Stane sa súborný katalóg periodík portálom?

Poznáte SKP? Mnohí dôverne, iní menej alebo vôbec. Najmä tým
druhým je určená táto informácia o celoštátnom informačnom zdroji, akým je
Súborný katalóg periodík (SKP).

Spektrum základných informačných zdrojov v sfére knihovníctva
a bibliografie už po dlhé desaťročia spoluvytvárajú katalógy najrôznejšieho
obsahu a foriem. V celom katalógovom univerze nechýbajú súborné katalógy
združujúce v sebe údaje o knižničných dokumentoch z fondov viacerých inštitúcií
a prezentujúce ich koherentný obraz. Najdlhšiu históriu s časovo neprerušovanou
kontinuitou budovania na Slovensku má súborný katalóg druhovo špecializovaný na
periodické dokumenty/seriály. Roky známy pod skratkou CEZL, neskôr ASSKP, KZP a
posledných 10 rokov ako SKP¹. Súborný katalóg periodík
(ďalej SKP) je knižničným systémom budovaným od r. 1965²
na základe trvalej a užitočnej spolupráce viac ako 300 knižníc a informačných
pracovísk SR³ najrôznejšieho typu a veľkosti. Správa
súborného katalógu periodík je už 40 rokov nepretržite zverená Univerzitnej
knižnici v Bratislave a vyplýva aj z knižničného zákona č.183/2000 Z. z.⁴

SKP bol a stále je jediným automatizovaným súborným katalógom,
ktorý môže ašpirovať na prívlastok celoštátny, a to aj napriek pozitívnemu
nárastu počtu a obsahu rôznych katalógov.

Zostáva najbohatším a najkompletnejším (aj keď určite nie
kompletným) zdrojom informácií o periodikách nachádzajúcich sa vo fondoch
inštitúcií SR. V iných katalógoch zatiaľ prevažuje spracovanie monografických
publikácií. Podľa výsledkov prieskumu uskutočneného Univerzitnou knižnicou v
Bratislave (UKB) v apríli 2008, na ktorom sa zúčastnilo 210 inštitúcií, iba 41 %
knižničných katalógov obsahuje periodiká a z nich iba 34 % kompletný fond periodík
danej knižnice. Retrospektívne spracovanie periodík plánuje 24 knižníc s časovým
horizontom od roku 2008 do roku 2012. Iba necelá štvrtina knižníc s automatizovaným
katalógom periodík spracúva časť periodík vymedzenú chronologicky alebo záujmom
používateľov, resp. zachytáva iba bežný ročník časopisov (28 %) a hlbšie
spracovanie zbierok periodických dokumentov neplánuje. Pritom rozsah fondov periodík
(tab. č. 1) v slovenských knižniciach nie je nijako zanedbateľný. 143 knižníc,
ktoré uviedli veľkosť svojho fondu, má vyše 2 milióny zväzkov periodík a takmer
150 tisíc titulov periodík (bez vylúčenia duplicít a multiplicít). Ročne tieto
knižnice získavajú 30 tisíc titulov periodík (bez vylúčenia duplicít a
multiplicít), na získanie ktorých sa vynaloží viac ako 40 miliónov Sk. Dosť? Stále
asi málo na to, aby sa knižnice systematicky venovali spracovaniu tohto druhu dokumentov
vo svojich automatizovaných systémoch. Dôvodom je možno aj rokmi vyvinutý prístup a
istá zložitosť evidencie a katalogizácie periodík.

Súborný katalóg periodík typovo patrí k centralizovaným
súborným katalógom s fyzicky existujúcou databázou. Jeho tvorba spočíva v
spracovaní údajov formou kooperatívnej katalogizácie a centrálneho získavania a
spracovania dát v UKB ako centrálnej redakcie SKP. Tvorba SKP je náročná a v
porovnaní s virtuálnymi súbornými katalógmi asi nákladnejšia. Dovoľuje však
poskytnúť používateľovi informáciu z jedného miesta, centrálna redakcia i
kooperujúce knižnice sledujú kvalitu záznamov, prekonávajú jej rôznu úroveň. UKB
zabezpečuje aj permanentnú redakciu údajov, jednotu vecného spracovania, jednotnú
indexáciu údajov a tým konzistentnosť vyhľadávania využitím celého spektra
selekčných údajov.

