|
Medzinárodný seminár, Varšava 23. 11.
2007
Problematika štandardov ako zadefinovaných ukazovateľov
hodnotenia úrovne alebo kvality činnosti knižníc rezonuje aj v okolitých krajinách.
Dôkazom toho bol aj jednodňový seminár, ktorý zorganizovala Biblioteka Narodowa vo
Varšave, Goethe-Institut Varšava a Stowarzyszenie bibliotekarzy polskich (Združenie
poľských knihovníkov). Pozvaní boli reprezentanti všetkých typov knižníc – od
školských cez verejné, akademické až po vedecké knižnice. Konferenčná sála St.
Dembeho Biblioteki Narodowej privítala približne 140 účastníkov z celého Poľska,
ktorí sa prišli oboznámiť s doterajšími výsledkami týchto aktivít v domácom
prostredí i so situáciou v Nemecku, Maďarsku, Českej republike a na Slovensku. Vďaka
podpore Goetheho inštitútu vo Varšave a v Bratislave som sa mohla tohto
inšpiratívneho a na informácie cenného podujatia zúčastniť za odbornú
skupinu pre tvorbu štandardov verejných knižníc OKS SR ako reprezentantka Slovenska a
referovať aj o našich doterajších a plánovaných počinoch.
Spoločným menovateľom úsilia národných tímov, venujúcich sa
problematike štandardov, je predovšetkým snaha o kvalitu služieb knižníc a
spokojnosť ich používateľov. Určité diferencie medzi jednotlivými krajinami
vyplývajú z odlišných organizačných prístupov, orientácie na typy knižníc a
časového rámca.
Z časového hľadiska je problematike hodnotenia činnosti
knižníc najdlhšie venovaná pozornosť v Nemecku. Na základe iniciatívy knižníc
Bertelsmannova nadácia a Nemecký knihovnícky inštitút (Deutscher Bibliotheksverband)
v roku 1999 rozbiehajú projekt BIX (Bibliotheksindex), spočiatku orientovaný na
verejné knižnice. V rokoch 1999 – 2005 Bertelsmannova nadácia projekt aj financovala,
od roku 2005 riadenie projektu a jeho účastníkov prevzal Nemecký knihovnícky
inštitút, ktorý okrem toho online sprístupňuje údaje a vydáva aj printový
BIX-Magazín. Na realizácii ďalej spolupracujú knižničné centrá vysokých škôl
(báza údajov a prepočty indexu), Bertelsmannova nadácia a 2 osoby na základe zmluvy o
dielo (kontrola). Na porovnávacie hodnotenie knižníc sú spracované dva odlišné
indexy: pre verejné knižnice (5 kategórií podľa veľkosti samosprávnej jednotky),
pre vedecké knižnice sú stanovené 3 kategórie podľa typov. Účasť knižníc v
BIX-e je dobrovoľná, účastníci projektu sa na prevádzkových nákladoch podieľajú
ročnou sumou 170 euro. V roku 2007 bolo do BIX-u zapojených 168 verejných knižníc (z
2 200) a 76 (z 350) vedeckých knižníc, z toho po jednej knižnici z Rakúska a
Slovinska. Z množstva štatistických i prepočtových údajov je plnenie vybraných
ukazovateľov zúčastnenými knižnicami prezentované formou rankingu – poradovníka
knižníc.
Ako uviedla referujúca Ulla Wimmerová z Nemeckého knihovníckeho
inštitútu, výstupy BIX-u sú určené tak „navonok“ (pre zriaďovateľov,
sponzorov, používateľov, verejnú mienku, školskú a kultúrnu administratívu), ako
aj „pre vnútorné potreby“, t. j. riadiace procesy v knižniciach.
V Poľsku vzniklo v roku 2001
spočiatku neformálne združenie pre tvorbu štandardov vedeckých knižníc, ktoré
neskôr pristúpili k dohode o realizácii projektu „Analýza činnosti poľských
vedeckých knižníc“. Aktivity združenia boli zahrnuté do úloh Konferencie
riaditeľov vysokoškolských knižníc. V súčasnosti projekt, čiastočne financovaný
poľským Ministerstvom vedy a vysokého školstva, koordinuje Univerzitná knižnica v
Poznani, združenie tvoria reprezentanti 10 vedeckých knižníc (v Poľsku sú v
kategórii vedeckých knižníc knižnice štátnych a neštátnych vysokých škôl,
vybrané verejné knižnice, knižnice Poľskej akadémie vied, knižnice
vedeckovýskumných inštitútov a špeciálne/odborné knižnice).
