Digitalizácia knižničných materiálov v Európe. 2. ročník workshopu LIBER – EBLIDA
Zo seminárov a konferencií|
Obr. 1 Vstup do holandskej Kráľovskej knižnice V dňoch 19. – 21. októbra 2009 (v týždni Open Access Week) sa v holandskej Kráľovskej knižnici v Haagu konal 2. ročník workshopu LIBER-EBLIDA s názvom „Digitalizácia knižničných materiálov v Európe“. Workshop bol zameraný na predstavenie úspešných európskych digitalizačných projektov v kontexte využitia projektového PPP financovania. Na konferencii sa zúčastnili zástupcovia významných európskych knižníc, Europeany, knižničných združení, zástupcovia Európskej komisie, riešitelia medzinárodných európskych projektov a PPP partneri knižníc. Prvý deň workshopu bol vo forme odborných prednášok expertov z LIBER, Európskej komisie, Britskej kráľovskej knižnice, Europeany a Google. Druhý deň bol zameraný predovšetkým na prezentáciu úspešných európskych PPP projektov v oblasti digitalizácie, ako napríklad NUMERIC, IMPACT a iné. Posledný, tretí deň konferencie sa konali workshopy so štyrmi témami z oblasti digitalizácie. Konferencia vytvorila ideálny priestor na diskusiu expertov v oblasti digitalizácie. Cieľom konferencie bola predovšetkým aktívna diskusia k prezentovaným projektom a ponúkaným riešeniam s cieľom nájsť optimálne riešenie pre všetkých účastníkov s následným zabezpečením legislatívnej podpory zo strany Európskej komisie. Workshop oficiálne otvoril a účastníkov privítal prezident organizácie LIBER Hansom Geleijnse a Basom Savenije, generálny riaditeľ Holandskej národnej knižnice. Úvodný prednáškový blok odštartoval Paul Ayris (University College London) témou „Realizácie výsledkov z prvého workshopu – LIBER Road Map smerom k digitalizácii“. Liber Road Map je združenie, ktoré bolo sformované v roku 2007, dodnes predložilo Európskej komisii 25 odporúčaní. Existencia združenia sa „odrazila“ od projektu eContentplus – Europeana Travel. V súčasnosti sa v rámci združenia rieši sprevádzkovanie celoeurópskeho agregátora, ktorý by zabezpečil dátovú prepojiteľnosť európskych knižníc na Europeanu a projekt digitalizácie jedného milióna strán európskymi národnými knižnicami. Ďalším zaujímavým projektom je agregátor vyhľadávania v knižniciach – PEARL. Vo svojej prednáške sa zameral aj na čoraz aktuálnejšiu problematiku autorských práv v Európe. Konkrétne spomínal problematiku autorských práv v projekte Google Books a zabezpečenie prístupu k týmto informáciám pre študentov a vedeckých pracovníkov. Zároveň vyslovil myšlienku nutného zjednotenia európskych pravidiel a autorského práva v Európe. Európske štáty/knižnice by nemali individuálne uzatvárať zmluvy s Google – naopak, spolupráca s touto firmou by sa mala riešiť zo strany Európskej komisie prostredníctvom centrálnej zmluvy. V budúcnosti je potrebné dosiahnuť stav, keď bude mať európsky používateľ Google rovnaké práva ako americký. Veľmi zaujímavým je aj projekt LIFE 2 Model, ktorý opisuje celý životný cyklus digitálnych objektov a komplexne rozoberá všetky procesy, náklady, archiváciu na základe údajov Britskej kráľovskej knižnice. LIBER disponuje svojimi vlastnými pracovnými skupinami financií, komunikácie a marketingu a konferenčnou programovou skupinou. Podrobnejšie je možné sa dočítať o aktivitách týchto skupín v jej pracovných balíčkoch 1, 2, 3.