Centralizované súborné katalógy bývajú občas označované
oproti virtuálnym “dynamickým” katalógom aj ako “statické” katalógy. Tento
termín sa používa v rôznom význame – raz ako označenie aj lokálnych klasických
neautomatizovaných knižničných katalógov, resp. katalógov uzatvorených už
nedopĺňaných zbierok, akým je napr. katalóg historických spišských knižníc.
Termín statický často nezodpovedá ani klasickým katalógom. V prípade periodík,
ktoré svojou permanentne premenlivou povahou – vznik nových, zmena existujúcich,
zánik a opätovné vydávanie často aj po viacerých rokoch – “zabetónovanie”
katalógu vôbec neprichádza do úvahy. Inokedy sa termín “statický” používa pri
holdingových informáciách, ktoré neposkytujú údaj o statuse výpožičky daného
dokumentu. Oba prístupy – centralizovaný i virtuálny – zostávajú v budovaní
súborných katalógov aj naďalej relevantné a ich vzájomná kombinácia je asi tou
najvhodnejšou stratégiou.

Systém SKP dlhodobo pracuje na báze medzinárodne prijatých
štandardov a pravidiel – anglo-amerických katalogizačných pravidiel,
medzinárodného bibliografického formátu MARC 21 (donedávna UNIMARC), medzinárodného
odporúčania IFLA – ISDBD (CR), medzinárodného desatinného triedenia – MDT –
verzia z roku 2004, medzinárodného štandardného čísla seriálových publikácií
ISSN, výmenného formátu dát ISO 2709 a ďalších technických parametrov, napr.
používania diakritiky Unicode UTF-8. V období január 1996 – február 2007 SKP
úspešne fungoval v automatizovanom knižnično-informačnom systéme ALEPH⁵.
V tomto systéme sa rozvinula aj kooperatívna katalogizácia a preberanie záznamov vo
väčšom rozsahu zo súborného katalógu do lokálnych katalógov knižníc, a to buď
prostredníctvom protokolu Z39.50, premostením automatizovaných systémov alebo pomocou
klienta ALEPH systému. Na tvorbe bibliografických alebo holdingových záznamov na SKP
aktívne participovalo 17 knižníc. Ďalších asi 300 knižníc poskytuje údaje o
svojich zbierkach periodík UKB, ktorá ich centrálne spracúva. Korpus bibliografických
údajov z SKP využili niektoré vedecké a vysokoškolské knižnice (aj v ČR) na
vytvorenie vlastných katalógov periodík. Naposledy tak urobila napr. Univerzita
Komenského Bratislava. Rozsah dát a množstvo zapojených inštitúcií je v SKP napr. v
porovnaní s najväčšou súbornou bázou “Slovenskou knižnicou” podstatne vyšší
(obr. č. 1). Pritom SKP predstavuje tzv. čistý katalóg prakticky bez duplicít či
multiplicít záznamov, ktorých sa v Slovenskej knižnici nachádza dosť vysoké
percento.

Obr. č. 1

Najpočetnejšie sú v SKP zastúpené fondy vedeckých,
akademických knižníc, knižníc Slovenskej akadémie vied, špeciálnych a
regionálnych knižníc.

Obr. č. 2

V marci 2007 bol zmenený systém, v ktorom SKP pracuje – zo
systému ALEPH na systém VIRTUA licencovaný Slovenskou národnou knižnicou v Martine.
Prechod sa uskutočnil dohodou UKB a SNK na báze uznesenia vlády SR č. 801/2002 a
opakovaných požiadaviek a usmernení zo strany riadiaceho orgánu – Ministerstva
kultúry SR.

UKB ako dlhoročný garant SKP sa rozhodla zachovať pôvodný
široký záber systému SKP aj po zmene systému. Nerezignovala na celoštátny záber,
na mnohoročnú spoluprácu temer 400 inštitúcií SR a zúženie katalógu iba na
inštitúcie, ktoré sa z rôznych, prevažne finančných dôvodov rozhodli vstúpiť do
súbornej databázy “Slovenská knižnica” obsahujúcej okrem katalógov knižníc aj
národnú a regionálnu bibliografiu. Slovenská národná knižnica nám vyšla v
ústrety vyčlenením samostatnej bázy pre súborný katalóg periodík aj pre lokálny
katalóg UKB, ktoré rovnako ako katalóg ŠVK Banská Bystrica nie sú obsahovo spojené
s bázou Slovenská knižnica. SKP teda nie je v tejto spoločnej súbornej báze, čo
určitá časť používateľov, vrátane knihovníckej komunity, často nevie.

