|
Experimentálne nasadenie a efektívne využitie pokrokových technológií v knižničnej sfére je neodmysliteľnou črtou Univerzitnej knižnice v Bratislave (ďalej UKB), ktorá v ostatnom polstoročí plnila rolu priekopníka a udávala smer ďalšieho rozvoja knižničných aplikácií a systémov na Slovensku. Treba poznamenať, že súčasný žalostný stav informatizácie slovenských knižníc je dôsledkom novej situácie, ktorá nedovolila UKB udržať kontinuálne pokračovanie v nasadených progresívnych trendoch a spomalila vývoj v danej oblasti o niekoľko desaťročí.
Prvé pokusy aplikovať organizačnú a výpočtovú techniku v UKB sa datujú rokom 1967. Prípravná fáza vyvrcholila 1. 1. 1968 vznikom referátu pre mechanizáciu a automatizáciu, ktorým sa odštartovala prvá etapa aplikácie organizačnej a výpočtovej techniky v praxi knižnice. V tomto období technické vybavenie tvorili najmä organizačné automaty, na ktorých sa spracúvali čiastkové agendy knižnice. Roku 1971 sa vytvorilo oddelenie pre mechanizáciu a automatizáciu spracovania údajov (OMASÚ), ktoré sa podieľalo na riešení projektovej štúdie Mechanizácia a automatizácia knižníc na Slovensku v nadväznosti na celoštátnu informačnú sústavu. Hlavnou náplňou činnosti oddelenia bolo však riešenie strojového spracovania informácií – najskôr v odbore štát a právo, ako aj výskum spracúvania literatúry počítačovou technikou z hľadiska obsahovej a formálnej analýzy systematického katalógu. Zvýšil sa počet organizačných automatov, pribudli prídavné zariadenia – dierovače a snímače diernych pások. Roku 1973 sa knižnica zapojila do systému spracovania údajov o zahraničných knihách – Prírastky zahraničných kníh. Už v tomto období sa využívala aj externá spolupráca s odborníkmi na automatizáciu, najmä s vedeckými a pedagogickými pracovníkmi Katedry knihovedy a vedeckých informácií Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Sedemdesiate roky charakterizuje úsilie vybudovať v knižnici pevné technické zázemie na využívanie mechanizácie a automatizácie pri spracúvaní jednotlivých knižničných agend a v rámci možnosti sa zapájať do procesov výskumu a vývoja v tejto oblasti.
V polovici 70. rokov sa rozhodlo o vytvorení výpočtového strediska v knižnici. Jeho zriadenie však nebolo jednoduché. Predchádzala mu pomerne dlhá prípravná fáza – zaškoľovanie personálu, technická a stavebná príprava. Roku 1978 sa oddelenie mechanizácie a automatizácie spracovania údajov rozdelilo na dva úseky: úsek softvéru a úsek projekcie. V tom roku knižnica získala aj sálový počítač RPP 16 S (domácej produkcie) a pracovalo sa na konverzii údajov z diernej pásky na magnetickú diskovú pamäť. Napokon sa roku 1980 otvorilo výpočtové stredisko. Postupne sa dobudovávalo ďalšou technikou – rýchlotlačiarňou Videoton a terminálmi SM 7202. Otvorenie vlastného výpočtového strediska značilo pre knižnicu výrazný krok ku kvalitatívne novým technológiám. Roku 1982 za Katalóg noviniek v čitateľských katalógoch; bol to aj začiatok úsilia o komplexný prístup k riešeniu a realizácii Automatizovaného knižnično-informačného systému UK (AKIS).
