Informačné systémy v novej paradigme vzdelávania a výskumu
Hlavné články|
V príspevku sa analyzujú zmeny vo vedeckej komunikácii ovplyvňujúce informačné systémy a prácu knižníc. Modely využívania informácií v akademickom informačnom prostredí sú zložitými sociálnymi a technickými systémami. Nová paradigma je založená na informačnom správaní v elektronickom prostredí, kolaborácii a interakcii. Definuje sa akademické informačné prostredie na princípe delenia sa s informáciami. Analyzujú sa trendy vyhľadávania informácií, sociálnych sietí a zvláštnosti elektronických časopisov. Výsledky vlastného výskumu sú zosumarizované v modeli relevancie 2.0. Zdôrazňuje sa význam organizácie poznania a pojmové mapy. Na záver sa navrhuje skúmanie informačnej ekológie ako základ nových funkcií informačných systémov v akademickom prostredí. Úvod Hlbšie poznanie informačného správania človeka v elektronickom prostredí priťahuje pozornosť informačných profesionálov. Umožňuje projektovať systémy a služby s pridanou hodnotou. Digitálne knižnice pre vzdelávanie a výskum sa opierajú o kolektívnu skúsenosť akademických komunít. Pritom sa využíva pojmové mapovanie odborných tém. Aktuálnym trendom v oblasti vývoja informačných systémov je premena knižníc na interaktívne miesta v internete, ktoré uľahčujú intelektuálnu činnosť, komunikáciu a kolaboráciu medzi študentmi, učiteľmi, vedcami a inými aktérmi využívania informácií. V tomto príspevku budem preto analyzovať trendy informačného správania používateľov pri využívaní informácií. Zdôrazním najmä potrebu nových modelov informačných systémov a služieb v akademickom prostredí ako dôsledok zmenenej paradigmy vedeckej komunikácie. Tradičné modely využívania informácií v akademickom prostredí Tradičné modely využívania informácií v akademickom informačnom prostredí boli obmedzené inštitucionálnymi hranicami. Univerzity, systémy a knižnice fungovali ako zložité a rigidné štruktúry. Málo pozornosti sa venovalo analýzam informačného správania jednotlivých aktérov informačného procesu. V tradičných modeloch vzdelávania a výskumu sa prejavujú kultúrne a geograficky podmienené zvláštnosti. Rozlišuje sa európsky model, americký model a ázijský model (Dado a kol. 2006). Európsky model sa vyznačuje modelom „triedy“. Odovzdávajú sa poznatky a spoločný hodnotový systém. Komunikácia je skôr jednosmerná – od učiteľov k študentom so spätnou väzbou (otázkami). Prepracovaná stratégia vedie k jednotiacim programom. Americký demokratický model zdôrazňuje samostatnosť, aktivitu a zodpovednosť študentov za pokrok v získavaní poznatkov. Vyznačuje sa diskusiami, prípadovými štúdiami, prácou v tíme, modernými formami prezentácie. Ázijské modely sú založené na východných filozofických tradíciách. Dominuje vytrvalosť a snaha o dokonalosť. Pracovitosť a rovnoprávnosť sa kombinujú s kolektivizmom, autoritatívnosťou a množstvom informácií. Sociálne kontexty vzdelávania a výskumu ovplyvňujú informačné správanie aktérov akademického informačného prostredia. Projektovanie nových informačných systémov je preto komplexnou sociotechnickou úlohou. Pri riešení tejto úlohy dominujú tri prístupy – komerčný, inštitucionálny a komunitný. Komerčný prístup prenáša trhový princíp informačného brokeringu do elektronického prostredia poskytovania informačných zdrojov a služieb. Inštitucionálny prístup sa rozvíja okolo budovania inštitucionálnych repozitárov (napr. veľké univerzity ako MIT, Harvard, Stanford). Komunitný prístup sa orientuje na budovanie akademickej komunity spojenej spoločným cieľom vzdelávania a výskumu. Komerčný princíp je aplikovateľný vo vyspelejších ekonomických podmienkach. V inom kultúrnom prostredí môže byť tento model problematický („vzdelanie ako tovar“). Komunita funguje na základe nepísaných pravidiel. Obsahuje množstvo tacitných a kultúrnych poznatkov, ktoré môžu nové inteligentné technológie reprezentovať v bázach znalostí. Príležitosťou je včleniť informačné systémy do rôznych úrovní akademického využívania informácií, najmä organizovania poznatkov a komunikovania s rozhraniami. Zmeny vo vedeckej komunikácii a informačné systémy V súčasnosti možno v akademickom informačnom prostredí pozorovať veľa kvalitatívnych zmien. Prejavujú sa využívaním informačných systémov v procesoch tvorby a komunikácie vedeckých poznatkov a v procesoch vzdelávania. Niektorí autori tento trend označujú ako paradigmatickú zmenu. Charakterizuje ju čoraz užšia spolupráca sociálnych a behaviorálnych vied a moderných informačných systémov. Znalostné technológie obohacujú sociálne vedy