Začiatkom roku 2007 prebehla konverzia dát SKP z medzinárodného
formátu UNIMARC do formátu MARC 21 spolu s importom do systému Virtua. Zmena systému
znamenala potrebu nového nastavenia všetkých parametrov bázy pre katalogizátorov i
používateľov. Systém VIRTUA, na rozdiel od všetkých predchádzajúcich systémov, v
ktorých doteraz súborný katalóg pracoval (GOLEM, STAIRS, ALEPH), nedokáže pracovať
so systémom sigiel, ale na označenie vlastníckej inštitúcie vyžaduje 9-miestne
číslo. Preto jednou z úloh bolo vytvorenie systému číslovania inštitúcií
zaznamenaných v lokačných údajoch SKP. Po spustení rutinnej prevádzky v novom
systéme boli vykonané viaceré korekcie indexácie na skvalitnenie možností
rešeršovania. Napriek úsiliu úroveň používateľského komfortu zo systému ALEPH
nebola dosiahnutá, pretože systém Virtua má väčšiu časť indexácie nastavenú
priamo od producenta a zmena u používateľa nie je možná. Systém Virtua zvýšil
nároky na prácu a čas v správe systému . Vyžaduje inštalovať všetky potrebné
podklady (formuláre na zápis dát, jazykové súbory, validačné súbory) priamo u
každého katalogizátora – používateľa klienta systému, a to aj pri najmenšej
zmene. Súčasťou práce centrálnej redakcie bola aj príprava odborných školení a
metodických materiálov pre spolupracujúce knižnice.

Základné zložky bázy SKP:

• bibliografické záznamy periodík,
• holdingové záznamy, t. j. vlastnícke údaje o tom, ktorá
  inštitúcia daný časopis vlastní a ktoré roky (ročníky) má vo svojom fonde,
• základné údaje o vlastníckych inštitúciách z Adresára
  knižníc, ktorý je nevyhnutnou komplementárnou bázou k SKP, zobrazované ako tzv.
  vizitky, adresky.

Fakty o SKP:

• 55 tisíc bibliografických záznamov,
• viac ako 100 tisíc holdingových záznamov,
• vyše 300 účastníckych inštitúcií s údajmi o svojich zbierkach
  periodík.

Súborný katalóg periodík SKP je otvorená, kooperatívna, voľne
prístupná databáza. Obsahuje záznamy periodík – odborných, vedeckých i
záujmových časopisov, ročeniek, správ z konferencií, zborníkov a iných periodicky
vydávaných dokumentov v tlačenej a inej forme. Sú to údaje o fondoch knižníc a
inštitúcií SR, ktoré do SKP prispievajú, resp. prispievali svojimi údajmi. Doteraz
to bolo viac 400 knižníc a informačných inštitúcií SR – od národnej knižnice
cez vedecké, akademické, regionálne knižnice na krajskej, okresnej i miestnej úrovni,
knižnice ústavov SAV a ďalších výskumných organizácií, rôzne špecializované
knižnice – technické, zdravotnícke, poľnohospodárske, knižnice ústredných
orgánov, múzeí a galérií a i. Záznamy sú podľa potreby modifikované, dopĺňané
o nové údaje a zistenia, prispôsobujú sa novým pravidlám a reagujú na zmeny údajov
v bibliografickom či holdingovom formáte MARC 21, ktoré gestoruje Kongresová knižnica
USA.

Jazyková skladba SKP – báza obsahuje údaje o
periodikách vydaných v 59 jazykoch. Periodiká v slovenčine predstavujú takmer
23 % z celkového objemu databázy, ale najpočetnejšiu skupinu predstavujú časopisy v
angličtine. Časopisy v jazyku anglickom, slovenskom, nemeckom a českom tvoria 74,6 %
záznamov. Zastúpené sú však aj mnohé ďalšie jazyky, okrem jazykov európskych aj
pre nás často exotické jazyky – japonský, azerbajdžanský, turecký, mongolský a
pod.

Obr. č. 4

Obr. č. 5

V SKP sú zastúpené časopisy zo 76 krajín. Časopisy
slovenskej proveniencie zaberajú viac ako štvrtinu bibliografických záznamov,
časopisy z ČR temer
17 %, SRN – 11 %, USA – 9,3 % a Veľkej Británie 5,2 %, ostatné krajiny sa pohybujú
pod úrovňou 5 %.

Obr. č. 6

Súčasťou SKP sú aj elektronické periodiká (aj keď v
menšej miere). URL adresu obsahuje 570 záznamov.

