|
Človek prahne po poznaní, rýchlom raste zhodnocovania svojej
činnosti, chce sa mať dobre, lepšie a ešte lepšie. Je to normálne a v princípe
to hýbe úvraťami dejín. Vpred a dopredu. Takýto pohyb má svoju logickú, overenú
štruktúru so širokým pásmom koherentných a protichodných väzieb a vplyvov. Ak
preskočíme množstvo prvkov a zameriame sa na tézu o vývojovej úlohe intelektuálnej
informácie, začneme vnímať prácu s ňou ako integrálny progresívny prvok.
Ukazuje sa, že odkaz, poznatok, poznanie, jeho informačné zhodnotenie
a vyhodnotenie má kľúčovú úlohu v posuvnej dráhe rozvojových prúdov
spoločnosti. Takáto zložitá formulácia nehovorí nič iné ako konštatovanie faktu,
že správne vyhodnotenie informácie, intelektuálne a časovo optimálne, má zásadný
význam pre budovanie novej štruktúry budúceho poznatku. Proces objavovania a vzniku
poznatku prevteleného do informácie je proces bolestný a dlhý. Vynechajme koniec tohto
jednoduchého klišé o radosti z novej informácie a pozrime sa na celý problém
ako na proces hodnotových katagórií, ktoré majú zásadný spoločenský význam pre
celý priebeh funkcií informačného oblúka.
Kvalita informácie ako aktívneho produktu
knižnično-informačnej činnosti je predmetom rozporuplných diskusií už
niekoľko desaťročí.
Snahy ekonomizovať štruktúry poskytovania informácií majú
vlastné dejiny a odráža sa v nich ideologické a propagandistické tápanie
v humornej bezmocnosti skrotiť schopnosť vyprodukovať novú informáciu. Je
zrejmé, že uvedenej myšlienke chýba spoločenská hĺbka zodpovednosti, ale vo svojej
nahote odráža holý fakt. Nikdy nevieme, ktorá informácia je kvalitná vo vysokej
efektívnosti jej zhodnotenia. Dovolím si ešte jeden aforizmus – pripraveným
šťastie praje. Čo to znamená pre našu knižničnú prácu? Je zrejmé, že meranie
kvality našej práce na výstupe dostáva trhliny v momente, ak prisúdime jej
prejavu náhodnosť, funkciu premennú, nekorektnú k nášmu správaniu. Ak si
myslíme, že tým to pre nás končí, pravý opak je, žiaľ, pravdou. Vysoká miera
nepolapiteľnosti kvality informácie má v sebe prejav nutnej súvislosti. Ak chceme
ponúknuť používateľovi kvalitnú a efektívnu informáciu, ona sa takou stáva
vo vnútornom mechanizme knižničných procesov. Parameter efektívnosti a kvality
pre používateľa je premenný, aristotelovsky akcidentálny.
Ako účastníci informačného oblúka, vstupujúci do neho
v pozícii jeho usmerňovateľa, je naša činnosť náhodná, hoci pre
samotnú informáciu výpovedná, nie však nutná. A to je kameň „úrazu“.
Nevyhnutnosť poskytovania informačných služieb nie je zásadná. Bez nich informácia
bude žiť vo svojej imaginácii vo víre mnohých ďalších exteriérových síl.
Kvalita informačnej práce teda nezasahuje
informáciu, ale jej pôsobnosť, čo mení jej pridenú spoločenskú hodnotu celkom
zreteľne.
Jednoducho, dobre a odborne dobre ošetrená informácia
získava na cene, zvyšuje sa rozdiel medzi hodnotou vstupu a výstupu. Keďže na
výstupe je hodnotenie kvality výsledku informačných procesov náhodné, získavanie
efektívnych parametrov sa deje vo vnútri informačného oblúka, spracovávaním jeho
správania a pridávaním nových vlastností samotnej informácii. Pozor, takýto proces
hovorí len o zmene kvality a efektívnosti ako takých, neurčuje ich
pozitívny či negatívny smer. Vo výsledku to znamená, že naša (a poďme ku
klasike) knihovnícka práca vytvára portfólio pre hodnoty riadených informačných
procesov. Ich kvalita celkom zrejme mení efektivitu informácie v jej spoločenskej cene.
Technologické procesy knižnično-informačnej praxe zmenili za
ostatné desaťročie výrazne svoju tvár. Využitie počítačových technológií
v našich odboroch má zásadný formačný význam a dokazuje, že množstvo
úkonov intelektuálne vnímanej praxe bolo možné matematizovať a v zmysle
efektivistických charakteristík formulovať. Tak sa celkom jasne vymedzuje hrana medzi
intelektuálnou až intuitívnou činnosťou a praxou, teda úkonmi, ktoré bolo
možné vtesnať do matematických vzťahov. Z vývoja je badateľné, že proces
preskupenia pozícií niektorých úkonov z plochy poznávacej na plochu praxe
v našich odboroch dynamizuje. Charakteristické činnosti pre knižničnú prax
získali typový rámec realizovaný strojovým zariadením. Vznikol objektívny štandard
úkonov s optimálnymi, efektívne nastavenými parametrami bez subjektívnych
procesných chýb. Stroj vniesol do knižníc hodnoty kvality, ktoré boli
v minulosti nepredstaviteľné. Je zaujímavé sledovať tento vývoj, ktorý začal
úplne na inom konci knižnice. Na začiatku 20. storočia mestská rada v Bratislave
spochybnila písanie katalogizačného lístka písacím strojom. Úsmevné? Dnes určite,
ale vtedy sa takýto pohyb chápal ako vnášanie nevhodných, rozumej nerozumových,
prvkov do práce knižnice. Som presvedčený, že zavedenie „schreibmaschiny“ do
knižníc bolo rovnako revolučné ako vstup výpočtovej techniky do jej procesov.
