Databáza SCOPUS – jej obsah a nástroje alebo Predstavujeme databázu SCOPUS
Zo Slovenska|
Scopus umbretta je vták z čeľade Scopidae (takatrovité), vzdialený príbuzný bocianov, známy svojimi vynikajúcimi navigačnými schopnosťami. Databáza, ktorá bola po ňom pomenovaná, má, okrem bohatého obsahu, veľmi dobré navigačné nástroje a množstvo pomôcok uľahčujúcich orientáciu vo svete vedeckej produkcie. Producent tejto databázy Elsevier ju charakterizuje ako najväčšiu abstraktovú a citačnú databázu vedeckej literatúry a kvalitných webových zdrojov. Hoci patrí medzi najmladšie produkty svojho druhu, veľmi rýchlo sa jej podarilo zaujať významné miesto vo svete informačných zdrojov, o čom svedčia viaceré publikované práce zamerané najmä na jej využitie na hodnotenie vedeckej produkcie, výskumy porovnávajúce jej obsah s obsahom Web of Science a pod. Rýchly prienik Scopusu do knižníc, univerzít či výskumných inštitúcií nie je veľkým prekvapením prinajmenej z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, že databáza je produktom mimoriadne významného a vplyvného vydavateľstva. Elsevier má vyše 125-ročnú tradíciu vo vydávaní vedeckej literatúry, zamestnáva v 24 krajinách viac ako 7 000 ľudí, takže je sám osebe zárukou úspechu. Pod jeho hlavičkou ročne vychádza takmer 2 000 titulov časopisov a 1 900 titulov kníh, ponúka elektronické produkty ako Science Direct, EMBASE a iné. Vývoj databázy však nebol iba vecou Elsevieru, podieľalo sa na ňom 21 výskumných inštitúcií, špičkoví vedci, informační profesionáli, IT špecialisti a iní odborníci. Druhým dôvodom, ktorý predurčoval Scopus na úspech, je ustavičné hľadanie odpovede na otázku objektívneho hodnotenia vedcov, výskumných kolektívov, univerzít, výskumných inštitúcií. Donedávna bola jediným zdrojom údajov pre medzinárodne porovnateľné bibliometrické analýzy výskumnej produkcie databáza Web of Science. Okrem jej jedinečnosti a výnimočnosti však mnohí autori poukazovali aj na nedostatky, ako napr. orientáciu na americký vedecký priestor či nedostatočné pokrytie spoločenských vied. Keď Elsevier deklaroval, že pripravuje citačnú databázu, ktorá bude „viac európsky orientovaná“, oslovil tým mnoho potenciálnych zákazníkov skôr, ako databázu vôbec sprístupnil. V súčasnosti producent deklaruje nasledujúce percentuálne zastúpenie vedeckých časopisov: 2 % Južná Amerika, 10 % Ázia, Austrália, krajiny Pacifiku, 35 % Severná Amerika, 53 % Európa, Stredný východ a Afrika (Content Coverage, 2007). Vývoj databázy trval dva roky a oficiálne bola sprístupnená v roku 2004. Slovenské akademické a vedecké knižnice získali najskôr skúšobný bezplatný prístup (od polovice roka 2005 do konca roka 2006), v rokoch 2007 – 2008 prístup pre akademické knižnice financovalo MŠ SR, od roku 2009 je Scopus hradený pre 18 inštitúcií z projektu Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja na Slovensku – prístup k elektronickým informačným zdrojom (NISPEZ). Čo všetko možno nájsť v Scopuse Producent databázy uvádza, že pokrýva
Približne 3 000 titulov časopisov zaraďuje do Scopusu informácie o článkoch ešte pred ich publikovaním ako „Articles in press“. Hoci databáza je mladá, poskytuje zaujímavý pohľad do histórie vied vďaka tomu, že sú v nej spracované archívy vydavateľstva Elsevier od roku 1823, archívy významných vedeckých časopisov Science (od roku 1880) a Nature (1896), archív vydavateľstva Springer/Kluwer, archívy vedeckých spoločností ako American Physical Society, Royal Society of Chemistry a pod. Jednotlivé tematické oblasti sú pokryté takto (Content Coverage, 2007) – v zátvorke je údaj o približnom počte titulov:
