|
Úvodné zamyslenie
Internet má svojho patróna. Oficiálneho, priamo Vatikánom
uznaného. Svätého Izidora… Aj so svojou oficiálnou modlitbou a s (predpokladám
neoficiálnou) štvorstrofovou výzvou či prosbou o pomoc, miestami vskutku vtipnou… A
to už od roku 2002. Modlitba vraj má uchrániť bádateľa a surfera pred nástrahami
internetu… Oficiálna latinská a od septembra 2008 už aj slovenská modlitbička
chráni pred „nepatričným“ obsahom na webe. Tá vtipnejšia a dlhšia žiada o
trpezlivosť pre zúfalca, ktorému padol systém na počítači, zavalil ho spam a
vírusy, nedokáže nájsť informáciu, ktorú práve potrebuje… a dovolím si
odcitovať záver apelovania na Izidora v origináli (celý text na http://diosef.org/isidore/):
When downloads fail, when disks erase,
when life-work’s lost in cyberspace,
remind us in our dire frustration:
The goal here is communication.
“Oh, heed our pleas (but don’t keep score) –
pray for us, St. Isidore!”
„The goal here is communication“… Cieľom je komunikácia…
Keď nás bude vytáčať Error 404, ochráni naše psychické
zdravie Izidor. Kto nás však ochráni, keď obsah, ktorý sme hľadali, nájdeme? A
budeme ho chcieť použiť? Nájsť, dostať sa do plného textu bez poplatkov, čakania a
pýtania povolení? Dokonca si text uložiť na svoj disk, odcitovať časť alebo
použiť možno väčšinu do textu „svojej“ publikácie? Upraviť ho podľa svojich
potrieb a predstáv? Stiahnuť si a na ilustráciu použiť obrázok vytvorený alebo
nafotený niekým iným? Mali by to umožniť slobodné licencie.
Slobodné licencie
Slobodné licencie existujú a teoreticky dokážu na jednej strane
ochrániť a na druhej strane voľne ponúknuť takzvané slobodné kultúrne diela.
Slobodné kultúrna diela sú diela či reprezentácie, ktoré je
umožnené komukoľvek slobodne študovať, používať, kopírovať a/alebo modifikovať
na akýkoľvek účel. Zároveň pre ne zostávajú zachované isté prípustné
obmedzenia, ktoré rešpektujú a chránia tieto základné slobody. Slobodné licencie
následne môžu slúžiť na právnu ochranu štatútu slobodného diela (http://freedomdefined.org/Definition/Sk).
Definícia pre slobodné kultúrne dielo spomína všeobecne známy
fakt, že spoločenský a technologický rozvoj umožňuje čoraz väčšej časti
ľudstva získavať, vytvárať, upravovať, publikovať a šíriť rozličné druhy diel.
Patria sem umelecké diela, vedecké a vzdelávacie materiály, softvér, články. Inak
povedané čokoľvek, čo môže byť reprezentované v digitálnej podobe. S cieľom
využiť tieto nové možnosti a vytvoriť bohatstvo kolektívne znovu použiteľných
diel vzniklo mnoho komunít, rozdelených podľa typu diela. Spája ich však rovnaká
myšlienka – umožniť šírenie, opakované využívanie a kreatívne rozvíjanie
existujúcich diel. Pretože čím je znovupoužitie a rozvoj diel jednoduchší, tým
viac sa obohacuje kultúra (česť výnimkám).
Na zaistenie plynulého chodu tohto systému je potrebné, aby
autorské diela boli slobodné, pričom slobodou sa myslí:
- sloboda používať dielo a využívať výhody plynúce z
jeho použitia,
- sloboda študovať dielo a uplatňovať znalosti z neho
získané,
- sloboda vytvárať a šíriť kópie informácie či
reprezentácie – celku alebo časti,
- sloboda meniť a vylepšovať dielo a šíriť odvodené
diela.
Ako hovorí samotný slovenský recenzovaný preklad definície
slobodného kultúrneho diela, „vo väčšine krajín sa však tieto slobody
nevynucujú, ale potláčajú prostredníctvom zákonov, ktoré sa všeobecne označujú
ako autorské zákony. V týchto zákonoch sa autori považujú za božských tvorcov a
priznáva sa im výlučné právo určovať spôsoby, akými sa >ich obsah< smie
používať. Tento monopol bráni rozkvetu kultúry a neprospieva ani tak ekonomickej
situácii autorov, ako chráni obchodný model najväčších vydavateľstiev. Napriek
týmto zákonom môžu autori svoje dielo uvoľniť ako slobodné, ak si zvolia zo
širokej palety právnych dokumentov, ktoré sú známe ako slobodné licencie. Voľba
slobodnej licencie neznamená pre autora stratu všetkých jeho práv, ale poskytuje
komukoľvek vyššie vymenované slobody“ (http://freedomdefined.org/Definition/Sk).
