Žijeme vo svete 2.0?

Na prvé stretnutia s fenoménom 2.0 som reagoval ako na otravný hmyz: vyhýbal som sa mu a presviedčal som sám seba, že sa ma netýka. Pravdepodobne, ako množstvo iných ľudí, som si myslel, že je to nejaký technologický výmysel, ktorému nemá význam sa venovať – aj tak by som ho pravdepodobne nepochopil. Až keď sa už tomu nedalo vyhnúť, postavil som sa mu zoči-voči: „Ukáž sa, čo si zač! Si nepriateľ a budeme bojovať, alebo si priateľ a budeme spolupracovať?“

Web 2.0

Zistil som, že 2.0 je niečo, čo už poznám, a že 2.0 nie je nepriateľ. Ak sa mám vyjadriť zjednodušene, môžem konštatovať, že odborníci z oblasti obchodu a marketingu v prostredí internetu zistili, že delenie na (aktívnych) tvorcov a (pasívnych) používateľov je zastarané. Ak je možné využiť prostredie internetu ešte viac, treba tak urobiť. A tak sa pod hlavičkou web 2.0 dostali k používateľom nástroje, ktoré im umožňujú nielen prispôsobovať si obsah, ale ho aj komentovať, tvoriť a deliť sa oň s ostatnými. Podstatou experimentu 2.0 je pochopenie, že web tvoria ľudia pre ľudí. Sú to ľudia, ktorí chcú vytvárať skupiny (komunity), komunikovať, spolupracovať… Výsledkom experimentu 2.0 môže byť úžasné množstvo materiálu pre štúdium vývoja správania sa ľudí, komunikácie, potrieb a mnoho ďalšieho pre odbory ako sociológia, psychológia a pod. A, samozrejme, ak ľudí lepšie poznám, dokážem im ľahšie ponúknuť (a prípadne predať) to, čo potrebujú.

Knižnica 2.0

Reakciou knižničnej a informačnej teórie a praxe bola (a možno i stále je) snaha v prostredí nových nástrojov zadefinovať knižnicu 2.0. Z toho, čo som videl a počul, som nadobudol dojem, že samotná podstata knižnice 2.0 sa veľmi nelíši od tej predošlej verzie – stále ide o používateľa a jeho potreby. Nie som sám, kto si všimol, že vytváranie komunity okolo knižnice a prispôsobovanie sa používateľovi nie je vôbec nová myšlienka. Web 2.0 len k tomu ponúka nové nástroje. Niektoré poznajú knihovníci už dávno (napr. taký „tagging“) a s niektorými bude potrebné sa zoznámiť. Rovnako princípy vzájomnej prepojiteľnosti a zdieľania (nie výmeny) údajov nie sú knižniciam cudzie (súborné katalógy, protokol Z39.50) – je len potrebné zoznámiť sa s novými formátmi a štandardmi, aby informačné bohatstvo knižníc neostalo zamknuté v uzavretých systémoch.

Nie všetko, čo prináša web 2.0, je možné (či nutné) použiť v knižnici 2.0. Nasleduje prehľad nástrojov a technológií, ktoré autori najčastejšie spomínajú v súvislosti s webom 2.0 a môj názor na ich dosah a využitie v knižniciach 2.0.

Tvorba obsahu

Toto je oblasť, kde nie je prvoradou úlohou knižnice 2.0 ponúkať nástroje svojim používateľom. Knižnica 2.0 by však mala byť schopná existujúce nástroje využiť vo svoj prospech na publikovanie informácií pre používateľov.

Redakčný systém pre webové stránky

Možno sa medzi nástrojmi web 2.0 redakčné systémy často nespomínajú, ale schválne ho uvádzam ako prvý z kategórie tvorby obsahu a publikovania. Webové stránky knižnice 2.0 nemôžu byť vytvárané ako statické HTML stránky. Knižnica 2.0 potrebuje svoj systém, ktorý na jednej strane umožňuje meniť obsah stránok jednoduchým spôsobom, integrovať doň rôzne prvky 2.0 a na strane druhej ako výstup ponúkne stránku, z ktorej bude možné si informácie preberať podľa vlastnej potreby.

Blog (weblog)

Myslím si, že knižnica 2.0 nie je povinná vytvoriť blogovací server pre svojich používateľov – priestoru na blogovanie je v súčasnosti dostatok. Blog však môže byť (a niekedy i je) súčasťou redakčného systému webových stránok knižnice 2.0. Pre knižnicu 2.0 je dôležité, že prostredníctvom vlastného blogu môže veľmi jednoducho informovať o všetkom, čo sa knižnice 2.0 a jej používateľov týka. Druhá podstatná črta spočíva v tom, že takéto príspevky môžu používatelia komentovať a diskutovať o nich (pozri aj „komentovanie obsahu“).

Osobné publikačné nástroje

Predovšetkým v akademickom prostredí sa môže knižnica 2.0 spolupodieľať aj na tvorbe a sprístupňovaní nástrojov na publikovanie. Používatelia majú mať možnosť vytvárať si osobné bibliografické databázy (vlastná publikačná činnosť, odporúčaná literatúra a pod.). Rovnako je užitočné, ak knižnica 2.0 pomáha aj pri samotnej tvorbe obsahu (štruktúra dokumentov, bibliografické odkazy a jeho uchovávaní (repozitáre). Takéto nástroje môžu byť súčasťou KIS, samostatných komerčných služieb (napr. RefWorks, UMI Dissertation Publishing), alebo si ich inštitúcie vytvárajú samy (systémy na tvorbu a uchovávanie kvalifikačných prác).