nástrojmi analýz veľkého množstva údajov. Sociálne vedy zas podporujú vytváranie zmyslu, rozhodovanie a delenie sa s informáciami v elektronickom prostredí. Pred očami sa nám menia základné informačné procesy – od získavania informácií cez ich archivovanie, analýzy, dolovanie poznatkov, posudzovanie relevancie až po komunikáciu a kolaboráciu. Napríklad najnovšia štúdia expertov Microsoftu (Science 2020) predstavuje víziu úplnej premeny vedeckej komunikácie a publikovania. Integrácia informácií vedie k novým vedeckým a ekonomickým modelom. Vzájomná spolupráca sociálnych vied a informatiky je dôležitá aj pri komunikácii človeka v rôznych rolách s akademickým elektronickým prostredím. Sociotechnické systémy mapujú najmä zmeny v sociálnych interakciách pri využívaní informácií. Nové modely systémov integrujú informačné zdroje, informačné správanie a znalostné technológie. Otvorené sú otázky riešenia dôvery, ochrany súkromia aj intelektuálneho vlastníctva. Vznikajú také digitálne produkty ako inštitucionálne repozitáre, kolaboratóriá, digitálne knižnice, portály. Objavujú sa nové pojmy ako e-Research, cyberinfrastructure, e-Science, e-Social Science, e-Humanities. Spájajú ich sociálne, etické, právne a organizačné aspekty využívania technológií v informačných a komunikačných procesoch výskumných komunít. Princípy sociálnych sietí ovplyvňujú najmä interakciu a kolaboráciu. Napríklad kolaboratívne informačné správanie obsahuje nielen informačný účel, ale aj sociálny účel. V skupinách sa prelínajú rôzne roly informačného správania človeka ako zhromažďovateľ, referenčný pracovník, overovateľ, filtrovač (editor), analytik, organizátor, indexátor, administrátor, manažér. Významnú úlohu zohrávajú aj kognitívne a informačné štýly členov tímov (napr. reflektívny, pragmatický, auditívny, vizuálny štýl ap.). Podrobnejší prehľad kognitívnych a informačných štýlov je v monografii Informačné správanie (Steinerová 2005). Sociálne siete pri využívaní informácií v akademickom prostredí obsahujú také faktory ako osobnostné vlastnosti, rod, kultúra organizácie a neformálne komunikačné kanály (Sonnenwald 2006). Spoluprácu určujú aj vodcovia a organizačné štruktúry organizácie. Kolaborácia sa odvíja v takých štádiách ako založenie projektu, formulácia vízie a cieľov, udržiavanie vzťahov, učenie a komunikácia až po ukončenie spolupráce (definícia úspechu, rozširovanie výsledkov). Sociálne vedy sú zdrojom nových možností znalostných technológií v akademickom využívaní informácií. Správa DEA (When 2007) identifikovala sedem základných perspektívnych tém sociálnych a humanitných vied. Tieto témy zdôrazňujú kreativitu a inovácie, správanie a komunikovanie ľudí v internete, riziká a neurčitosť, hodnoty a relevanciu, dynamiku zmien, starnúcu spoločnosť a pochopenie kultúry inštitúcií. Objavujú sa snahy o modelovanie tvorivosti, definovanie webu x.0 a nových generácií v informačnom správaní človeka. Pri vývoji informačných systémov v akademickom prostredí si možno položiť aj takéto otázky: Ako formovať skupiny tvorivých ľudí? Ako interdisciplinárne skúmať a podporovať tvorivé procesy? Ako hlbšie poznať správanie používateľov a tvoriť nové používateľsky orientované modely služieb a systémov? Nové modely by mohli preklenúť neúspechy inteligentných systémov. Hlavným problémom je to, že projektanti systémov zvyčajne filtrujú ťažko modelovateľné sociálne, afektívne a intuitívne procesy a každodenné rutinné rozhodovanie („zdravý úsudok“). Preto systémy často ignorujú sociálnu pod-statu komunikácie, flexibilitu interakcie, neformálne delenie sa s informáciami. Len málo progresívnych systémov využíva predchádzajúce odborné poznatky používateľov a poznatky o ich skutočnom správaní. V súčasnosti sa tento prístup mení. Sociálne vedy riešia nedostatky tradičných informačných systémov v nových modeloch akademického informačného prostredia. Informačné aj knižničné systémy sú hlbšie zasadené do zmenenej paradigmy vedeckej komunikácie a akademickej učiacej sa organizácie. Akademické informačné prostredie Akademické informačné prostredie možno považovať za trojrozmerný informačný priestor, ktorý tvoria tri informačné procesy, tri aspekty informačného správania a tri informačné aktivity. Východiskom je model učiacej sa organizácie (Choo 2007). Tri základné informačne podmienené procesy sú: pochopenie zmyslu, tvorba poznatkov a rozhodovanie. Na tieto procesy vplývajú tri základné aspekty informačného správania človeka: kognitívny, afektívny a situačný. Najvýznamnejšími informačnými aktivitami v akademickej organizácii