Nadstavba e-knižnice – rozšírené informačné služby riadené technológiou a ekonomikou

9. medzinárodná konferencia, 3. – 5. február 2009
(Bielefeld, NSR)

 
V dňoch 3. – 5. februára 2009 sa konala v poradí deviata medzinárodná konferencia s názvom Upgrading the eLibrary – Enhanced Information Services Driven by Technology and Economics (Nadstavba e-knižnice – rozšírené informačné služby riadené technológiou a ekonomikou).

Mestská hala v Bielefelde – miesto konania konferencie

Organizuje sa v dvojročných intervaloch z podnetu Universitätsbibliothek Bielefeld (UBB). Na usporiadaní v tomto roku spolupracovali University of Tilburg, State and University Library, Göttingen a The British Library. Na podujatí sa zúčastnilo viac než 400 špecialistov z 30 krajín celého sveta. Na konferencii odznelo 29 odborných prednášok, 23 firemných prezentácií. Súbežne sa konala výstava 37 dodávateľov informačných technológií, služieb a produktov a prebiehali prezentácie vystavovateľov.

Konferenciu otvorili Friedrich Bode (Ministry of Innovation, Science, Research and Technology, NRW, DE) a Michael Höppner, riaditeľ UBB, ktorý poukázali na dramatické zmeny informačného prostredia a informačného správania vyvolané novými technológiami. E-knižnice sa úspešne etablovali v oblasti vedy a výskumu. 70 % akademickej komunity využíva Google, 80 % dôveruje Wikipédii. Priebežne sa objavujú nové ponuky informačných služieb a prameňov, čo si vyžaduje zmeny v informačnom manažmente. Vývoj sa orientuje na vnútorné a kontextové obohacovanie informačného obsahu.

Budúcnosť majú dva základné typy knižníc: 1. vedecká knižnica s klasickým fondom ukrytým za solídnou bránou a 2. virtuálna knižnica s vyhľadávacím strojom skrytým za portálom.

Sijbolt J. Noorda (European University Association, Open Access Working Group, UK) v úvodnom príspevku Európske univerzity a otvorený prístup prirovnal ideu otvoreného prístupu k zakladaniu verejných knižníc v dávnych časoch. Digitálny vek si žiada nové pravidlá a formy riadenia, nové usporiadanie v oblasti vlastníctva, správy, kúpy, predaja, šírenia a sprístupňovania. Ťažisko sa presúva z akvizície na služby. Popri zmenách v obchodných modeloch sa formuje nový duch spolupráce tvorivých komunít. Autor rozlišuje tri používateľské vrstvy – akademickú, profesionálnu a verejnú. Otvorený prístup je sprievodným javom digitálnej revolúcie. V niektorých oblastiach výskum natoľko akceleruje, že informácie rýchlo starnú. Cieľom otvoreného prístupu je urýchlenie výmeny vedeckých poznatkov. Na podporu potrebných zmien vzniklo viacero medzinárodných iniciatív (ako napr. Harward resolution, 2008).

Carol Tenopir (University of Tennessee, U.S.) v príspevku Investovanie univerzity do knižnice: Aká je návratnosť? prezentovala metodiku a výsledky štúdie návratnosti (Return of Investment – ROI) nákladov na nákup e-seriálov University of Illinois. Korelácia s výnosom z grantov preukázala návratnosť 3,81 na 1 investovaný $. Autorka poukázala na riziká prílišného zjednodušenia komplexných ekonomických vzťahov, pričom poukázala, že výnosy nemožno vnímať len v krátkodobom horizonte jedného roka, ale sú dlhodobé. Aj preto na otázku z pléna, aký by bol   bezprostredný účinok obmedzenia nákupu e-seriálov, odpovedala diplomaticky. Výskum, ktorý podporilo vydavateľstvo Elsevier, sa má rozšíriť na ďalšie univerzity v 8 krajinách.   

Juan Garcés (The British Library, UK) v príspevku Britská knižnica rukopisov 2.0 prezentoval projekt masovej digitalizácie stredovekých rukopisov Western manuscripts collections. Cieľom je vytvoriť virtuálne bádateľské prostredie, ktoré by malo integrovať relevantné existujúce a vznikajúce digitálne pramene, umožňovať obohacovanie obsahu používateľmi a rozšíriť ponuku služieb. Dosiahnuté výsledky autor demonštroval na príklade zbierky gréckych papyrusov.