Webovská prezentácia SKP na adrese http://skp.ulib.sk, resp. na adrese Slovenskej
knižnice www.kis3g.sk, poskytuje
možnosť rôznych rešerší, ktoré sú uľahčené používaním jednotného prístupu
k tvorbe záznamov, jednotných selekčných systémov – jednej verzie MDT a voľne
tvorených predmetových hesiel, ale predsa centrálnou redakciou SKP čiastočne
regulovaných a zjednocovaných. Dotazy možno rôzne formulovať, využívať registre
názvov, predmetových hesiel, znakov MDT, vydavateľov, využívať hľadanie podľa
kódov jazykov a krajín, využiť filtre na tieto účely alebo na obmedzenie na
vyhľadávanie v záznamoch jednotlivých inštitúcií. Holdingové údaje obsahujú
názov inštitúcie, informáciu o rokoch/ročníkoch periodika v inštitúcii, spôsobe
výpožičky (absenčne, prezenčne), príp. upozornenie na neúplnosť ročníkov či
iné špecifiká. K holdingom sú pripojené informácie o každej inštitúcii,
vytvárané na základe bázy Adresár knižníc, obsahujúce základné informácie o
danej inštitúcii – potrebné kontakty vrátane linky na jej webovú stránku a online
katalóg (ak existuje), v ktorom možno zistiť dostupnosť dokumentu a podľa situácie
aj objednať výpožičku. Rozloženie holdingových záznamov vo webovom zobrazení je
však omnoho menej prehľadné ako v systéme ALEPH. Pri väčšom počte vlastníckych
inštitúcií zaberá veľkú plochu, neposkytuje jasný a komparatívny obraz
rokov/ročníkov periodika v knižniciach. Vďaka samostatnému číslovaniu inštitúcií
sú údaje v SKP aj v systéme Virtua radené podľa sigiel zohľadňujúcich miesto,
lokalitu a typ inštitúcie.

Používateľ môže (služby SKP):

• identifikovať hľadaný časopis/seriál, prezerať údaje v
  abecedne usporiadaných indexoch (registroch) zoradených podľa názvu periodika,
  korporácie zodpovednej za vydanie periodika, predmetového hesla, znaku MDT, signatúry
  (označenie miesta uloženia v danej inštitúcii),
• vyhľadávať pomocou tzv. rýchleho vyhľadávania, podľa
  kľúčových slov,
• súčasne vyhľadávať v katalógoch viacerých inštitúcií v multidatabázovom
  vyhľadávaní,
• využívať špecializované, expertné vyhľadávanie
  použitím stanovených kategórií vyhľadávania a logických operátorov,
• zužovať, filtrovať vyhľadávanie pomocou kódov krajín
  vydania, jazykov dokumentu, rokov vydania, príp. použiť filtre lokácií, t. j.
  vyhľadávať záznamy periodík, ktoré vlastní jeho materská knižnica, resp.
  knižnice jemu najbližšie,
• zistiť o časopise potrebné bibliografické údaje,
• zistiť inštitúcie, ktoré časopis vlastnia vo svojich zbierkach,
• vybrať si vlastnícku knižnicu podľa svojich potrieb (dostupnosť)
  a jej adresovať svoju požiadavku na sprístupnenie dokumentu,
• získať o knižnici potrebné údaje vrátane informácií o
  poskytovaní služieb, MVS, e-mailovom a telefonickom kontakte, webovej adresy a prejsť
  plynule na webovú stránku vybranej knižnice, alebo jej online katalógu, ak je
  vystavený na internete, a v ňom pokračovať napr. objednávkou časopisu na štúdium,
• údaje zobraziť na webovej stránke vo viacerých formátoch, z
  ktorých “úplný formát” poskytuje dostatok informácií a linku na
  elektronickú formu časopisu, ak existuje,
• uložiť si vyhľadané údaje v zvolenom formáte do vlastného
  počítača, resp. poslať e-mailom,
• pre registrovaných čitateľov UKB je pripravená možnosť
  objednať si časopis na štúdium do študovne periodík v Univerzitnej knižnici v
  Bratislave.

Okrem toho webová stránka SKP ponúka

a) možnosť prechodu do:

• adresára knižníc SR,
• do národného registra ISSN,
• do databázy elektronických periodík EZDB,
• do na stránku “Slovenská knižnica”, kde figuruje aj SKP,
• do lokálneho katalógu Univerzitnej knižnice v Bratislave;

b) doplňujúce informácie o SKP a možnostiach vyhľadávania
(Pomoc).

Knižniciam súborný katalóg periodík ponúka:

• preberanie záznamov pomocou protokolu Z39.50,
• každoročné vyhotovenie zoznamu periodík danej inštitúcie spolu
  s rokmi odberu,
• účasť na tvorbe a aktualizácii bibliografických a holdingových
  údajov v SKP formou kooperatívnej katalogizácie pomocou klientskeho programu systému
  VIRTUA,
• aktualizáciu údajov v báze Adresár knižníc cez formulár na
  webovej stránke UKB.

Kooperatívna katalogizácia (spoločne využívaná či
koordinovaná katalogizácia, copy cataloguing, shared cataloguing), ktorá zvyšuje
efektívnosť katalogizácie, dáva možnosť vzájomného preberania dát, prebieha v SKP
od roku 2002. Do roku 2007 sa na nej podieľalo 17 knižníc s rôznymi automatizovanými
systémami. Po zmene na systém Virtua sa technické možnosti kooperácie na škodu SKP i
kooperujúcich inštitúcií zúžili. Obmedzili sa iba na použitie klienta systému
Virtua. Napriek tomu sa v priebehu roku 2007 spolupráca dobre rozvinula. Knižnice KIS3G
využívali možnosť preberania “svojich” záznamov zo SKP do súbornej bázy
Slovenská knižnica a pritom vytvárali a aktualizovali záznamy aj v SKP. Celkove sa do
práce v SKP aktívne zapojilo 12 knižníc, z toho 4 mimo systému KIS3G. Pozitívny
trend sa zastavil začiatkom roku 2008, keď súborná báza “Slovenská knižnica”
prešla do novej v48 verzie systému Virtua. Ukázalo sa, že nižšia a vyššia verzia
systému Virtua nie sú medzi sebou kompatibilné a na prácu v nich nemožno použiť
jeden pracovný klientsky program.