sú informačné potreby, vyhľadávanie informácií a využívanie informácií. Kombináciou týchto procesov, aspektov a aktivít vzniká trojrozmerný informačný priestor, ktorý si môžeme predstaviť ako „kocku“ (Choo 2007). Trojrozmerný informačný priestor v akademickej inštitúcii umožňuje pochopiť a modelovať zložité informačné procesy a knižničné a informačné systémy a služby. V tomto priestore sa realizuje manažment poznatkov a organizácia informácií. Informačné systémy sa musia priblížiť informačnému správaniu komunít. Tu vznikajú informačné potreby ako vytvorenie spoločného kontextu, interpretácie a vnímania informačného problému. Na kognitívnej úrovni sa identifikujú medzery v poznatkoch pri využívaní informácií. Na afektívnej úrovni vznikajú neistota a stres pri využívaní informácií. Situačné faktory predstavujú najmä zvláštnosti kontextov informačného problému. Kognitívne faktory sa uplatňujú pri posudzovaní kvality informačných zdrojov. Afektívne faktory súvisia s motiváciou vyhľadávať informácie pre vzdelávanie a výskum. Situačné faktory ovplyvňujú dostupnosť digitálnych objektov zdrojov. Kognitívne a informačné štýly určujú posudzovanie relevancie a preferencie foriem informácií. Situácie využívania informácií zabezpečujú štruktúrovanie informácií v skupinách podľa písaných aj nepísaných pravidiel. Na afektívnej úrovni sa reguluje využívanie informácií, napríklad úniky pred informačným preťažením a negatívnymi dôsledkami. Spolupráca v elektronickom prostredí často prináša kolaboratívne vyhľadávanie informácií s cieľom ich akademického využívania (vzdelávanie, výskum). Túto spoluprácu možno rozdeliť na kolaboratívnu tvorbu dotazov, kolaboratívne filtrovanie, kolaboratívnu sociálnu navigáciu (synchronickú a asynchronickú) a delenie sa s informáciami. Delenie sa s informáciami v akademickom prostredí bližšie charakterizovali aj štúdie informačnej vedy (Foster 2006). Obsahuje široké spektrum informačných aktivít – od náhodného získavania informácií až po cieľavedomé spoločné formulovanie dotazov a informačných problémov. Podľa iných kritérií existuje strategické delenie sa pri formovaní stratégie, paradigmatické delenie sa pri spoločnom postupe, viacstranné komunikovanie medzi mladšími a staršími výskumníkmi a sociálne delenie sa s informáciami, ktoré prispieva k budovaniu komunity. Pritom možno identifikovať kontextové, procesuálne, problémové a sociálno-emocionálne typy informácií. Mnohé projekty kyberinfraštruktúry (Berman, Brady 2005) a kolaboratórií (Oxford 2008) definujú nové modely využívania informácií vo vzdelávaní a vede ako súhru sociálnych, komunikačných a informačných procesov podporených technológiami. Informačné správanie v elektronickom prostredí Výskumami informačného správania sa v dlhodobejšom horizonte zaoberajú organizácie v USA a Veľkej Británii. Medzi najnovšie výstupy patria správa OCLC (Sharing 2007), správa Pew Internet and American Life Project (Horrigan 2007) a správa CIBER (Centre for Information Behaviour and the Evaluation Research, University College of London) (Information Behaviour 2008). Nové funkcie informačných systémov sa vynárajú zo vzorcov informačného správania mladých ľudí v elektronickom prostredí. ďalším príkladom je projekt IBEC (Information Behavior in Everyday Contexts) na University of Seattle, Washington, USA. V teórii sumarizuje výskumy monografia D. Casea (Case 2007). Informačné správanie skúmame aj na KKIV FiF UK od roku 2002 (Steinerová 2005). Výsledky odkrývajú podobné tendencie, aké zistili zahraničné výskumy. Tradičný model komunikácie sa v elektronickom prostredí mení. Nové je interaktívne informačné správanie a interaktívne modely vyhľadávania informácií. Z individuálneho komunikačného aktu sa stáva kolektívna komunikácia a spolupráca viacerých aktérov. Informačné správanie v elektronickom prostredí je určené aj vzťahom k informačným a komunikačným technológiám (IKT). Skúmaním tohto vzťahu vznikla jedna z novších typológií používateľov (Horrigan 2007). Používatelia boli rozdelení do troch kategórií. Prvá kategória sú elitní používatelia IKT (31 %). Obsahuje štyri skupiny veľmi intenzívnych používateľov internetu a mobilných telefónov zapojených do používateľskej tvorby obsahu. Štyri skupiny v tejto kategórii sa odlišujú najmä postojom pri hodnotení pozitív technologických funkcií. Tieto skupiny sú označené ako „všežravci“, prepájači, bezduchí veteráni, podporovatelia produktivity. Intenzívni používatelia využívajú technológie na konzumáciu služieb a produktov rýchlym tempom. Sú pre nich platformou na participáciu