Činnosť akademických knižníc očami štatistického výkazu
NISPEZ predstavuje|
Za posledných desať rokov sú to práve akademické knižnice (ďalej AK), ktoré sa vďaka dynamickému rozvoju vo využívaní informačno-komunikačných technológií (IKT) a nástupu elektronických informačných zdrojov (EIZ) musia pasovať s množstvom zmien postihujúcich celú oblasť ich činnosti. Prevaha elektronických dokumentov v KF prináša rozvoj služieb poskytovaných online, spôsobuje zmeny v správaní používateľov. Hovoríme, že sa zvyšuje počet virtuálnych návštevníkov knižnice, ktorí uprednostňujú online prehľadávanie katalógu, využívajú online rezervácie a žiadanky na dokumenty, v komunikácii s knižnicou aktívne využívajú e-mail, príp. konzultačno-informačné služby Spýtajte sa knižnice a pod. Ako sa však tieto zmeny premietajú do štatistického sledovania, ktoré by okrem iného malo slúžiť aj k hodnoteniu výkonnosti knižníc, príp. k porovnávaniu kvality a kvantity poskytovaných zdrojov a služieb nielen v národnom, ale aj v medzinárodnom meradle? Je možné vyčítať zo získaných štatistických údajov tieto nové tendencie a zmeny? Pozrime sa na niektoré výsledky štatistiky za rok 2008. Štatistické výkazníctvo akademických knižníc tvorí súčasť štatistického sledovania, ktoré v rezorte MŠ zabezpečuje Ústav informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ). Zriaďovateľmi akademických knižníc sú vysoké školy, ktorých k 31. 12. 2008 bolo v SR celkom 33, z toho 20 verejných VŠ (VVŠ), 3 štátne VŠ (ŠVŠ) a 10 súkromných VŠ (SVŠ). Do štatistického sledovania bolo zapojených celkom 37 knižníc, čo je dané tým, že nie každá VŠ má zriadenú ústrednú knižnicu (univerzitná knižnica, centrálna akademická knižnica), takže sa sledovali aj štatistické výkazy na úrovni fakultných knižníc. Štatistické ukazovatele sme porovnávali s výkazom za rok 2003, odkedy sa štatistické sumáre za akademické knižnice stali súčasťou Štatistického prehľadu činnosti knižníc SR. Rozdiel v počte vykazujúcich knižníc oproti r. 2003 (tab. 1) je daný najmä tým, že súčasťou štatistického sledovania sa stali aj AK pri súkromných a štátnych VŠ, čo ešte v r. 2003 neplatilo (tab. 2) a pokračujúcou centralizáciou akademických knižníc pri jednotlivých VŠ (z 20 VVŠ má centrálnu akademickú knižnicu 19, STU so 7 fakultami zaslala výkazy 6 fakultných knižníc, absentuje výkaz Fakulty informatiky a informačných technológií – FIIT; z 10 SVŠ nemá AK len Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom, ktorý spolupracuje s mestskou knižnicou).
Tabuľka 1: Štruktúra akademických knižníc – porovnanie
Tabuľka 2: Stav knižníc v r. 2008 Na účely zhodnotenia ukazovateľov AK sa s rokom 2003 porovnávali údaje za posledné tri roky (2006, 2007, 2008) aj kvôli tomu, že od r. 2004 začali v prostredí AK fungovať konzorciá zamerané na oblasti koordinácie akvizície EIZ, ktoré sa síce explicitne v štatistike nevykazovali, ale mohli ovplyvniť niektoré zo sledovaných štatistických ukazovateľov, ako napr. objem celkových finančných nákladov na AK, počet registrovaných používateľov, počet vyhotovených rešerší a i. Oblasť knižničných fondov Základným stavebným kameňom každej knižnice je knižničný fond (KF). Oproti r. 2003 sa zvýšil objem KF, čo je dané prírastkom akademických knižníc ŠVŠ a SVŠ. Počas posledných troch rokov vykazoval objem KF vo všetkých typoch AK mierny nárast, čo je zrejme dané pokračujúcim retrospektívnym spracovaním KF, keďže ročný prírastok jednotlivých AK je mierne klesajúci (tab. 3, 4).
