|
Podpora celoživotného vzdelávania a zvyšovanie informačnej gramotnosti
používateľov je jedným z prioritných cieľov Stratégie slovenského knihovníctva na
roky 2008 – 2013. Ide predovšetkým o dobudovanie verejných a vedeckých knižníc
tak, aby mohli primerane plniť úlohy lokálnych centier vzdelávania, podporu projektov
všetkých typov knižníc zameraných na vzdelávacie aktivity pre odbornú a laickú
verejnosť, podporu zaradenia informačného vzdelávania do osnov, resp. študijných
plánov všetkých stupňov školského vzdelávania s osobitným zreteľom na
systematické informačné vzdelávanie študentov stredných a vysokých škôl,
prípravu a realizáciu projektu verejných knižníc na podporu čítania s osobitným
zameraním na deti a mládež v spolupráci s vydavateľstvami a ďalšími
organizáciami, podporu vzdelávania vybraných cieľových skupín používateľov
prostredníctvom verejných knižníc, ktoré sú všeobecne dostupnými miestami pre
širokú verejnosť. Ako sa našej knižnici darí napĺňať prioritné ciele zamerané
na vzdelávanie používateľov?
Staromestská knižnica je jednou z 18 verejných knižníc v
Bratislave. V oblasti podpory celoživotného vzdelávania zameriava svoju činnosť
najmä na dve kategórie používateľov – na deti a mládež a na čitateľskú
kategóriu seniorov. Zásadnými faktormi, ktoré ovplyvňujú zameranie vzdelávacích
aktivít našej knižnice, sú externé podmienky, v ktorých knižnica pôsobí.
Bratislavské Staré Mesto je rozlohou 9,6 km2 najmenšou, ale počtom
obyvateľov na 1 km2 najhustejšie osídlenou bratislavskou mestskou časťou.
K 31. 12. 2009 mala 40 878 obyvateľov. Vekové zloženie obyvateľstva podľa
Štatistického úradu SR je uvedené v grafe č. 1.
Graf č. 1 Vekové zloženie obyvateľov mestskej časti
Bratislava-Staré Mesto
Predproduktívny vek 0 – 14 rokov
4 556
12 %
Produktívny vek (15 – 59 muži, 15 – 54 ženy)
24
290
67 %
Poproduktívny vek (60 a viac muži, 55 a viac ženy)
12 534
21 %
Demografickou tendenciou v Starom Meste je postupný pomalý úbytok
obyvateľstva a zvyšovanie jeho priemerného veku (pozri graf. č. 2).
Graf č. 2 Počet obyvateľov mestskej časti
Bratislava-Staré Mesto
Medzi špecifiká mestskej časti, v ktorej naša knižnica
pôsobí, patrí pomerne nízky počet obyvateľov s trvalým pobytom v Starom Meste,
ľudia v produktívnom veku sem chodia za prácou a po práci odchádzajú, voľný čas
trávia prevažne v mieste svojho bydliska, vysoká koncentrácia ústredných orgánov
– sú tu sústredené orgány štátnej a verejnej správy, ministerstvá, diplomatický
zbor, zahraničné zastupiteľstvá krajín, dobrá vybavenosť domácností a škôl
(najmä stredných) výpočtovou technikou a prístupom na internet (v Bratislavskom kraji
má 70,4 % domácností počítač, 62 % je pripojených na internet, stredné školy i
vďaka projektu INFOVEK). Nachádza sa tu 26 materských, 15 základných, 12 stredných a
4 vysoké školy, 5 klubov a 3 domovy dôchodcov, pokrytie
knižnično-informačnými službami je veľmi dobré – je tu umiestnených 15 veľkých
knižníc (verejné, vedecké, akademické, špeciálne, školské), čo pre našu
knižnicu predstavuje veľmi silné konkurenčné prostredie. Napriek tomu má
Staromestská knižnica stabilné čitateľské zázemie a dosahuje vyrovnané výkony
najmä vďaka viac ako 50-ročnej tradícii poskytovania kvalitných služieb, stabilnému
čitateľskému zázemiu, 5 pracoviskám umiestneným v lokalitách dobre prístupných
používateľom a v neposlednom rade i účinnej propagácii svojich služieb. Z
celkového počtu obyvateľov bolo čitateľmi knižnice v minulom roku 12,6 %, z
celkového počtu 2 531 školopovinných detí 61,6 %. Zloženie čitateľov podľa
jednotlivých kategórií uvádzame v grafe č. 3.
