Nové služby v Univerzitnej knižnici v Bratislave alebo Bude UKB knižnicou 2.0?
Zo Slovenska|
Knižničné služby sú konečným produktom knihovníckych procesov – získavania, spracovania, správy a ochrany dokumentov. Ich úroveň a kvalita závisia aj od materiálno-technického zabezpečenia knižnice vrátane informačných technológií a vo veľkej miere aj od personálneho zabezpečenia, kompetencií zamestnancov knižnice, ich špecializácie, vzdelania a pod. Podmienky pre poskytovanie služieb v Univerzitnej knižnici v Bratislave (ďalej UKB) sa po dokončení rekonštrukcie budov UKB zásadne zlepšili. Aplikovali sa nové technológie a postupy, ktoré sledovali svetové trendy. Niektoré sú na úrovni porovnateľnej so zahraničím a boli inšpiratívne aj pre iné slovenské knižnice. Úroveň knižničných služieb však nemôže stagnovať. Preto aj prioritné úlohy knižnice1 sú zamerané v konečnom dôsledku na skvalitnenie knižničných služieb, napr. zabezpečenie optimálneho množstva informačných zdrojov pre čitateľov, a postupné priblíženie sa v doplňovaní fondov k vyspelým európskym krajinám, zvyšovanie úrovne služieb digitalizáciou na objednávku, uvedenie do rutinnej prevádzky projekt pre nevidiacich, aktívna spolupráca na programoch EÚ na projekte Michael Plus a na realizácii národného portálu digitalizácie zbierok z oblasti kultúrneho dedičstva, zabezpečenie a optimalizácia prevádzky knižnično-informačného systému UKB úplnou prevádzkou spracovateľskej linky periodík UKB a prepojenie naskenovaného katalógu periodík s online katalógom UKB, poskytovanie informácií, týkajúcich sa úloh knižníc vo vedomostnej spoločnosti, ktoré vychádzajú z politických a profesionálnych odporúčaní UNESCO a iných medzinárodných organizácií. Ide o zabezpečenie, resp. zvýšenie úrovne a zlepšenie kvality tradičných, klasických služieb, ale najmä moderných, tzv. transformovaných služieb – online, virtuálnych a digitálnych. Ako konštatuje J. Majerová v časopise ITlib2, veľmi dôležité je posúdenie cieľov, ktoré chce knižnica dosiahnuť s ohľadom na svojich používateľov, a účelné využívanie danej technológie na splnenie týchto cieľov. Základom je zabezpečenie takých technologických riešení, ktoré reálne umožnia poskytovať adekvátne služby. Knižnice sú lídrom inovácií v oblasti informačných zdrojov. UKB tradične využívala technológie na skvalitnenie podmienok, na zvýšenie produktivity a na poskytovanie kvalitatívne lepších služieb používateľom. Už niekoľko rokov ponúka prístup k online katalógom počítačovej siete, prístup k plnotextovým databázam a k súborom iných údajov prostredníctvom systému katalógov alebo elektronických nosičov. Podľa J. Majerovej čakajú knižnice tri hlavné úlohy:
Tomáš Řehák, riaditeľ Mestskej knižnice v Prahe, vystúpil na konferencii Knihovny současnosti 2006 s prednáškou, ktorú nazval „Existujú dva druhy knižníc, tie, ktoré sa zmenia a tie, ktoré zaniknú“3. Už tento názov prednášky môže vyvolať širokú škálu protichodných názorov. Musíme pripustiť, že na začiatku 21. storočia sa realita zmenila. Treba si všímať nové potreby a záujmy súčasných i potenciálnych používateľov a pripraviť pre nich nové služby, aby knižnice niekto pri poskytovaní nových služieb nepredbehol. Hoci sa knižnice angažujú v sprístupnení internetu, zavedeniu online služieb, v digitalizácii zbierok, online sprístupnení zdrojov, nie sú s týmito službami priamo spájané. Knižnice už stratili svoje výsadné postavenie nielen v oblasti kultúry a využitia voľného času, ale aj vzdelávania. UKB môže však súťažiť v tom, čo vie robiť a v čom má nezastupiteľnú