesov, podpora existujúcich procesov, zlepšenie imidžu kultúrnej
organizácie vo vzťahu k zriaďovateľovi a verejnosti, stabilita štruktúry a
procesov v organizácii, miera štandardizácie, normotvorba a merateľnosť výkonov,
podpora vrcholového manažmentu, spolupráca s užívateľmi IS, kvalifikácia
zamestnancov a ich skúsenosti a pod.
Ohrozenia a úskalia pri implementácii IS
Nesúlad medzi koncepciou inštitúcie a informačnou
stratégiou IS, zlý manažment projektu, nevhodný výber dodávateľa, zle vybraný,
príp. vyvinutý softvér, nedostatok financií, podcenenie kapacít pri implementácii,
nedostatok vhodných personálnych kapacít, nezvládnutie tímovej práce a nespolupráca
v rámci siete inštitúcií, bojkotovanie projektu implementácie, prerušenie
implementácie IS, nedostatočná podpora vrcholového manažmentu, prípadne výmena
štatutárneho zástupcu, striedanie implementačných manažérov v organizácii,
časová a finančná náročnosť pri implementácii informačných systémov, podcenenie
kontrolných mechanizmov a pod.
Efektivita informačných systémov v kultúre alebo
interoperabilita v kultúre ešte nenastala
Informačné systémy v kultúre fungujú samostatne, jednotlivé
riešenia IS sú poplatné dobe, legislatíve, ľudským zdrojom a finančným možnostiam
ich tvorcov. Metodické usmernenie pri tvorbe systémov spočívalo v odporúčaniach
dodržať zákon o štátnom informačnom systéme a vybrať databázu typu MYSQL.
Odporúčania a rady, prípadne upozornenia odborníkov knihovníkov o štandardizácii
popisu a štandardizácii katalogizácie, výmene záznamov, prípadne v navrhovaných
projektoch riešiť informačný systém pre všetky zložky inštitúcie (knižnica,
archív, dokumentácia) sa príjímali s blahosklonnou účasťou. Snaha expertov
stroskotala úplne pri poslednom predkladanom projekte a z dôvodu nepochopenia odborných
argumentov novou garnitúrou úradníkov na MK SR, ktorá pre istotu komisiu
pre informatizáciu rezortu zrušila a až začiatkom roka 2006 bola zriadená nová
komisia.
Pamätáme si ešte, ako sa kultúrna obec vzbúrila proti
manažérskemu rozhodovaniu exministra Františka Tótha v snahe zaviesť merateľnosť do
kultúry. Mrháme ľudskými zdrojmi, energiou, časom i financiami, príjímame
parciálne riešenia a myslíme si, že je to len otázka peňazí. V dohľadnom čase sa
presvedčíme, či dostatok peňazí z nás urobí projektových manažérov, tímových
hráčov a ochotných spolupracovníkov nielen v rámci rezortu.
Organizačná, technická a sémantická interoperabilita v kultúre
ešte nenastala. Začalo sa o nej hovoriť, zriadila sa pracovná skupina pre
interoperabilitu vrátane webovej stránky pre interoperabilitu. Existuje silný
legislatívny rámec pre IO. Pripravujeme, absolvujeme semináre, workshopy, konferencie o
verejnej správe, evidujeme nástup a platnosť novej legislatívy a nových štandardov,
naháňame bezpečnosť informačných systémov, ale rozmýšľame po starom, mierne
apatickí a unavení z informatizácie našich organizácií čakáme na Godota, prípadne
európske fondy. Úprimne sa potešíme oceneniu informačných systémov v kultúre,
ktoré dostanú na odborných konferenciách venovaných eslužbám, egovermentu, napr.
ITAPA Bratislava alebo INFORUM Praha. Pýtame sa tých úspešných, prečo sú
úspešní, akým spôsobom dosiahli túto pozíciu.
Prúdia k nám informácie, vzdelávame sa, avšak neexistuje
odpočet informačných systémov v rezorte kultúry a snaha porovnať sa medzi sebou.
Vzrušenie do našich vôd vnesie na chvíľu informácia, že nasadením novej
technológie a nového dodávateľa sa vyriešia problémy danej inštitúcie.
Len u troch projektov sa dá hovoriť o náznakoch nasadenia
sémantickej interoperability a len 4 organizácie uvádzajú existenciu slovníka na
spôsob tezauru. Vieme, že bez ontológií a odborných tezaurov typu: kultúrne
dedičstvo, UNESCO, Gettyho tezaurus Art and Architecture a pod. len ťažko zdoláme
túto bariéru.
Smutne musíme konštatovať, že organizačná, technická a
sémantická interoperabilita v kultúre sa ešte nepoužíva v praxi.
Stručný prehľad a popis informačných systémov, ktoré
prevádzkujú organizácie
v kultúre
Poslaním Hudobného centra je podporovať slovenskú
hudobnú kultúru organizovaním a sprostredkovaním koncertov a umeleckých programov,
vybraných medzinárodných hudobných festivalov, propagáciou slovenskej hudobnej
kultúry doma i v zahraničí, vydávaním hudobnín a kníh o hudbe, dokumentáciou
hudobného života na Slovensku, koordináciou informácií o hudobných projektoch.