Je to síce dosť kvetnaté a prifarbené rozšírenie anglického originálu, ale nech.
Originál je omnoho umiernenejší: „If authors do not take action, their works are
covered by existing copyright laws, which severely limit what others can and cannot do.
Authors can make their works free by choosing among a number of legal documents known as
licenses. For an author, choosing to put their work under a free license does not mean
that they lose all their rights, but it gives to anyone the freedoms listed above…“ (http://freedomdefined.org/Definition).
Iniciatívy určujúce „vlastné pravidlá“ sprístupňovania a
nakladania s dielami existujú pre všetky typy dokumentov a produktov využívaných a
vznikajúcich v elektronickom prostredí (softvér, zvukový, obrazový, textový
dokument). Creative Commons, Copyleft, GNU, GPL, Open Knowledge, Open Source, Public
Domain… Prekrývajú sa a vzájomne odvodzujú, podporujú alebo kombinujú…
Digitalizovať, archivovať, uchovávať?
Stále si myslíte, že vôbec nie je potrebné upraviť, doplniť
či prepracovať autorský zákon? Ak áno, tak si pozrite pár problémov, ktoré sa
objavia pri snahe skombinovať autorské právo a digitálnu ochranu. (Len tak na okraj,
slovenský Autorský zákon nepozná pojem online elektronický dokument či dielo v
elektronickej podobe. Zákon o povinných výtlačkoch pozná dielo pôvodne vydané v
elektronickej podobe, bližšie ho nešpecifikuje. Zasvätení vedia, že ide o vydanie na
pevnom nosiči a nie o sprístupnenie online, na internete.)
Hneď prvým zádrhom je samotná digitálna ochrana ako taká.
Nutne sa dotýka využívania jedného alebo viacerých exkluzívnych práv autora alebo
iného držiteľa práv. Základom digitálnej ochrany je totiž vytváranie kópií
diela. Následne je na ochranu pred stratou údajov potrebné právo šírenia,
distribuovania digitálnych kópií do viacerých pamäťových inštitúcií alebo na
viacero záložných miest. Právo na prístup k obsahu je potrebné kvôli vytvoreniu
najvhodnejších pravidiel na digitálnu ochranu.
Druhým problémom sú digitálne technológie. Technológie zmenili
spôsob, akým sú diela distribuované a získavané. Nové možnosti vytvárajú
napätie medzi potrebami dlhodobej ochrany a autorskými právami. Predtým sa diela
chránené autorskými právami predávali v hmatateľnej pevnej väzbe („hard copy“).
Knižnice, archívy a iné pamäťové inštitúcie ich mohli získať kúpou na trhu
alebo ako povinný výtlačok, na bežné použitie aj na konzervačné účely. Dnes sa
však množstvo diel nevydáva v tlačenej, hmotnej podobe. Napríklad webové stránky a
rôzne typy používateľmi vytvoreného obsahu dostupné na internete nie sú vytvárané
a sprístupňované pre akvizíciu, ale len na prezretie alebo vypočutie. Tieto diela
nemožno chrániť, pokým ich nemôžeme skopírovať alebo získať iným spôsobom do
digitálneho archívu alebo inej pamäťovej inštitúcie. Ďalšie typy diel, ako
napríklad e-časopisy, sú síce na trhu dostupné, no podmienky ich použitia nemusia
povoľovať vytváranie alebo uchovávanie archívnych kópií.
Povinné výtlačky a výnimky v autorských zákonoch povoľujú
čo-to navyše. Sú to prípady, keď materiál napr. po uplynutí určitej doby
(väčšinou 70 rokov po smrti autora) už nie je chránený copyrightom, a teda je pod
verejnou doménou (public domain; v slovenskom autorskom zákone pojem voľné dielo).
Alebo ak je kopírovanie povolené výnimkou v autorskom zákone či súvisiacich
právnych predpisoch. Táto výnimka sa týka knižníc, archívov či iných
pamäťových inštitúcií. Ďalšou možnosťou je získanie dokumentov prostredníctvom
práva povinného výtlačku. Digitálna ochrana nemusí spôsobovať problémy, ak ju
zabezpečuje vlastník autorských práv na dielo alebo je zabezpečovaná s povolením
držiteľa práv (International, 2008).