Knižnica bola poverená aj úlohou koordinačného pracoviska na overovanie technológií online prístupu k zahraničným bázam dát pre rezort ministerstva kultúry; zriadil sa dátový okruh a terminálová stanica na využívanie domácich dát z ÚTZ UVTEI v Prahe (1984). Ďalší dôležitý projekt, ktorý knižnica riešila alebo sa podieľala na jeho riešení, bol celoštátny projekt Integrovaný knižnično-informačný systém na báze elektronizácie (IKIS). V rámci tohto projektu sa pre knižnicu riešilo päť podsystémov:
1. Akvizícia, 2. Katalogizácia, 3. Výpožičky, 4. Informačné služby a 5. Riadenie.
Koncom 80. rokov už bolo evidentné, že sálový počítač je prekonaný. Nastupujú osobné počítače, no na vybavenie pracovísk výpočtovou technikou nebol dostatok finančných prostriedkov. Roku 1990 sa RPP 16 S vyradil z prevádzky a agendy, ktoré zabezpečoval, prešli na osobné počítače. Osobné počítače znamenali aj zmenu technológie pri rešeršnej činnosti z bázy Science Citation Index na CD-ROM.
Začiatok 90. rokov charakterizuje v knižnici veľký personálny pohyb, čo sa, prirodzene, týkalo aj výpočtového strediska. Po vyradení sálového počítača a po prechode na osobné počítače sa mení jeho štruktúra a zameranie. Katalogizácia kníh sa realizuje v systéme MAGIC, ktorý umožňuje tlač katalogizačných lístkov s diakritikou do všetkých katalógov. Ostatné typy dokumentov sa spracúvali klasicky. Podarilo sa uskutočniť terminálové prepojenie do siete Ústavu aplikovanej kybernetiky (ÚAK), umožňujúce využívať databázové centrum Národného informačného strediska v Prahe. Spolupráca s ÚAK prebiehala aj v oblasti konverzie údajov v báze dát automatizovaného súborného katalógu periodík do tzv. výmenného formátu IKIS a spracovaním údajov do bázy dát Automatizovaného kumulovaného registra inštitúcií (AKRI).
Rok 1993 bol v oblasti automatizácie v knižnici prelomový. Projekt CASLIN sa stal skutočnosťou. Účastníci projektu vybrali knižnično-informačný systém ALEPH firmy Ex Libris a hardvér firmy DEC; prebehla verejná súťaž na dodávateľa lokálnej siete v knižnici. Bol to začiatok prípravy na implementáciu komplexného knižnično-informačného systému; zriadilo sa školiace stredisko pre pracovníkov vybavené 7 osobnými počítačmi, serverom a spätným projektorom, školili sa systémoví knihovníci a manažér systému. Veľká pozornosť sa venovala konverzii dát v elektronickej forme za roky 1981 – 1988 z počítača RPP S 16 do medzinárodného výmenného formátu UNIMARC, ako aj konverzii záznamov spracovaných v systéme MAGIC za roky 1989 až 1994. Montáž lokálnej počítačovej siete (štruktúrovaná kabeláž) sa začala v máji 1994, do konca roka sa uskutočnila montáž asi dvoch tretín jej rozsahu. Posledný segment s dvadsiatimi šiestimi zásuvkami na prízemí sa uskutočnil roku 1995.
Rozšírenie využívania CD-ROM v informačných službách podmienilo inštaláciu malého počítačového servera v bibliografickej študovni. Pre referentské pracovisko sa vybudovala počítačová sieť NOVELL.
Na zabezpečenie implementácie systému bolo nevyhnutné urobiť aj organizačné zmeny. Vznikol útvar pre automatizáciu knihovníckych procesov, ktorého úlohou bolo koncepčne a obsahovo dotvárať systém ALEPH na podmienky knižnice; testovali sa jednotlivé moduly systému, prebehla lokalizácia systému v národnom jazyku, inštalovanie servera DEC ALPHA 3000 a operačného systému UNIX OSF. Uskutočnili sa ďalšie školenia pracovníkov na katalogizáciu, akvizíciu a prácu vo výmennom formáte UNIMARC. Od 1. februára 1995 sa začala experimentálna prevádzka modulu katalogizácie, no ešte súbežne so spracovaním v systéme MAGIC.
V septembri sa v čitateľských katalógoch na prízemí knižnice sprístupnil na šiestich termináloch online katalóg knižných fondov. Databáza UKB vtedy obsahovala všetky konvertované údaje z predchádzajúcich systémov a aktuálne spracovávané záznamy (190 tis.). V tomto roku sa zriadila pevná linka na pripojenie k internetu s prenosovou rýchlosťou 19 200 bps.