V katalógoch, ktoré slúžia súčasne ako súborné i
lokálne, je poskytnutie údajov o dostupnosti dokumentov v zásade nevyhnutné, ak
knižnica chce realizovať výpožičnú činnosť automatizovane. V súborných
katalógoch, ktoré nemajú funkciu lokálnych katalógov, je táto informácia a s ňou
spojená výpožičná (absenčná
i prezenčná, MVS) činnosť riešená rôzne:

• pripojením doplnkovej informácie o vlastníckej inštitúcii a jej
  službách s e-mailovým kontaktom, telefónnymi číslami, linkou na webovú stránku
  knižnice a jej katalógu, čo je prípad SKP,
• prelinkovaním buď priamo na záznam dokumentu v lokálnom
  katalógu,
• prepojením na katalóg inštitúcie ako celok.

Prevažná väčšina knižníc sprístupňuje zbierky periodík iba
(alebo z veľkej časti) prezenčne. V situácii, keď katalógy periodík buduje iba
málo knižníc, je užitočná informácia o existencii a lokalizácii hľadaného titulu
a ročníka časopisu aj bez možnosti MVS priamo cez súborný katalóg (v prípade
periodík ide o kópie článkov, výpožičky celých čísel a ročníkov periodík sú
málo obvyklé). SKP vo svojej súčasnej podobe nemá možnosť implementovať funkciu
MVS, resp. využiť zadávanie žiadaniek do vybraných knižníc pomocou doplnkového
programového riešenia, ako to poskytuje napr. súborný katalóg ČR. SKP zachováva
princíp dôležitosti a priority informácie o lokalizácii dokumentu podobne ako
významný a veľký nemecký súborný katalóg periodík ZDB – Zeitschriftendatenbank,
na ktorom dlhodobo participuje množstvo knižníc neposkytujúcich medziknižničnú
výpožičnú službu – MVS, resp. neposkytujúcich MVS pri vybraných tituloch
časopisov. Situáciu v poskytovaní medziknižničných výpožičiek sledoval aj
spomínaný prieskum. Z 210 respondentských knižníc až 55 uviedlo, že MVS
neposkytujú – špecializované knižnice (32), kde je to do istej miery pochopiteľné,
akademické knižnice (10), ústavy SAV (6), regionálne knižnice (6), z nich väčšina
zapojených do KIS3G a dokonca aj jedna vedecká knižnica, ktorá tiež pracuje v
systéme Virtua v SNK. Táto situácia môže byť spôsobená nedostatočným technickým
vybavením na tieto služby, resp. pri menších knižniciach aj nedostatočnou pracovnou
kapacitou. Preto tieto knižnice nemožno zatracovať a vylučovať ich napr. zo
všetkých súborných katalógov. Nebolo by to účelné, pretože informácie o ich
zbierkach sú aj tak cenné a v mieste svojho pôsobenia používateľom služby
poskytujú.

Adresár knižníc ako doplnková báza sprevádza systém
súborného katalógu periodík od jeho počiatkov. Spoločne s ním prešiel od klasickej
tlačenej podoby až do online databázy. Až do prechodu SKP do systému Virtua vždy
pracoval v rovnakom automatizovanom systéme. Systém Virtua neposkytol vhodné riešenie,
iba nevýhodné spojenie s bázou údajov SKP. Virtua totiž nedovoľuje vytvárať
skutočné logické bázy s autonómnou štruktúrou dát, čo v systéme ALEPH bolo
bežné. Preto adresár zatiaľ pracuje v systéme ALEPH a jeho budúcnosť je stále
otvorenou, ešte nedoriešenou otázkou. Na rozdiel od SKP si zachováva aj tradičnú
tlačenú formu. Univerzitná knižnica v Bratislave vydáva v dvojročných intervaloch
adresár aj tlačou⁶.

Adresár knižníc sa stal dôležitým prostredníkom medzi SKP a
lokálnymi službami, ale má hodnotu aj ako samostatná databáza. Obsahuje údaje o
vyše 700 inštitúciách SR a poskytuje bohatú paletu informácií, v ktorých možno
vyhľadávať podľa mnohých selekčných hľadísk.