úlohu. Je to v sprístupňovaní spoľahlivých zdrojov informácií, v sprístupňovaní primárnych zdrojov a kvalitných externých zdrojov v kultivovanom prostredí. Aj UKB bude musieť o svojich používateľov bojovať, a teda bojovať aj o svoju existenciu. Musíme si položiť otázku, či UKB je stále považovaná za primárny zdroj informácií, či naše elektronické katalógy nie sú príliš komplikované, nezaujímavé, či poznáme dokonale naše elektronické zdroje, ktoré sme zakúpili za nie malé prostriedky, či informačný prieskum nezačíname už aj my knihovníci cez Google, Amazon a iné informačne komplexnejšie systémy a pri nich aj ostaneme. Zdá sa, že sa skončili časy, keď sa predpokladalo, že väčšina bratislavských vysokoškolákov z humanitných a prírodných vied sa stane našimi čitateľmi. Zvyšuje sa podiel informácií v elektronickej podobe, ktoré však knižnica nesprístupňuje, znižuje sa záujem o klasické médiá a nezanedbateľná je aj pohodlnosť našich čitateľov. Chcú mať informáciu ihneď bez vynaloženej námahy. Knižnica je pre nich len jeden zdroj informácií, reklamné heslo „všetko je na webe“ vedie k presvedčeniu, že všetko nájdu na internete, všetko „vygooglujú“. Ak používateľ chce využiť knižnicu, dáva prednosť virtuálnej návšteve a hľadá predovšetkým digitálnu knižnicu. Mladí používatelia chcú využívať knižnicu, jej fondy, ale len pomocou nástrojov, ktoré sú im blízke. Postupne sa od začiatku 90. rokov prechádzalo v službách UKB od jednoduchého poskytovania informácií a informačných zdrojov cez online referenčné služby, sprístupňovanie digitálnych knižníc, elektronické dodávanie dokumentov až po služby modelu knižnica 2.0 (Library 2.0), ktoré vychádzajú v ústrety potrebám individuálneho používateľa knižnice. Termín knižnica 2.0 považujú mnohí len za kontroverzné či módne označenie tých zmien, ktoré sa dejú v knižničných službách v elektronickom prostredí. Pre zmeny v elektronickom prostredí sa postupne prijal termín web 2.0.4 V praxi sa web 2.0, nazývaný aj internet druhej generácie, prejavuje ako spoločná tvorba, organizácia a využívanie informácií. Dominuje však sociálny aspekt spracovania a využívania informácií – spolupráca, participácia, dialóg. Prakticky to znamená, že knižnica 2.0 je taká knižnica, ktorá integruje do svojich knižničných služieb web 2.0.5 Známa je aj pod pojmom knižnica bez bariér alebo knižnica druhej generácie, prináša nové výzvy do oblasti poskytovania knižničných služieb. Knižnica 2.0 teda predstavuje novú úroveň prepojenia technológií, zdrojov, systémov, služieb a aktívnych používateľov. Už na zasadnutí európskej skupiny expertov v oblasti elektronických informačných služieb ELAG 2007, ktoré sa nieslo pod názvom Library 2.0, sa konštatovalo, že téma knižnica 2.0 a globalizácia informačných služieb dominuje v knihovníckom svete.6 Posledný rok sa vôbec nesie v znamení webu 2.0 a knižnice 2.0. Ako sa dnes s obľubou hovorí, tieto termíny sú „in“, či už to bol rad prednášok a vystúpení na medzinárodnom informatickom sympóziu INFOS 20077, 8, jeden celý deň na zasadnutí CASLIN9 sa tiež niesol v znamení webu 2.0 a knižnice 2.0. Viacero vystúpení sa venovalo tejto problematike aj na konferencii pri príležitosti založenia Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice vo Zvolene10, čiastočne sa témy dotkli aj niektorí prednášatelia na seminári Slovenskej národnej knižnice v Martine o elektronických službách.11 Web 2.0, knižnica 2.0 je aj témou pripravovaného 9. zasadnutia Národnej komisie pre služby.12 Vo viacerých vystúpeniach sú nielen okrajovo spomínané, ale