Keď sa skončila dlhoročná spolupráca s ÚAK (bol zrušený), bázy dát ASSKP a AKRI prešli do technickej správy knižnice. Odbor súborných katalógov v spolupráci s Národnou knižnicou ČR začal pracovať na konverzii dát v súbornom katalógu zahraničných periodík (KZP) do formátu UNIMARC. V systéme ALEPH sa vytvorila databáza KZP a ADR prístupná používateľom knižnice. Príprava údajov pre tieto bázy prebieha v systéme mikro CDS/ISIS. V spracovateľskej linke monografií sa ukončilo spracovanie v MAGIC-u a knihy sa spracúvali už len v systéme ALEPH a začali sa označovať čiarovými kódmi. Výrazne sa zlepšilo aj technické vybavenie pracovísk knižnice. Kúpilo sa 31 osobných počítačov Pentium 100, rovnaký počet tlačiarní, uskutočnila sa inštalácia externého diskového poľa 3 x 4,3 GB, inštalácia GU! grafického OPAC-u v novej verzii ALEPH 325.11.
V študovni Centra amerických štúdií sa na troch osobných počítačoch umožnil čitateľom prístup na internet. Takisto sa navrhlo a zrealizovalo webové sídlo knižnice s možnosťou prístupu do online katalógov. Počítače sa začali využívať aj v ekonomických agendách knižnice. Postupne sa zakúpili tiež rozličné textové editory
a programy.
Nové technológie si vyžiadali aj ďalšie organizačné zmeny. Výpočtové stredisko sa transformovalo na odbor knižnično-informačných technológií a úsek automatizácie knihovníckych procesov na odbor automatizácie knižničných systémov. Zámerom bolo posilniť tieto odbory personálne tak, aby sa automatizácia knižničných procesov urýchlila. Pre mnohé problémy sa však tento zámer nepodarilo uskutočniť. Nebol to však ústup z vytýčených cieľov. Roku 1997 získala knižnica z medzinárodného grantu komunikačný server SUN UHra SP ARC a systém JASON na expresné objednávanie a dodávanie plných textov článkov z fondov nemeckých akademických knižníc. Technické vybavenie sa rozšírilo o 25 osobných počítačov Pentium 150 a knižničný skener PS 3000 s príslušenstvom. V systéme ALEPH sa začalo s registráciou čitateľov ako prípravou na automatizáciu výpožičného procesu. Cez grafický www sa sprístupnili na internete bázy dát KZP (Súborný katalóg periodík) a ADR (Adresár prispievajúcich inštitúcií). Konvertovalo a nahralo sa asi 6 tis. záznamov dizertačných prác za roky 1979 – 1995 zo SNK v MS, o ktoré sa obohatila databáza UKB.
Dôležitou zložkou činnosti knižnice bolo riešenie celoslovenských projektov. Projekt ISTROTEXT (návrh riešenia projektu interaktívneho systému translácie otvorených textov), ktorý prevádzkuje knižnica, je technicky zabezpečený aplikačným serverom SUN Ultra ENTERPRISE a softvérom ORACLE. Prístup do systému je možný z webovej stránky UKB. Projekt JASON zaznamenal najmä roku 1998 zintenzívnenie kooperačných vzťahov, rozšírenie účastníkov na celé územie Slovenskej republiky a implementáciu článkovej databázy JADE. Súčasťou systému je aj databáza KZP. Na zefektívnenie práce s databázami na CD-ROM získala knižnica roku 1998 aplikačný CD server a kumulačný server ULTRA Net. Zvýšila sa aj rýchlosť prenosovej linky na internet z 19 200 bps na 33 600 bps.
UKB venovala na sklonku 20. storočia procesu informatizácie veľkú pozornosť. Vždy sa pri tom prihliadalo na to, aby sa využila technika na uspokojovanie informačných potrieb a požiadaviek používateľov knižnice, aby sa zabezpečila knižničná, informačná a vedeckovýskumná činnosť v súlade s poslaním a postavením knižnice. UKB bola v tom čase vedúcim predstaviteľom prednej línie pokroku v rozvoji a využívaní knižničných technológií.