Tabuľka 3: Knižničný fond AK – porovnanie
Tabuľka 4: Knižničný fond v r. 2008 Klesajúci objem ročného prírastku v posledných dvoch rokoch môže byť okrem iného spôsobený zvýšenou dostupnosťou plnotextových e-dokumentov v rámci centrálnych akademických licencií, alebo tiež tým, že v štatistike nie sú uvedené kolekcie plnotextových dokumentov, ktoré AK získavajú nákupom tzv. ročných licencií. Tento predpoklad potvrdzuje i pohľad na porovnanie ročných prírastkov v jednotlivých typoch AK vysokých škôl (graf 1).
Graf 1 Jedným z najdôležitejších špecifík AK je registrácia, spracovanie a archivácia záverečných a kvalifikačných prác. Z doterajšej štruktúry štatistických údajov o jednotlivých typoch nadobúdaných dokumentov však nie je možné vyčítať, aký veľký je fond či ročný prírastok týchto dokumentov, keďže sa tento údaj uvádza v riadku iné špeciálne dokumenty. Používatelia akademických knižníc Používateľmi AK sú v prvom rade pedagógovia, študenti a iní zamestnanci danej vysokej školy. Dokumenty aj služby akademických knižníc sú však stále príťažlivejšie aj pre ostatnú, no najmä odbornú verejnosť. Otvorením sa AK VVŠ voči používateľskej verejnosti sa menia aj potreby štatistického vykazovania údajov týkajúcich sa používateľov AK. Doterajšia štatistika si všíma pomer registrovaných používateľov a potenciálnych používateľov, ktorí sú daní súčtom všetkých zamestnancov a študentov jednotlivých VŠ. Oproti r. 2003 sa zvýšil počet registrovaných používateľov, na čom má tiež podiel vykazovanie ukazovateľov AK ŠVŠ a SVŠ (tab. 5). Avšak najväčší medziročný nárast používateľov vo všetkých typoch AK dosiahli AK pri VVŠ – o takmer 21 000 (graf 2). Či tento údaj potvrdzuje skutočnosť, že narastá počet tzv. iných používateľov AK, sa zo sledovaných ukazovateľov o používateľskom zázemí AK nedá dozvedieť.
Používatelia AK Graf 2 Zamestnanci AK Pri pohľade na grafické zobrazenie zamestnancov AK môžeme konštatovať, že po miernom náraste oproti roku 2003 ide o relatívne stabilnú situáciu vo všetkých typoch AK. Potešiteľné je zistenie, že mierne vzrástol počet pracovníkov s knihovníckym vzdelaním (graf 3).
Graf 3 Porovnaním celkových mzdových nákladov na zamestnancov AK zistíme, že najviac finančných prostriedkov na mzdy vykazujú AK pri SVŠ (graf 4).
Graf 4 Oproti roku 2003 stúpol i počet registrovaných používateľov na 1 zamestnanca AK v prepočítanom úväzku (PÚ), pričom najväčší podiel registrovaných používateľov pripadá na zamestnancov AK pri ŠVŠ (graf 5).
Graf 5 Oblasť financovania AK vykazuje zvýšenie oproti roku 2003 spôsobené zaradením AK pri ŠVŠ a SVŠ do štatistického sledovania v sledovanom období, avšak medziročne mierne stúpajú len celkové a mzdové náklady, kým náklady na nákup KF za posledný rok mierne klesli (graf 6).
Graf 6 Tento fakt môže byť spojený okrem iného aj s rozbehnutím konzorciálnej akvizície EIZ, ale sa nedá jednoznačne potvrdiť. Okrem centrálne získavaných databáz (napr. Web of Knowledge, Scopus, ProQuest) a kolekcií plnotextových e-dokumentov (napr. KNOVEL, ACM a i.) sa v prostredí AK sprístupňujú aj ďalšie kolekcie plnotextových EIZ v rámci univerzitných, príp. fakultných licencií (napr. Blackwell, Science Direct, SpringerLink, Wiley InterScience a i.) (tab. 6). Preto je potrebné, aby sa do štatistiky zaradili údaje, ktoré by dokázali podrobnejšie rozčleniť finančné náklady AK aj s ohľadom na skutočnosť, že centrálne licencie nie sú prístupné SVŠ.