a sebavyjadrenie. Druhá kategória sú používatelia strednej cesty (20 %). Obsahuje dve skupiny používateľov zameraných na využívanie technológií pri riešení úloh a komunikovaní. Jedna skupina je orientovaná na mobilnú komunikáciu a plne využíva všetky funkcie mobilných prístrojov. Druhá skupina predstavuje pripojených používateľov, ktorí však považujú prepojenia za obťažovanie. Tretia kategória sú menej technologicky aktívni používatelia (49 %), ktorí využívajú moderné technológie skôr okrajovo. Štyri skupiny v tretej kategórii sú neskúsení experimentátori, používatelia spokojní s málom funkcií, teda ľahostajní, a ľudia mimo siete (15 % starších ľudí). Táto a iné kategorizácie dokazujú, že pri informačnom správaní v elektronickom prostredí nefunguje jednotný model a že problémom je najmä včleňovanie technológií do sociálnych štruktúr a života. Predstavy o tzv. „Google“ generácii (narodená po roku 1993) spresňuje najnovší výskum CIBER (Information Behaviour 2008). Potvrdzuje sa rozmanitosť ako prirodzená vlastnosť informačného správania. V internete dominuje horizontálne vyhľadávanie informácií typické rýchlym prezeraním niekoľkých zdrojov, preskakovaním medzi nimi a online prezeraním. Napriek tomu, že Google generácia je technologicky mimoriadne zručná, jej informačná gramotnosť sa nezlepšuje. Mladí ľudia často nechápu vlastné informačné potreby, informačnú stratégiu a nehodnotia informácie z hľadiska relevancie či dôveryhodnosti. Chýbajú im aj hlbšie informácie o fungovaní internetu (mentálna mapa). Všeobecne podliehajú rýchlym, intuitívnym a zjednodušeným riešeniam, preto vo svojom informačnom správaní obchádzajú knižnice, dokonca aj v prípade akademického vzdelávania. Čoraz populárnejší je obrazový, vizuálny prieskum. Problémom býva aj čítanie elektronického textu. V sociálnom sieťovaní v elektronickom prostredí sa prelínajú roly tvorcu a príjemcu. Mladšia generácia je skôr konzumentom ako tvorcom informácií. Typickými črtami tejto generácie je mozaikovité skladanie častí textov („cut and paste“ generácia), samostatné učenie a preferencia interaktívnych médií. Takéto správanie porušuje tradičný rešpekt k autorským právam a intelektuálnemu vlastníctvu informácií. Problémom mladej generácie je, že informačné zručnosti často predbiehajú informačnú gramotnosť. Mladým ľuďom chýbajú poznatky o funkcionalite prieskumových systémov, reprezentácii informácií a sémantike pri vyhľadávaní informácií. Pri rýchlom prezeraní elektronických zdrojov nehodnotia relevanciu a hlbšie analytické spracovanie informácií sa v elektronickom prostredí vytráca. V informačnom správaní mladých ľudí sú v súčasnosti módnym hitom sociálne siete (Sharing 2007, Information Behaviour 2007). Až 56 % študentov využíva sociálne siete ako MySpace (prevažne stredoškoláci), FaceBook (prevažne vysokoškoláci) a Mixi (japonskí študenti). Sociálna sieť je sociálna štruktúra prepojená vzťahmi založenými na delení sa s informáciami, postojmi, záujmami. Cieľom je interakcia na základe spoločných hodnôt, vízie, presvedčení, finančných transakcií alebo priateľstva. Tak vzniká „nová webová kultúra“. Internet už nie je nová technológia, ale samozrejmá infraštruktúra ekonomických a sociálnych aktivít. Integráciou do domácností nadobúda rozmer každodennosti. Globálna dominancia služieb webu sa vyvažuje personalizáciou, intuitívnosťou a mobilitou. Sociálne siete v elektronickom prostredí sa niekedy delia na miesta sociálneho sieťovania vyznačujúce sa interakciou (sociálne portály ako MySpace, Mixi, Facebook) a sociálne médiá umožňujúce výmenu rôzneho obsahu (napr. YouTube, flickr, Snapfish, delicious). Kultúra „zdieľania“ je založená na výmene osobných informácií, záujmov, fotografií ap. Výskum OCLC dokazuje, že hlavnou motiváciou týchto interakcií je spojenie s priateľmi, zábava a začlenenie do komunity. V tomto svete „trhoviska“ sa knižnice presadzujú ťažko, lebo predpokladajú záujem o intelektuálne štúdium a systematicky organizované poznanie. Využívanie elektronických zdrojov Nové funkcie informačných systémov zviditeľnili digitálne knižnice a informačné portály pre vzdelávanie a výskum. Príkladmi sú informačné prostredia na akademickú spoluprácu študentov, učiteľov, výskumníkov, informačných manažérov aj akademických knihovníkov (JISC vo Veľkej Británii – obr. 1, NSDL v USA – obr. 2, ARROW v Austrálii). Na európskej úrovni sa budujú kolaboratóriá pre vedeckú komunikáciu a európsky repozitár DRIVER združuje viaceré európske univerzity pri budovaní digitálnych knižníc a elektronických repozitárov (DRIVER 2008).