Doterajšiu prácu združenia, okrem analýzy literatúry a skúseností v
zahraničí, predstavuje spracovanie anketového dotazníka a počítačového programu na
zhromažďovanie a analýzu dát z dotazníkov, zber údajov, analýza údajov z
dotazníkov za roky 2002 – 2005 a ich prezentácia. Internetový portál poskytuje
informácie o projekte, pokyny, anketový dotazník, linky, výsledky prieskumu.
Internetová aplikácia je rozčlenená na modul pre knižnice, ktorý slúži na
vypĺňanie a zasielanie dotazníka, analýzu údajov vlastnej knižnice a porovnávanie s
priemermi v určených skupinách knižníc; na registráciu knižníc a kontakty je
určený osobitný modul pre administrátora; modul pre Združenie slúži na
štatistickú analýzu a správy a nakoniec je to databáza na uchovávanie a úpravu
údajov z dotazníkov. Lidia Derfert-Wolfová z Ústrednej knižnice
Technologicko-prírodopisnej univerzity v Bydgošči, ktorá referovala o tomto projekte,
výberovo priblížila niektoré z 50 otázok rôzneho druhu a 88 ukazovateľov
zahrnutých do anketového dotazníka, problémy súvisiace s vypĺňaním dotazníkov,
využitie doteraz zhromaždených údajov i plány do budúcnosti, ktoré smerujú okrem
iného k spracovaniu celoštátneho súboru ukazovateľov efektívnosti v nadväznosti na
normu ISO 11620, vypracovaniu systému na porovnávanie rovnakých údajov v rôznych
typoch knižníc a spracovaniu celoštátneho súboru štandardov. Stúpajúci záujem o
objektívne hodnotenie činnosti vlastnej knižnice napriek množstvu požadovaných
údajov vyjadruje nárast počtu knižníc, ktoré vyplnili dotazník: zo 17 v roku 2002
na 43 v roku 2005. Registrovaných knižníc je však až 88, početný rozdiel vyplýva z
dobrovoľnosti vypĺňania dotazníka.
Organizačné zmeny v poľskom verejnom knihovníctve vyvolané
zmenami v administratívnom členení štátu okrem iného vyvolali aj požiadavku na
zavedenie osobitných štandardov pre verejné knižnice ako „šancu na usporiadanie
organizácie knihovníctva po dosť zásadných zmenách podmienok a zásad ich činnosti
v súvislosti s radikálnou transformáciou systému v roku 1989…“ (Jerzy Maj,
Biblioteka Narodowa). Autor referátu sa preto na podnet riaditeľa Biblioteki Narodowej
podujal do konca roku 2008 spracovať v troch etapách organizačné štandardy pre túto
sieť knižníc. Účastníkov seminára oboznámil s ich prvou časťou, ktorá
predstavuje urbanisticko-architektonické štandardy pre projektovanie nových, ale i pre
užívanie už existujúcich verejných knižníc. Ich prezentácia bola pre mňa veľmi
zaujímavá, pretože zo zahraničných zdrojov, ktoré mala naša odborná skupina k
dispozícii pri vstupnej analýze a rozhodovaní o tom, aké štandardy uplatniť na
Slovensku, len niektoré z nich mali sformulované aj normy tohto charakteru. V návrhu
autor rieši hustotu siete a úžitkovú plochu knižničných miestností všeobecne vo
veľkostných kategóriách podľa počtu obyvateľov, v tretej časti plochu pre
jednotlivé druhy knižničných zbierok vrátane materiálového i veľkostného návrhu
regálov. V ďalších častiach sú navrhnuté plochy pre používateľov, knihovníkov a
pre ostatné priestory, ako napr. katalogizačné skrinky, používateľské online
katalógy, ako aj pre katalógový terminál „multikiosk“ s dotykovou obrazovkou.
Návrhy sú otvorené pre ďalšiu diskusiu, rovnako je ešte vecou diskusie, či by
štandardy mali mať charakter záväzného alebo odporúčajúceho dokumentu, pretože
pre obidve formy existujú argumenty pre i proti.