Obr. č. 7

Štatistika využívania súborného katalógu periodík za 1.
polrok 2008 evidovala:

• 13 521 návštevníkov stránky SKP,
• 34 004 návštev,
• 176 814 prezretých stránok.

Celkový obraz využívania SKP dotvára poskytovanie informácií z
SKP najmä e-mailom, ktoré využívajú koncoví používatelia i knihovníci, pre
ktorých je táto forma získavania informácií výhodnejšia. Informačnú činnosť
vrátane poskytovania rešerší z SKP, ale aj z iných informačných zdrojov,
zabezpečuje odbor súborných katalógov UKB.

Internet zmenil všetko, teda aj využívanie SKP a
iných knižničných katalógov, pretože poskytol množstvo rôznorodých kvalitných i
nekvalitných zdrojov informácií a výrazne ovplyvnil správanie používateľov.
Využívanie katalógov postupne klesá. Dnešný používateľ chce všetko rýchlo a
jednoducho. Je všeobecne známe napr. o vysokoškolských študentoch, ktorí
predstavujú vo vedeckých knižniciach najpočetnejšiu skupinu používateľov, že
informačný prieskum nezačínajú v knižničnom katalógu či v knižničnom webe.

Z hľadiska používateľov je dôležitejší oveľa viac obsah
a záber katalógu/databázy ako softvér, informačné technológie či rôzne protokoly.
Používatelia chcú získať informácie bez väčšej námahy, bez špeciálneho
zaškoľovania do funkcií automatizovaného systému a v konečnom dôsledku aj bez
poznania všetkých databáz, ktoré obsahujú to, čo potrebuje.

Problémom je pre nich ovládanie rôznorodej stratégie
rešeršovania. Preto radšej siahajú po často nekvalitných, voľne dostupných
informáciách na internete. Používatelia chcú mať prístup s čo najmenšou námahou
a čo najrýchlejšie. Vyžadujú aj flexibilnosť pri prezentácii rešeršných
výsledkov. Tieto parametre sú priamo úmerné nielen kvalite automatizovaného systému,
ale aj spôsobu jeho použitia a naplnenia. Katalógy obsahujúce množstvo
multiplicitných dát rôznej úrovne (tzv. dirty – špinavé databázy), doplnené
nekvalitným obsahom holdingových záznamov a na množstvo obrazoviek rozloženou
prezentáciou dát, sú odstrašujúcim príkladom. Vyžadujú od používateľa nesmiernu
vytrvalosť a čas na množstvo prezerania obrazoviek/stránok a s tým súvisiacich
nekonečných klikaní, ktoré veľmi často neprivedú k žiadanej informácii. Pri
zobrazení viacerých výsledkov obvykle pozrú prvých desať. Takže už nie sme ani
prekvapení, keď používatelia povedia, že knižničný katalóg je zložitý, resp.
nepotrebujú našu pomoc pri vyhľadávaní (v skutočnosti je to naopak). Pritom trávia
hodiny v internetových študovniach pri surfovaní po internete, ku ktorému prístup
platia knižnice. Nakoniec sa uspokoja s málom, čo tam nájdu.

Je nádej, že nová generácia katalógov v budúcnosti prinesie
nový interface, viac “user friendly”. Ale aj teraz možno urobiť niečo v prospech
používateľov a súčasne aj knižníc. Odstrániť skryté bariéry spočívajúce
napr. v tom, že používatelia často nerozumejú našej terminológii – vyhľadávajte
v registri, prezerajte indexy, kľúčové slová zo záhlavia, expertné vyhľadávanie,
ISSN, ISBN, štandardné čísla, korporácia, geografický kód, názov zdroja,
prezenčne, absenčne, holdingy, lokácie atď.

Čo by sme mohli urobiť v najbližšom čase bez väčšej
námahy a nákladov? Predovšetkým pozrieť sa na katalóg očami používateľa,
opustiť knihovnícky “žargón” a urobiť jednoduchší interface katalógov,
upraviť označovanie polí, prístupov a ich názvy, prezrieť všetky údaje týkajúce
sa vyhľadávania, všetky správy, všetky polia, zobrazovania, chybové správy,
pomocné texty a obrazovky, upraviť ich a zjednodušiť. Využiť pritom názor
používateľov, vytvoriť testovacie skupiny napr. zo študentov i knihovníkov,
vyhodnotiť ich zistenia a výsledky použiť na zmenu interface katalógov. Pravda, čo
je pevne zakódované v systéme, to nezmeníme. Využiť také nástroje, ako je napr.
Primo (produkt Ex Librisu), ktoré pomáhajú používateľom nájsť a získať
informáciu, ktorú potrebujú, podporujú one-step objavovanie a šírenie miestnych i
vzdialených zdrojov informácií a možnosť ich integrovať do inštitucionálnych
portálov, systémov.