aj vysvetlené nové pojmy13 – blog, RSS, mashup, podcast, wikis, folksonómia a pod., prípadne sú uvedené odkazy na webové adresy.14 Knihovníci začínajú byť nielen aktívnymi používateľmi webu 2.0, ale čoraz viac sa stretávame aj s profesionálnymi knihovníckymi blogmi, vyrastá nová generácia knihovníkov a informačných pracovníkov, ktorým sú tieto pojmy blízke a sami sa dostávajú do postavenia, keď rozhodujú, ktoré nové technológie včleniť do služieb knižníc. Kľúčom pre nové služby je aktivita človeka v elektronickom prostredí. V elektronickom prostredí vznikajú nové spôsoby sprístupnenia informácií s dôrazom na aktivitu a tvorivosť človeka. Ako by mohla vyzerať knižnica 2.0 typu univerzálnej vedeckej knižnice, ako je UKB? Používatelia preferujú samostatný pohyb v elektronickom prostredí, preto sú jednoduché rozhrania ako Google alebo Amazon také úspešné. Menej využívajú pomoc knihovníka, čo vo všeobecnosti konštatujú všetci konzultanti pracujúci v knižničných službách, a to nielen v našej knižnici. Preferujú spoluprácu, a skupinové nástroje typu sociálny softvér. Spoločné hodnotenie, anotácie, recenzie, diskusie vytvárajú špeciálnu kultúru informačného správania v elektronickom prostredí, ktorá ide mimo knižníc. Ak chcú byť knižnice zaujímavé aj pre mladých čitateľov a používateľov, musia sa im v tomto smere prispôsobiť. Cieľom služieb typu knižnica 2.0 je pomáhať používateľovi v jeho vlastnom informačnom prostredí. Knižnice si totiž začali uvedomovať, že pokiaľ takýto priestor nezačnú poskytovať, mladí ľudia sa budú pohybovať na iných cestách a ich aktivity sa budú odohrávať na iných miestach, ako sú kamenné, virtuálne či digitálne knižnice. Tí, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s čitateľmi a používateľmi, musia konštatovať, že nová generácia sa líši od tej staršej svojím informačným správaním. Mladí ľudia sú netrpezliví, uprednostňujú rýchlosť, pohodlie, chcú ihneď výsledky. Uspokoja sa s menej relevantnými informáciami, neoverujú si kvalitu informácie, sú praktickí a orientovaní na výsledky. Niektorí prídu do UKB tesne pred odovzdaním bakalárskej alebo diplomovej práce a ich znalosti a požiadavky oberajú o ilúzie pracovníkov UKB o dôležitosti a nenahraditeľnosti inštitúcie, ako je UKB s jej historickými fondmi, plnotextovými databázami, elektronickými katalógmi a službami. Na druhej strane, stále existuje ďalšia skupina čitateľov, ktorí nikdy nebudú mať záujem o služby typu web 2.0, knižnica 2.0. Táto skupina chce kvalitné služby, preferuje osobný prístup a často aj nadštandardné služby a vzťahy. Tieto konštatovania vychádzajú len z osobnej skúsenosti konzultantov knižnice, nie sú však podložené dotazníkovým prieskumom či exaktnými štatistickými číslami. Prakticky v UKB nevieme, kto sú naši používatelia, aké sú ich záujmy, aké služby preferujú, s čím sú spokojní, čo sa im páči a čo nie. Vieme len, že viac ako 50 % registrovaných čitateľov sú študenti. Automatizovaný knižničný systém a predovšetkým zákon o ochrane osobných údajov nepovoľuje požadovať od budúcich čitateľov pri registrácii bližšie informácie. Je potrebné urobiť prieskum informačného správania našich používateľov a využívania knižničných služieb, najmä v elektronickom prostredí. Musíme spoznať nášho čitateľa a jeho informačné správanie. A na základe výsledkov prieskumu poskytovať služby knižnice. UKB je knižnica s pevnou štruktúrou a nie je prispôsobená na rýchle a efektívne zmeny, často sa preferujú rutinné a overené metódy a pracovné postupy. Bez mechanizmu hodnotenia služieb sa