Z pohľadu informačného správania v elektronickom prostredí sú knižnice miestami učenia a socializácie. Správanie učiteľov a študentov určuje funkcie informačného systému. Dokonca aj niektorí architekti priznávajú, že treba zmeniť víziu knižníc smerom k priestorom prirodzeného informačného správania človeka („learning commons“). Tento priestor spája ľudí prostredníctvom spoločných úloh pri učení, riešení projektov či písaní prác. Knižnice tu podporujú partnerstvá pri riešení úloh, napríklad aktívne kolaboratívne učenie a konzultácie. Vo výskumnom kolaboratóriu sa zas experimentuje, vytvárajú sa digitálne objekty a stretávajú sa riešitelia. Vznikajú nové žánre multimédií, prelína sa formálne a neformálne a často sa komunikujú nepublikované výstupy. Využívanie zdrojov v akademickej komunikácii najviac ovplyvnila premena vedeckého časopisu v internete. Elektronický časopis sa stal typom informačného systému v ekonomických, technologických a sociálnych súvislostiach. Jednou z hlavných myšlienok pretvárania tradičného časopisu s funkciami informačného systému je otvorený prístup (OA – open access). Znamená voľný prístup k zdrojom pre oblasť nekomerčného využívania vo vzdelávaní a výskume. Niektoré modely poskytujú čítanie a tlač len pre osobnú potrebu, iné zavádzajú mikroplatby za každý prístup, ďalšie sprístupňujú len vybrané práce. Obľúbeným modelom je aj princíp autorských platieb za publikovanie a distribúciu. Pritom sa predpokladá, že tieto poplatky platia sponzori výskumu alebo zamestnávatelia autorov. Šetrenie za tlač a distribúciu pri elektronickom časopise vyvažujú náklady na kontrolu kvality, na editovanie, archivovanie, prácu s verziami, údržbu systému. Pre vedcov z chudobnejších krajín vznikol model voľného prístupu k elektronickým časopisom. Iným modelom sú repozitáre jednotlivých autorov a ich inštitúcií s preprintami v elektronických archívoch.Komerčný model sa však v akademickej komunikácii uplatňuje ťažko (Drott 2006). Úžitkom z vedeckej komunikácie totiž nie je honorár za publikovanie alebo vlastníctvo autorských práv, ale uznanie výsledkov práce inými. Komplexné otázky využívania elektronických časopisov riešia aj spoločné iniciatívy rôznych zainteresovaných aktérov. Napríklad konzorciá nekomerčných vydavateľov podporujú vedecké bádanie a nezávislosť vedeckých časopisov (the Washington DC Principles for Free Access to Science, http://dcprinciples.org/). Alternatívne modely autorských práv sa postupne ukotvujú v koncepciách Creative Commons a Science Commons (http://science.creativecommons.org). Koordinačné snahy zahaňajú aj iniciatívu „Global Information Commons for Science“. Hľadanie nových modelov vedeckej komunikácie reflektuje aj správa Európskej komisie (Study 2006). Osvetľuje ekonomické, technologické aj politické kontexty novej paradigmy vedeckého publikovania v elektronickom prostredí. Predpokladá sa, že budú fungovať súkromné a verejné partnerstvá. Koordinačné orgány majú vytvárať informačné stratégie a podmienky pre výstupy vedeckého skúmania financovaného z verejných zdrojov. V informačných portáloch sa agregujú služby viacerých elektronických časopisov. Trendom je dlhodobá archivácia a štandardy zabezpečujúce interoperabilitu. Odporúča sa zabezpečenie otvoreného prístupu k výstupom vedeckej činnosti. Otvorené elektronické (OA) repozitáre sa delia na dva typy, predmetové a inštitucionálne. Medzi prvé patrili najmä Eprints (Univ. of Southampton) a DSpace (MIT). Príkladmi úspešných iniciatív podporujúcich elektronické časopisy z verejných zdrojov sú brazílsky SCIELO (Scientific Electronic Library Online) a japonský J-Stage (elektronické časopisy vedeckých spoločností) podporovaný vládou. U nás je známy aj J-STOR ako agregovaná služba prístupu k digitalizovaným vedeckým časopisom na báze licencií. Nové ekonomické modely predpokladajú kombináciu financovania a prístupu z viacerých zdrojov. Preto sa budú ďalej skúmať alternatívne možnosti podpory otvorených repozitárov v právnom aj technologickom rámci. Technológie umožňujú modelovať aj ťažšie komunikovateľné implicitné poznatky v bázach znalostí a ontológiách. Tajomstvom je dobrá organizácia a reprezentácia informácií. Pokročilé