Na Slovensku však nie sú pamäťové inštitúcie s ohľadom na
pôvodné digitálne (elektronické) diela „za vodou“. O potrebe novelizácie troch
zákonov – o povinných výtlačkoch, autorského aj tlačového – sa doteraz písalo
v Bulletine UKB 1/2006 a v ITlib-e 2/2007. Z
knižničnej praxe tiež vieme, že aj mnohí čitatelia a používatelia, autori nových
obsahov a diel si nie vždy robia ťažkú hlavu z autorského zákona. Už vôbec nie, ak
ide o internet. Nemusíme sa preto diviť, že iniciatíva sprístupniť svoje diela a
produkty voľne vzišla v podstate z radov programátorov, umelcov, výtvarníkov. Na
príklade Creative Commons si ukážeme, ako to vyzerá v praxi…
Creative Commons
Podľa pánov Fitzgeralda a Atkinsona (Fitzgerald – Atkinson,
2008) prebieha medzi zábavným priemyslom a používateľmi obsahu „tichá vojna“.
Zábavný priemysel (t. j. priemysel s autorskými právami zastávajúci „víziu
súkromného vlastníctva“) argumentuje, že v stávke je integrita vlastníckych práv
a miliardy dolárov. Druhá strana (t. j. používatelia obsahu s „víziou verejných
pravidiel“) tvrdí, že by vlastnícke práva nemali priemyslu umožňovať zablokovať
prístup k obsahu a kontrolovať ceny. Vojnu o autorské práva možno podľa okolností
posunúť na diskusie o prístupe k informáciám. A človek má (v Amerike aj na
Slovensku) zákonné právo na informácie a na prístup k nim.
Nápad vytvoriť licencie Creative Commons (CC) skrsol aj v hlave
pána Lawrenca Lessiga, ktorý so svojím tímom založil v roku 2001 celosvetovú
organizáciu Creative Commons. CC sa odvíja od myšlienky, že si spoločnosť vytvorí
vlastné pravidlá dostupné každému, vzťahujúce sa na danú krajinu alebo
informácie. Informácia sa potom môže stať voľnou a dostupnou, môže byť zdieľaná
a šírená pre osobný zisk aj pre verejné dobro. To sú výhody zdieľania a prístupu
k informáciám, inšpirované tiež hnutiami pre „open-source“ a „free software“.
CC neútočí na vlastnícke práva. Akceptuje potrebu autorských
práv, no žiada a navrhuje určité regulátory. Ako sa možno dočítať vo Wikipédii
aj na stránke Creative Commons, licencie CC vznikajú kombináciou niekoľkých
základných vlastností, ktoré opisujú, aké práva si chce držiteľ autorských práv
ponechať a akých sa chce vzdať. Existujú štyri základné vlastnosti:
- Attributtion (skratka by): Umožňuje ostatným
rozmnožovať, rozširovať, vystavovať dielo a odvodené diela za podmienky uvedenia
autora.
- Noncommercial (skratka nc): Umožňuje ostatným
rozmnožovať, rozširovať, vystavovať dielo a odvodené diela len na nekomerčné
účely.
- No Derivative Works (skratka nd): Umožňuje
ostatným rozmnožovať, rozširovať, vystavovať dielo len v pôvodnej podobe, nie
odvodené diela.
- Share Alike (skratka sa): Umožňuje ostatným
rozširovať odvodené diela len za podmienky použitia identickej licencie pre odvodené
diela.
Kombináciou týchto podmienok môže teoreticky vzniknúť
šestnásť možných variantov, z nich je však päť nezmyselných (štyri z nich
kombinujú klauzuly nd a sa, ktoré sa navzájom vylučujú, piata
nepoužívaná kombinácia je zverejnenie ako voľné dielo). Licencie sa obvykle
nepoužívajú pre softvér, ale len pre „klasické“ autorské diela (fotografie,
video, zvuk a pod.). Keďže boli pôvodné licencie Creative Commons vytvorené na
základe právneho modelu platného v USA, nie sú vždy presne zlučiteľné s právnym
systémom iných štátov. Použitie amerického modelu bez ohľadu na miestne úpravy
môže spôsobiť, že je licencia neplatná či nevynútiteľná (http://sk.wikipedia.org/wiki/Creative_Commons).