nedá očakávať ich efektivita. Aby UKB konkurenčne obstála, musí vedieť napĺňať potreby a požiadavky svojich čitateľov a zároveň nájsť svoj modus vivendi voči ostatným poskytovateľom informácií. Aj v UKB si uvedomujeme, že sa rozšírili funkcie nových služieb a systémov, dnes je možné nielen pridávať kontext (napr. anotácia, komentár, hodnotenie), ale aj spolupracovať s inými ľuďmi pri riešení aktuálnych informačných problémov. Web 2.0 je pre novú generáciu miestom dialógu, stretávania sa, spoločnej skúsenosti a spolupráce. Sú rôzne úrovne elektronického prostredia – prepojené systémy, mobilné systémy, na druhej strane sú rôzne úrovne informačného správania človeka – individuálna, sociálna, kultúrna. Používatelia, vrátane niektorých našich čitateľov, nie sú len pasívni príjemcovia informácií, ale aktívne sa zúčastňujú na tvorbe informácií a ich využívaní. Aj naši kolegovia knihovníci začínajú bežne operovať s termínmi, ako je sémantický web, poznatkový web, digitálna knižnica, web 2.0. UKB bude musieť presunúť pozornosť na svojich čitateľov a používateľov, vytvoriť im taký priestor, ktorý je im blízky – priestor interaktívny, založený na komunikácii a kooperácii, a v duchu webu 2.0 vytvoriť knižnicu 21. storočia pre všetky typy používateľov, aby sa čitateľ a používateľ našej knižnice dostal z postavenia pasívneho používateľa služieb, ktoré mu knižnica pripravila, do postavenia aktívneho používateľa a spolutvorcu knižničných služieb. UKB chce zvyšovať informačný komfort aj implementovaním technológií webu 2.0 do svojich služieb. Čo charakterizuje model knižnice 2.0? Všadeprítomnosť, bezbariérovosť, pozývanie k spolupráci, využívanie flexibilných systémov, reagovanie na potreby používateľov, ponúka široko prístupných a organizovaných digitálnych zbierok. Je to možné dosiahnuť v knižnici typu UKB? V januári 2007 sa uskutočnil v UKB v rámci cyklu Nové vlny v knižničných službách v spolupráci so Spolkom slovenských knihovníkov seminár pod názvom e-služby.15 Prvým podnetom bola návšteva kolegýň z Národnej knižnice ČR a využitie ich prítomnosti v Bratislave na prezentáciu noviniek a nového smerovania portálu Jednotná informačná brána. V druhej časti seminára odzneli informácie o nových službách v UKB. Niektoré služby by sa mohli len s prižmúrenými očami uznať za služby modelu knižnice 2.0. V každom prípade sa však urobili významné kroky, ktoré smerujú k zlepšeniu služieb, k zníženiu bariér, ku knižnici 2.0, ku knižnici druhej generácie. Tieto kroky umožňujú väčšiu mieru spolupráce a viac vychádzajú v ústrety individuálnemu používateľovi. V roku 2007 pribudla na webovej stránke okrem troch formulárov (z ktorých prvý vypĺňa záujemca o informáciu v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, druhý „napíšte nám vašu otázku, pripomienku a nápad“ a tretí formulár pod názvom „otázky a odpovede“, ktorý je určený na otázky týkajúce sa najmä prevádzky knižnice) aj ikona i – Spýtajte sa knižnice. Je tu stručná informácia o projekte, linky na knižnice v Slovenskej republike, ktoré tiež poskytujú službu tohto typu, a najčastejšie otázky a odpovede.16 Pod ikonou i nájdu naši čitatelia, používatelia a návštevníci webovej stránky UKB aj podstránku s názvom najčastejšie otázky. V súčasnosti sú na stránke uvedené len najčastejšie otázky a odpovede týkajúce sa knižničného systému, výpožičiek, prevádzky knižnice, služieb a čitateľských práv.17 Ďalšou úlohou bude sprístupniť archív všetkých alebo aspoň najzaujímavejších otázok a odpovedí, ktoré prišli do knižnice rôznymi cestami (obr. 1).
