|
Knižnice sú inštitúcie financované z verejných
prostriedkov, preto musia preukazovať svojim zriaďovateľom, ale aj verejnosti
vyhodnotenie kvality a efektívnosti svojich knižnično-informačných procesov.
Pre hodnotenie svojej činnosti získavajú knižnice –
spravodajské jednotky – podklady zo štatistických údajov. Zákon o štátnej
štatistike č. 540/2001 uvádza v § 18 odstavec 4: „Na splnenie spravodajskej
povinnosti a s cieľom zabezpečiť preukázateľnosť úplnosti
a pravdivosti poskytovaných štatistických údajov spravodajské jednotky
v ustanovených termínoch vytvárajú potrebné predpoklady, predovšetkým vedením
evidencie údajov požadovaných štatistickým zisťovaním.“ Okrem toho
v odstavci 3 sa zdôrazňuje, že „spravodajské jednotky sú povinné úplne,
pravdivo, v ustanovených termínoch a bezplatne poskytovať údaje požadované
na štatistické zisťovania zahrnuté v programe zisťovaní“.
Citáciou zákona upozorňujeme na nevyhnutnosť pravdivého
vykazovania údajov, ak ich chceme vyhodnocovať, porovnávať a navrhovať ďalšie
odporúčania. Priebežne sporadicky odhaľujeme počas spracovania štatistických
výkazov, upozorňujeme a spoločne so spravodajskými jednotkami odstraňujeme
nejednotnosť v chápaní metodiky vykazovania jednotlivých údajov. Napriek
niektorým nedostatkom verejné knižnice, ktoré majú vo svojej metodickej pôsobnosti
obecné knižnice vo svojom regióne, kraji, ústredné knižnice pre sieť špeciálnych
knižníc vo svojej metodickej pôsobnosti, ale aj odbor pre knižničný systém SR
Slovenskej národnej knižnice Martin využívajú štatistické údaje z vyplnených
formulárov na vypracovanie prehľadov za okres, kraj, SR, porovnania údajov
v rámci jednotlivých typov knižníc medzi sebou, medzi rôznymi typmi knižníc
a za niekoľko rokov. Okrem toho tiež robia rôzne prepočty výkonov na obyvateľov
a používateľov.
Ústredné spracovanie štatistických údajov o knižniciach
v rezorte Ministerstva kultúry SR však v súčasnosti poskytuje prepočtové
údaje na počet obyvateľov len za veľmi nízky počet knižníc – 29 regionálnych
a 8 krajských, za mestské a obecné knižnice sú zverejňované údaje len
hromadne za okres. Pri vedeckých knižniciach je potenciálnym používateľom celá
dospelá populácia SR, špeciálne knižnice poskytujú služby takmer výlučne
pracovníkom svojich inštitúcií, preto pri týchto typoch knižníc nerobíme prepočty
a vyhodnotenie poskytovaných služieb na obyvateľa.
Hodnotenie stavu knižníc je možné len so zavedením určitých
noriem a parametrov – ukazovateľov výkonov, stanovením hodnôt, ktoré by mali
knižnice dosahovať vytváraním normovaných podmienok a služieb pre určitý
počet obyvateľov, inak je možné knižnicu hodnotiť len na základe prieskumu
spokojnosti používateľov, pričom však získame len subjektívny pohľad, relatívne
hodnotenie kvality. Napriek tomu pravidelné prieskumy potrieb používateľského
zázemia sú nevyhnutné v záujme adresného poskytovania služieb
v konkrétnej komunite.
V roku 2000 bola na Slovensku prijatá prevzatá medzinárodná
norma STN ISO 11620 Informácie a dokumentácia – Ukazovatele výkonu knižníc.
V tejto norme sa kvalita chápe ako súhrn vlastností charakteristík určitého
produktu alebo služby, ktorý sa vzťahuje na schopnosti knižnice uspokojiť existujúce
alebo predpokladané potreby. Následne sa efektívnosť chápe ako určenie miery, do
akej boli dosiahnuté stanovené ciele. V uvedenej norme bola daná terminológia
a stručné definície ukazovateľov výkonu.
Poskytovanie kvalitných služieb predpokladá zabezpečenie
rovnocenných podmienok – optimálnych pre verejnosť, teda pre potenciálnych
používateľov – na určitej štandardnej úrovni pre daný počet obyvateľov. Hoci
zákon 183/2000 o knižniciach v § 12 odstavec 2 zriaďovateľom alebo zakladateľom
knižnice ukladá povinnosť vytvoriť podmienky na fungovanie knižnice a poskytovanie
knižnično-informačných služieb, nie sú konkrétne špecifikované povinnosti a
vymedzené presné parametre, ktoré treba zabezpečiť. Zabezpečenie štandardných
podmienok pre služby knižníc by mal zriaďovateľom odporúčať Metodický pokyn
Ministerstva kultúry SR na vymedzenie štandardu verejných knižničných
a informačných služieb, v ktorom budú uvedené presné indikátory.