Výskum dejín knižnej kultúry sa vôbec nevenuje procesom technizácie knižníc. Je tu
prudký, akcelerujúci proces, ktorého zmysel je samoočistný. Skôr ako rozvediem
predchádzajúcu vetu, musím upozorniť na historický omyl námietok knihovníckej obce
pri zavádzaní strojového vybavenia do činnosti spracovávania informácií.
Zásadná výhrada smerovala k upozorňovaniu a škandalizovaniu na
formalizácie úkonov, zníženie ich myšlienkovej kvality, technokratickú platformu
zániku knižnice vo svojich tradičných spoločenských odkazoch. V jednotlivých
obdobiach je celkom zjavný mantinelizmus a hrubý oportunizmus. V „guláši“
akosi zovreli všetky prvky a hoci sme navarili celkom chutný pokrm, chýba mu však
kvalita a bez nej niet ani efektívnosti. Zabudli sme, že predsa len základom
poskytovania informácií je vloženie sa do procesu daných hodnôt, ktoré pridá
ľudské, profesionálne myslenie. Už je to raz tak,
technika bez mysle je hluchá a slepá,
a najmä drahá.
Čas nám nastavuje zrkadlo, precenenie technizácie knižníc
nemilosrdne strháva masku zanedbania knižnice. Nie technika ohrozila historickú úlohu
knižnice, naopak, ona ju podporila. Nechce to veľa, „len“ preskupiť sily
knižnično-informačných procesov z technizovaných do intelektuálnych. Tento
proces, ako sa mi vidí, veľmi bolí a nemá u nás pevnú oporu. Deje sa
a vo svojej samoočisťovacej kúre začína pomenovávať veci veľmi presne. Stroj,
ak chcete IT, neoklame ani sebalepšia demagógia. Intelektuálna práca, výsledok
mysliaceho človeka, je životom funkcií stroja, ktorý sa odvďačuje nadľudskou
rýchlosťou kombinácií a variácií, nedokáže však odpovedať na podstatu
procesu. Je výsledok dobrý alebo zlý? On len efektívne a kvalitne spracováva
dáta. Akej boli kvality, koľko mysle niesli vo svojej imanencii, to posúdiť nevie. To
je naša práca, naša úloha. Už som niekoľkokrát napísal, že tejto zodpovednosti
nás nik nezbaví. A ak sa jej zbavíme sami, tak len na vlastnú škodu, prekryje
nás vlastný ston a úlohy sa chopí niekto iný. Nie, nie sú to bludné slová.
Už sa to tak nenápadne deje. Nemáme slovenské bázy, programy rozvoja len okrajovo
hovoria o vzdelaní ľudí. Poskytujeme, pripusťme, že efektívne a kvalitné
informácie, ale nemáme korektné domáce zdroje. Myšlienka jednej kvalitnej
katalogizácie sliepňavo a neurčito skonáva na preferencii druhotného –
technického zvládnutia alebo ovládnutia priestoru. Smiechom sa musí zadúšať ten,
čo pozná pomery okolo. Veď zdieľať katalogizáciu bolo túžba odveká, všetci
vedeli, že je to efektívne a pridáva to na kvalite. Zásadný problém bola
distribúcia záznamu.
Dnes „teta“ technika nemá prenosový
problém, dnes ho máme v hlave my a v neschopnosti korektne posunúť veci
dopredu.
Prijaté programy rozvoja slovenského knihovníctva tvoria rámec,
z ktorého je možné odštartovať vyspelý moderný realizačný plán obnovy
intelektuálneho základu odboru. Technicko-ekonomické podmienky sú pomerne jednoducho
realizovateľné v dobrom štandarde. Zložitejšie sa ukazuje dosahovanie
myšlienkovej úrovne činnosti knižníc, rozvoja potenciálu duchovnej sily
knižničných pracovníkov. Ich vlastnosti tvoria národnú identifikáciu kultúrneho
odkazu – efektívne a kvalitne zúročiť pridanou hodnotou informáciu
v celej šírke jej abonentov. Integračná realita nie je len proklamácia ídeí.
Je to náročný každodenný vklad vlastného poznania a profesionálnej zručnosti
do univerzálnych štruktúr. Efektívnosť ani kvalitu knižnično-informačnej práce
už nikto nebude merať iba cez schopnosti využitia technológií. To podstatné bude
tkvieť v schopnosti posunúť znalosti o znalosti zhodnotením osobného vkladu
každého knižničného pracovníka do jeho každodenného výkonu. Zaostávanie,
vajatanie nášho odboru vďaka spolupatričnosti s vyspelým knihovníckym svetom
síce nepribrzdí výrazne spoločenský rozvoj našej krajiny, ale určite zníži
odborný kredit slovenského knihovníctva až na folklórne slávnosti.
|