|
Vstup nových informačných technológií, a najmä
využívanie internetu spôsobili, že sa začalo diskutovať o budúcej úlohe knižníc.
Verejné knižnice nielen na Slovensku nanovo definujú svoje postavenie a poslanie,
snažia sa nastaviť svoje služby tak, aby boli pre používateľov zaujímavé a
zmysluplné. Používatelia totiž rozhodnú o tom, či a ako sa budú služby knižníc v
budúcnosti rozširovať a kam budú smerovať. Približne od polovice 80. rokov
odborníci sledujú a konštatujú krízu čítania – neustále klesajúci status knihy
a čítania najmä u mladých ľudí, všeobecne nízky status čítania v živote
súčasnej mládeže, nízky stupeň povedomia a malú informovanosť o dôležitosti
čítania v rozvoji človeka, jeho myslenia, v rozvoji jeho komunikačných a
poznávacích kompetencií, všeobecne nedostatočnú motiváciu k čítaniu.
Čitateľská a informačná gramotnosť mladých ľudí vo veku
od 13 do 18 rokov v Bratislavskom kraji, ich informačné potreby a požiadavky boli
predmetom výskumu čítania, ktorý na jeseň v roku 2008 realizovalo šesť verejných
knižníc Bratislavského kraja (Mestská knižnica v Bratislave, Malokarpatská knižnica
v Pezinku, Staromestská knižnica, Knižnica Bratislava-Nové Mesto, Miestna knižnica
Petržalka a Knižnica Ružinov) v spolupráci s Katedrou knižničnej a
informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.1
Cieľom výskumu bolo analyzovať čitateľské záujmy a potreby
mladých ľudí vo fáze prechodu zo základnej na strednú školu a s ním súvisiace
sociálno-psychologické zmeny, ktoré sa prejavujú aj ako zmeny v čitateľskom a
informačnom správaní dospievajúcich chlapcov a dievčat. Respondentmi boli žiaci
ôsmych a deviatych ročníkov základných škôl a žiaci druhých ročníkov stredných
škôl. Celkový počet respondentov bol 1 515, vek respondentov sa pohyboval v rozpätí
od 13 do 20 rokov. Výskum sa realizoval v 38 školách v Bratislavskom kraji
dotazníkovou metódou. Dotazník pozostával zo 49 otázok, ktorých formulácia bola
prispôsobená veku a schopnostiam respondentov. Pri spracovaní a vyhodnocovaní
dotazníkov bola dôsledne dodržaná zásada anonymity. Skúmali sme, čo všetko
ovplyvňuje vzťah mladých ľudí k čítaniu a ku knihám, do akej miery je to rodinné
či rovesnícke prostredie (pýtali sme sa, či respondenti majú doma vlastnú knižnicu,
či a kto im v detstve čítaval a ako si na to spomínajú, či dostávajú od rodinných
príslušníkov, resp. kamarátov a spolužiakov knihy), aké žánre pri čítaní
preferujú. Zaujímalo nás, čomu venujú svoj čas počas pracovných – školských
dní a počas víkendov, či majú nejaké záujmy, koníčky, hobby, zaujímal nás ich
postoj k čítaniu a ku knihám – ako často čítajú, kedy naposledy čítali inú
knihu ako učebnicu, či vôbec čítajú časopisy a knihy, skúmali sme tiež vplyv
školy a pedagógov na rozvoj čitateľskej a informačnej gramotnosti mladých ľudí,
aké nároky kladie náš vzdelávací systém na ich prácu s doplnkovými informačnými
zdrojmi, či vôbec a aké majú záujmy, aké kultúrne podujatia navštevujú, či a ako
často navštevujú verejnú, resp. školskú knižnicu, čo si o nej myslia, ktoré
služby knižníc najviac využívajú. Získali sme množstvo zaujímavých, často
alarmujúcich informácií. Neuspokojili sme sa len s konštatovaním problému, pokúsili
sme sa o jeho analýzu a návrh riešenia.