Riešenie tejto a iných náročných úloh si od OKS SR SNK
vyžiadalo inováciu v organizácii metodickej činnosti. Metodickej rade OKS SR,
poradnému orgánu generálneho riaditeľa SNK doc. PhDr. Dušana Katuščáka, PhD., bol
na zasadaní tejto metodickej rady v októbri 2005 v Piešťanoch predložený
návrh na reorganizáciu metodickej činnosti OKS SR, ktorá predpokladala vytvorenie
pracovných skupín pre aktuálne knihovnícke oblasti. Členovia metodickej rady návrh
uvítali. Následne prebiehala rozsiahla diskusia a formovanie pracovných skupín.
Ich zámery a plány činnosti boli predložené opäť metodickej rade, ktorá
hlasovaním vybrala 4 pracovné skupiny, ktoré začali svoju činnosť pri OKS SR 1. 5.
2006. Jednou z nich je pracovná skupina pre tvorbu štandardov pre rozvoj služieb
verejných knižníc. Vedie ju Mgr. Mária Balkóciová, ktorá sa danej problematike
venovala ako riaditeľka Krajskej knižnice v Žiline i v minulosti.
Aby sme mohli porovnávať kvalitu jednotlivých výkonov knižníc
rovnakého typu, bolo potrebné vypracovať jednotnú metodiku pre hodnotenie knižníc
podľa dôkladne stanovených indikátorov, ktoré budú v Metodických pokynoch MK
SR určené ako optimálne a želateľné. Tak sme získali jednu z metód
porovnávania výkonov knižnice, keď sa stav knižnice porovnáva s vymedzenými
parametrami. Za rok 2005 a 2006 boli verejné knižnice SR podľa počtu obyvateľov
v sídlach knižníc porovnané a vyhodnotené v OKS SR s vybranými 3
českými parametrami odporúčanými v Metodickom pokyne českého ministerstva
kultúry k vymezení standardu veřejných knihovnických a informačních
služeb poskytovaných knihovnami zřizovanými a/nebo provozovanými obcemi a kraji
na území České republiky.
- indikátor – Prírastok knižničných jednotiek
Tento indikátor v roku 2005 v ČR splnilo v priemere asi 62 % všetkých
knižníc, v SR v priemere asi 11 % a v r. 2006 asi 4 % všetkých
knižníc; v r. 2006 sme vyhodnocovali knižnice SR aj podľa návrhu štandardu Mgr.
Balkóciovej a splnilo ho asi 38 % všetkých knižníc SR.
- indikátor – Počet miest v študovniach a čitárňach
Tento indikátor v roku 2005 v ČR splnilo v priemere asi 37 % všetkých
knižníc, v SR v priemere asi 37 % a v roku 2006 asi 27 %
všetkých knižníc (bola zvýšená kontrola metodiky vykazovania údaja); v roku
2006 sme vyhodnocovali knižnice SR aj podľa návrhu štandardu Mgr. Balkóciovej
a splnilo ho asi 29 % všetkých knižníc SR.
- indikátor – Počet počítačov s internetom pre
verejnosť
Tento indikátor v roku 2005 v ČR splnilo v priemere asi 38 % všetkých
knižníc, v SR v priemere asi 3 % a v roku 2006 rovnako asi 3 %
všetkých knižníc; v roku 2006 sme vyhodnocovali knižnice SR aj podľa návrhu
štandardu Mgr. Balkóciovej a splnilo ho asi 5 % všetkých knižníc SR.
- indikátor – Náklady na nákup knižničného fondu
Knižnice SR za rok 2006 sme vyhodnotili v plnení tohto indikátora podľa návrhu
štandardu Mgr. Balkóciovej a splnilo ho asi 32 % všetkých knižníc SR.
Z výsledkov jasne vidieť, že podmienky v knižniciach
SR sú veľmi zlé v porovnaní s ČR, zvlášť nepriaznivá situácia je pre
knižnice SR vo vybavení počítačmi s internetom pre verejnosť. Len 1/3 knižníc
SR v súčasnosti plní návrhy štandardov ústrednej metodičky SR pre túto
oblasť pani Mgr. Márie Balkóciovej. Neznamená to však, že je potrebné korigovať
návrhy štandardov, naopak, musíme konštatovať, že slovenské verejné knižnice
nemajú vytvorené vhodné podmienky na poskytovanie kvalitných
knižnično-informačných služieb.
Prijatie Metodického pokynu MK SR s parametrami na
zabezpečenie optimálnych podmienok je naliehavou a nevyhnutnou potrebou, ak majú
poskytovať efektívne služby.
