Aby web pracoval pre vedu (Creative Commons, Science Creative Commons)
Zo zahraničia|
Creative Commons Digitálne technológie ponúkajú nové možnosti na rozhodovanie o prístupe k výsledkom tvorivej práce všetkých druhov a digitálne self-vydavateľstvá sa rýchlo rozširujú po celom svete – od hudobníkov, tvorcov a návrhárov umeleckých diel po pracovníkov vedeckých inštitúcií, múzeí a knižníc. Creative Commons (CC) sa snažia vytvoriť primeranú strednú cestu medzi extrémami na ochranu autorských práv a nekontrolovaným využívaním duševného vlastníctva na internete, neútočí na vlastnícke práva, ale poskytuje autorom alternatívu copyrightu, kde sú všetky práva vyhradené. Akceptuje potrebu autorských práv, no žiada a navrhuje určité regulátory, uľahčenie prístupu k autorským dielam. Zjednodušene – používateľ môže dielo označené licenciou CC, ktoré je uverejnené na internete, bezplatne používať, ak dodrží dané licenčné podmienky. Licencie CC umožňujú delegovať a šíriť duševné vlastníctvo podľa podmienok, ktoré si určia sami autori. Ako sa možno dočítať vo Wikipédii na stránke Creative Commons, licencie CC vznikajú kombináciou niekoľkých základných parametrov, ktoré opisujú, aké práva si chce držiteľ autorských práv ponechať a akých sa chce vzdať.1 Existujú štyri základné parametre, ktoré sa môžu formulovať podľa potreby a navzájom kombinovať:
Flexibilnosť CC umožňuje vznik viacerých typov licencií, ktoré bývajú vyjadrené jednoduchými a zrozumiteľnými grafickými symbolmi. Podrobnejšie sa problematike CC venovala Mgr. Kovačičová Kinčíková vo štvrtom čísle časopisu ITlib v roku 2008 (http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib084/kovacicova.htm). Ďalšie informácie sú dostupné na internete, napríklad na stránkach Wikipédie, pod heslom Creative Commons. Grafické znázornenie 4 základných kombinovateľných podmienok (obrázok je prevzatý z časopisu Ikaros, roč. 13, č. 5, 2009)2: Susedná Česká republika dňa 16. apríla 2009 legalizovala súbor licencií o prístupe k autorským dielam, vo svete známych pod označením „Creative Commons“. Pôvod majú v Spojených štátoch amerických a sú dielom americkej neziskovej organizácie s rovnakým názvom „Creative Commons“. Založil ju v roku 2001 profesor Standforskej školy práva v Kalifornii Lawrence Lessig a licencie CC sú vytvorené na základe právneho modelu platného v USA. Neznamená to, že sú automaticky zlučiteľné s právnymi systémami iných štátov, často je zosúladenie formulácie jednotlivých licencií problematické a závisí od právnych špecifík konkrétnych krajín. Koncom roku 2007 sa z iniciatívy Národní knihovny ČR stretli pracovníci projektu WebArchiv so zástupcami z oblasti autorskoprávnej legislatívy (vrátane zástupcov Ministerstva kultúry ČR) s úmyslom CC legitímne aplikovať v českom prostredí. V spolupráci s občianskym združením Iuridicum Remedium, ktoré už medzitým organizáciu Creative Commons so žiadosťou o spoluprácu oslovilo, zostavili pracovnú skupinu pre vytvorenie českej verzie licencií CC. Výsledkom ich spolupráce sú legálne, rešpektované, „slobodné licencie“, ktoré dávajú každému autorovi možnosť slobodnej voľby, za akých podmienok sa môže jeho dielo šíriť medzi používateľmi (http://sk.wikipedia.org/wiki/Creative_Commons). Legalizácia českých CC spôsobila aj to, že na internete je možné v súčasnosti nájsť elektronické diela evidentne slovenského pôvodu, ktoré sú označené symbolmi CC, hoci v slovenskej legislatíve takéto licencie nemajú oporu. Na Slovensku sú snahy o legalizáciu CC stále iba na začiatku. Určite k tomu prispieva aj ten fakt, že elektronické dielo, pokiaľ nemá originálnu printovú podobu, podľa nášho autorského zákona vlastne neexistuje. O požiadavke novelizácie aktuálneho autorského zákona niet žiadnych pochýb – vznikla potreba licencovania online zdrojov v sieťovom prostredí internetu. CC je ideálne pre autorov, ktorým záleží viac na dosahu ich diela ako na komerčnom efekte. Viem si