znalostné technológie vymedzujú zdroje ako digitálne objekty. V nových systémoch sa tieto objekty prepájajú s funkciami vzdelávania, sprostredkovania, publikovania, učenia a výskumu (napr. projekt ORE 2008, Object Re-Use and Exchange). Informačné systémy v novej paradigme vedeckej komunikácie stavajú na viacnásobnom využívaní digitálnych objektov. Množstvo premenných je skrytých v „mäkkých“ sociálnych a behaviorálnych vlastnostiach využívania informácií. Kľúčovou funkciou informačných systémov a knihovníkov ostáva organizácia informácií, najmä pojmové mapovanie. Informačné systémy, pojmové mapy a relevancia Prístup k elektronickým informáciám vychádza z modelovania informačného správania v elektronickom prostredí. Kognitívne mapovanie je prejavom aj nástrojom organizácie poznania. Umožňuje pochopiť, navigovať a využívať pojmové štruktúry tém vzdelávania a výskumu (Hook, Borner 2005). V akademickom prostredí ide najmä o prácu s definovanými pojmami, kategóriami, termínmi. Na to možno využiť také nástroje reprezentácie poznania ako pojmové mapy, ontológie, inteligentné tezaury a i. Mapy v elektronickom prostredí tieto nástroje vizualizujú. Znázorňujú rôzne stupne kontextu pojmov. Vizualizácia pridáva hodnotu relevancii prostredníctvom štruktúr, obrazov, usporiadania, priestorových máp typu „metra“ a i. Osobitné mapy možno vytvoriť pre expertov, nováčikov alebo rôzne komunity. Vo výskume relevancie vo vzdelávaní a vede sme využili práve princípy pojmového mapovania(Steinerová, Šušol, Grešková 2007). V tomto integračnom výskume sme prepojili predmet výskumu – relevanciu – s informačným správaním špeciálnej skupiny používateľov – doktorandov. Využili sme kvalitatívnu metodológiu, konkrétne fenomenografické analýzy rozhovorov. V pojmových mapách sme určili nielen kognitívne, ale aj emocionálne zložky relevancie a sformulovali zvláštnosti posudzovania relevancie v elektronickom prostredí. Vznikla aj typológia relevancie a zaujímavé cesty triedenia informácií. Charakterizovali sme model relevancie 2.0ako intelektuálny proces vytvárania zmyslu z informácií. Najčastejšie kritériá relevancie sú autor, téma, činnosti a kontexty. Kontext pridávajú prepojenia na úrovni témy, spolupráce (kolektívny diskurz, sociálne tagovanie) a personalizácie. V elektronickom prostredí sa študenti sústreďujú najmä na zisťovanie pôvodu zdrojov. Kritériá hodnotenia sa skladajú postupne, intuitívne a adaptívne. Model relevancie 2.0 pre vzdelávanie môžeme funkčne rozčleniť na:
Príkladom je pojmová mapa Typy relevancie (obr. 3), ktorá predstavuje typológiu relevantných informácií na úrovni orientácie (úvod do problematiky) a úrovni riešenia problému (štúdium).
Obr. 3 Ukážka pojmovej mapy Typy relevancie z výskumu VEGA 1/2481/05 Charakterizuje relevanciu ako rôzne druhy spojení s témou, potrebou, situáciou. Znázorňuje typy relevancií podľa kritérií objektu, subjektu, kognitívneho spracovania a situácie. Mapa sa môže stať základom na modelovanie spoločného informačného priestoru v informačnom systéme na podporu posudzovania relevancie doktorandmi. Odkrýva hierarchické aj asociatívne sémantické vzťahy. Príkladom využitia takejto mapy v praxi môže byť webové sídlo. Mapa potvrdzuje, že existuje systém relevancií namiešaných rôzne v rôznych situáciách u rôznych používateľov. Relevancia v elektronickom prostredí je základom pokročilých informačných systémov. Integruje funkcie hodnotenia, odporúčania, sociálneho prepájania. Výsledné pojmové mapy možno v praxi reprezentácie poznania využiť pri terminologických analýzach, v bázach znalostí, ontológiách a tezauroch. Významnou aplikačnou oblasťou je aj podpora informačnej gramotnosti študentov a výskumných pracovníkov. Relevancia je súčasťou širšieho komplexu informačnej, kognitívnej a kultúrnej gramotnosti človeka. Poznatky o relevancii môžu byť zaujímavé aj pre manažérov služieb a informačných systémov vo vede a vzdelávaní. Záver – informačná ekológia informačných systémov Poznatky o zmenách vo vedeckej komunikácii, informačnom správaní a relevancii poukazujú na potrebu hľadať nové modely informačných systémov pre vzdelávanie a výskum. Systémy v akademickom informačnom