Štandardy verejných knižníc v Slovenskej republike
Zo seminárov a konferencií|
Približne pred poldruha rokom predstavila odborná skupina pre tvorbu štandardov verejných knižníc slovenskej knihovníckej verejnosti ich prvú etapu, koncom uplynulého roka vedúca odbornej skupiny prezentovala dovtedajšie výsledky jej úsilia vo Varšave na obdobnej konferencii, ako je slovenská konferencia Meranie výkonov knižníc – benchmarking. Ako skupina už na začiatku svojej práce deklarovala, jej cieľom bolo sformulovať v 1. časti indikátory podmieňujúce výkony verejných knižníc. Vzhľadom na skutočnosť, že knižnice sú financované z verejných zdrojov, ale vykazujú značné rozdiely v štatisticky sledovaných i prepočtových ukazovateľoch, bolo zámerom na dosiahnutie určitej optimalizácie v 2. časti štandardov definovať niekoľko hlavných výkonových indikátorov v kontexte s normou ISO 11620 Ukazovatele výkonu knižníc. Navrhnuté štandardy by mali byť vydané ako odporúčajúci materiál vo forme metodického pokynu Ministerstva kultúry SR, ktoré zvažuje začleniť plnenie štandardov do svojho grantového systému. Do 1. časti štandardov boli zahrnuli nasledujúce indikátory:
Ukázalo sa, že pomalšie tempo prác, než bolo plánované, bolo užitočné, pretože na základe štatistických údajov za rok 2007 odborná skupina uskutočnila neoficiálne hodnotenie plnenia 1. etapy štandardov, z toho prírastky kúpou a finančné prostriedky na knižničné fondy aj percentuálne, spracované do tabuliek, sprístupnených na InfoLibe. Na základe tohto hodnotenia navrhla určité korekcie v mechanizme výpočtu týchto dvoch ukazovateľov: k. j. získaných kúpou a finančných prostriedkov na nákup knižničných fondov. Považujeme za potrebné pripomenúť osobitosť regionálnych knižníc v Kremnici a vo Svidníku. Pri stanovovaní štandardu prírastku pre knižnicu v Kremnici odborná skupina nevychádzala z počtu obyvateľov, ale zo skutočnosti dosiahnutej v roku 2005. Túto už v roku 2007 knižnica síce nedosiahla, ale prepočtovým mechanizmom použitým na ostatné regionálne knižnice ukazovateľ prekročila, preto v príslušnej tabuľke sú uvedené dve čísla. Čo sa týka regionálnej knižnice vo Svidníku, ktorá bibliobusmi zabezpečuje knižničnú obsluhu aj pre obyvateľov daného regiónu, sme toho názoru, že v prepočtoch by sa nemalo operovať počtom obyvateľov sídla tejto knižnice, ale počtom servisnej populácie, t. j. súčtom počtu obyvateľov sídla regionálnej knižnice a počtu obyvateľov obsluhovaných obcí. Navrhovaný štandard prírastku k. j. kúpou ako jediná z regionálnych knižníc prekročila v roku 2007 Malokarpatská knižnica v Pezinku, žiadna iná regionálna knižnica tento indikátor nenaplnila, hoci niektoré knižnice sa objemom finančných prostriedkov na nákup fondov priblížili k pôvodne navrhovanej sume. Na základe reálnej situácie sme usúdili, že v horizonte viacerých rokov sa pôvodne navrhnutý štandard k. j. kúpou pre kategórie knižníc s vyšším počtom obyvateľov (od kategórie 40 – 60 000 obyvateľov) javí ako nereálny, a to i napriek tomu, že predstavuje iba asi 60 % štandardu IFLA, preto bol navrhnutý nový mechanizmus výpočtu, t. j. postupné znižovanie počtu k. j. na obyvateľa. Nakoniec aj Smernice IFLA/UNESCO Služby verejných knižníc diferencujú ročný prírastok fondu vo väzbe na počet obyvateľov: stúpajúci počet obyvateľov – klesajúci počet prírastkov. Hodnotením a porovnaním plnenia prírastkov knižničných fondov a finančných prostriedkov sa ukázala značná disproporcia medzi týmito dvoma indikátormi, hoci (alebo práve preto) pri stanovovaní sumy 200 Sk na 1 k. j. sme vychádzali zo spriemerovanej hodnoty za rok 2005, ktorá sa ukázala ako nedostačujúca. Preto je teraz navrhnutá suma 300 Sk na 1 k. j. a opäť v sebe zahŕňa aj prostriedky na periodickú tlač. Navrhovaná čiastka 300 Sk vzišla na základe zhodnotenia a porovnania priemernej sumy za 1 k. j. v jednotlivých veľkostných kategóriách v roku 2007, kde v knižniciach s malým nákupom presahovala 300 Sk, v knižniciach s