Podľa tohto výpočtu sa zdá, že humanitné a technické vedy zostali mimo záujmu tvorcov. Aj Scopus, rovnako ako Web of Science, má stanovené kritériá na zaradenie nových titulov časopisov:
Na webových stránkach Scopusu je online formulár, ktorý slúži na odosielanie návrhov a zaradenie publikácií do databázy. Konečné rozhodnutie je na poradnom výbore (Content selection and advisory board), ktorý tvoria vedci a knihovníci s rôznym profesijným zameraním a z rôznych geografických oblastí. Niektoré zaujímavé nástroje a služby Citation tracker Súčasťou bibliografických záznamov dokumentov v Scopuse sú referencie, čiže zoznam použitej literatúry. Všetky záznamy od roku 1996 obsahujú referencie, staršie záznamy ich obsahujú iba výberovo. Práve informácie o referenciách a spätne o citovanosti dokumentu odlišujú Scopus od bežných bibliografických databáz. Scopus integroval nástroj pre tvorbu citačných prehľadov a bibliografií Citation tracker, ktorý umožňuje sledovať vývoj citovanosti rôznych skupín dokumentov. Napr. všetky práce autora alebo ich výber, práce z určitej problematiky, práce konkrétnej inštitúcie. Okrem jednoduchých citačných prehľadov možno vďaka funkcii Citation tracker rýchlo a jednoducho vyhľadávať najcitovanejších autorov podľa vybraných kritérií, vyhľadať a „stopovať“ aktuálne okruhy riešených problémov v rámci tematických okruhov vedeckého poznania a pod.
Obr. 1 Citation tracker – prehľad citovanosti prác autora zoradený podľa počtu citácií Scirus Na mapovanie webových dokumentov Scopus využíva vyhľadávací nástroj Scirus, ktorý prehľadáva vedecké webové stránky. Okrem webových stránok edu, org, ac.uk, com, gov (spolu úctyhodných 300 mil. stránok) prehľadáva ďalších vyše 140 mil. stránok z oblasti vedy, techniky a medicíny a inštitucionálne repozitáre prostredníctvom Repository search program. Zameriava sa na dôveryhodné zdroje, identifikované editormi, ktorí ich pred zaradením do programu hodnotia. Scirus indexuje metadáta aj plné texty dokumentov v repozitároch. Funkcionality Scirusu v rámci Scopus sú najmä:
Vyhľadané citačné údaje zo Scirusu však nie sú integrované v službe Citation tracker.
Obr. 2. Do Scopusu je integrovaný vyhľadávač Scirus, určený na vyhľadávanie vedeckých informácií
Author identifier, Affiliation identifier Predmetové či autorské registre nie sú v bibliografických ani plnotextových databázach ničím výnimočným. Funkcia Author identifier a Affiliation identifier v Scopuse umožňujú vyhľadať v autorskom registri, resp. registri afiliácií konkrétny údaj. V prípade vyhľadávania autora poskytne aj informáciu o rôznych formách jeho mena v databáze, afiliácii a jeho odbornom zameraní (obr. 3), následne aj ďalšie detaily o jeho publikáciách, citovanosti atď. (obr. 4). Vďaka informáciám o odbornom zameraní či afiliácii umožňuje Author identifier rýchlo a jednoznačne identifikovať správneho autora napr. v prípade zhody mena.
Obr. 3 Identifikácia autora pomocou funkcie Author identifier
Obr. 4 Podrobnejšie údaje o autorovi zo záznamu v Author identifier Na podobnom princípe ako Author identifier pracuje aj Affiliation identifier. Umožňuje vyhľadať konkrétnu inštitúciu napr. podľa jej sídla alebo prvých slov z názvu (obr. 5) a skontrolovať úplnosť výberu tak, že po kliknutí na linku „Find unmatched affiliations“ zobrazí príbuzné názvy inštitúcií. Systém analyzuje údaje o inštitúcii na základe spracovaných publikácií, takže používateľ má k dispozícii detailné informácie, ako napr. prehľad spolupracujúcich inštitúcií a oblasti zamerania (obr. 6).
