|
Keď som sa v roku 1992 rozhodla založiť našu firmu, vychádzala
som z čerstvých vedomostí získaných absolvovaním Školy manažmentu pri
Georgetownskej univerzite vo Washingtone, D.C. Prijala som za svoje, že kapitál
potrebný na založenie firmy nie je až taký dôležitý, dôležitá je iba unikátna
myšlienka, ktorá definuje jedinečnosť firmy. Jedinečnosť firmy je definovaná, okrem
iného, aj zistením "diery" v trhu daného segmentu, zistenie ťažkostí, s
ktorými sa koncoví odberatelia produktov, napr. knihovníckych systémov, môžu
stretávať, navrhnúť produkty, s ktorými je radosť pracovať, dostatočne stabilné,
nenáročné na obsluhu, nevyžadujúce špeciálnu údržbu a štáb IT špecialistov.
V čase založenia firmy sa takmer celoplošne používal databázový systém CDS/ISIS
ako základ na vytvorenie aplikácií na spracovanie textových dát, katalógov knižníc
a viacjazyčnej terminológie. Používatelia, ktorí sa "zahryzli" do tajov
tohto systému, veľmi rýchlo objavili jeho unikátnosť a takmer neobmedzené možnosti.
ISIS používala aj Slovenská národná knižnica (vtedy Knižnica Matice slovenskej),
Slovenská akadémia vied, bol základom pre niekoľkoročný návrh unifikovaného
systému IKIS, používali ho takmer všetky knižnice výskumných ústavov v celej ČSSR.
Pre bežných užívateľov sa ISIS zdal náročný, užívateľsky menej príjemný,
najmä z hľadiska vstupu dát a využívania jazyka pre formátovanie výstupov. V rokoch
1992 – 1993 nastalo živelné obdobie grantov a zahraničné firmy dostatočne využili
neskúsenosť slovenských knihovníkov pri posudzovaní zahraničných knihovníckych
softvérov a porovnávaní výhod a nevýhod nových akvizícií softvéru s existujúcou
platformou databázového systému CDS/ISIS.
Naša firma sa v počiatkoch sústredila na odstránenie mýtov, že CDS/ISIS nie je
užívateľsky príjemný, nie je vhodný pre prevádzku veľkých knižníc, neskôr aj
že nie je použiteľný pre prevádzku systému evidencie publikačnej činnosti.
Paradoxné je, že týmto mýtom netrpeli knižnice medzinárodných organizácií, ako
napríklad knižnica IHP pri UNESCO v Paríži, knižnica Dunajského programu pri UNDP
New York, neskôr knižnica ICPDR a knižnica UNCITRAL New York, obe so sídlom vo VIC
Viedeň, knižnica Katedry prekladov pri Viedenskej univerzite, knižnica INFOTERM pri
Rakúskom normalizačnom inštitúte vo Viedni a mnohé ďalšie. Našimi prvými
zákazníkmi sa stali práve tieto zahraničné knižnice, ktoré dodnes využívajú
aplikácie, ktoré boli vytvorené a inštalované v rokoch 1992 – 1996.
Knihovnícke aplikácie navrhnuté v spomenutom "ranom období" už rozhodne
nemožno zaškatuľkovať ako "iba aplikácie CDS/ISIS". Z pôvodného systému
sme využili najsilnejšie črty, napr. rýchle vyhľadávanie, výstupy, a systém sme
rozšírili o vlastné používateľsky komfortné moduly – vstup dát /katalogizácia
ADEM a OPAC katalóg pre používateľov. V čase nástupu verejného internetu a
webových technológií v polovici 90. rokov sa pomerne rýchlo podarilo vytvoriť prvé
dynamické katalógy WebisNT, ktoré sprístupnili fondy knižníc pre verejnosť nielen v
zahraničí, ale aj v našej krajine. V roku 1997 v spolupráci s ÚVTIP Nitra bol
navrhnutý Integrovaný informačný systém pre knižnice rezortu pôdohospodárstva SR.
Aplikácia mala zabudovanú štruktúru dát vo formáte UNIMARC a zohľadňovala
dostupné výstupy zo systému IKIS. Súborný katalóg – Agrokatalóg, navrhnutý svojho
času pomerne "nadčasovo", je v plnej prevádzke doteraz, na projekte
participovalo 22 knižníc rezortu pôdohospodárstva, v súčasnosti je aktívne
zapojených 10 knižníc rezortu (http://infoware.uvtip.sk:8888/webisnt/).