Graf. č. 3 Čitatelia podľa jednotlivých kategórií v
roku 2009
Vzdelávacie aktivity pre deti a mládež, projekty na podporu
čítania
Podobne ako iné verejné knižnice na Slovensku vyvíjame množstvo
aktivít na podporu čítania (besedy so spisovateľmi, recitačné súťaže, činnosť
literárnych krúžkov, kvízy, literárne súťaže…), informačná výchova detí
najmä mladšieho školského veku je trvalou účasťou našich vzdelávacích aktivít
nasmerovaných na deti a mládež. Zo zaujímavých väčších projektov realizovaných v
posledných rokoch sa s veľkým úspechom u žiakov základných škôl stretla veľká
čitateľská súťaž Čítam, čítaš – čítame (v tomto roku končí 5.
ročník), do ktorej sa v roku 2009 zapojilo takmer 600 súťažiacich, dokonca i detí s
poruchami čítania. Ďalšou zaujímavou aktivitou je spoločný projekt 5
bratislavských verejných knižníc – Jarný maratón s knihou, ktorý realizujeme od
roku 2007 vždy v Týždni slovenských knižníc. Projekt je zameraný najmä na
propagáciu slovenskej literárnej tvorby.
V každej zo zúčastnených knižníc sa celý týždeň číta
jeden autor a jedno dielo – toho roku to bude Ján Uličiansky a jeho literárna novinka
Malá princezná.
Z celoslovenských úspešných projektov zameraných na podporu
čítania, z ktorých mnohé zastrešujú profesijné združenia Spolok slovenských
knihovníkov a Slovenská asociácia knižníc, spomeňme napr. Noc s Andersenom, Čítame
s Osmijankom, Pridaj sa aj ty! Čítajme si v spolupráci s Linkou detskej istoty pri
Slovenskom výbore pre UNICEF, Deň ľudovej rozprávky… Napriek všetkej tejto snahe
stále bojujeme s krízou čítania, ktorú odborníci konštatujú približne od 80.
rokov. Najmä u mladých ľudí sledujeme nedostatočnú motiváciu k čítaniu, status
knihy a čítania u nich neustále klesá, vo všeobecnosti sa podceňuje dôležitosť
čítania v rozvoji myslenia, komunikačných a poznávacích kompetencií človeka.
Čo by sme mali urobiť na zmiernenie tejto nepriaznivej situácie?
V Bratislavskom kraji sme v roku 2008 realizovali v
spolupráci s piatimi verejnými knižnicami a Katedrou knižničnej a informačnej vedy
FiF UK výskum čítania mládeže vo veku 13 – 18 rokov, ktorý potvrdil, že skúmaná
veková kategória nemá o čítanie a služby knižníc záujem, čítanie
ich nebaví, resp. majú k nemu zreteľne negatívny vzťah – považujú ho za únavné,
preferujú pasívny spôsob prijímania informácií či trávenia voľného času,
prípadne nemajú na čítanie čas. Tí, čo nečítajú, trávia svoj voľný čas
najmä sledovaním televízie, internetovou komunikáciou a surfovaním na internete,
hraním počítačových hier. Aj v čitateľskej motivácii zo strany školy sú veľké
rezervy, učitelia často nevyžadujú čítanie kníh tzv. povinného, resp.
mimočítankového čítania. Keď aj vyžadujú, často sa uspokoja s tým, čo si mladí
ľudia stiahnu z internetu. Internet bez ohľadu na hodnovernosť a informačnú hodnotu
jednotlivých informačných zdrojov preferujú takmer všetci mladí ľudia. Podobný
postoj ako ku knihám majú mladí ľudia tejto vekovej kategórie i ku knižniciam a
využívaniu ich služieb. Ukazuje sa, že problémom u mladých ľudí nie je prestíž
či imidž knihy a čítania, problém je v samotnej ich schopnosti (zručnosti) čítať.