Obr. 5 Vyhľadávanie konkrétnej inštitúcie umožňuje Affiliation identifier
Obr. 6 Informácie o inštitúcii získané zo Scopusu prostredníctvom funkcie Affiliation identifier Journal Analyzer Pri porovnávaní funkcie Journal Analyzer s možnosťami, ktoré v rámci Web of Knowledge poskytuje Journal Citation Report (JCR), možno povedať, že Journal Analyzer je oveľa jednoduchší, poskytuje menej informácií, má však aj určité vylepšenia. JCR obsahuje pre každý časopis údaje, ako napr. počet článkov, počet citácií, impakt faktor (IF), 5-ročný IF, trendy IF, prehľad citovaných časopisov, prehľad citujúcich časopisov, súvisiace časopisy (hodnotené na základe spoločných citácií a referencií), pozíciu časopisu (čiže jeho význam v rámci vedných odborov, ktorých sa dotýka) a viacero ďalších. Journal Analyzer v Scopuse poskytuje informácie o celkovom počte citácií, počte publikovaných článkov, trende citovanosti, percentuálnom zastúpení necitovaných článkov. Výhodou oproti JCR je možnosť porovnávať vývoj citovanosti viacerých časopisov. Naraz možno sledovať 10 titulov časopisov. Užitočná je aj informácia o časovom pokrytí časopisu, záznam obsahuje presné informácie, ktoré ročníky sú v databáze spracované. V Scopuse, resp. jeho funkcii Journal Analyzer by sme márne hľadali impakt faktor časopisu, ten zostal výsadou JCR. Namiesto impakt faktora Scopus používa indikátor nazvaný Hirschov index (označovaný ako h-index). Tento sa však netýka časopisu ako celku, ale jednotlivých článkov, resp. autorov, preto je súčasťou funkcie Citation Tracker.
Obr.7 Hodnotenie časopisu Ekologia prostredníctvom funkcie Journal Analyzer H-index Hirschov index navrhol Jorge E. Hirsch na kvantifikáciu vedeckého výskumu, resp. hodnotenie výskumnej produkcie vedcov. Definoval ho ako „počet článkov s počtom citácií väčším alebo rovným h, ako užitočný index pre kvantifikáciu výstupov vedcov“ (Hirsch, 2005, podľa Jacsó, 2008). Napr. J. E. Hirsch má h-index= 50, ak má minimálne 50 prác, ktoré boli citované minimálne 50-krát. Tak ako v prípade impakt faktora, aj v prípade h-indexu nemožno porovnávať neporovnateľné, resp. treba brať do úvahy určité špecifiká vedeckej komunikácie. Hirsch upozorňuje napr. na to, že medzi vednými odbormi sú rozdiely vo výške priemerného h-indexu, ako aj to, že odborníci mimo hlavných prúdov nedosiahnu rovnako vysoký h-index ako odborníci v preferovaných oblastiach výskumu, pričom analógia s hodnotením na základe impakt faktora je tu zrejmá. Zásadný rozdiel možno vidieť v tom, že kým pri použití impakt faktora hodnotíme výsledky vedca prostredníctvom hodnotenia časopisu (časopisov), v ktorom publikoval, h-index venuje pozornosť výlučne prácam autora, bez ohľadu na to, kde boli publikované, a hodnotí ho iba podľa počtu citácií, ktoré jeho práce získali. Netreba zabúdať na to, že na zistenie reálneho h-indexu autora potrebujeme čo najúplnejšiu databázu. V odbornej literatúre sa začínajú objavovať články porovnávajúce výpočet h-indexu prostredníctvom WoS, Scopusu či Google Scholar a hľadajúce odpoveď na otázku, či a kedy môže byť h-index akceptovaný ako indikátor. Producenti databáz, ako napr. EBSCO a Springer, sa snažia poskytovať informácie o citovanosti vo svojich produktoch, pribúdajú voľne dostupné webové služby zamerané na vyhľadávanie citácií, chýba však integrujúci nástroj, ktorý by umožnil jednoducho a rýchlo zhromaždiť čo najviac informácií pre objektívne určenie h-indexu, presahujúce rámec jednej databázy. V Scopuse možno v rámci Citation Tracker zistiť h-index pre jedného autora, skupinu autorov alebo skupinu dokumentov, avšak pri tomto údaji je zároveň upozornenie, že databáza neobsahuje úplné citačné informácie pre články publikované pred rokom 1996. Okrem číselného vyjadrenia má h-index v Scopuse aj grafickú podobu – ako h-graf. Štatistiky Štatistické údaje o využívaní databázy sú štandardnou službou každého poskytovateľa online zdrojov. Prístup k štatistikám Scopusu Elsevier poskytuje na osobitnej webovej adrese http://usagereports.elsevier.com . Informácie sú dostupné cez autorizovaný prístup, o ktorý musí každá používateľská inštitúcia požiadať.