Riešením tohto problému sa zaoberá projekt Creative Commons International (CCi),
ktorý dolaďuje formulácie jednotlivých licencií podľa špecifík konkrétnych
krajín. V súčasnosti pracujú naši západní susedia na českej lokalizácii CC.
Pripomienkovanie prvého návrhu českej verzie CC je už ukončené, hoci zmluvu o
portovaní podpísali až v júni 2008 (http://www.creativecommons.cz/).
Slovensko má dohodu podpísanú od roku 2005, no bohužiaľ,
stojíme na mieste a iniciatíva sa opätovne preberá k životu až teraz, na sklonku
roka 2008.
Creative Commons a autorské práva
Zistiť, či CC môže pomôcť pri riešení problematiky okolo
autorských práv v digitálnej ére, bolo cieľom štúdie M. Kim (Kim, 2007). Vychádza
z toho, že existujú dve súperiace vízie podstaty autorských práv – vízia
súkromného vlastníctva a vízia verejných pravidiel. Vízia súkromného
vlastníctva sa tak nazýva preto, že jej zástancovia veria, že autorské právo
vychádza z prirodzeného práva autorského vlastníctva. Teda že autori, ktorí
vytvoria originálne dielo, si zaslúžia mať na svoje dielo vlastnícke práva.
Dôležitosť a význam vízie súkromného vlastníctva je v súkromných záujmoch
autorov, v možnosti kontrolovať použitie diela chráneného autorským zákonom. Druhá
skupina podporujúca víziu verejných pravidiel naopak zastáva názor, že práva
autorov a sloboda ostatných pri využívaní diela musia byť vyvážené. Táto vízia
sa nazýva víziou verejných pravidiel, pretože zdôrazňuje dôležitosť verejného
záujmu pri prístupe a používaní diela chráneného autorským zákonom. Podčiarkuje
tiež úlohu autorského práva ako záležitosti verejných pravidiel hľadajúcich
vhodnú rovnováhu medzi súkromnými a verejnými záujmami.
Obe vízie boli od počiatkov vývoja autorského práva v rozpore,
konflikt sa vyostril v digitálnej ére. Zástancovia vízie súkromného vlastníctva
dúfali, že technológia umožní držiteľom autorských práv inkasovať poplatky za
každé použitie ich diel. Namiesto toho však mohli pozorovať hromadné porušovanie
autorských práv. Poskytovatelia obsahu, vrátane zábavného a hudobného priemyslu, sa
naliehavo snažia vytvoriť dozorný mechanizmus, ktorý má zabrániť kopírovaniu a tak
ochrániť ich majetok.
Naopak, verejné pravidlá by mali ľudom zabezpečiť možnosť
slobodne tvoriť, používať pramene a kultúru vytvorenú a existujúcu okolo nich.
Miesto všetky práva vyhradené – all rights reserved zvoliť možnosť niektoré
práva vyhradené – some rights reserved, ako to umožňujú vyššie spomínané
licencie CC. Aby však CC splnili svoj účel a vyriešili konflikt medzi dvoma víziami,
musia spĺňať tri podmienky: 1. musia reflektovať spôsoby, akými ľudia vytvárajú
diela; 2. musia zastávať súkromné záujmy tvorcov; 3. musia zastávať verejný
záujem používateľov.
Spĺňa CC tieto predpoklady? Ako možno charakterizovať
používateľov CC licencií a v akom vzťahu sú licencie CC k týmto charakteristikám?
Ktoré súkromné záujmy musia byť ochránené podľa autorov využívajúcich CC
licencie, aby oni sami mohli vytvárať diela? Ako tieto súkromné záujmy, ak vôbec,
spĺňajú licencie CC? Ktoré verejné záujmy, ak vôbec, licencie CC spĺňajú? Práve
na tieto otázky hľadá vo svojej štúdii odpoveď M. Kim (Kim, 2007).
Zástancovia vízie súkromného vlastníctva a ich vzťah k
pravidlám CC možno zhrnúť do troch bodov:
- Podľa ich vyjadrenia nevidia dôvod, prečo by mali chcieť
majitelia obsahu menej ochrany, než im umožňuje zákon.
- Licencie CC podľa nich môžu byť v niektorých prípadoch
užitočné, nemyslia si však, že by držitelia autorských práv na komerčne
použiteľné diela chceli využívať licencie CC.
- To, čo ľudom umožňujú licencie CC – teda vytvoriť si vlastné
autorské práva – bolo vždy uskutočniteľné individuálnymi zmluvami a licenciami v
rámci autorských zákonov.