Z dôvodu obmedzeného rozsahu je príspevok zameraný na analýzu
postojov a názorov respondentov na služby knižníc a ich využívanie. Pre úplnosť
však uvádzame i najzávažnejšie zistenia v oblasti samotného čítania. Podrobné
informácie, analýzy a korelácie sú uvedené vo výskumnej správe.
Čítanie jednoznačne je a napriek prieniku moderných
informačných technológií ostane základnou stratégiou nadobúdania vedomostí,
odborných znalostí, rozširovania a prehlbovania poznatkovej bázy človeka, ale i
získavania rozličných praktických a profesijných zručností. Práve z tohto dôvodu
považujeme vzťah mládeže k čítaniu ako základnej stratégii vzdelávania za
kritický. Nedostatočný záujem mladej generácie o čítanie ako spôsob osobnej
kultúrnej realizácie dokazuje i fakt, že čítanie baví len 33,6 % respondentov. Až
41,3 % z celkového počtu respondentov má zreteľne negatívny vzťah k čítaniu – čítanie
je únavné, radšej si pozriem film alebo nebaví ma to.
V grafoch 1 a 2 uvádzame analýzu motivácie čítania u skúmanej
vzorky respondentov.
Graf 1
Graf 2
Pomerne vysoké percento respondentov vo všetkých
demografických kategóriách uviedlo, že na čítanie nemá čas.
Preto sme túto kategóriu respondentov analyzovali z hľadiska
voľnočasových aktivít, ktorým sa podľa výskumu venujú. Medzi faktormi, ktoré
ovplyvňujú nedostatok času na čítanie, môžu byť konkurenčné voľnočasové
aktivity – sledovanie televízie, činnosti na internete, navštevovanie kultúrnych
podujatí. Väčšina z kategórie respondentov, ktorí nemajú na čítanie čas, uvádza
medzi bežnými každodennými činnosťami sledovanie TV (95,1 %, z toho 63,3 % je tých,
ktorí sledujú TV viac ako 1 hodinu), hranie PC hier (66,0 %, z toho 38,4 % je tých,
ktorí hrajú PC hry viac ako 1 hodinu denne), internetovú komunikáciu (94,5 %, z toho
62,6 % je tých, ktorí sa jej venujú viac ako 1 hodinu denne), surfovanie po internete
(94,5 %, z toho 75,1 % je tých, ktorí surfujú viac ako 1 hodinu denne).
Jedna z najdôležitejších otázok nášho výskumu zisťovala,
koľko času venujú mladí ľudia čítaniu kníh (nie učebníc), pričom sme nebrali do
úvahy ich žáner, tematiku či kvalitu (tabuľka č. 1). Tiež nás zaujímalo, koľko
času venujú respondenti čítaniu časopisov (tabuľka č. 2) napriek tomu, že samotné
čítanie časopisov nemusí byť zárukou osvojovania si hodnotných informácií.
Jednoznačným pozitívom je azda len percepcia profesionálne produkovaného textu.
Tabuľka 1
Tabuľka 2
Už niekoľko desaťročí sa aj na Slovensku hovorí o tom,
klasické metódy a formy vyučovania, ktoré sú postavené na verbalizme, memorovaní a
odovzdávaní hotových poznatkov, sú zastarané a neefektívne. Informačná
spoločnosť a znalostná ekonomika potrebujú ľudí, ktorí sú schopní informácie
vyhľadávať a vyberať, porovnávať a hodnotiť, ale aj vytvárať a rozširovať.
Kvalita a úroveň čitateľských kompetencií jednoznačne a priamo súvisia s
prospechom žiakov, s ich schopnosťami učenia sa a nadobúdania poznatkov na ostatných
predmetoch. Aktívne a funkčné kompetencie čitateľskej gramotnosti by sa mali
rozvíjať i na ostatných vyučovacích predmetoch (mimo slovenského jazyka a
literatúry). To si nevyhnutne vyžaduje samostatnú prácu s rozličnými
mimoučebnicovými materiálmi a zdrojmi a riešenie problémových úloh na ich základe.
