Digitálne iniciatívy Univerzitnej knižnice v Bratislave – DiFMOE

Azda možno uznať tvrdenie, že spolupráca a súčinnosť knižníc a knižničných systémov mala globálny charakter dávno predtým, než sa o globalizácii ako o novodobom fenoméne začalo hovoriť. Vyplýva to zo samotnej podstaty, zmyslu našej práce s dokumentmi, informáciami a poznatkami, kde azda jedinými prekážkami boli a sú hranice našich možností a schopností.

 Digitálne Fórum pre strednú a východnú Európu (DiFMOE) je jednou z iniciatív, ktorá odpovedá spomenutému kontextu. Účasť Univerzitnej knižnice v Bratislave na tomto projekte je však hlboko zakorenená v samotnej povahe miesta, vecí a ľudí, tak ako ich formovala história a ovplyvňuje súčasnosť.

Bratislava, Pozsony, Pressburg – toto mesto, ktoré je po stáročia jedným z politických a hospodárskych centier tohto regiónu, môže byť, podobne ako dnešný Schengen, symbolom mierového súžitia a prieniku kultúr. Genius loci takmer dokonale odzrkadľuje knižničný fond Univerzitnej knižnice – z hľadiska pôvodu, profilu a najmä jazyka. Tento vývoj, ináč dobre zdokumentovaný vo Fabianovej Príručke nemeckých historických knižničných zbierok v Európe (Fabian, Bernhardt: Handbuch der historischen Buchbestände in Europa), v mnohom pripomína zložitý detektívny príbeh. V dôsledku pohnutých osudov knižníc v tejto časti Európy sú knižničné fondy rozptýlené na viacerých miestach a za ucelené ich možno ponímať iba v medzinárodnom, respektíve regionálnom kontexte.

Typickou črtou novšieho historického fondu UKB je vysoký podiel literatúry v nemeckom a maďarskom jazyku. Treba tiež zdôrazniť, že UKB ako najväčšia slovenská vedecká knižnica s právom povinného výtlačku od r. 1919 zachovala a systematicky udržiava multilingválny charakter fondu v celom širokom (univerzálnom) profile.

Historický kontext má aj osobitná pozornosť, ktorú v rámci projektu DiFMOE venujeme periodikám patriacim v tomto regióne medzi prvé svojho druhu. Či už spomenieme Mercurius Veridicus ex Hungaria vydávaný v Levoči, respektíve v Košiciach (1705), v Bratislave vydávané Nova Posoniensia (1721), no najmä Pressburger Zeitung (1764), Magyar Hirmondó (1780) a Presspůrské nowiny (1783) – prvé noviny vydávané na území Uhorska v nemeckom, maďarskom, resp. slovenskom jazyku.

UKB, aj vďaka svojmu sídlu, je prirodzeným partnerom pre kultúrny dialóg so svetom. Domáca a medzinárodná medziknižničná spolupráca bola a je neodmysliteľnou súčasťou poslania UKB počas celej 90-ročnej histórii jej existencie – či už v roli knižnice univerzity, národnej knižnice alebo vo funkcii štátnej vedeckej knižnice a národného knižničného centra. UKB pôsobila a pôsobí ako aktívny člen globálneho systému knižníc. Významnou oblasťou medzinárodných aktivít je aktívna účasť na riešení medzinárodných projektov, osobitne v rámci európskych a regionálnych rozvojových programov. UKB sa zúčastnila od roku 1998 postupne na projektoch viacerých rámcových programov EÚ a vstúpila do viacerých cezhraničných kooperácií. Z tých najnovších je to napríklad projekt E-Book on demand a účasť UKB v Svetovej digitálnej knižnici (World Digital Library). Opierame sa tiež o viacero medzivládnych kultúrnych dohôd – jednou z najúspešnejších je spolupráca v rámci medzivládnej Bavorsko-slovenskej komisie, v rámci ktorej sa podporil aj predstavovaný projekt DiFMOE.