Wolfram Neubauer (ETH – Swiss Federal Institute of Technology Zurich Library, Switzerland) vo svojom príspevku Vedomostný portál alebo vízia jednoduchého prístupu k informáciám prezentoval koncepciu a architektúru nového vedomostného portálu na báze KIS Aleph. ETH tradične poskytuje svojim používateľom prístup k „takmer všetkým“ relevantným informáciám a bohatej ponuke služieb. Heterogenita a rozsah ponuky zvyšuje komplexnosť a zložitosť riadenia a obsluhy nad prijateľný rámec. Zámerom je aplikovať systém Primo (ExLibris) ako centrálny prístupový systém (single-point-of-access) k všetkým e-službám a e-prameňom. Vzhľadom na celoštátnu pôsobnosť ETH sa predpokladá implementácia služby single-sign-on a sieťovej autentifikácie Shibboleth. Systém sa realizuje podľa metodiky ISO – User Centered Design Process.

Wendy Pradt Lougee (University of Minnesota, University Libraries, U.S.) v príspevku Strategické nasmerovanie knižnice priblížila niekoľkoročný proces transformácie poslania knižnice University of Minnesota. Tradičné zameranie na študijné priestory, knižničné  zbierky a služby sa presmerovalo na podporu univerzitných a používateľských procesov. Kapacity a programy sa zameriavajú na efektívnu prácu používateľov v digitálnom kontexte, knižničná činnosť je včlenená do pracovných postupov. Primárnou stratégiou knižnice je spolupráca s akademickou obcou a poskytovanie služieb „na mieru“ pre jednotlivé cieľové skupiny v rámci virtuálnej komunity (collaborative virtual community).

Druhý deň konferencie otvoril  Isidro F. Aguillo Cano (Cybermetrics Lab – CCHS, Madrid, Spain) prednáškou Stopa vašej inštitúcie na webe. Rastúci podiel elektronického publikovania vyvoláva tlak na zmenu tradičných postupov hodnotenia publikačnej činnosti. Recenzie (peer review) tlačených publikácií možno v elektronickom prostredí realizovať formou tzv. e-seriálov 2.0. Publikovanie na webe vytvára podmienky na prezentáciu komplexných aktivít vedeckých a akademických inštitúcií. Autor navrhuje hodnotenie vplyvu a úrovne pomocou webových indikátorov, ktoré okrem kvality práce jednotlivca alebo inštitúcie (počet publikácií, patentov…) charakterizujú väzby na odborné okolie a poskytujú informácie o organizácii, aktivitách a výsledkoch. Uvažuje sa o zavedení parametra Personal/Institutional Page 2.0 na základe údajov o aktivite (počet webových stránok, dokumentov, článkov…), vplyve (viditeľnosť liniek, umiestnenie stránok…) a využívaní (popularita, komunikačná záťaž) inštitucionálnych webových sídel.

V programovom bloku Ekonomika informačných služieb Michael Jubb (Research Information Network, London, UK) v príspevku Náklady vedeckej komunikácie a ako sa s nimi vyrovnať informoval o výsledkoch štúdie o nákladoch (priamych a nepriamych) na všetky aktivity spojené s produkciou, publikovaním, distribúciou, zabezpečením prístupu a využívania 1,6 mil. recenzovaných vedeckých článkov, ktoré sa vyprodukujú za rok. Rastúci počet a podiel elektronických publikácií a požiadavky na otvorený prístup vyvolávajú tlak na zmeny v publikačnej reťazi (platené publikovanie, odmeny recenzentom, voľný prístup…).

Pohľad do konferenčnej sály

Anne Petry-Eberle (Daimler AG, Corporate Information & Research Management, Stuttgart, Germany) v príspevku Outsourcing informačných služieb informovala o transformácii koncernovej knižnice na organizačnú jednotku zabezpečujúcu informačné služby a produkty z externého prostredia. Cieľom bolo lepšie využitie personálnych kapacít pri poskytovaní knižnično-informačných služieb na mieru a dôvodom aj skutočnosť, že pre rôznorodosť potrieb koncernu nebolo možné zabezpečovať v úplnosti všetky potrebné pramene. Obavy zo straty pozície na „odovzdanie hlavnej“ činnosti sa prekonali vďaka definícii nového poslania. Vyžiadalo si to kvalifikačnú prestavbu, ale bez obmedzenia pracovných miest.