Obr. 1 Táto služba má všetky predpoklady na to, aby sa transformovala na kooperatívnu referenčnú službu s jednotnými pravidlami pre všetky zúčastnené knižnice a v sofistikovanej podobe sa stala vyhľadávanou službou, ktorá uľahčí čitateľom a používateľom orientáciu v ponuke knižničných fondov, informačných zdrojov a knižničných služieb. Významným krokom na skvalitnenie knižničných služieb v UKB je sprístupnenie naskenovaného generálneho menného katalógu UKB na webovej stránke knižnice.18 Každý čitateľ knižnice či návštevník webovej stránky UKB si môže z ľubovoľného miesta a v ľubovoľnom čase prezerať, prípadne aj objednať dokument na prezenčné štúdium, alebo u niektorých dokumentov aj na štúdium absenčné. Ak to dovoľuje autorský zákon, môže využiť službu EoD (elektronická kniha na objednávku), kniha sa mu naskenuje a dostane ju v e-forme.19 V januári 2008 sa podobnou technológiou naskenoval služobný menný katalóg periodík. Predpokladá sa, že už v najbližšom čase nebudú musieť naši čitatelia prísť do knižnice osobne, aby si vyhľadali v mennom čitateľskom lístkovom katalógu titul a na základe rozpisového lístka si vypísali žiadanku na príslušný zväzok viazaného ročníka periodika. Prioritnou úlohou v roku 2008 bude vyriešenie systému objednávania viazaných zväzkov pomocou naskenovaného katalógu a následné zabezpečenie prepojenie naskenovaného katalógu periodík s online katalógom UKB (obr. 2).
Obr. 2 Ďalším krokom bude sprístupnenie katalógu slovacikálnych tlačí UKB do roku 1918 na webových stránkach knižnice. Vzhľadom na početnosť slovacikálnych tlačí vo fondoch knižnice (okolo 20 000 knižničných jednotiek) a ich jedinečnú historickú a kultúrnu hodnotu, od polovice 80. rokov sa realizoval projekt osemzväzkového katalógu. Naskenovaný katalóg bude veľkou pomôckou a informačným prameňom pre vedeckých a výskumných pracovníkov, študentov a knihovníkov. Nadstavbu katalógu bude tvoriť služba EoD. Uvažuje sa aj o spracovaní katalogizačných záznamov pomocou OCR. Je to cesta, ako sa otvorením katalógov na automatickú indexáciu môžu stať naše katalógy súčasťou globálnych súborných katalógov. UKB vytvára denne na svojich pracoviskách obrovské množstvo elektronických dát. Digitálna knižnica UKB http://digitalna.kniznica.info sa vytvorila využitím softvéru Greenstone, verzia 2.72 pod operačným systémom Linux. Digitálna knižnica UKB sprístupňuje sedemnásť digitálnych zbierok. Približne polovicu z nich tvoria zdigitalizované historické knižničné fondy UKB. Zvyšné zbierky tvoria skenované seriálové publikácie, poslednú zbierku tvoria práce reštaurátorského pracoviska UKB. Všetky zbierky v digitálnej knižnici sa skladajú z približne šesťdesiattisíc elektronických dokumentov. Pripravuje sa sprevádzkovanie digitálnej zbierky Elektronickej knihy na objednávku. O úlohách a postupoch budovania digitálnej knižnice podrobne píše administrátor tejto knižnice Tomáš Fiala20. Štatistiky prístupov na stránky digitálnej knižnice a spätná väzba návštevníkov potvrdzujú, že o tento typ služby je zo strany používateľov a návštevníkov stránky UKB veľký záujem (obr. 3).