prostredí by mali byť založené na zmysluplných vzťahoch človeka a informácií. Hľadanie harmónie týchto vzťahov vyúsťuje do koncepcie informačnej ekológie ako novej témy výskumu na KKIV UK v Bratislave. Informačnú ekológiu možno definovať ako tvorbu, komunikovanie, rozširovanie a využívanie informácií na úrovni jednotlivca, skupiny alebo organizácie s cieľom zmysluplne regulovať toky informácií pri vzájomnom prispôsobovaní človeka a informačného prostredia. Zložkami informačnej ekológie sú ľudia, inteligentné technológie a nástroje organizácie poznania. Za súčasť informačnej ekológie považujeme aj etické, právne a bezpečnostné opatrenia pri spoločnom využívaní informácií. Podstatou informačnej ekológie je určenie čistiacich mechanizmov informačného preťaženia a rizík využívania informácií v elektronickom prostredí. Informačnú ekológiu rozpracovali autori T. Davenport a L. Prusak z pohľadu informačného manažmentu v organizáciách (Davenport 1997). Informačné ekológie ako interakcie človeka s inteligentnými systémami v internete definuje B. Nardi (Nardi 1999). Technológie je potrebné využívať v celistvom pôsobení človeka a prostredia („využívanie technológií srdcom“). Sociálno-psychologický prístup k informačnej ekológii sa zameriava na prepojenie afektívnej, kognitívnej a senzomotorickej zložky spracovania informácií (Nahl 2007). Pre vývoj informačných systémov v akademickom prostredí je tiež aktuálna teória aktivity. Využíva sa už desať rokov, modeluje aktivity, činnosti a procesy na úrovni jednotlivca, skupiny aj organizácie (Mursu et al. 2007). Informačná ekológia sa prejavuje pri formovaní informačných stratégií informačných inštitúcií, vyhľadávaní informácií, tvorbe informačných systémov a produktov. Jej súčasťou sú aj nové nástroje organizácie poznania podporujúce učenie, vzdelávanie a výskum. Informačné systémy a knižnice sa približujú adaptívnym systémom a interaktívnej organizácii informácií. Inteligentné technológie môžu zabezpečiť ekologický (racionálny a humánny) prístup k využívaniu informácií. Všadeprítomné a nevtieravé spôsoby technologického sprostredkovania obohacujúce informačné správanie človeka možno považovať za krok k novému ekologickému modelu informačných systémov. Základy nových informačných systémov v akademickom informačnom prostredí vychádzajú z poznania informačného správania mladých ľudí v elektronickom prostredí. Podľa výskumov bude aj naďalej dominovať jednoduchosť, atraktívnosť, okamžité použitie informácií. Preto majú systémy klásť dôraz na navigáciu, personalizáciu a vizualizáciu. Mali by podporovať informačnú gramotnosť pri posudzovaní relevancie, ale aj rešpekt k autorským právam. Explózia digitálneho obsahu musí byť vyvážená jeho dobrou organizáciou a dostupnosťou. Informačný systém má znižovať kognitívnu záťaž človeka pri využívaní informácií. Sociálna kolaborácia a nové formy publikovania a vedeckej práce si vyžadujú nové funkcie systémov a knižníc (2.0) vo webovom prostredí (web 2.0). Informačné systémy spájajú interaktívne médiá s integritou vedeckých informácií poskytovaných knižnicami. Systémy a služby treba prispôsobovať rôznym komunitám a vyvíjajúcim sa informačným potrebám. Rozhrania musia byť v prístupe jednoduché a prispôsobené návyku povrchového (horizontálneho) konzumovania informácií v internete. Služby však musia ostať flexibilné. Prístup k informačným zdrojom bude pravdepodobne imitovať sociálne siete a navigáciu. Informačné systémy akademických a vedeckých knižníc budú hlbšie profilovať svojich používateľov. Ich funkcie treba tiež prepojiť s koncepčným rozvojom informačnej gramotnosti od detstva až po dospelosť. Informačné systémy sa približujú predstave „sociálnej knižnici v sieti“. Charakteristickými funkciami sú kolaborácia, kreativita a komunita, preto treba rátať s tým, že informačné systémy budú otvorené nielen na využívanie, ale aj na produkciu informácií pre používateľov. Vzrušujúce je, že v sociálnej interakcii sa budú tvoriť aj nové pravidlá využívania informácií. Informačné systémy aj knižnice budú preto podliehať neustálym premenám. V príbehu informačného správania a informačnej ekológie nám ostáva ešte veľa skrytých inšpirácií.