Javier Hernandez-Ros (Európska komisia) sa vo svojej prednáške zameral na PPP projekty v digitalizácii. Vo svojom príspevku zdôraznil potrebu kooperácie s Európskou komisiou pri riešení PPP projektov. V súčasnosti musíme byť otvorení nových technológiám a výhodám, ktoré poskytujú. Počas prezentácie si položil otázku: „Sme naozaj pripravení?“ V roku 2010 bude v digitálnej knižnici Europeana viac ako 10 miliónov objektov – pritom stále nie je vyriešená problematika autorských práv, opustených diel. „Už v súčasnosti sa musíme sústrediť na riešenie týchto otázok, pretože je možné, že vyhľadávanie autorov (príp. dedičov práv) môže byť finančne náročnejšie ako procesy digitalizácie dokumentov. S istotou môžeme konštatovať, že musíme začať hľadať riešenie, ktoré bude lacné a jednotné. Budeme všetko riešiť podobne ako Google? Prečo tu nie sú ministri kultúry európskych krajín? PPP áno, ale za akých podmienok?“ Aj to sú otázky, ktoré počas prednášky položil publiku, a ďalej pokračoval v problematike digitalizačných PPP projektov a otvoril celý rad veľmi aktuálnych otázok o súčasnom trende digitalizácie. „Dnes žiada peniaze na digitalizáciu každý, no problémy prichádzajú až po poskytnutí finančných prostriedkov, keď inštitúcie zisťujú, že nemajú potrebné technologické vybavenie, v niektorých prípadoch dokonca ani počítače. Takýto neskoro zistený deficit je možné vykompenzovať dobrou PPP zmluvou.“ Upozornil však, že už pred podpisom zmluvy musím mať vyjasnené autorské práva, najmä otázky typu – komu patria?, kto ich bude vlastniť?, aký budem mať zisk?, čo môžem robiť s obsahom? som vlastník skenov? „Európa nemôže stále sprístupňovať len voľné diela! Je čas prestať digitalizovať len pre archiváciu, napríklad noviny by sa mohli sprístupňovať oveľa skôr ako dnes. Europeana by napríklad mohla získavať finančné prostriedky z príjmov z reklamy od PPP partnerov.“ Ďalej pokračoval príkladmi PPP zmlúv:
Už dnes je dostupná správa o PPP projektoch, ktorú vytvorila expertná skupina pre digitálne knižnice. „Potrebujeme čoraz viac hovoriť o PPP projektoch – najmä kultúrne inštitúcie, tie by mali otázky PPP riešiť priamo s Európskou komisiou, lebo najvyššia priorita je vyjasnenie autorských práv.“ Na záver zdôraznil, že PPP zmluvy sú kompromisy, a preto by sa mali riešiť centralizovane v rámci EÚ. Po skončení príspevku nastala búrlivá diskusia o uzatváraní PPP zmlúv na celoeurópskej úrovni – niektorí účastníci sa jasne vyjadrili, že tento model nemôže nikdy fungovať. Prednášateľ nakoniec konštatoval, že „Európska komisia chce v prvom rade vytvárať len odporúčania a návrhy, ostatné chce prenechať na ministerstvá jednotlivých štátov. Vízia Európskej komisie je jasná… každý občan EÚ bude mať jednotný a voľný prístup k spoločnému kultúrnemu dedičstvu.“ Ben White (British Library) je vedúcim oddelenia duševného vlastníctva v Britskej knižnici v Londýne a priamo zodpovedný za autorské práva, vo svojej práci sa zaoberá vydavateľmi a vydavateľskými licenciami. Vo svojej prezentácii s názvom „PPP v digitalizácii“ spomenul niekoľko digitalizačných projektov v EÚ:
„Čo nás motivuje k PPP projektom? Rozpočty vo sfére kultúry sa každoročne znižujú, čo je v časoch krízy zvlášť citeľné. Zrejme najväčším motivačným faktorom PPP projektov je možnosť získať finančné prostriedky na realizáciu svojich cieľov. Samozrejme, je to vhodná forma upevnenia vzťahov s verejnosťou a možnosť zdigitalizovať svoje zbierky. Ale ako uzatvoriť čo najvýhodnejšiu PPP zmluvu? Dôležité body sú najmä: zdroje, doba trvania zmluvy, vyjasnenie práv na objekty vznikajúce počas projektu, schopnosť predať projekt, vyjasnenie provízií a ziskov, zachovávanie identity inštitúcie (napr. logá), netreba zabúdať aj na situácie, keď sa jeden z partnerov rozhodne ísť v nejakej problematike proti partnerovi.“ Prezentovaný model sa odrážal na realizovaných projektoch v Britskej kráľovskej knižnici, pričom jej názor na PPP projekty je Ricky Erway (OCLC Research) prezentoval prednášku s názvom „Pohľad na Europeanu z Americkej perspektívy“. Na úvod vyzdvihol dobré meno Europeany a prirovnal ju k svetovým značkám, ktoré sú povestné svojimi kvalitami. Napriek týmto úvodným slová neskôr pristúpil k miernej kritike. „Stále vidím mnoho rozdielov medzi Európskou digitálnou knižnicou a Europeanou, ľuďom nie je jasné, čo Europeana je a na čo slúži, postupom času všetci strácame prehľad v jej verziách a službách. Jej sociálne siete sú neaktívne a je v nich málo ľudí.