Obr. 3 Na už spomínanom seminári e-služby odznela aj informácia o novom webovom sídle http://univerzitna.kniznica.info, ktorá využíva nové technológie webu 2.0 a je budovaná v duchu modelu knižnice 2.0. Cieľom novej webovej stránky je ponúknuť priestor na spoluprácu a kooperáciu, osloviť nielen existujúcich čitateľov a používateľov knižnice, ale najmä mladú generáciu používateľov, a vytvoriť pre nich platformu na kontakty a na výmenu skúseností. Okrem štandardného webového sídla UKB http://www.ulib.sk, ktoré je predovšetkým informatívne, toto nové webové sídlo je pre tých, ktorí chcú niečo iné, ktorí hľadajú priestor na komunikáciu a spoluprácu (obr. 4).
Obr. 4 Stránka funguje na princípe redakčného systému Drupal. Je určená na uverejňovanie najnovších a najzaujímavejších informácií zo života knižnice, propagáciu nových služieb, elektronických zdrojov, aktivít. Súčasne aj zviditeľňuje prácu zamestnancov knižnice, približuje verejnosti rozmanitosť služieb UKB. Návštevníci stránky sú vyzývaní pod heslom „Univerzitná knižnica INFO je otvorená každému z vás“21 k tomu, že na stránke môžu publikovať svoje články, môžu diskutovať v diskusnom fóre, vytvárať komentáre, hlasovať a vytvárať ankety, spoločne písať knihy či otvoriť si svoj osobný blog. Blog UKB22 je zameraný na informácie z oblasti voľne prístupných sieťových informačných zdrojov a jeho cieľom je upozorniť nielen na kvalitné e-zdroje, ale zároveň zviditeľniť aktivity UKB a podnietiť v používateľoch knižnice a internetu záujem o knižnicou poskytované zdroje a informačné služby a produkty. Využívať blog k dialógu s čitateľmi a používateľmi knižnice a k propagácii jej služieb nie je bezvýznamný marketingový zámer. Blog pracuje pod redakčným systémom Drupal. Príspevok do blogu možno pridať len po prihlásení sa zaregistrovaných prispievateľov, komentár sa dá pridať aj bez registrácie. V úvode s názvom Blog UKB otvorený pre všetkých je opis postupu, ako pridať svoj blog.23 Tu je uvedená aj anketa a prehľad existujúcich slovenských knihovníckych blogov s krátkym popisom a adresami (obr. 5).
Obr. 5 Nové webové sídlo ponúka aj RSS kanál ako nástroj pre adresné rozširovanie informácií. RSS je technológia, ktorá umožňuje sledovať vybraté informácie na internete. Ponúkajú sa čerstvé informácie bez toho, aby sa museli stále kontrolovať internetové stránky. Informácie sú pre RSS uvoľňované spravidla v skrátenej forme a slúžia najmä ako odkaz na konkrétnu internetovú stránku, kde sa používateľ dozvie ďalšie podrobnosti. Zvýšenie informačného komfortu čitateľov a používateľov knižnice je prioritná úloha UKB. Vo fáze vyhľadávania informácií je potrebné a žiadané, aby mal používateľ možnosť dostať sa ku všetkým informačným zdrojom z jedného miesta. Inštitúcie preto vytvárajú portály, ktoré slúžia ako brány k informačnému obsahu s možnosťou vstúpiť z ktoréhokoľvek smeru. Na to slúžia nástroje, ktoré dokážu integrovať lokálny katalóg s dostupnými externými zdrojmi, zoznamami prístupných časopisov, prípadne pokročilé nástroje na centralizované vyhľadávanie vo všetkých zdrojoch naraz. (Svojho času budovala aj UKB takýto portál. Projekt neprežil svoju pilotnú fázu. Počas rekonštrukcie UKB sa nenašli finančné, ba ani personálne zdroje na jeho rozvoj. Po otvorení knižnice sa prešlo na nový knižničný systém, ktorého súčasťou je portál, ktorý sa len postupne buduje.) UKB poskytuje informácie, vedomosti, znalosti. Služby by mali kopírovať