Výber vhodných a správnych informácií z rozličných zdrojov, ich hodnotenie a
konfrontácia, parafrázovanie prečítaného, excerpovanie, to sú činnosti, ktoré
rozvíjajú kompetencie idúce ďaleko za tradičné učenie sa, memorovanie,
reprodukovanie a opakovanie učiteľom, resp. učebnicou predložených informácií.
Predpokladali sme, že zadávanie a riešenie úloh, ktoré sú
orientované na samostatnú prácu s mimoučebnicovými zdrojmi, stimuluje intenzitu
návštevnosti knižníc. Náš výskum však jasne dokazuje, že je to len vo veľmi
malej miere. Vychádzali sme z predpokladu, že samostatná práca s rozličnými zdrojmi
a kladné výsledky práce v knižnici formujú postoje k hodnote informácií,
knižnično-informačných zdrojov, ako i postoje a kladný vzťah ku knižnici a uznanie
knižnice ako takej.
V zásade sa potvrdilo, že postoj žiakov ku knižnici nie je
uspokojivý a zlepšiť ho môžu práve pozitívne skúsenosti s knižnicou ako
inštitúciou, kde možno nachádzať otázky na odpovede, informácie na riešenie úloh,
problémov, projektov, teda konkrétne možnosti využitia knižnice pre ich vlastnú
samostatnú činnosť.
Pravidelné a systematické zadávanie úloh zameraných na
stimuláciu čitateľských aktivít a zdokonaľovanie čitateľskej gramotnosti na
rozličných predmetoch prostredníctvom úloh siahajúcich za rámec učebnicovej
literatúry je podľa výsledkov výskumu na veľmi slabej úrovni vzhľadom na potreby
znalostnej spoločnosti a formovanie kompetencií celoživotného vzdelávania človeka.
Žiaci a študenti nie sú dostatočne vedení k tomu, aby sa
naučili využívať knižnicu ako jednu z najfundovanejších inštitúcií
orientovaných na vzdelávanie a získavanie informácií, čo ovplyvňuje ich celkový
postoj k tejto inštitúcii.
Čitateľské aktivity môžu byť u sledovanej vekovej kategórie
respondentov motivované a stimulované aj rozličnými záľubami, koníčkami,
krúžkami. Vychádzali sme z predpokladu, že čitateľské schopnosti by mali byť už
od 10 rokov sformované na takej úrovni, že čitateľ by mal byť schopný samostatne
získavať a študovať informácie faktografického, náučno-populárneho či
informačného charakteru. Predpokladali sme tiež, že pre sledovaný vek je
charakteristický zvýšený záujem o aktivity kolektívneho a skupinového charakteru
mimo rodinného prostredia, akými sú krúžky, záľuby, koníčky, pre ktoré by mohlo
byť významné získavanie informácií. Preto sme sa respondentov pýtali, či majú
záľuby alebo navštevujú krúžky, ktoré vyžadujú odborné informácie a kde také
informácie získavajú.
Analýza podľa demografických kategórií poukazuje na absenciu
záľub a záujmov.
Záujem o informačné zdroje a ich využívanie v súvislosti
so záľubami a záujmami rastie úmerne s vyšším stupňom navštevovanej školy a
taktiež s vekom.
Všeobecne platí, že len nízke percento respondentov získava
potrebné informácie pre záujmové aktivity aj z kníh a časopisov, na druhej strane
však jednoznačne vidno, že používatelia knižníc čerpajú na tento účel poznatky
z kníh dvakrát častejšie než nepoužívatelia.
Časť otázok v dotazníku bola venovaná navštevovaniu knižníc,
využívaniu knižničných fondov a služieb, ktoré poskytujú.
Graf 3
Stabilnými pravidelnými návštevníkmi knižnice sú žiaci
základných škôl – 22,4 %, najhoršie sú na tom žiaci stredných odborných škôl
– len 9,6 % z nich patrí k pravidelným návštevníkom knižnice.