Wiki

Publikovanie prostredníctvom wiki podľa môjho názoru nepatrí do knižnice 2.0 (aspoň ja som zatiaľ neobjavil nič, čo by mohla knižnica 2.0 touto formou zverejniť). O nevýhodách „prílišnej demokracie“ a živelnosti wiki sa začínajú presviedčať už i samotní používatelia a odborníci o nej diskutujú v podstate od počiatkov.

Zdieľanie obsahu

Knižnica 2.0 potrebuje o dostupnom obsahu informovať svojich používateľov. OPAC je len jednou možnosťou, ako sa používatelia môžu dostať k obsahu. Ak je knižnica 2.0 nejakým spôsobom nápomocná svojim používateľom aj pri tvorbe obsahu (pozri vyššie „osobné publikačné nástroje“), aj tieto nástroje by mali mať funkcie na zdieľanie (napr. RefShare).

Automatizované získavanie aktuálnych informácií

Označuje sa aj ako RSS, RDF, Atom a pod. Určite je to technológia, ktorú by mala knižnica 2.0 využívať. Ak klasická knižnica vystavuje nové prírastky vo fonde v sklenených vitrínkach, knižnica 2.0 o nich automaticky informuje RSS kanálom z OPAC-u. Dovoľuje váš KIS generovať RSS kanály? Ak klasická knižnica informuje o svojich podujatiach na nástenke, knižnica 2.0 ponúka na svojom webe RSS kanály na aktuálne podujatia či iné novinky zo života knižnice 2.0. Je váš redakčný systém pre webové stránky schopný takéhoto niečoho? Ak si používatelia e-zdrojov mohli nastaviť na svoje rešeršné stratégie tzv. alerty (automatické zasielanie nových záznamov elektronickou poštou), vyhľadávacie rozhrania 2.0 ponúkajú možnosť nastaviť si RSS kanál (napr. najnovší OvidSP, niektoré e-časopisecké kolekcie, databázy ProQuest a ďalšie).

Ďalšie nástroje

Obrázkové galérie, podcasty či videocasty – to všetko je tiež označované ako súčasť webu 2.0, ale pre väčšinu knižníc 2.0 v našom prostredí stačí o ich existencii vedieť. Ťažko mi je teraz odhadnúť, či sa niekedy okolo niektorej knižnice 2.0 u nás vytvorí taká komunita, ktorá si bude vyžadovať zdieľanie obrázkov, zvukových alebo videozáznamov, vylúčiť to však nemôžem. V každom prípade (pokiaľ to z pohľadu autorského práva bude v poriadku) môže knižnica 2.0 tieto nástroje využiť ako publikačné: na zverejnenie obrázkov z podujatí, sprístupnenie nahrávok pre zrakovo znevýhodnených a pod.

Komentovanie obsahu

Podstatnou črtou webu 2.0 je možnosť individuálneho popisovania a komentovania obsahu. Takzvaný „tagging“ a vytváranie folksonómií síce odhaľuje myslenie používateľov tým, že im dovoľuje verejne vlastnými slovami opísať a označiť obsah, ale pre vyhľadávanie je už v podstate teraz nepoužiteľný. Možnosť pridávať k obsahu komentáre, prípadne o ňom diskutovať, je však podstatná. Blogy takúto možnosť zvyčajne ponúkajú. Môžu vaši používatelia okomentovať bibliografický záznam z katalógu? Možnosť pridávať poznámky k záznamom dovoľuje napríklad vyhľadávacie prostredie OvidSP a komentáre je možné povoliť aj pri zdieľaní osobných databáz cez RefShare.

Komunikácia

Chat, Instant messaging, telefonovanie cez internet (VoIP) – aj toto je možné pokladať za súčasť webu 2.0. Pre knižnicu 2.0 sú to predovšetkým nástroje na efektívnejšiu komunikáciu s používateľom. Služba typu „opýtaj sa knihovníka“ nemusí znamenať, že používateľ dostane odpoveď elektronickou poštou na druhý deň. Konzultovať s knihovníkom v knižnici 2.0 môže znamenať aj chatovať s ním…

Život 2.0?

2.0 je fenomén. Je (vraj) všade. Aj preto je ho v tomto článku tak veľa. A mohlo ho byť ešte viac… Áno, máme web 2.0 a smerujeme aj ku knižniciam 2.0, ktoré budú ponúkať služby 2.0. Ale k tomu je potrebné ešte čosi: knihovníci 2.0 a – čo je veľmi dôležité – používatelia 2.0. Človek, ktorý len počúva internetové rádio, prezerá si vtipné videá na YouTube, má svoj blog aj s fotografiami a v diskusiách či na chatoch vystupuje pod niekoľkými pseudonymami, pre mňa ešte nie je používateľ 2.0. Tým sa stane, až keď navštívi (virtuálnu) knižnicu 2.0 a bude komunikovať s (virtuálnymi) knihovníkmi 2.0. 3.0 je na obzore…