Nákladnejším, ale veľmi potrebným prostriedkom zvyšovania
dostupnosti informácií (a tým aj využívania katalógov) sú portálové riešenia,
informačné brány podporené unifikáciou dát, jedinečnými
identifikátormi, otvorenosťou rozhraní a metaprehliadačmi, ktoré agregujú výsledky
a umožňujú ďalšie spracovanie získaných výsledkov. V nich obsiahnutý princíp
jedného prístupu, možnosť použiť jedno rozhranie na vstup do viacerých
báz/katalógov a iných informačných zdrojov najviac vyhovuje používateľským
potrebám. Je to aj prístup k riešeniu heterogénnosti používaných automatizovaných
systémov za predpokladu dodržania princípov interoperability. Existujúcu
heterogénnosť systémov implementovaných v knižniciach (ARL, Clavius, Proflib,
Dawinci, ALEPH, Daimon , Virtua, OLIB, Winisis, Tinlib, Libris, KIS MASK a rôzne vlastné
systémy) nemožno ignorovať a treba s ňou pri modifikácii informačnej
infraštruktúry počítať. Riešením určite nie je striktne centralistický princíp
založený na zásade jedinej bázy, v ktorej sa má “zísť” väčšina knižníc a
tu si budovať “svoj” lokálny katalóg.

Viaceré krajiny princíp jediného prístupu napr. ku katalógom
už vyriešili – buď použitím informačnej technológie typu informačná brána
(napr. Česko), alebo aj prostredníctvom súborného katalógu spájajúceho v sebe
účelne centralizovanú i virtuálnu formu (napr. Poľsko v systéme Virtua). Niektoré
slovenské snahy o vytvorenie informačných brán sú pozitívnym javom, ale zatiaľ sú
obmedzené inštitucionálne a nedosahujú parametre medzinárodne overených
technológií. Záujem knižníc o portálové riešenie je značný. Z účastníkov
prieskumu až 82 % inštitúcií vlastniacich automatizovaný katalóg prejavilo takýto
záujem. Prieskum však súčasne ukázal aj istý deficit v uplatňovaní
medzinárodných štandardov, bibliografických. formátov a katalogizačných pravidiel,
kde je situácia menej ružová a treba ju urýchlene riešiť.

Prepojenie knižníc, ich katalógov vrátane súborných
katalógov a iných dostupných zdrojov prostredníctvom jednotného používateľského
rozhrania možno považovať za rozhodujúcu úlohu najbližšieho obdobia. Od jej
zvládnutia sa bude odvíjať spokojnosť používateľov a v závislosti od toho aj
postavenie knižníc v spoločnosti. S riešením takto formulovanej úlohy počíta aj
stratégia rozvoja knihovníctva do roku 2013⁷, ale bez
určenia konkrétneho riešiteľa a vymedzenia finančných prostriedkov.

”Rozširovať a skvalitňovať informačný systém
súborného katalógu periodík ako základný informačný zdroj o dostupnosti periodík
v knižniciach SR a nástroj kooperatívnej katalogizácie.” ⁸

Úloha pre najbližšie obdobie je jasná. Dlhoročné
skúsenosti a poznatky z prieskumu, ktoré poskytujú pomerne ucelený obraz o situácii v
oblasti tvorby a spracovania fondov periodických dokumentov v knižniciach SR,
využívania automatizovaných systémov a informačných zdrojov, dovolia postupovať
cielene pri rozširovaní kooperatívnej katalogizácie, organizovaní odborných
podujatí a metodickej pomoci. Zo získaných údajov vyplýva, že prístupu knižníc k
spracovaniu periodických dokumentov treba venovať zvýšenú pozornosť a zintenzívniť
metodické pôsobenie v celej šírke (od akvizície, cez spracovanie po využívanie
informačných zdrojov). Záujemcov o kooperatívnu katalogizáciu v SKP bude UKB naďalej
informovať o podmienkach a školiť na prácu s klientom Virtua v SKP. Pre kooperatívnu
katalogizáciu je však prvoradé dosiahnutie jednotnej verzie systému Virtua, čo v dobe
distribúcie tohto čísla už možno bude. Súčasne však máme informácie, že
vyššia verzia systému Virtua (48) je menej kvalitná a nedovoľuje použiť už
vypracované doplnky – napr. “vizitky” umožňujúce prepojenie sa do webových
stránok vybranej inštitúcie priamo z SKP. To bude krok späť.

Súborný katalóg periodík je jeden z kamienkov v mozaike
informačných zdrojov vytváranej knižnicami SR. V priebehu rokov sa prispôsoboval
potrebám a požiadavkám používateľov, medzinárodným štandardom, daným možnostiam
a automatizovaným systémom. V poslednom období sa prispôsobil systému Virtua,
aplikuje centrálne spracovanie s istou mierou kooperatívnej katalogizácie.