“ Ohľadom agregátorov Europeany vyslovil niekoľko otázok ohľadom možnej kooperácie: „Bude niekedy možné z Europeany určitú tému exportovať a začleniť do iných tematických portálov? Čo so zbierkami z rôznych inštitúcií? Stále nie je jasné, čo sa bude harvestovať, ako, kým, prečo a za čo. Harvestovanie údajov je veľmi náročné pre veľa obsahu a jeho rôznorodosť, skoro nikto nevie, čo sa v nej vlastne nachádza a nenachádza, ďalšie problémy sú s indexáciou a so zbierkami. Mapovanie metaúdajov je prakticky nemožné, pretože každá inštitúcia používa svoj typ metadát a málokto je ochotný sa prispôsobiť. Najnákladnejšie na projekte Europeany je paralelné financovanie dvoch verzií. Samostatnou kapitolou je ďalšie použitie materiálov z Europeany, je možné ich používať? Od koho žiadať povolenie?“ Štúdia „usability“ projektu Europeany je napriek všetkým negatívam veľmi dobrá, veľká časť používateľov sa vracia na stránky Europeany. Záver svojej prednášky venoval otázkam schopnosti Europeany prežiť nasledujúce obdobie. „Europeana je výzva, podobný projekt ešte nikde nebol realizovaný, podarí sa ho udržať? Bude naozaj úspešný?“ Zástupca Google Jason Hanley prezentoval model Edície Google. Momentálne má Google zmluvy s viac ako 30 000 vydavateľstvami na približne dva milióny kníh. Model Edície Google by mal predstavovať elektronické kníhkupectvo s elektronickými knihami, ktoré budú dostupné v rôznych formátoch, tie bude možné kúpiť prostredníctvom Google účtu a čítať kdekoľvek a na akomkoľvek zariadení offline alebo online. Google má vo svojich zmluvách jasne zakotvené benefity, ktoré je ochotný ponúknuť vydavateľom na to, aby ich motivoval k spolupráci. Sú to napríklad priamy predaj od Google, partnerstvo vydavateľstva s Google alebo Google ako technologický partner webového sídla (sídlo bude vo vyhľadávači Google vždy umiestnené na najlepších priečkach). Veľmi zaujímavý mal príspevok Rémi Gimazane (Ministere de la Culture et de la Communication), ktorý prezentoval príspevok s názvom „Digitalizácia knižničných materiálov vo Francúzsku financovaná z verejných financií“. Vo svojom príspevku detailne prezentoval reálne náklady vynaložené na digitalizáciu, OCR a generovanie obsahov. Minimálne náklady na digitalizáciu jednej strany sú 0,16 € s minimálnym OCR, strana s výborným OCR (99 percent) vychádza na 0,67 €. Vo svojej prezentácii spomínal náklady na informačné technológie a na tvorbu metadát pre systém Gallica. Súčasné trendy v oblasti digitalizačných projektov sú:
K peniazom je možné prísť pri realizácii digitalizačných projektov rôznymi spôsobmi:
Vo Francúzsku sú projekty zväčša financované prostredníctvom národného programu digitalizácie, kde môžu inštitúcie zriadené ministerstvom kultúry dostať projekty až 2 milióny €. Ekonomicky zameraný bol aj príspevok Roswithy Poll „Digitalizácia v Európskych knižniciach : výsledky projektu NUMERIC“. Projekt NUMERIC mapoval situáciu okolo digitalizácie v Európe. V rámci projektu boli vybraným európskym inštitúciám zasielané dotazníky s jednoduchými otázkami ohľadom digitalizácie. Knižnice mali často problémy vyčísliť reálne náklady na digitalizáciu, archiváciu a sprístupnenie digitálnych dokumentov. Často sa stávalo, že nemali žiadne merateľné údaje o využívaní digitálnych knižníc, ktoré boli vytvorené z digitalizovaných materiálov. Zo získaných nákladov na digitalizáciu vyrátali medián:
V rámci dotazníkového vyhodnotenia najhoršie dopadli nasledujúce otázky:
Príspevky v „kocke“… Koen Calis: Digitálne zbierky Verejnej knižnice Bruggách Bruggská verejná knižnica má 40 000 používateľov.
Erland Kolding-Nielsen (Královská univerzitná knižnica, Kodaň): Objavovanie skrytých pokladov… V súčasnosti neexistuje žiadny funkčný register zdigitalizovaných diel a na webových stránkach chýbajú informácie o digitalizátoch.
Hildelies Balk (Holandská národná knižnica): Projekt IMPACT ako centrum kompetencie Hovorila o financovaní EÚ – inštitúcie, spoločnosti, veda, výskum:
Súčasné komerčné produkty sú nevyhovujúce, zatiaľ pracujú na jazykoch belgičtina, angličtina a nemčina. Európska komisia požadovala rozšírenie o východoeurópskych partnerov. V rokoch 2010 až 2011:
V súčasnosti je možné prihlásiť sa do mailovej konferencie IMPACT. Ralf Goebel (Deutsche Forschungsgemeinschaft) – Sebastian Meyer (Dresden Sächsische Landesbibliothek): Prehliadač DFG pre interoperabilitu v Nemecku DFG má vlastný digitalizačný program:
Pôvodne DFG prehliadač vyvíjaný ako prehliadač obrázkov:
Kai Stalmann (Biodiversity Heritage Library): Zlepšenie interoperability a prístup k rozmanitosti európskych digitálnych knižníc Biodiverzita knižničného dedičstva:
Literatúra: LIBER-EBLIDA Digitisation Workshop, October 2009 [online]. [cit. 2009-11-03]. Dostupné na internete: <http://www.libereurope.eu/files/LIBER-Digitisation-Roadmap-2009.pdf>. |