aktuálny vývoj – jednoduchú dostupnosť, dostatočnú personifikáciu a možnosť komunikovať a zdieľať. Preto sa čoraz naliehavejšie ukazuje potreba umožniť našim používateľom prístup k zdrojom z jedného miesta vrátane integrácie tzv. neknižničného obsahu. Takouto službou, používateľsky nenáročnou, je Elektronická knižnica časopisov (EZB).25 EZB poskytuje rýchly a štruktúrovaný prístup k elektronickým časopisom, pričom sú v jednom rozhraní zahrnuté licencované aj voľne dostupné elektronické časopisy. Pre používateľa je dôležité, že sa dokáže dostať k požadovaným časopisom z jedného miesta. UKB ponúka svojim čitateľom celú škálu plnotextových a bibliografických databáz, čitatelia si môžu pravidelne vyskúšať nové databázy, s odozvou zo strany čitateľov spravidla nie sú knihovníci spokojní. Najmä mladí používatelia si vyhľadávajú informácie sami, bez overenia ich spoľahlivosti, pravdivosti a kvality. Iná skupina čitateľov zase víta naše služby, ale využíva ich najradšej z domáceho počítača. Veľká časť našich čitateľov a používateľov považuje prístup k elektronickým zdrojom za samozrejmosť. Práve pre túto skupinu sa pripravuje vzdialený prístup k e-zdrojom. Na trhu existuje viacero možností a riešení atraktívneho sprístupnenia knižnice smerom von, opäť o niečo bližšie k používateľovi. Produkty sú tvorené modulmi s možnosťou rozširovania a prepájania jednotlivých služieb pri sprístupňovaní online zdrojov – od vzájomného prelinkovania abstraktových a plnotextových databáz a katalógov prístupných v knižnici i voľne na webe cez samotnú administráciu e-zdrojov, metasearch či federated search (teda vyhľadávanie vo viacerých databázach z jedného miesta) až po sledovanie štatistík využívania e-prameňov alebo už spomínaný vzdialený prístup. Je preto dôležité zvoliť tú správnu kombináciu, aby sme splnili očakávania našich používateľov. Všeobecne prevláda požiadavka, aby webové stránky knižnice boli interaktívne. Orientácia v katalógoch UKB je komplikovaná, informácie na webovej stránke sú často nesúrodé. Tí používatelia, čitatelia, ktorí sa nevedia zorientovať a potrebujú služby UKB, využijú služby typu „pýtajte sa knižnice, otázky a odpovede, najčastejšie otázky“. Konzultanti a zamestnanci služieb vedia, že čitateľom nie je jednoduché vysvetliť, načo slúži súborný katalóg, že periodiká sa v UKB po dvoch, troch rokoch viažu, že sa periodiká nedajú objednať online a dokonca si ich čitateľ musí prísť objednať osobne pomocou klasických lístkových katalógov na papierovej žiadanke. Knihovníci, informační pracovníci sa usilujú poskytnúť čo najlepšie služby. Aby dosiahli tento cieľ, využívajú nové technológie. Technológie webu 2.0 ponúkajú používateľom možnosť stať sa aktívnymi účastníkmi, komunikovať s ďalšími ľuďmi, písať poznámky, kritiky, komentáre ku knihám, publikovať vlastné názory. UKB má v tomto prípade svoju špecifickú pozíciu. Sme pripravení aplikovať služby typu knižnica 2.0? Ak uvažujeme o zmenách, musíme prehodnotiť systém služieb a plánovať, akým spôsobom ich zlepšíme a aké modely prijmeme, resp. pridáme. Tak ako web 2.0 znamená predovšetkým zameranie sa na používateľa a jeho vtiahnutie do spolupráce na webovej stránke, tak knižnica 2.0 znamená vtiahnutie používateľa do spolupráce pri budovaní knižničných služieb. Knižnica 2.0 je model nových služieb, interaktívnych služieb, ktoré cieľavedome reagujú na zmeny a ktoré sú pre používateľov atraktívne. Ako môže internet a web 2.0 zmeniť