Iste nie. Vývoj vo svete smeruje inam. Krajné názory
hovoria o potrebe zrušenia, ba priam absolútnej nepotrebnosti informačných zdrojov
typu katalóg, t. j. vrátane bibliografií už v súčasnosti a o ich náhrade
internetovými zdrojmi. Napriek tomu aj vo vyspelých krajinách majú súborné
katalógy typu SKP stále svoje miesto. Zatiaľ veríme na možnosť vzájomnej
koexistencie rôznych informačných zdrojov, ale aj na postupnú zmenu v prospech
virtuálnych katalógov a iných zdrojov. Bolo by predsa naivné domnievať sa, že SKP
bude večným informačným zdrojom o periodikách.

Čaká nás ťažká úloha – obhájenie a rozvoj činnosti a
služieb knižníc, priblíženie sa používateľom a ich predstavám. Okrem
prehodnotenia smerovania v oblasti súborných katalógov bude potrebné napr. zvládnuť
nové pravidlá katalogizácie – RDA⁹, o ktorých sa v
zahraničí usilovne diskutuje, organizujú sa semináre, no u nás sa zatiaľ diskusia
nerozvinula. Preto považujeme za účelné obnoviť oficiálne platformy, ktoré sa akosi
”odmlčali” – Ústredná knižnica rada a Koordinačná rada pre súborný katalóg
SR. Rozhodovanie o závažných otázkach slovenských knižníc vyžaduje celoštátnu
platformu. Na šťastie knižníc zostáva tu a aktívne pracuje Slovenská asociácia
knižníc, ktorá je však dobrovoľné a otvorené záujmové združenie verejne
prístupných knižníc. Problematika katalogizácie, katalógov si vyžaduje celoštátne
riešenia bez ohľadu na používaný automatizovaný systém. Preto by bolo určite
vhodné vytvoriť celoštátnu skupinu, komisiu pre otázky katalogizácie, opätovne
rozvinúť užšiu spoluprácu, aktívnu odbornú a aj polemickú diskusiu, a to nielen v
rámci knižníc zapojených do KIS3G.

Knižnice ako sociálne a kultúrne inštitúcie majú podporovať
rozvoj a existenciu informačnej infraštruktúry krajiny aj kvalitnými informačnými
zdrojmi vyhovujúcimi potrebám používateľov. Znamená to zmierniť tak technologické
ako aj humanitné disproporcie v oblasti knihovníctva¹⁰,
pritom využiť a vhodne skĺbiť existujúci potenciál knižníc v oblasti
dokumentového bohatstva s kvalitnými informačnými technológiami vo sfére ešte
celkom nezničeného fenoménu vzájomnej spolupráce a stále vysokej miery
“mentálnej” interoperability slovenských knihovníkov. To je v plnej miere
zakomponované aj v stratégii rozvoja knihovníctva do roku 2013. Skúsme tieto zámery
nielen deklarovať, ale aj skutočne naplniť spoločným úsilím a zvýšením úrovne
vzájomného rešpektovania sa a akceptovania požiadaviek našich používateľov.

1 CEZL – Celoštátna evidencia
zahraničnej literatúry ; ASSKP – Automatizovaný systém súborného katalógu
periodík ; KZP – Katalóg zahraničných periodík ; SKP – Súborný katalóg
periodík

2 Do r. 1993 vyše tisíc československých
knižníc

3 Do r. 2000 bola v platnosti vyhláška
č.110/1965 Zb. o evidencii zahraničnej literatúry, ktorý ukladala UKB povinnosť
budovať súborné katalógy v celoštátnom meradle.

4 Zákon č. 183/2000, par.

5 Roku 2003 získal projekt SKP ocenenie
medzinárodnej konferencie INFORUM v Prahe.

6 Adresár knižníc a informačných
inštitúcií SR. – Bratislava : UKB 2008. – 285 s.

7 Úloha 1.2.7 Riešiť virtuálne prepojenie
a využívanie katalógov a informačných zdrojov v heterogénnych systémoch v
knižniciach, archívoch, univerzitách, múzeách, výskumných pracoviskách s cieľom
dosiahnuť väčšie zblíženie a súčinnosť všetkých pamäťových inštitúcií.

8 Stratégia rozvoja slovenského
knihovníctva na roky 2008 – 2013 schválená uznesením vlády SR č. 943 zo 7. 12.
2007, Strategická úloha č. 1 Informatizácia knižníc, cieľ 1.2, priorita 1.2.6

9 Resource Description and Access

10 Bellérová, B.: Informačné systémy a
my. In ITlib. Informačné technológie a knižnice, č. 2 (2008), s. 3. ISSN
1335-793X.