Knižnice ponúkajú okrem klasických výpožičných služieb (absenčných a
prezenčných výpožičiek kníh a časopisov) aj rešeršné, kopírovacie,
konzultačné služby, prístup na internet, organizujú množstvo zaujímavých
podujatí. Najvyužívanejšími sú absenčné výpožičky – využíva ich v priemere
89,7 % respondentov, len v priemere 9,7 % navštevuje študovne a využíva prezenčné
výpožičky, 14,4 % využíva konzultačné a bibliograficko-informačné služby,
prístup na internet prostrednícvom verejných internetových staníc využíva v
priemere len 6,6 % opýtaných, podujatia organizované knižnicami navštevujú len 3 %
respondentov, iné služby (napr. kopírovacie) využíva len 4,1 % respondentov.
Zo záverov výskumu:
- Čítanie aj napriek prieniku moderných informačných technológií
zostáva základnou stratégiou nadobúdania vedomostí, odborných znalostí,
rozširovania a prehlbovania poznatkovej bázy človeka, ale i získavania rozličných
praktických a profesijných zručností. Výsledky výskumu potvrdili, že vzťah
mládeže k čítaniu je kritický.
- Analýza postojov mladých ľudí ukazuje, že problémom nie je
prestíž či imidž knihy a čítania, problém je v samotnej schopnosti (zručnosti)
čítať. Mladí ľudia čítajú málo najmä preto, že čítať nevedia a nie sú
naučení nájsť si zaujímavý materiál na čítanie.
- Potvrdila sa dôležitosť vplyvu rodinného zázemia pri rozvoji
čitateľskej a informačnej gramotnosti mladých ľudí. Ak sú knihy a čítanie
súčasťou rodinného života, siahnu mladí ľudia po nich pri vyhľadávaní
informácií častejšie.
- Tradičné tlačené médiá strácajú svoje postavenie ako zdroj
informácií pre pracovné úkony, a to aj napriek tomu, že im značnú mieru kvality,
spoľahlivosti a vierohodnosti informácií zaručujú redakčné a vydavateľské
procesy.
- Pri získavaní informácií potrebných na riešenie pracovných
úloh, ale aj na realizáciu voľnočasových aktivít súčasná mládež jednoznačne
uprednostňuje internet, čo svedčí o váhe tohto média, ktoré môže byť
využiteľné vo vzdelávacích procesoch (napr. v Bratislavskom kraji má 70,4 %
domácností počítač, 62 % je pripojených na internet)2.
Treba si položiť otázku, či sa žiaci a študenti učia o kvalite informačných
zdrojov, z ktorých čerpajú informácie, či nie je internet prvoradým médiom len pre
jednoduchosť získania a transformovania informácií z dôvodu jednoduchej možnosti ich
využitia.
- Žiaci a študenti využívajú časopisy na riešenie pracovných
úloh minimálne. Časopisy sú pre nich skôr zdrojom a prostriedkom zábavy, relaxu a
voľnočasového čítania. Preto je namieste otázka, či sú naši žiaci a študenti
vedení k využívaniu populárno-náučných a odborných časopisov, či vedia o ich
existencii a vedia s nimi pracovať.
- Využívanie čítania ako stratégie získavania informácií pre
záľuby a koníčky je jedným z veľmi kritických bodov usmerňovania čitateľského
rozvoja detí a mládeže u nás, v rámci ktorého viac-menej nepozorujeme žiadne
významnejšie úsilie. Paradoxne, práve objavenie čítania pre vlastné osobné potreby
a záujmy môže ukázať mladému človeku význam čítania (osobitne v znalostnej
spoločnosti, pre ktorú by samostatné a nezávislé celoživotné vzdelávanie malo byť
existenčnou potrebou). Preto považujeme za významné vypracovať stratégie podpory
čítania prostredníctvom osobných a záujmových stránok života mladého človeka
(záľuby, koníčky, organizované záujmové skupiny…) a podobne. V tomto smere
vidíme i rezervy a možnosti orientácie činnosti verejných i školských knižníc.
- Ak chcú knižnice osloviť mládež v skúmanom veku, mali by
sústrediť pozornosť na dostupnosť a bohatosť svojich zbierok a modernizáciu
ponúkaných služieb.