knižnicu k lepšiemu? Podľa všetkého nejde len o prijatie technológií webu 2.0. Ide o metódu neustálych zmien, prehodnocovanie služieb a vypočutie potrieb čitateľov a používateľov. Nové technológie sú len prostriedkom, ktoré k tomu napomôžu. Cieľom knižníc je poskytovať najlepšie služby, zvyšovať komfort a odstraňovať bariéry. Knižnica 2.0 je jednou z možností, ako dosiahnuť tento cieľ. Zamestnanci v službách sú konfrontovaní s novými požiadavkami čitateľov, ktoré považujú často za neprofesionálne, napriek tomu sú ochotní na ne reagovať a zaradiť ich do štandardných služieb knižnice. Čas ukáže, či o také služby, ako sú blogy, wikis, komunitné služby, užívateľské hodnotenia, komentáre a pod., bude skutočne záujem. Na CASLIN-e 200726 sa účastníci stretli s viacerými podnetnými príspevkami a diskusiami aj na tému knihovník – informačný profesionál a jeho úlohy v knižnici 2.0.27 Sasha Skenderija z Cornell Law Library upozornil na Manifest knihovníka 2.028, ktorý vystavila na svojom blogu Laura Cohen29 z Univerzitnej knižnice na University at Albany (pozri obálku tohto čísla ITlib). Tento dokument vystihuje požiadavky na knižničného profesionála v súčasnosti. Knihovník 2.0 si je vedomý toho, že svet informácií sa mení rýchlo a knižnice musia na tieto zmeny pozitívne reagovať. Knihovník 2.0 si súčasne uvedomuje, že na druhej strane sa knižnice menia pomaly, knihovník 2.0 triezvo hodnotí situáciu a navrhuje reálne riešenia. Bude navrhovať nové služby a nové spôsoby poskytovania služieb aj napriek tomu, že niektorí spolupracovníci nebudú chcieť tieto zmeny akceptovať? Ak sa nájde lepší spôsob, ako robiť veci, knihovník 2.0 sa vzdá zaužívaných praktík, aj keď sa kedysi mohli javiť ako najlepšie. Knihovník urobí všetko preto, aby zistil informačnú vzdelanosť používateľov a čitateľov. Nebude sa báť používať Google alebo podobné nástroje, ale využije výhody týchto nástrojov. Nebude knižnicu „brániť“, ale bude triezvo hľadieť na situáciu, v ktorej sa nachádza, a zhodnotí, čo je možné v danej situácií podniknúť. Knihovník 2.0 sa teší z pozitívnych zmien a je aktívnym účastníkom pri napredovaní knižnice. Vyhýba sa tomu, aby boli používatelia konfrontovaní s knihovníckymi termínmi a „knihovníckym videním sveta“ a radšej tzv. „napasuje“ poskytované služby tak, aby odrážali preferencie a očakávania návštevníkov. Pôjde virtuálne aj reálne za návštevníkmi a používateľmi knižnice. Bude vytvárať otvorené webové stránky, ktoré umožňujú používateľom spojiť sa s knihovníkmi. Knihovník 2.0 bude presadzovať otvorený katalóg poskytujúci osobné, interaktívne údaje. Ako bude fungovať model knižnice 2.0, záleží nielen od našich používateľov, ale aj od pracovníkov knižníc, informačných profesionálov. Nie je to jednoduché. Znamená to zmenu myslenia a prístupu ku knihovníckej práci, zmenu zvykov a tradícií. Mladá generácia knihovníkov v UKB už oslovila čitateľov v ich prostredí. V duchu knižnice 2.0, ako aj v duchu Manifestu knihovníka 2.0 sa zaregistrovala, vyskúšala a stiahla softvéry, aplikovala nové nástroje a začala meniť služby. Vďaka zanieteným, profesii a knižnici oddaným knihovníkom sa prispôsobujú služby UKB novým požiadavkám a novým modelom. Základom je klientsky prístup, individuálne služby konkrétnemu používateľovi. V UKB ideme touto cestou.
Informačné pramene
PhDr. Dagmar Kleinová (dagmar.kleinova@ukb.sk)
In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2008, č. 01 [cit. 2008-04-21]. |