Hendrik Speck (University of Applied Sciences Kaiserslautern, Information Architecture Lab, Germany) sa v príspevku Ekonomika založená na pozornosti – Ekonomická hodnota Google Scholar and Co. venoval vývoju internetových poskytovateľov služieb v uplynulom desaťročí, pričom dokumentoval nárast a dominantný podiel Google.

Konferencia pokračovala v troch paralelných programových sekciách:

Sekcia 1 – Knižnica ako virtuálny učebný priestor. Príspevky: Vzdelávacie paradigmy pre digitálne služby na univerzitách, Od reálneho k virtuálnemu učebnému prostrediu: Knižnice a e-vzdelávanie a Budúcnosť e-kníh – Tlač sa vytratí?

Sekcia 2 – Metrika vedeckých informácií. Príspevky: Použitie metriky na vedecké publikácie, Hodnotové indikátory založené na informačných systémoch súčasného výskumu, Ako možno knižničné materiály zoradiť  cez OPAC.

Sekcia 3 – Pokroky v prieskume, indexovaní a vyhľadávaní. Príspevky:

Automatické obohacovanie metaúdajov (metainformačný systém eHumanities Desktop, založený na sociálnych ontológiách; sémantický model sa opiera o kategórie Wikipédie, pričom rozlišuje tri klasifikačné úrovne – closed topic, open topic a genre; texty dotazov sa  využívajú na rozšírenie väzieb k hľadanému obsahu).   

Manažment poznatkov v digitálnom veku: Možnosti používateľom generovaného obsahu – autor poukázal na fenomén web 2.0, ktorý charakterizuje komunikácia vo virtuálnych komunitách umožňujúca paralelnú tvorbu, klasifikáciu i hodnotenie obsahu. Autor vidí príležitosť pre knižnice, ktoré by to mohli využiť pri indexácii rastúceho objemu elektronického obsahu a optimalizovať vyhľadávanie  dokumentov. Ide o kvalifikovanú transformáciu tzv. folksonómií na úroveň tzv. bibsonómií. Za možnú oblasť aplikácie považuje národné licencie e-časopisov a e-kníh, ktoré nie sú podrobnejšie klasifikované knižničným referátom.     

Federácia vyhľadávacích nástrojov v knižniciach (projekt integrácie vyhľadávacích nástrojov v rámci novej verzie portálu DigiBib6. Federácia je založená na využití indexov viacerých informačných systémov. Vďaka novým technológiám (Lucene a FAST) sa dosahuje požadovaná odozva na dotaz s priamou väzbou na primárny prameň pod 1 sekundu.

V programovom bloku konferencie Informácie pre výskum – výskum pre informácie Martin Hofmann-Apitius (Fraunhofer Institute for Algorithms and Scientific Computing SCAI, Sankt Augustin) v príspevku Priame použitie extrahovania informácií z vedeckého textu na modelovanie a simuláciu vo vedách o živote referoval o automatických metódach identifikácie biomedických entít z vedeckých textov. Systém umožňuje automatické dolovanie informácií o génoch, ich vzťahov k chorobám a pod. z miliónov textov (text-mining).           

Heike Neuroth (Max Planck Digital Library, Berlin) a Laurent Romary (INRIA-Gemo, Berlin) referovali v príspevku Služby pre e-spoločenské vedy o projektoch informačných systémov pre e-vedu (eScience) TextGrid a eSciDoc. TextGrid je virtuálna  komunita na redakciu, anotovanie, analýzu a publikovanie odborných textov. V rámci projektu sa poskytuje potrebná IT infraštruktúra a špeciálne nástroje na spracovanie textov. eSciDoc poskytuje otvorený a trvalý prístup k výsledkom výskumu a materiálom výskumných ústavov a organizácií.         