Zlom tisícročí predstavoval zároveň začiatok novej etapy rozvoja knižničného a informačného systému. UKB ako platný člen medzičasom medzinárodného projektu CASLIN posunula konzorciálny systém na novú generačnú úroveň. Medzi prvými európskymi knižnicami aplikovala technológiu Cluster na automatickú synchronizáciu súborných katalógov a aplikovala najnovšie nástroje na paralelný prieskum portálového typu. Vybudovalo sa ojedinelé digitalizačné stredisko vybavené technológiou pre program UNESCO Pamäť sveta. Novokoncipovaný súborný katalóg periodík a kooperačný knižničný portál BBB (Bielefeld-Brno-Bratislava) získali v rokoch 2001 a 2002 medzinárodnú cenu InForum.
Rok 2003 predstavoval zlom vo vývoji automatizácie klasických knižničných činností. Slovenská národná knižnica uplatnila svoje zákonné kompetencie a rozhodnutím generálneho riaditeľa presadila novú architektúru pre jednotný knižničný systém. Vzniknutá situácia nedovolila viac UKB účinne ovplyvňovať vývoj v tejto oblasti a celé nasledujúce obdobie možno charakterizovať ako obdobie stagnácie, problémov a rezignácie pracovníkov UKB a súčasne aj sklamania a frustrácie používateľov nového integrovaného knižničného systému. Napriek tomu, že prevádzka a praktické používanie nového knižničného systému viazali značné kapacity odborného personálu, sa UKB podarilo udržať orientáciu na najnovšie trendy v oblasti rozvoja moderných knižničných služieb. Rozhodujúcim faktorom bola aktívna účasť na významných európskych a regionálnych rozvojových programoch: UKB počnúc rokom 1998 pôsobila v popredných riešiteľských tímoch a konzorciách projektov viacerých rámcových programov EÚ: CCE_NIS v rámci projektu COPERNICUS, MOE, DIMULIS, USIA Free FLOW, Esprit EIS-CCE/NIS, IST – LibEcon 2000, FP4 – PubliCa (1998 – 2000), IST – CULTIVATE CEE, FP5 – PULMAN (2001 – 2003), FP6 – CALIMERA (2004 – 2005), Culture 2000 – Web Cultural Heritage (2005 – 2006), eTEN – Digitization on Demand (2006 – 2008). Od roku 2008 je UKB pridruženým partnerom európskych projektov ENRICH a MICHAEL Plus programu eContent Plus. UKB koordinuje účasť slovenských knižníc na medzinárodnom projekte elektronickej knižnice časopisov EZB v správe knižnice univerzity v Regensburgu a priebežne harmonizuje bázu súborného katalógu periodík SR so súborným katalógom ZDB v SRN. UKB mala v rokoch 2005 – 2007 zastúpenie v medzivládnej expertnej skupine na koordináciu a digitalizáciu EÚ – Minerva. Knižnica reaguje na podnety a pravidelne pripravuje medzivládne dohody o kultúrnej a vedeckej spolupráci. V súčasnosti sa realizuje s bavorskými partnermi rozsiahly projekt konverzie historických časopisov – Digitálne fórum pre strednú a východnú Európu.
V centre pozornosti však stále zostáva komplexný informačný systém knižnice, ktorý v súčasnosti predstavuje komplex navzájom previazaných aplikácií, počnúc knižničným systémom a systémom autentifikácie používateľov až po webové sídlo a ďalšie aplikácie vrátane moderných elektronických knižnično-informačných služieb. UKB implementovala unikátny integrátor aplikácií umožňujúci medzisystémovú komunikáciu citlivých údajov o používateľoch. V roku 2009 sa zaviedol nový systém účtovania a platieb za služby a k 90. výročiu sa sprístupnilo aj webové sídlo novej generácie.
UKB nerezignovala na svoju prirodzenú rolu lídra inovačných iniciatív a procesov slovenského knihovníctva.
1 Výťah z knihy Univerzitná knižnica v Bratislave 1919 – 2009 : The Univerzity Library in Bratislava (Bratislava 2009), ktorá vyšla pri príležitosti 90. výročia vzniku UKB.
|