predstaviť učiteľov, filozofov, ekonómov, mladých vedeckých pracovníkov, ktorí zverejnia svoje diela v niektorej z licencií CC na internete, aby sa dostali k čo najväčšiemu počtu ľudí. Creative Commons je teda licenčná alternatíva pre dokumenty, multimédiá, jednoducho ľubovoľný obsah na internete. Na rozdiel od klasických licencií Creative Commons (CC) sú koncipované tak, aby namiesto nejakého zložitého textu licencie bola k textu priložená iba jednoduchá linka (prípadne ikona), ktorá vedie na stránku CC, kde je jej plný text. V prípade, že potom použijete daný text/časť textu, tak nemusíte mať problém s tým, že licencia je niekoľko násobne väčšia ako text, ale len priložíte patričnú linku. Science Creative Commons / Science Commons Science Creative Commons / Science Commons (SC) sú založené na modeli Creative Commons. Cieľom Science Creative Commons je podeliť sa o úspechy licencií CC v oblasti kultúry a umenia a preniesť ich do sveta vedy. Science Commons začali fungovať v roku 2005. Na SC dohliadajú členovia rady Creative Commons vrátane profesora počítačových vied Hala Abersona, expertov na duševné vlastníctvo, ako sú James Boyle, Michael Carrol a Lawrence Lessig, právnika a dokumentaristu Erica Saltzmana, experta na bioinformatiku, a metadáta Johna Wilbanka, ktorý riadi projekt SC a je viceprezidentom pre vedu v Creative Commons. Science Commons vedie Vedecký poradný výbor – držiteľ Nobelovej ceny za rok 2002 p. John Sulston, renomovaný vedec v oblasti genetiky a bioinformatiky Michael Eisen, prominentný ekonóm Paul David a vynikajúci vedec v oblasti patentového práva a biotechnológií – Arti Rai. Joshua Lederberg (držiteľ Nobelovej ceny za rok 1958) bol členom Poradného výboru od roku 2006 do začiatku roku 2008. Science Commons získalo štedrú podporu od Technologického inštitútu v Massachusetts, kde má svoje priestory a zamestnancov. Sídli tam aj Laboratóriom pre počítačovú vedu a umelú inteligenciu. Science Commons má ročný rozpočet približne 750 000 USD. Finančná podpora bola získaná z rôznych zdrojov vrátane súkromných nadácií, korporácií. Science Creative Commons je jedným zo štyroch poloautonómnych programov, fungujúcich prostredníctvom Creative Commons, organizáciou autorizovanou v Massachussets. Sú to tieto programy: 1. Scholars Copyright Program, prostredníctvom ktorého Science Commons ponúka spektrum nástrojov a zdrojov, ktoré zabezpečujú dosiahnutie otvoreného prístupu. 2. Biological Materials Transfer Project, prostredníctvom ktorého Science Commons vyvíja štandardné, modulové zmluvy na zníženie nákladov na transfer fyzických biologických materiálov, ako napr. DNA, bunky, protilátky, prstence DNA. 3. Neurocommons, prostredníctvom ktorého vytvára Science Commons platformu otvoreného zdroja informácií pre neurologický výskum. 4. HealthCommons – spojenie strán, zainteresovaných do zmeny spôsobu, akým sa základný výskum vysvetľuje a zabezpečuje zlepšenie zdravia ľudí. Science Commons má tri vzájomne prepojené iniciatívy, navrhnuté na urýchlenie výskumného cyklu – neustála produkcia a znovu využívanie poznatkov, ktoré sú podstatou vedeckej metódy:
Science Commons navrhuje stratégie a nástroje pre rýchlejší, efektívnejší vedecký výskum prístupný na webe. Identifikuje zbytočné prekážky pri výskume, smernice a právne dohody na zmiernenie týchto prekážok a vyvíja postupy, ktoré umožnia ľahšie nájsť a využívať výskum, údaje a materiály. Cieľom SC je urýchliť presun údajov do objavov – sprístupnenie hodnôt výskumu tak, aby mohlo ľudstvo čoraz viac profitovať z práce vedcov. Viac informácií je k dispozícii na URL http://sciencecommons.org. Literatúra: 1. Kovačovičová (Kinčíková), Katarína: Creative Commons – „nový“ štandard na správu dokumentov. In: ITlib. Informačné technológie a knižnice, č. 4, roč. 12. Online verzia. 2. Rylich, Jan: Creative Commons a uvedení české verze licencí. Ikaros [online]. 2009, roč. 13, č. 5. Online verzia. |