lepším nákupom sa k tejto čiastke viac alebo menej približovala. Na základe tohto hodnotenia boli navrhnuté určité korekcie v mechanizme výpočtu týchto dvoch ukazovateľov: k. j. získaných kúpou a finančných prostriedkov na nákup knižničných fondov. Aby nebolo potrebné každoročne robiť úpravu sumy na nákup KF, do metodického pokynu MK SR tento ukazovateľ doplníme o určitý ročný inflačný koeficient. V porovnaní ďalších ukazovateľov so skutočnosťou roku 2007, konkrétne počtu odoberaných titulov periodík, počtu PC s internetom pre verejnosť, ktorého plneniu významne napomohla temer plošná implementácia v rámci projektu Verejný internet v knižniciach SR, ďalej počtu prevádzkových hodín a študijných miest môžeme sledovať, že viaceré regionálne knižnice ten-ktorý ukazovateľ prekračujú, iné zas nespĺňajú, resp. niektoré sú hlboko pod navrhovaným ukazovateľom. Osobitne nás zaujímalo plnenie odporúčaného rozsahu prevádzkových hodín pre verejnosť, pretože ho považujeme za jeden z rozhodujúcich faktorov pre optimálne knižnično-informačné služby. Knižnice prvých dvoch veľkostných kategórií navrhovaný počet prevádzkových hodín dosahujú, resp. prekračujú, v kategóriách 20 – 40 000 a 40 – 60 000 obyvateľov ho väčšina knižníc plní, v kategórii 60 – 100 000 obyvateľov už väčšina knižníc počet prevádzkových hodín neplní a v poslednej veľkostnej kategórii neplní tento ukazovateľ ani jedna knižnica. Je evidentné, že rozsah prevádzkových hodín pre verejnosť súvisí predovšetkým s personálnym vybavením jednotlivých knižníc, ktoré je možné porovnať v tabuľke prepočtov na 1 zamestnanca vykonávajúceho knihovnícke činnosti (ZVKČ), najmä počet obyvateľov ako potenciálnych používateľov na 1 ZVKČ (pozri InfoLib). V kategóriách s vyšším počtom obyvateľov dosahuje počet potenciálnych používateľov niekoľkonásobok počtu na jedného zamestnanca, než v knižniciach nižších veľkostných kategórií. Druhá vec je, že počet zamestnancov automaticky nedeterminuje výkonnosť, čo môžeme sledovať v prepočtoch jednotlivých výkonov na jedného zamestnanca tej-ktorej knižnice. Keď sme rozmýšľali, ako stanoviť mechanizmus odporúčaní pre indikátory 1. etapy štandardov, napriek tomu, že sme vedeli o priepastných rozdieloch vo výkonoch regionálnych knižníc nielen v celoslovenskom meradle, ale aj medzi knižnicami v rámci jedného regiónu, netušili sme, o čo zložitejšie bude hľadať spôsob, ako vniesť určitú formu optimalizácie do výkonových štandardov obsiahnutých v návrhu 2. etapy. Prostredníctvom krajských knižníc, ale aj na InfoLibe sme sprístupnili nami navrhnuté ukazovatele výkonu, na ktorých výber zareagovali iba dve knižnice. Ako podklad na sformulovanie indikátorov sme vykonali obrovské množstvo rôznych výkonových a finančných prepočtov na každú regionálnu knižnicu, niektoré prepočtové údaje sme čerpali z ročenky na webe Ministerstva kultúry SR, údaje o bratislavských verejných knižniciach z webu Mestskej knižnice Bratislava, a to podľa druhu ukazovateľa buď na 1 zamestnanca vykonávajúceho knihovnícke činnosti, na obyvateľa, resp. oba prepočty, v niektorých ukazovateľoch ako pomocný údaj aj prepočty na používateľa a návštevníka. S vedomím veľkých výkonových rozpätí, nie vždy súvisiacich s počtom zamestnancov a finančnými prostriedkami najmä na nákup knižničných fondov, sme v záujme objektivity nesledovali len štandardné ukazovatele týkajúce sa používateľov a výpožičiek, ale uskutočnili sme prepočty výstupov ďalších významných odborných činností na 1 ZVKČ, t. j. celkový počet MVS, bibliografií (s vedomím, že štatistika nerozlišuje náročnosť jednotlivých bibliografií a zahrňuje rovnako rozsiahle publikácie, ako napríklad aj menej náročné bibliografické letáky). V troch regionálnych knižniciach Prešovského kraja (Poprad, Prešov a Svidník) sme v absolútnych číslach i v prepočtoch na zamestnanca z vykazovaného počtu zamestnancov odpočítali počet zamestnancov, ktorí, ak možno použiť tento termín, sú zapožičiavaní do mestských