Databázový systém Hudobného centra má názov SNORKA a
jeho prevádzkovateľom je Hudobné centrum – oddelenie dokumentácie a informatiky.
Cieľom je vytvárať, aktualizovať a spravovať centrálnu
databázu informácií o živej hudobnej kultúre na Slovensku. Zameriava sa na
informácie o hudobných podujatiach, slovenských skladateľoch, interpretoch,
osobnostiach a organizáciách, vydáva časopis Hudobný život, rieši fotogalériu
umelcov, kontakty aj CD-téku.
Literárne informačné centrum je príspevkovou
organizáciou, koncepčným dokumentačným pracoviskom v oblasti pôvodnej literárnej
tvorby a podpory slovenskej literatúry. Prevádzkovateľom informačného systému je
oddelenie informatiky LIC. Realizuje sa od roku 2002 pod názvom LINDA –
literárna databáza. Cieľom je spracovanie informácií z oblasti slovenskej
literatúry informácie o súčasnej slovenskej domácej i prekladovej literatúre,
o prekladoch a šírení slovenskej literatúry v zahraničí, o literárnom dianí a
literárnom živote na Slovensku, o osobnostiach slovenského literárneho života a
tvorivých aktivitách a ohlasoch doma i v zahraničí. Významným cieľom tohto
informačného systému je popularizácia a podpora šírenia diel slovenskej literatúry
vo svete.
Divadelný ústav je celoslovenskou špecializovanou
organizáciou a zaoberá sa dokumentáciou divadelnej kultúry od roku 1921 od vzniku
prvej divadelnej scény. Systematicky zhromažďuje, ochraňuje a vedecky spracováva,
využíva a sprístupňuje zbierkové, archívne a dokumentačné fondy vo vzťahu ku
komplexnej dokumentácii dejín slovenského profesionálneho divadla. Zbierky
sprístupňuje aj formou výstav. Vydáva odbornú teatrologickú literatúru, spracováva
štatistické ukazovatele o slovenskom profesionálnom divadle. Zabezpečuje komplexný
informačný systém o profesionálnom divadle na Slovensku, prezentáciu slovenského
divadla v zahraničí. V roku 2002 získal status archívu osobitného významu a
akreditovaného pracoviska pre vedu a výskum divadla v r. 1920, vytvorenie kvalitných
digitálnych katalógov, fondov a zbierok.
Od roku 1996 buduje oddelenie výskumu a edičnej činnosti
informačný systém divadelného archívu pod názvom THEISA. Systém obsahuje
informácie o divadelných inscenáciách, umeleckých osobnostiach a divadlách na
Slovensku. Cieľom je vytvoriť komplexnú databázu o slovenskom divadelníctve a
databázu archívnych a zbierkových fondov z tejto oblasti.
Slovenský filmový ústav je v oblasti kinematografie
jedinou inštitúciou na Slovensku, ktorá sa komplexne zaoberá filmom a kinematografiou.
Sústreďuje, uchováva, ochraňuje a verejnosti sprístupňuje filmové a iné
audiovizuálne diela a dokumentačné materiály. SK CINEMA – integrovaný
automatizovaný audiovizuálny systém prepájajúci všetky typy informácií
zhromažďované jednotlivými oddeleniami SFÚ. Informačný systém pre kinematografiu
obsahuje informácie o každom slovenskom filmovom diele uchovávanom v archíve,
filmografické údaje, odkazy na písomné pramene k dielu, bibliografický súpis
článkov, odkazy na zbierky dokumentácie – fotografie, plagáty, videosekvencie z
filmov.
Slovenská národná galéria je štátnou zberateľskou,
vedeckovýskumnou, metodickou a kultúrno-výchovnou inštitúciou v oblasti galerijnej
činnosti v SR. SNG zabezpečuje koordinačné, odborno-poradenské, metodické a
informačné úlohy pre galérie na Slovensku. Informačný systém CEDVU –
Centrálna evidencia diel výtvarného umenia na Slovensku. Realizuje sa od roku 2006 s
cieľom budovať centrálnu evidenciu diel výtvarného umenia na Slovensku, ktoré sa
nachádzajú v zbierkach múzeí a galérií. Slúži ako centrálny katalóg výtvarných
diel na Slovensku.
Slovenské národné múzeum – je vrcholnou štátnou
zbierkotvornou, vedeckovýskumnou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou v oblasti
múzejnej činnosti v SR. SNM je ústredným metodickým, koordinačným, informačným,
štatistickým a vzdelávacím centrom pre oblasť múzeí v Slovenskej republike.
CEMUZ – centrálna evidencia múzejných zbierok – má za
cieľ vytvoriť centrálnu databázu o zbierkových fondoch v múzeách na Slovensku.
Pamiatkový úrad SR je orgánom štátnej správy na ochranu
pamiatkového fondu, riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku ochrany
pamiatkového fondu, rieši a koordinuje výskumné úlohy, buduje informačný systém,
vykonáva a koordinuje dokumentačnú, vzdelávaciu, výchovnú, edičnú a propagačnú
činnosť.