- Spoločnosť by mala vytvoriť predpoklady na upevňovanie
čitateľskej a informačnej gramotnosti už od mladšieho, resp. predškolského veku. Za
vhodný nástroj na jej zvýšenie považujeme napr. zaradenie hodín informačnej
výchovy do vyučovacieho procesu.
Výskum Čítanie mládeže v Bratislavskom kraji zmapoval aktuálnu
situáciu vo vzťahu mládeže k technológiám, čítaniu, ku knihe a knižnici. Jeho
prvotným cieľom bolo odhaliť rezervy v aktivitách a službách knižníc smerom k
mladej generácii. Pri vyhodnocovaní získaných dát3
sa však ukázalo, že niektoré z našich zistení môžu iniciovať aj širšiu
spoločenskú diskusiu. Vyzývame k nej predovšetkým knihovníkov, pedagógov,
manažérov kultúry a školstva, ako aj širšiu verejnosť. Ak neurobíme celoplošné
systémové kroky v rámci rezortu školstva i kultúry a nezačneme rozvíjať a
podporovať čitateľskú a informačnú gramotnosť už od mladšieho školského veku,
nemôžeme očakávať, že nastupujúca generácia bude vedieť využívať všetko
dostupné informačné bohatstvo (napr. prístup k elektronickým databázovým kolekciám
v rámci práve štartujúceho projektu Národného informačného systému podpory
výskumu a vývoja na Slovensku, ktorého realizátorom je CVTI SR4).
Na vážnosť situácie upozorňujú i výsledky výskumu informačnej gramotnosti
študentov vysokých škôl (IGPAK – informačná gramotnosť používateľov
akademických knižníc5, ktorý v roku 2007
realizovala sekcia akademických knižníc SAK na vzorke 2 238 respondentov s cieľom
zistiť stav informačnej gramotnosti používateľov akademických knižníc na
slovenských vysokých školách. Informačná gramotnosť vysokoškolských študentov na
Slovensku je neuspokojivá. Elektronické informačné zdroje a zahraničné databázy,
ktoré akademické knižnice sprístupňujú, sa nevyužívajú optimálne6.
Čítanie je základnou občianskou kvalifikáciou pre informačnú
spoločnosť a základnou odbornou kvalifikáciou pre znalostnú ekonomiku. V tomto zmysle
značnej časti mladých ľudí reálne hrozí prepad medzi informačne chudobných.
1 Podrobná analýza a
interpretácia uskutočneného výskumu vyšla aj knižne (Gašparovičová, A.,
Hrdináková, Ľ., Kopáčiková, J., Rankov, P.: Čítanie mládeže v Bratislavskom
kraji : Interpretácia výsledkov výskumu. Bratislava : CVTI SR, 2009. ISBN
978-80-89354-03-0). Je dostupná aj na portáli InfoLib.
2 RANKOV, P.,
VALČEK, P.: Čítanie 2008. Bratislava : Literárne infomačné centrum, 2008, s.
40.
3 Informácie za
školské knižnice poskytol Ústav informácií a prognóz školstva, mládeže a
telovýchovy; za verejné knižnice Bratislavského kraja Mestská knižnica v Bratislave
a Malokarpatská knižnica v Pezinku.
4 BIROVÁ, D.,
ŽITŇANSKÁ, M.: Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja na Slovensku
– prístup k elektronickým informačným zdrojom. In Infos 2009 : Zborník z 35.
medzinárodného informatického sympózia, ktoré sa konalo 27. – 30. apríla 2009 v
Starej Lesnej [online]. Dostupné na internete:
<http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=1873
5 DŽUGANOVÁ,
Daniela: Informačné vzdelávanie na vysokých školách a kritériá jeho kvality z
pohľadu akademických knižníc. In ITlib. Informačné
technológie a knižnice. 2007, č. 4, s. 32-38.
6 ILAVSKÁ, Jana:
Efektívnosť využívania EIZ vo vedeckovýskumnom procese a výučbe. In Inforum 2009
[online]. Dostupné na internete: http://www.inforum.cz/pdf/2009/ilavska-jana-cze.pdf
|