Svoju históriu, pravda, nie takú bohatú a dlhú, majú aj digitálne iniciatívy UKB. Prvé skúsenosti s digitalizovanými dokumentmi sa získali v roku 1993 v rámci kooperačného projektu na elektronické zasielanie dokumentov JASON s Univerzitnou knižnicou v Bielefelde. Roku 1995 sa začala budovať digitálna knižnica “Zlatá niť slovenskej literatúry”. Roku 1996 sa inštaloval prvý planetárny skener Minolta PS 3000. Po zápise Bašagićovej zbierky rukopisov vo fonde UKB do registra UNESCO Pamäť sveta (1997) sa v spolupráci s českými kolegami vydáva ilustrovaná bibliografia na CD-ROM. Vďaka iniciatíve vtedajšieho riaditeľa Univerzitnej knižnice v Bielefelde Dr. K. W. Neubauera sa pozornosť zamerala po prvýkrát na karpatsko-nemecké kultúrne dedičstvo a vyústila v roku 2001 do projektu digitalizácie vybraných historických dokumentov z knižníc v regióne Spiš.

Roku 2004 sa v UKB otvorilo digitalizačné laboratórium a začalo fungovať oddelenie (dnešný odbor) digitalizácie. Vytvorili sa tak podmienky na realizáciu digitalizačných projektov a predovšetkým na rozvoj digitalizačných služieb, ktoré sú v súčasnosti jednou z priorít informatizácie spoločnosti. Kapacity relatívne skromného technologického vybavenia v UKB tak vyvažujú viac než desaťročné skúsenosti, ktoré dovoľujú identifikovať prípadné kritické body, a najmä triezvo odhadnúť naše možnosti. Práve tu pramení naše presvedčenie, že bez širšej regionálnej spolupráce nie je prakticky možné zvládnuť súčasné výzvy a očakávania sprevádzajúce nástup nových informačných technológií – osobitne v oblasti digitalizácie historických knižničných fondov.

Digitalizačné laboratórium UKB

Digitalizácia je na programe dňa. Dnes, zdá sa, každý tomu rozumie a vie ako na to. V Slovenskej republike sa s podporou Európskych štrukturálnych fondov naštartoval grandiózny Operačný program informatizácie spoločnosti 2009 – 2013, v rámci ktorého sa zadefinovala prioritná os “Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry” a v rámci nej opatrenie “Digitalizácia obsahu pamäťových a fondových inštitúcií, archivovanie a sprístupňovanie digitálnych dát”. Slovenská národná knižnica v si v rámci programu predsavzala digitalizáciu celého slovacikálneho fondu v priebehu niekoľkých rokov.

Žiaľ, pamäťové inštitúcie v Bratislave (ktoré uchovávajú väčšinu fondov) nie sú oprávnenými prijímateľmi zdrojov tohto programu. UKB napriek tomu hodlá prispieť a participovať na rozvoji digitalizovaného kultúrneho dedičstva. Na rozdiel od masovej, priemyselnej digitalizácie knižničných fondov, ktorú má zabezpečiť SNK v Martine, sa chceme orientovať na špeciálne segmenty literárneho dedičstva s dôrazom na ich komplexné spracovanie (počnúc kvalitnou digitalizáciou cez úpravu obrazov, prevod textu, štrukturálnu analýzu až po tvorbu metaúdajov), a najmä sprístupňovanie v prostredí súčasného webu.

Povaha miesta, vecí a ľudí akoby predurčila vznik iniciatívy DiFMOE. Počiatočné hľadanie predmetu spoločného záujmu vyústilo čoskoro do formulácie prvého zámeru na digitalizáciu Pressburger Zeitung. Na náš návrh reagovala pozitívne Bavorsko-slovenská komisia a Ministerstvo kultúry SR, ktoré uvoľnilo financie na prvú fázu (20 000 €) na naskenovanie prvých 92 500 strán. Tým sa uzavrela prvá, jednoduchšia etapa prípravy projektu. Projekt sa začal prieskumom rozmiestnenia fondov, kompletizáciou ročníkov a príloh, a to všetko spočiatku vo vlastnom fonde. Naše plány sa opierali o údaje z viacerých starších bibliografií, ktoré však nie vždy odrážali skutočný stav vecí a už vôbec nie zväčša žalostný stav fondov. Prvé komplikácie nastali pri získavaní jednotlivých dokumentov na digitalizáciu. Zo skladov nám, ak vôbec, najradšej uvoľňovali poškodené a nekompletné zväzky. Rozhodujúcim prínosom na úspešný rozbeh projektu bolo preto rozhodnutie Archívu hlavného mesta Bratislavy o poskytnutí archívneho fondu Pressburger Zeitung vrátane viacerých príloh.