Následne po vydaní Metodického pokynu a vymedzení
štandardov pre vytvorenie optimálnych podmienok na zabezpečenie poskytovania
kvalitných knižnično-informačných služieb bude potrebné konkrétne vymedziť aj
indikátory pre jednotlivé služby.
Význam verejných knižníc nie je možné spochybňovať, ak
evidujeme takmer 21 miliónov výpožičiek, asi 563 000 registrovaných používateľov
(od roku 2007 budeme evidovať konečne aj počet návštev webových stránok knižníc,
to znamená získavanie informácií o využívaní informačných zdrojov knižníc
aj neregistrovanými používateľmi), asi 5 651 400 návštevníkov knižníc
a asi 658 000 návštevníkov podujatí verejných knižníc.
Knižnice napriek zlým podmienkam dosahujú veľmi dobré výsledky
vďaka zanieteným a profesii oddaným knihovníkom. Za rok 2006 sme urobili
prepočty výkonov na pracovníkov vykonávajúcich knihovnícke činnosti
v regionálnych knižniciach a v regionálnych knižniciach s krajskou
pôsobnosťou. Najvyššie výkony zamestnancov vykonávajúcich knihovnícke činnosti
boli v r. 2006 v regionálnych knižniciach v Žilinskom kraji
a v niektorých regionálnych knižniciach Prešovského kraja – Bardejov,
Humenné a Stará Ľubovňa. V rámci regionálnych knižníc s krajskou
pôsobnosťou dosiahli najvyššie výkony pracovníci v Prešove, Zvolene
a Žiline. Súčasne treba upozorniť, že priemerné mzdy v týchto
knižniciach boli nízke, ale najnižšie, napriek výborným výkonom, boli
v Knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove.
Druhou metódou, ktorú som použila na hodnotenie výkonov
knižníc podľa štatistických údajov za rok 2006, je benchmarking. Benchmarking je
používanie systematických metód na porovnávanie seba s inými
a nachádzanie lepších ciest a spôsobov, ako robiť svoju prácu. Alebo
jednoduchšie: benchmarking je sledovanie iných s cieľom učiť sa od nich, je to
porovnávanie výkonnosti s najlepšou praxou. Pre nedostatok času som sa musela
obmedziť len na podrobné porovnanie štatistických údajov o podmienkach
a výkonoch verejných knižníc rovnakých typov: regionálnych knižníc
s krajskou pôsobnosťou – 8, regionálnych knižníc – 29 a mestských
knižníc – 106. Tieto knižnice boli rozdelené do 9 kategórií podľa počtu
obyvateľov a boli urobené prepočty na počet obyvateľov, používateľov
a pracovníkov vykonávajúcich knihovnícke činnosti. V prepočtoch boli
vyznačené najvyššie dosiahnuté hodnoty. Pre každú kategóriu podľa počtu
obyvateľov boli vytvorené tabuľky s najvyššími hodnotami v oblasti
podmienok knižníc – 24 prepočtových indikátorov a v oblasti služieb –
15 indikátorov. Jednotlivé knižnice sú označené poradovým číslom. Do tabuliek sa
zaznamenali len poradové čísla knižníc, ktoré v danom indikátore dosiahli
najlepšie výsledky. Každá knižnica je následne hodnotená podľa frekvencie výskytu
v tabuľke s najlepšími prepočtovými údajmi. Jednoznačne sa potvrdil
predpoklad, že najviac využívané a poskytované knižnično-informačné
služby sú v knižniciach, kde sú vytvárané najlepšie podmienky. Zároveň sa
potvrdilo, že v regionálnych knižniciach sú lepšie podmienky a služby ako
v mestských knižniciach v sídlach s rovnakým počtom obyvateľov. Je
potrebné pokračovať v hodnotení vytvorením skupín knižníc
s porovnateľnými podmienkami a ďalej analyzovať rozdiely v hodnotách
ich poskytovaných a využívaných služieb. Podrobné analýzy a údaje
o svojich partneroch by následne mali dostať jednotlivé knižnice, ktoré by
spoločne mali odhaľovať svoje rezervy a prednosti. Do tohto projektu je možné
zapojiť len knižnice, ktoré o účasť prejavia záujem a poskytnú súhlas
so zverejnením, inak podrobné hodnotenie knižníc nemôže byť publikované.
Spoločne musíme hľadať spôsob, ako zvyšovať výkony, kvalitu
a efektívnosť činnosti knižníc. Užšia spolupráca knižníc sa musí preniesť
aj do zvýšenia kvality a efektívnosti poskytovaných služieb a tiež do
odporúčaní pre zriaďovateľov a príslušných legislatívnych, metodických
a odporúčajúcich materiálov.
|