AIS OP – Automatizovaný informačný systém ochrany
pamiatkového fondu
Databáza ochrany pamiatok buduje automatizovaný register
nehnuteľných a hnuteľných pamiatok, dokumentografický informačný systém,
faktografický systém a obnovu kultúrnych pamiatok. Buduje sa aj register
pamiatkových území s priemetom do grafického informačného systému. Informačný
systém sa buduje od roku 1985 a patrí k najstarším informačným systémom v rezorte
kultúry.
Slovenské centrum dizajnu je príspevkovou organizáciou MK
SR. Jej poslaním je získavanie, uchovávanie a šírenie informácií o dizajne ako
trvalá informačná podpora rozvoja dizajnu v SR. Venuje sa propagácii dizajnu,
publikačnej, vzdelávacej a výstavnej činnosti, organizovaniu súťaží dizajnu,
odbornému poradenstvu a tvorbe špecializovaného informačného systému.
Informačný systém DIZAJN je rezortný informačný systém
pre oblasť dizajnu. Projekt sa skladá z knižničnej, dokumentačnej a informačnej
časti a je prepojený jednotným softvérom. Cieľom projektu je získavať,
spracovávať, uchovávať a poskytovať informácie o knižničnom fonde, slovenskom
dizajne, dizajnéroch, dizajnérskych firmách, odborných aktivitách, vzdelávacích
inštitúciách na Slovensku. Projekt sa začal realizovať v roku 2004.
Slovenská národná knižnica je národnou knižnicou SR a
vrcholnou štátnou kultúrnou, informačnou, vedeckou a vzdelávacou inštitúciou v
oblasti knižničnej, bibliografickej, literárno-múzejnej, literárno-archívnej a
biografickej činnosti. KIS3G je projekt knižnično-informačného systému SR
a jeho cieľom je zabezpečovať verejné knižnično-informačné služby pre
knižnice SR.
Register kultúry – portál kultúry realizuje MK SR a
cieľom portálu kultúry je umožniť verejnosti prostredníctvom jediného centrálneho
informačného bodu online prístup k informáciám o kultúrnom dedičstve, kultúrnych
aktivitách a poskytovaných službách v kultúre vrátane automatizovaného prístupu k
distribuovaným databázam centrálnych kultúrnych inštitúcií rezortu. V Univerzitnej
knižnici v Bratislave (UKB) od 1. 1. 2006 v rámci úseku elektronizácie a
integrácie bol zriadený odbor systémovej integrácie (OSI), ktorého poslaním je
vybudovanie a zabezpečenie prevádzky portálu kultúry, ktorý má ambíciu
prezentovať sieť kultúrnych a pamäťových inštitúcií ako nositeľov národného
kultúrneho dedičstva. Jeho súčasťou budú distribuované databázy a registre
prevádzkované erbovými a ostatnými kultúrnymi inštitúciami v zmysle zákona o
štátnom informačnom systéme. Internetový portál kultúry má za cieľ umožniť
prezentáciu digitálneho obsahu prostredníctvom jediného kontaktného bodu bez ohľadu
na jeho lokalizáciu v rámci siete internet a poskytovať informácie o úspešných
projektoch, ich realizátoroch, sprievodných aktivitách a súvisiacich dokumentoch.
Ministerstvo kultúry v súlade s uzneseniami vlády SR
schválilo UKB za prevádzkovateľa registra kultúry a v novej zriaďovacej listine
zo dňa 26. 9. 2005 ustanovilo UKB za miesto integrácie a koordinácie informačných
systémov a registrov v oblasti kultúry.
Záver
Riešenie je jednoduché a obsahujú ho tieto tri slová –
spolupráca, štandardizácia a metodika. Problém vidím v tom, že jednoduché riešenia
na Slovensku nefungujú, inšpirovať sa riešením zo zahraničia je neprípustné a
spolupracovať je trestné. Uprednostňujeme vlastné riešenia za každú cenu, bez
analýz a štúdií vykonateľnosti, pri rozhodovaní neprihliadame na referencie a
úspechy firiem v danej oblasti, negujeme odporúčania zo zahraničia, ideme vlastnou
cestou si stavať pomníky slávy na poli informatizácie v jednotlivých inštitúciách
rezortu. Cieľ, ľudské zdroje a efektivita nie sú primárnymi atribútmi pri
predkladaní a implementácii projektov. Spolupracovať nevieme,
štandardizovať začíname až v momente, keď je to nevyhnutné, a o metodike ešte dlho
budeme len písať a hovoriť.
Európsky vlak počujeme húkať v diaľke, ale orientačné mapy k
vlaku sú nekoordinované, nekompatibilné a snažíme sa ho dobehnúť, každý po
svojom, prehadzujúc výhybky a čakajúc, že vlak pristavia práve na tú našu koľaj.
Použité zdroje:
www.culture.gov.sk
www.roopis.vlada.gov.sk
http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib071/hochmann.htm
|