Literatúra BERMAN, F., Brady. H. 2005. Final Report: NSF SBE-CISE Workshop on Cyberinfrastructure and the Social Sciences. [online]. [cit. 2008-04-07]. 2005. Dostupné na: http://www.sdsc.edu/sbe CASE, Donald. O. 2007. Looking for Information. A Survey of Research on Information Seeking, Needs and Behavior. Sec. Ed. Amsterdam: Elsevier, 2007. 423 p. ISBN 13 978-0-12-369430-0. CHOO, Chun Wei. 2006. The Knowing Organization. How Organizations Use Information to Construct Meaning, Create Knowledge, and Make Decisions. Sec. ed. New York: Oxford University Press, 2006. 354 s. ISBN 0-19-517678-2. DADO, M. a kol. 2006. Využitie IK technológií a sieťových platforiem novej generácie vo vzdelávaní [online]. Aut.: M. Dado, P. Podhradský. Záverečná správa. Úloha štátneho programu výskumu a vývoja.Žilinská univerzita, jún 2006. 983 s. DAVENPORT, Thomas H., Prusak, Laurence. 1997. Information Ecology : Mastering the Information and Knowledge Environment. New York : Oxford Univ. Press, 1997. 255 s. ISBN 0-19-511168-0. DROTT, Carl M. 2006. Open Access. In ANNUAL Review of Information Science and Technology. Ed. Blaise Cronin. Vol. 40. 2006. Medford, NJ: Information Today, 2006, p. 79-109. DRIVER – Digital Repository Infrastructure Vision for European Research 2008. EUROPEAN Commission. 2008. [online]. [cit. 2008-04-04]. Dostupné na: http://www.driver-repository.eu/ FOSTER, Jonathan. 2006. Collaborative Information Seeking and Retrieval. Chapter 8. In ANNUAL Review of Information Science and Technology. Ed. Blaise Cronin. Vol. 40. 2006. Medford, NJ: Information Today, 2006, s. 329-356. HORRIGAN, J. B. 2007. A Typology of Information and Communication Technology Users. Pew Internet& American Life Project. [online] 2007. [cit. 2008-03-28]. 65 p. Dostupné na: http://www.pewinternet.org/ HOOK, Peter A., Börner, Katy. 2005. Educational Knowledge Domain Visualizations: Tools to Navigate, Understand, and Internalize the Structure of Scholarly Knowledge and Expertise. In NEW Directions in Cognitive Information Retrieval. Ed. by Amanada Spink, Charles Cole. 2005. Dordrecht : Springer, 2005, s. 187-208. INFORMATION Behaviour of the Researcher of the Future. A CIBER briefing paper [online], [cit. 2008-0328]. University College of London. Centre for Information Behaviour Research, January 2008. 35 p. Dostupné na: http://ciber.ucl.ac.uk/ MURSU, Á., Luukkonen, I., Toivanen, M. and Korpela M. (2007). Activity theory in information systems research and practice – theoretical underpinnings for an information systems development model. [online] [cit. 2008-04-29]. In Information Research, 12(3) paper 311. Dostupné na: http://InformationR.net/ir/12-3/paper311.html NAHL, D. 2007. A discourse analysis technique for charting the flow of micro-information behaviour. In J. Doc. Vol 63, 2007, č. 3, s. 323-339. NARDI, B. A., O´Day, V. L. 1999. Information Ecologies: Using Technology with Heart. Cambridge: MIT Press. ORE. 2008. Object Re-Use and Exchange [online], [cit. 2008-03-28]. Dostupné na: http://www.openarchives.org/ore OXFORD e-Research Centre (OeRC). 2008 [online]. [cit. 2008-03-28]. Oxford Internet Institute. E-Horizons Project. Dostupné na: http://www.e-horizons.ox.ac.uk/ SHARING, Privacy and Trust in Our Networked World. OCLC membership report. 2007 [online]. [cit. 200705-11]. Dostupné na: http://www.oclc.org/reports/privacyandtrust/ SONNENWALD, D. H. 2006. Scientific Collaboration: A Synthesis of Challenges and Strategies. In ARIST. 2007. Draft, January 2006. SCIENCE 2020 [online] [cit. 2008-03-28] 2006. Microsoft Research. Stephen Emmott et al. Cambridge, UK : Microsoft Corporation, 2006. STUDY on the economic and technical evolution of the scientific publication markets in Europe [online]. M. Dewatripont et al. Final Report, January 2006. Brussels, European Communities 2006. 108 s. STEINEROVÁ, J., Grešková, M., Šušol, J. 2007. Prieskum relevancie informácií: Výsledky rozhovorov s doktorandmi FiF UK. Bratislava: CVTI SR, 2007. 150 s. STEINEROVÁ, Jela. 2005. Informačné správanie: Pohľady informačnej vedy. Bratislava: CVTI SR, 2005. 189 s. ISBN 80-85165-90-2. WHEN Social Science and Humanities Generate Profit [online] 2007. [cit. 2008-02-28]. Copenhagen, DEA 2007. Dostupné na: http://www.dea.nu
Príspevok bol spracovaný na základe výsledkov riešenia výskumnej úlohy VEGA 1/2481/05 Využívanie informácií pri informačnom správaní vo vzdelávaní a vede. |