Obr. 8 Prístup k používateľským štatistkám Funkcia Usage reports je spoločná pre viaceré online zdroje Elsevieru. Výstupy majú 13-mesačnú retrospektívu, každý mesiac sa sleduje osobitne. Vo formáte xml alebo pdf možno získať napr. informácie o počte rešeršných požiadaviek, počte prístupov, aktívnych IP adresách, aktívnych používateľoch, linkách zo Scopusu na vonkajšie zdroje (napr. web), linkách z iných zdrojov do Scopusu, linkách na citované a citujúce články. Záver Prehľad vymenovaných služieb a funkcií databázy Scopus možno rozšíriť o funkciu personalizácie, čo znamená nastavenie rôznych typov alertov, ukladania dokumentov či rešeršných požiadaviek do konta zaregistrovaného používateľa. Zaujímavá je možnosť vytvorenia vzdialeného prístupu mimo rozsahu registrovaných IP adries prostredníctvom používateľského mena a hesla, ktoré môže vygenerovať administrátor. Užitočnou črtou je záujem prevádzkovateľa odstraňovať chyby a nedostatky spracovania – používateľ môže upozorniť na chyby prostredníctvom e-mailu alebo cez Live Chat. Týmto sa však zoznam možností práce so Scopusom nekončí. Vývoj systému je stále otvorený, pribúdajú nové funkcionality. Vývojárske aktivity sú prezentované prostredníctvom Scopus Labs, ktorý poskytuje možnosť testovať nové funkcie aj priamy kontakt so špecialistami na strane Elsevieru. Detailné informácie o databáze Scopus možno získať na webových stránkach Elsevieru a v rôznych používateľských príručkách, ktoré sú súčasťou databázy. Príspevok si nekladie za cieľ opísať všetky vlastnosti informačného zdroja, chce skôr upozorniť na jeho výnimočnosť, poukázať na možnosti využitia pre informačný prieskum, analýzy, porovnávania a predstaviť Scopus ako navigátora, ktorý nás môže viesť po ceste vedy a pomáha ju mapovať.
Literatúra BURNHAM, J. F. 2006. Scopus database: a review [online]. In Biomedical Digital Libraries, 8 March 2006 [cit. 29.04.09]. Dostupné na internete: <http://www.bio-diglib.com/content/3/1/1> . Content Coverage. 2007. [online]. Scopus. October 2007 [cit. 29.04.09]. Dostupné na internete: <http://info.scopus.com/docs/content_coverage.pdf> . HIRSCH, J. E. 2005. An index to quantify an individual´s scientific research output. In Proceedings of the National Academies of Science, roč. 102, 2005, č. 46, s. 16569-72. JACSÓ, P. 2008. The plausibility of computing the h-index of scholarly productivity and impact using reference-enhanced databases [online]. In Online Information Review, roč. 32, 2008, č. 208, s. 266-283 [cit. 29.04.09]. Dostupné na internete: <http://www.jacso.info/PDFs/jacso-h-index-plausibility-OIR-2008-32-2.pdf> . TOMPSON, S. R. 2007. Electronic Resources Reviews : Scirus – for Scientific Information. [online]. In Issues in Science and Technology Librarianship. Winter 2007 [cit. 12.03.08]. Dostupné na internete: <http://www.istl.org/07-winter/electronic3.html>. |