Nie vždy však boli predstavy zástancov súkromného vlastníctva
a tradičných autorských zákonov v zhode s realitou. Alebo inak povedané, zistenia
vyplývajúce zo štúdie ich predpokladom protirečia.
Tak napríklad, reagujúc na prvý predpoklad zástancov komerčnej
sféry, v skutočnosti niektoré „kategórie“ autorov (majiteľov autorských práv)
nepožadujú plnú ochranu poskytovanú tradičným právom. Licencie CC využívajú
prevažne individuálni autori, používatelia internetu. Volia si rôzne vlastnosti CC
licencie v závislosti od ich rozličných potrieb. Prvky CC licencie zvolené umelcami sa
odlišujú od voľby počítačových profesionálov, učiteľov, študentov či ľudí z
médií. Väčšina z autorov využívajúcich licenciu CC uznáva svoj intelektuálny
záväzok voči ostatným autorom. Bolo pre nich dôležitejšie dovoliť ďalším
autorom vytvárať deriváty z ich originálnych diel v rámci licencií CC, než si
uplatňovať plnú kontrolu v rámci zákonom stanovených autorských práv. To po prvé.
Po druhé pre autorov využívajúcich licencie CC nie je v
konečnom dôsledku finančný zisk z ich diela rozhodujúci. Mnohí z nich tvoria pre
potešenie z tvorby, mnohí svoje práce zdieľajú, pretože veria v zdieľanie. Iní
tvoria, aby získali uznanie medzi ďalšími autormi – svoje diela šíria pod
licenciami CC s cieľom vybudovať si reputáciu. Rozhodne nie je pravda, že by autori
využívajúci CC nevytvárali komerčne úspešné diela. Niektorých opýtaných z radov
umelcov živí len ich tvorba. Licencie CC volia preto, aby uviedli a dostali svoje diela
na trh a následne ich tam speňažili.
Tretí argument zástancov súkromného vlastníctva znel, že vždy
existovala možnosť vytvoriť si vlastné podmienky užívania diela. CC však túto
možnosť rozšírila a sprístupnila jednoduchým spôsobom možnosť voľby každému
autorovi.
Čo dodať na záver?
Podľa ľudí blízkych tímu zloženému z umelcov, itečkárov a
právnikov, ktorý v roku 2005 spustil iniciatívu s portovaním Creative Commons
Slovensko (to znamená zosúladenie CC s legislatívou SR), stojí portovanie minimálne
na dvoch zádrhoch v autorskom zákone. Prvý – zmluva o používaní diela musí byť
oficiálne podpísaná príjemcom. Informácia o podmienkach licencie alebo zakliknutie
„OK“ či „súhlasím“ na webovej stránke nestačí. Druhý problém – podľa
súčasných zákonov musí byť právna subjektivita príjemcu špecifikovaná v zmluve.
Zmluvu nemožno uzavrieť s „verejnosťou“.
Lokalizácia plného licenčného textu do národného jazyka je
bežnou praxou v krajinách, kde autorskoprávna legislatíva používanie tejto a
podobných licenčných schém uznáva. V prípade Českej republiky je používanie
Creative Commons (a podobných licenčných schém) zohľadnené v § 46 odst. 5 a 6
novely autorského zákona č. 216/2006 Sb. Kedy sa to stane na Slovensku?
Zdroje:
Fitzgerald, B. – Atkinson, B. (2008). Copyright: the middle
way. Posted: 16-10-2008 [cit 24. 10. 2008]. Dostupné na World Wide Web: <http://www.creative.org.au/webboard/results.chtml?filename_num=235546>
International (2008). International Study on the Impact of Copyright
Law on Digital Preservation. A joint report of The Library of Congress National
Digital Information Infrastructure and Preservation Program, The Joint Information Systems
Committee, The Open Access to Knowledge (OAK) Law Project, The SURFfoundation. July 2008
[cit. 15. 10. 2008]. Dostupné na World Wide Web: <http://eprints.qut.edu.au/archive/00014035/01/14035.pdf>
Kim, M. (2007). The Creative Commons and copyright protection in
the digital era: Uses of Creative Commons licenses. Journal of Computer-Mediated
Communication. 13(1), article 10 [cit 24. 10. 2008]. Dostupné na World Wide Web: <http://jcmc.indiana.edu/vol13/issue1/kim.html>
http://creativecommons.cz/
http://creativecommons.org/
http://diosef.org/isidore/
http://freedomdefined.org/Definition/Sk
http://freedomdefined.org/Definition
http://www.wikipedia.org
|