Tabuľka 6: Porovnanie finančných nákladov na AK S prihliadnutím na nástup projektu NISPEZ roku 2009 by bolo tiež zaujímavé zistiť, koľko finančných prostriedkov vynakladajú jednotlivé VŠ na nákup EIZ mimo centrálnych licencií. Informáciu o aktivite akademických knižníc by poskytol aj prehľad o príjmoch AK z grantových programov (tab. 7). Na to, aby tieto údaje poskytli relevantný obraz financovania AK, je tiež potrebné prijať jasné pravidlá na spracovávanie vo väzbe na dobu uchovávania, príp. evidenciu týchto dokumentov, keďže z vykazovaných štatistických údajov to nie je celkom čitateľné.
Tabuľka 7: Financovanie jednotlivých AK v r. 2008 Služby akademických knižníc Finančné náklady na činnosť knižníc by sa mali premietať aj v objeme poskytovaných služieb knižníc. Oproti roku 2003 stúpa celkový počet výpožičiek, výrazne sa to prejavilo v počte prezenčných výpožičiek (+ 122 047 – tab. 8).
Tabuľka 8: Porovnanie výpožičiek v AK Aj keď sú priemerné náklady na 1 používateľa v AK SVŠ vyššie, v počte výpožičiek na 1 registrovaného používateľa vedú VVŠ (tab. 9, 10).
Tabuľka 9: Výpožičky na 1 registrovaného používateľa
Tabuľka10: Prehľad výpožičiek AK v r. 2008 Priestory a vybavenosť AK Zaradenie súkromných a štátnych VŠ do štatistického sledovania vytvára priestor na porovnávanie aj v oblasti priestorového zabezpečenia a vybavenosti AK. Je skutočne pravda, že súkromné VŠ poskytujú svojim študentom väčší komfort v štúdiu? Priestory na 1 reg. používateľa v m2
Graf 7 Oproti roku 2003 sa výrazne zlepšilo technické vybavenie akademických knižníc; stúpol počet PC (+ 810), výrazne stúpol počet používateľských PC s pripojením na internet (+ 671, tab. 11).
Tabuľka 11: Informačné technológie v AK – porovnanie Pokiaľ ide o počítačové vybavenie používateľov, najlepšia situácia v r. 2008 bola v SVŠ (tab. 12).
Tabuľka12: Informačné technológie v AK v r. 2008 Rozšírenie počtu AK však príliš neovplyvnilo priestorovú situáciu AK. Oproti roku 2003 sa nezlepšila situácia v priestore pre 1. používateľa (tab. 13)
Tabuľka 13: Priestorové vybavenie AK – porovnanie
Záver Pri záverečnom pohľade na štatistiku AK za posledné 3 roky musíme konštatovať, že by bolo potrebné pristúpiť k zásadným zmenám v sledovaných ukazovateľoch, ktoré by mohli prispieť k objektivizovaniu niektorých, na pohľad negatívnych faktorov v činnosti a službách nielen akademických knižníc. Potrebujeme objasniť, aký je pomer medzi znižujúcim sa počtom návštevníkov knižnice a nárastom frekvencie využívania ich služieb. Doteraz sledované štatistické ukazovatele neumožňovali vykazovať špecifické činnosti zabezpečované akademickými knižnicami – ide najmä o uchovávanie, spracovanie a sprístupňovanie záverečných a kvalifikačných prác, o sledovanie interne budovaných databáz; AK okrem databáz evidencie publikačnej aktivity zamestnancov VŠ vytvárajú aj špecializované bibliografické databázy (napr. z oblasti poľnohospodárstva, ekonomiky a i.). Súčasné štatistické prehľady neumožňujú prehľad o službách a informáciách poskytovaných online ani sledovanie mimorozpočtových finančných zdrojov. Oblasť EIZ sa však dotýka činnosti všetkých súčastí národného knižničného systému SR, preto podľa nás dozrel čas na spoločné stretnutie garantov za štatistiku podľa jednotlivých typov knižníc s cieľom rozšíriť štatistické sledovanie práve o nové ukazovatele. Metodickým východiskom na dosiahnutie optimálneho stavu štatistického výkazu iste bude aj nové slovenské vydanie normy ISO 2789 z roku 2006, ktoré Slovenský ústav technickej normalizácie vydal v júni 2009. |