Riaditeľka Vedeckej knižnice knihovníctva, dejín knihy a dejín
knižnice Maďarského knihovníckeho inštitútu Széchényiho národnej knižnice Ilona
Hegyköziová predstavila spôsob, akým sa maďarskí kolegovia vyrovnávajú s
problematikou hodnotenia kvality činnosti knižníc. Oficiálnym „spúšťacím
mechanizmom“ bola v kontexte s knižničným zákonom úloha uložená ministrovi
kultúry: „Vydať nariadenie upravujúce požiadavky i profesionálne štandardy pre
rôzne typy knižníc…“ Cesta k vyššej kvalite, ktorej alfou a omegou je rýchlosť,
presnosť a aktuálnosť služieb s prioritným cieľom spokojnosť používateľa, bola
rozložená do 2 časových etáp: Stratégia pre knižnice na roky 2003 – 2007 a
Stratégia pre knižnice na roky 2008 – 2013. Prvá, v podstate už absolvovaná etapa
ma okrem reflektovania prístupu Maďarska do EÚ a zlepšenia vybavenosti literatúrou v
jednotlivých regiónoch, vrátane malých obcí, zaujala aj úlohou: „Utvárať
pozitívnu budúcnosť a perspektívy knihovníckej profesie…“ Žeby aj v susednom
Maďarsku mali obdobné problémy s nahradením súčasnej prestarnutej a nie dosť
„informatizovanej“ generácie knihovníkov, lepšie povedané knihovníčok, ako na
Slovensku? Z ďalšej etapy je zaujímavá úloha zabezpečiť alebo usilovať sa o
„používateľsky priaznivý prístup v každej budove, nezávisle od otváracích
hodín“. Orientácia na kvalitu predstavuje aj v maďarských knižniciach hodnotenie na
základe ukazovateľov (odporúčaných je 20), ktoré majú vyjadrovať spokojnosť
používateľov a efektívnosť pracovných procesov.
Legislatívnu i organizačnú cestu k štandardom v Českej
republike, ako aj doterajšie výsledky a skúsenosti prezentoval riaditeľ Knihovníckeho
inštitútu Národní knihovny Praha Dr. Vít Richter.
S jeho prezentáciou sa mohli naživo oboznámiť účastníci
celoslovenského seminára Štandardy verejných knižníc, konaného v uplynulom roku v
Žiline, resp. v publikovanej forme v Knižnici č.5/2007, preto vystúpenie Dr. Richtera
nie je potrebné širšie komentovať. Ja som vystúpila s kratšou prezentáciou genézy
a doterajších prác na slovenských štandardoch (dovolím si pripomenúť, stále
prístupných na InfoLibe, rovnako publikovaných v Knižnici č. 5/2007), ako aj
prebúdzajúceho sa záujmu zriaďovateľa regionálnych knižníc v Žilinskom kraji o
hodnotenie kvality ich činnosti na základe ukazovateľov. Keďže rokovacím jazykom
seminára bola poľština (resp. nemčina), neplánovane sa mi podarilo cielene
kontroverzným názvom môjho vystúpenia „Verejné knižnice na Slovensku: Výkony
verzus kvalita?“ zmiasť kolegov v Poľsku a sebe skomplikovať život pri preklade
takto „umne vykonštruovaného“ názvu do nemčiny a na počudovanie najmä do
poľštiny. (A tak volám po aktualizovanej verzii Poľsko-slovenského a
slovensko-poľského knihovníckeho slovníka z roku 1966!)
Okrem zaujímavých vystúpení a diskusie – na záver dve milé
prekvapenia. Kým neskončil seminár, čo bolo asi o 16,00 hod., nikto z účastníkov sa
neponáhľal domov a všetci zúčastnení boli pozvaní na výborný obed do jedálne
Biblioteki Narodowej. Nemilé a ani už ani nie prekvapenie, len zopakované
skonštatovanie: kým v okolitých krajinách na takejto závažnej problematike, ako je
štandardizácia, ktorá bez akéhokoľvek preceňovania môže ovplyvniť život mnohých
knižníc, pracujú niekoľko rokov početné tímy knihovníckych inštitútov, resp.
viacerých knižníc, na Slovensku, nech počítam, ako počítam, tak ani nie jeden celý
človek.
|