Všetky skúsenosti nadobudnuté z vývoja zahraničných i domácich aplikácií sme v
roku 1999 zovšeobecnili a ponúkli sme slovenským knihovníkom knihovnícky systém
Proflib v štruktúre dát UNIMARC so zabudovanými výstupmi vo formátoch ISBD. Počet
používateľov v SR každým rokom rástol, najmä po čiastočnom odklone slovenských
knihovníkov od nákupu zahraničných systémov, ktoré zväčša poskytovali menej
komfortu, neboli flexibilné na úpravy pre podmienky slovenských knižníc
(bibliografie, ročenky, rešeršné zostavy), a čo bolo najhoršie – ročné
udržiavacie poplatky systémov boli pre slovenské knižnice bez grantov finančne
neúnosné. V tomto čase začali Proflib používať takmer všetky rezortné a
ministerské knižnice, vrátane knižníc Ministerstva zahraničných vecí SR a
zastupiteľských úradov, knižnica Kancelárie verejného ochrancu práv, knižnica
Slovenskej agentúry životného prostredia a mnohé ďalšie, našimi používateľmi sa
stali akademické knižnice, špeciálne knižnice a verejné knižnice ako ďalší
nepokrytý segment trhu. Pribudli noví zahraniční zákazníci – ZAMG Viedeň,
Prírodovedné múzeum vo Viedni, JAMPRO Business Library Jamaica. Systém sa dokázal
flexibilne prispôsobiť prijatým knihovníckym štandardom, požiadavkám na
automatizáciu knižníc, ale najmä potrebám používateľov – čitateľov. Naši
používatelia z navzájom tak odlišných knižnično-informačných inštitúcií nám
poskytovali (a poskytujú) vzácnu spätnú väzbu, ktorá je nevyhnutná na neustále
zdokonaľovanie systému a pridávanie nových funkcií a modulov uľahčujúcich
zaužívané knihovnícke procesy – výpožičný systém, správa periodík, akvizícia,
zdieľaná katalogizácia.
V období nasledujúcich rokov rástla túžba pomôcť začínajúcim knižniciam so
spracovaním fondov, využiť na to Slovenskú národnú bibliografiu a tiež potreba
unifikácie a zjednotenia formátu dát v rámci zavádzania jednotného knihovníckeho
systému v SR. Z tohto dôvodu sa v roku 2004 naša firma prihlásila do verejnej
súťaže vyhlásenej SNK na dodávku knihovníckeho systému pre malé a stredné
knižnice, ktorú sme vyhrali. Aplikáciu KIS MaSK, vytvorenú podľa požiadaviek SNK,
distribuuje SNK za minimálne ceny a udržiavacie poplatky. V súčasnosti je
najpoužívanejším knihovníckym systémom na úrovni obecných knižníc (t. č. je to
187 inštalácií v celej SR), ale používajú ho aj niektoré verejné a školské
knižnice. Novinkou v tejto aplikácii je zabudovanie formátu MARC21 do systému,
maximálne komfortný zápis dát v tomto formáte (systémovo ošetrený vstup dát bez
potreby znalosti formátu).
Nový knihovnícky systém Proflib MARC21, prvýkrát predstavený v roku 2005, je
vďaka zabudovaniu unifikovaného formátu kompatibilný so systémom KIS3G Virtua, ktorý
prevádzkuje SNK, poskytuje možnosť preberať a využiť už spracované dáta. Tieto
výhody ocenili najmä verejné knižnice, ktorým je umožnená účasť na súbornom
katalógu knižníc SR. Z technologického hľadiska sme pridali mirroring, čím sme
zabezpečili udržiavanie kópie dát na viacerých počítačoch, možnosť pripojenia
pracovných staníc (pobočiek) cez internet (pozri popis na www.ceit.sk/download/proflib2008.pdf).
V roku 2006 sme sa sústredili na inováciu systému evidencie publikačnej činnosti
ProfEPC. Počet zákazníkov rastie najmä po zavedení povinnosti prispievať do
Centrálneho registra publikačnej činnosti Ministerstva školstva SR. Našimi
používateľmi v tejto oblasti sú napr. Prešovská univerzita v Prešove, Akadémia
policajného zboru v Bratislave, Akadémia ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši,
Centrum pôdohospodárskeho výskumu SR v Nitre a mnohí ďalší, ktorí sú v procese
objednávok a nových inštalácií. Výhodou systému ProfEPC je zabudovanie
variabilných výstupov publikačnej činnosti pracovníkov, pracovísk, výstupov pre
akreditácie podľa požiadaviek univerzít, tlačové výstupy do úrovne priamych
tlačí ročeniek, autorské indexy, systém automatického vyhodnotenia publikačnej
činnosti vrátane ohlasov a štatistík.
Mnohé školské knižnice využili v roku 2007 grant Ministerstva školstva SR v
rámci projektu Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc. Pre školské
knižnice sme pripravili Proflib Štart, rešpektujúci metodické odporúčania
Slovenskej pedagogickej knižnice a špeciálne potreby knižníc základných a
stredných škôl, napr. žánrové zadelenie fondu a jeho atraktívne spropagovanie pre
žiakov a pedagógov.
Quo vadis, Proflib?
Jedinečnosť nášho prístupu je v zisťovaní očakávaní koncových
používateľov a ich zabudovanie do nových aplikácií. Knihovnícky systém Proflib
podľa skúseností z praxe sa osvedčuje vo všetkých typoch knižníc (pozrite
Referencie na www.ceit.sk), spája v sebe
štandardizáciu a unifikovanosť popri zachovaní jedinečnosti, identity a špecifík
každej knižnice. Nezanedbateľnou silnou stránkou je cenová výhodnosť a nenáročná
prevádzka bez ročných udržiavacích poplatkov.
|