Ďalším krokom pracovného postupu bola katalogizácia, resp. identifikácia prameňa prostredníctvom ISSN. Ako sa ukázalo, údaje v starších bibliografiách neboli natoľko presné, aby sa mohli použiť na vytvorenie záznamu a na zápis do registra ISSN. Retrospektívna katalogizácia sa preto robila de visu. Identifikátor ISSN sa neskôr využil na organizáciu súborov digitalizovaných objektov. Po prevzatí dokumentov sa podľa typu a stavu volil ďalší postup.

Pressburger Zeitung: stav pred a po reštaurovaní zväzku

Niektoré zväzky bolo treba vopred rekonštruovať a reštaurovať, niektoré sa rozobrali na listy. Zviazané ročníky sa podľa formátu skenovali na planetárnych skeneroch, rozobrané sa skenovali priebežnými skenermi a následne sa viazali. Tento postup sa ukázal ako mimoriadne efektívny. Koordinovaná digitalizácia Pressburger Zeitung sa rozbehla na všetkých zúčastnených pracoviskách v Bratislave, Budapešti a v Mníchove. Digitalizáty sme si vymieňali navzájom po sieti. Vďaka tomu sa do 1. 7. 2009 naskenovalo 121 ročníkov – vrátane príloh (166 649 strán), z toho v Mníchove a v Bratislave spolu 74 ročníkov (122 742 strán) a v Budapešti 47 ročníkov (43 907 strán). Digitalizované obrazy 52 ročníkov sa rozseparovali po číslach, vydaniach a prílohách. Primárne digitalizáty sa následne graficky upravovali a ďalej spracovávali až po úroveň rozpoznania textu. Využili sa pritom aj pracovné postupy zavedené v rámci EÚ projektu e-Book on Demand.

Výsledný produkt sa upravil na prezentáciu na webovom sídle projektu [www.difmoe.eu] . V súčasnosti sa na stránkach projektu sprístupňuje 66 ročníkov z obdobia 1766 – 1832 vrátane vybratých príloh. Na digitalizácii a spracovaní sa intenzívne pokračuje, pričom je nádej, že Pressburger Zeitung bude v dosiahnuteľnej úplnosti k dispozícií v priebehu budúceho roka. Popri snahe o čo najskoršie sprístupnenie sa riešia aj otázky dlhodobého uchovania digitalizovaných obrazov, pričom sa predpokladá uloženie na viacerých miestach (v Bratislave, Budapešti a v Mníchove…).

Práca na spracovaní Pressburger Zeitung teda ešte zďaleka neskončila a projekt bude pokračovať ďalšími titulmi z oblasti záujmu združenia DiFMOE. Skúsenosti, ktoré sa získali pri praktickej činnosti vrátane koordinácie a mnohostrannej spolupráce, sa iste využijú pri podobných projektoch, prípadne aj v inom kontexte. Spoločná práca nám popri poučení prinášala doposiaľ viac radosti ako starosti, viac optimizmu ako skepsy a najmä inšpiráciu a motiváciu do budúcnosti. Dovolila nám aspoň troškou prispieť k splneniu cieľov našej práce v oblasti ochrany a sprístupňovania kultúrneho dedičstva a naplneniu poslania pri sprostredkovaní odkazu historickej pamäte pre súčasnosť.

1 Príspevok predniesol autor v úvodnom bloku medzinárodnej konferencie Digitale Quellensammlungen: Erstellung – Archivierung – Präsentation – Nutzung, ktorá sa konala v Bratislave v dňoch 6. – 8. júla 2009.