knižníc v kraji. K počtu zamestnancov vykonávajúcich knihovnícke činnosti ešte jedna poznámka: podľa usmernenia sa v štatistickom výkaze za rok 2007 mali v ZVKČ vykazovať aj riaditelia knižníc. Odhliadnuc od toho, že podľa nášho názoru funkcia riaditeľa náplňou práce do zamestnancov vykonávajúcich knihovnícke činnosti nesedí, sme si námatkovo porovnali ich počty za rok 2006 a 2007. Zistili sme, že vykazovaný počet zamestnancov vykonávajúcich knihovnícke činnosti sa v niektorých knižniciach nezmenil, z čoho usudzujeme, že ak neznížili počet knihovníkov, tak riaditeľov do ich počtu ZVKČ v uplynulom roku nezahrnuli. Táto skutočnosť môže do istej miery znižovať relevantnosť prepočtov. Do druhej etapy štandardov sme pôvodne navrhovali tieto indikátory výkonu:
Uvedomujeme si, že dotácia zriaďovateľa na obyvateľa by obsahovo patrila do 1. etapy, ale v čase jej prípravy sa nám rozsah ukazovateľov javil ako dostačujúci. V prepočtovej tabuľke o finančných prostriedkoch a nákladoch sú v tomto prepočte evidentné markantné rozdiely medzi jednotlivými regionálnymi knižnicami, z čoho, ale aj z rozdielnych výkonov potom vyplývajú značne diferencované prepočty nákladov na 1 výpožičku a na 1 používateľa. Berieme do úvahy, že určitá časť nákladov je nevyhnutná v každej knižnici bez ohľadu na jej veľkosť, používateľské zázemie a ďalšie faktory, preto je tento prepočet logicky v menších mestách vyšší a s narastajúcim počtom obyvateľov klesá. Napriek tomu sa tento pokles podľa nášho názoru nejaví v každej knižnici ako optimálny a také výrazné rozdiely opodstatnené. Na objektivizáciu dotácie zriaďovateľa na 1 obyvateľa a sformulovanie relatívne logickej čiastky sme investovali značné úsilie. Neberúc do úvahy, či má knižnica optimálny počet zamestnancov vykonávajúcich knihovnícke činnosti alebo nie, sme napočítali objem osobných nákladov (mzdy a odvody), sumu použitú na nákup knižničných fondov a zvyšujúca čiastka predstavovala ostatné náklady na prevádzku, ktorá bola v jednotlivých regionálnych knižniciach v rozpätí od 400 tis. po 3,5 milióna Sk. Rovnako sme vypočítali percento príjmov z knižničnej činnosti z výnosov – opäť obrovské rozdiely od asi 3 do 16 %. Nakoniec sme po mnohých výpočtoch usúdili, že nie je v našich silách objektívne zhodnotiť relevantnosť výšky prevádzkových nákladov jednotlivých knižníc v celoslovenskom meradle, preto sme tento indikátor z druhej etapy vypustili. Keďže náklady na výpožičku a používateľa, ako sme už spomenuli aj v súvislosti s výkonnosťou knižnice, sa odvíjajú od výšky dotácie, z rovnakého dôvodu sme nemohli sformulovať štandardizované náklady na výpožičku a používateľa. Táto otázka môže byť riešená na úrovni krajov, ktoré majú dostatok informácií na posúdenie svojej dotačnej politiky a nákladovosti svojich organizácií v kontexte s objektívne diferencovanými podmienkami jednotlivých knižníc v kraji. Na základe vykázaných údajov o príjmoch z knižničnej činnosti a ich percentuálneho hodnotenia si však dovolíme poznamenať, že niektoré knižnice by sa nemali spoliehať len na dotáciu zriaďovateľa, ale pousilovať sa o ich zvýšenie, nie však na úkor používateľov. Pri celkovo nedostačujúcich súčasných dotáciách zriaďovateľov dosahovať ročný príjem 160 – 200 tis. Sk sa javí ako neadekvátne. Pôvodne nami navrhnutý indikátor – počet kultúrnych a vzdelávacích podujatí na 1 000 obyvateľov – napriek tomu, že vykazuje značne rozdielne hodnoty, sme tiež eliminovali. Usúdili sme, že je to doplnková činnosť slúžiaca knižniciam na vlastnú propagáciu a podporu záujmu o využívanie ich služieb, preto by si mieru týchto aktivít mali individuálne zvážiť samotné knižnice. Na podnet niektorej z knižníc, ktoré reagovali na 1. etapu štandardov, sme dodatočne zvažovali aj o zadefinovaní počtu zamestnancov vykonávajúcich knihovnícke činnosti. Neskôr sme však od tohto zámeru upustili, pretože je nepriamo definovaný počtom výpožičiek na 1 zamestnanca vykonávajúceho knihovnícke činnosti (ZVKČ), odvodiť sa dá aj z počtu obyvateľov na 1 ZVKČ. Takže pre 2. etapu navrhujeme tieto indikátory výkonu:
Vzhľadom na obrovskú diferenciáciu výkonov jednotlivých knižníc, ktorá – ako sme už viackrát spomenuli – nesúvisí len s personálnym a finančným zabezpečením knižníc, nebolo možné nájsť jednotné odporúčanie ani v rámci jednotlivých veľkostných kategórií. Časť knižníc bola hlboko pod nejakým spriemerovaným číslom a časť ho naopak výrazne prekračovala. Z tohto dôvodu sme spracovali pri väčšine indikátorov vo väčšine veľkostných kategórií návrhy do 2 úrovní s vedomím, že určité knižnice budú musieť pridať, aby dosiahli aj tú nižšiu úroveň, a časť knižníc bude svojimi výkonmi presahovať aj zadefinovanú vyššiu úroveň. Jediný indikátor, ktorý je okrem najväčšej veľkostnej kategórie zhodný pre všetky kategórie v oboch úrovniach, je počet výpožičiek na 1 ZVKČ, a to 16 000, pretože sme presvedčení, že keď viacero knižníc – či v menších alebo väčších lokalitách – dokáže okrem ostatných odborných činností dosahovať vyše 20 000 výpožičiek na 1 knihovníka, že navrhovaný počet 16 000 výpožičiek je dosiahnuteľný aj v tých knižniciach, ktoré v súčasnosti dosahujú polovičný výkon, najmä ak nie je kompenzovaný vyššou aktivitou v ostatných odborných činnostiach. Tak ako v iných prepočtoch, aj obrat knižničných fondov v niektorých knižniciach dosahuje násobok obratu iných knižníc. Okrem stále pertraktovanej rozdielnej výkonnosti na tento prepočet vplýva aj diferencovaný rozsah knižničných fondov či už v absolútnom čísle alebo v prepočte na obyvateľa. Keďže nemáme zadefinované odporúčanie počtu k. j. na obyvateľa, pričom sa nedomnievame, že vyšší počet znamená aj vyššiu kvalitu fondu, aj navrhované čísla vychádzajú skôr z reality ako z nejakých logických princípov.
Na prvý pohľad sa javilo, že keď máme štandardizovaný ročný prírastok knižničných fondov získaných kúpou, nebude zložité určiť percento ich obnovy. Opak je pravdou, pretože norma ISO 11620 nedefinuje spôsob výpočtu obnovy fondu, a preto nami sformulovaný prepočet ako percento kúpou nadobudnutých k. j. z celkového počtu, nereflektujúc jeho úbytky, nemusí byť celkom správny a zároveň opäť súvisí s celkovým objemom knižničného fondu. Toľko k navrhovaným štandardom pre regionálne knižnice a najväčšie verejné knižnice Bratislavy. Zhodnotiť plnenie 1. časti štandardov mestskými a obecnými knižnicami rovnakým spôsobom ako pri regionálnych knižniciach nebolo reálne možné, pretože štatistika nerozčleňuje tieto typy knižníc podľa počtu obyvateľov, nehovoriac o tom, že sme si dosť neuvážene zrušili vykazovanie počtu potenciálnych používateľov na rok 2007. Z tohto dôvodu sme mohli prezentovať len spriemerované hodnotenie v rámci jednotlivých typov knižníc s tým, že v prepočtoch na obyvateľa sme museli vychádzať z údajov o počte potenciálnych používateľov za rok 2006. Pri relatívne malých medziročných populačných výkyvoch by v tom nebol zásadný problém, ale vykazovaním počtu prevádzkových hodín za rok 2007 došlo k presunu niektorých knižníc z kategórie profesionalizovaných do kategórie neprofesionalizovaných knižníc a opačne. V kontexte s tým by sa mal presúvať aj počet obyvateľov, preto tieto prepočty na obyvateľa nemôžu byť dostatočne presné. Navrhované štandardy sú s ohľadom na uvedené definované nie podľa veľkostných kategórií, ale podľa typov knižníc. Tu sme tiež upravili počet k. j. kúpou a sumu za k. j., ale iným prepočtovým mechanizmom než pri regionálnych knižniciach. Náš úzky pracovný tím je presvedčený o tom, že v 2. etape štandardov to už nie je o tom, čo prevažne od zriaďovateľov očakávame, ale skôr o tom, čo vyprodukujeme, a preto odozva bude väčšia ako pri ich 1. etape. Vaše reakcie, pripomienky, doplňujúce alebo pozmeňujúce návrhy – veríme, že vyjadrujúce komplexnejší pohľad, nielen zorný uhol samotnej knižnice – môžete adresovať buď priamo vedúcej odbornej skupiny, alebo v diskusnom fóre na portáli InfoLib.
Mária Balkóciová |