Lee Dirks (Education & Scholarly Communication / Microsoft External Research, Redmond, U.S.) v príspevku E-výskum, sémantické programovanie a oblaky: Jednoduchá infraštruktúra pre e-výskum predstavil víziu e-vedy, ktorú charakterizuje spolupráca vedcov a výskumných tímov rozptýlených po celom svete. Ťažkosť kombinácie údajov a informácií z distribuovaných zdrojov, multidisciplinárna povaha výskumu a spolupráce a potreba nástrojov na realizáciu výskumných zámerov vyžaduje vybudovanie „informačného ekosystému“ na báze sémantických technológií. Ide o súbor programových nástrojov a vedeckých informačných služieb z „informačného oblaku“ na podporu výskumu realizovaného v elektronickom prostredí.   

Druhý deň konferencie vyvrcholil prednáškou Herberta Van de Sompela (Los Alamos National Laboratory, Research Library, Los Alamos, New Mexico, U.S.) Snahy o inováciu vedeckej komunikácie. Autor metodiky kontextového prepájania SFX a štandardu OpenURL prezentoval genézu revolučných zmien v manažmente elektronických prameňov v uplynulom desaťročí a načrtol aktuálne problémy vyvolané otvoreným a globálnym prístupom  a prístup k ich riešeniu (OAI PMH, aDORe, MESUR, OAI-ORE, djatoka).        

Záverečný deň konferencie (5. 2. 2009) otvorila Claudia Lux (President of the IFLA) prednáškou Globálna výzva pre knižnice – e-knižnice na paškále. Činnosť a existenciu knižníc ovplyvňuje, podporuje  a ohrozuje množstvo faktorov, rozhodujúca je však používateľská komunita a jej lokálne a globálne zmeny. Knižnice by mali uprednostniť aktuálne výzvy pred zachovávaním tradičného portfólia, využívať možnosti dané technologickým rozvojom a predvídať nové očakávania spoločnosti. Dnes už existujú možnosti správy a dlhodobého uchovávania viacrozmerných dokumentov (3D, multimédiá, virtuálna realita), tento stav však nie je konečný a možno očakávať ďalšie revolučné zmeny pamäťových objektov (pach, chuť, nálada…).

Leo Waaijers (Independent Consultant, The Netherlands) v príspevku IR znamená tiež zodpovednosť inštitúcie propagoval otvorený prístup k vedeckým poznatkom. V súčasnosti je v registri Open Access Journals 3 800 titulov, pričom do1 000 akademických inštitúcií sa prihlásilo k niektorej z iniciatív (Budapest Open Acces Innitiative,  Berlin Declaration on Open Access…). Iniciatíva European University Association vyzýva na zlepšenie dostupnosti výsledkov výskumu pre najširší možný okruh používateľov s cieľom zlepšiť ich viditeľnosť, prístupnosť a efektívnosť.    

Joan K. Lippincott (Coalition for Networked Information, Washington, DC, U.S.) v príspevku  Rola informačných profesionálov vo výskume opísala rôzne možnosti a modely zapojenia knižničných profesionálov do e-výskumu a požadované kvalifikačné predpoklady. Ide najmä o tvorbu metaúdajov, implementáciu interoperability a dlhodobú ochranu údajov.

Mario Campolargo (European Commission, Information Society and Media, DG, Brussels, Belgium) v prednáške Európa v ústrety vede 2020: e-infraštruktúra pre vedecké údaje prezentoval rámcové programy EÚ zamerané na oblasť výsledkov a primárnych údajov vedeckého výskumu. EÚ kladie dôraz na rozvoj e-infraštruktúry: vysokorýchlostné siete, gridové platformy, superpočítače, repozitáre vedeckých údajov.

Medzinárodná konferencia v Bielefelde je jedným z najhodnotnejších a najnavštevovanejších odborných podujatí v oblasti nových knižnično-informačných technológií. Prezentovaná a diskutovaná problematika sa dotýka najnovších výsledkov a trendov v oblasti rozvoja knižničných a informačných systémov, prameňov a služieb. Opätovne treba zdôrazniť nevyhnutnú požiadavku zachovania kompatibility knižničných a informačných aplikácií na úrovni knižničných štandardov, postupov a technológie, ktorá je základným predpokladom na integráciu slovenských knižníc a systémov do európskych a globálnych sietí. Nemecké knižnice predstavujú nasledovaniahodný príklad. Účasť na konferencii, výstave a prezentáciách vystavovateľov a možnosť komunikácie s odbornými partnermi z celého sveta posilnila kooperačný potenciál UKB a vytvorila predpoklady na pokračovanie a otvorenie nových rozvojových projektov a programov.