Výskum potvrdil, že mládež vo veku 13 – 18 rokov treba v prvom
rade naučiť čítať, či už knihy klasické alebo elektronické, pretože čítanie
jednoznačne je a napriek prieniku moderných informačných technológií ostane
základnou stratégiou nadobúdania vedomostí, odborných znalostí, rozširovania a
prehlbovania poznatkovej bázy človeka, získavania rozličných praktických a
profesijných zručností. Podrobné výsledky výskumu sú uverejnené vo výskumnej
správe1.
Už niekoľko desaťročí sa aj na Slovensku hovorí o tom, že
klasické metódy a formy vyučovania, ktoré sú postavené na verbalizme, memorovaní a
odovzdávaní hotových poznatkov, sú zastarané a neefektívne. Informačná
spoločnosť a znalostná ekonomika potrebujú ľudí, ktorí sú schopní informácie
vyhľadávať a vyberať, porovnávať a hodnotiť, ale aj vytvárať a rozširovať, ale
k tomu ich treba viesť a učiť. Tu sa ponúka otázka, ako sú na tom s informačnými
znalosťami či zručnosťami samotní pegagógovia? Dokážu viesť žiakov k
práci s klasickými či elektronickými informačnými zdrojmi a informáciami?
A čo my knihovníci či informační pracovníci? Sme schopní
učiť našich čitateľov pracovať s informačnými zdrojmi a využívať ich? Ako sme
na tom s mimoškolským vzdelávaním?
O jeho pravidelnosti a systematickosti sa vôbec nedá hovoriť.
Systematickým mimoškolským informačným vzdelávaním pedagógov
i nás, knihovníkov, by sa malo začať intenzívne zaoberať tak ministerstvo školstva,
ako i ministerstvo kultúry a riešiť ho napr. prostredníctvom svojich priamo riadených
organizácií. Čo sa týka rozvoja čitateľskej a informačnej gramotnosti detí a
mládeže, tu môžu knižnice urobiť veľa najmä v úzkej spolupráci so školami,
pričom opäť je čierny Peter v rukách ministerstva školstva, pretože spoločnosť by
mala vytvoriť predpoklady na jej upevňovanie už od mladšieho, resp. predškolského
veku. Vhodným nástrojom je napr. zaradenie hodín informačnej výchovy do vyučovacieho
procesu na všetkých typoch škôl – od materských po vysoké.
Informačné vzdelávanie seniorov
Na rozdiel od detí a mládeže majú naši používatelia –
seniori vypestované čitateľské návyky, sú čitateľsky gramotní, často však majú
problém s využívaním moderných informačných technológií.
Rozvoju počítačovej gramotnosti seniorov sa Staromestská
knižnica systematicky venuje od roku 2004. Cieľom nášho projektu informačného
vzdelávania seniorov je pomáhať ľuďom v poproduktívnom veku zorientovať sa vo svete
informácií, naučiť ich využívať moderné informačné technológie a nájsť si
svoje miesto v súčasnej spoločnosti. Pri jeho spracúvaní sme vychádzali z
demografickej štruktúry obyvateľstva mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, kde žije
v súčasnosti asi 21 % populácie v poproduktívnom veku (pozri graf. č. 1), ktorí
počas svojho aktívneho života prispievali k vytváraniu spoločenských hodnôt, a teda
má zmysel venovať im pozornosť i v poproduktívnom veku. Náš projekt nie je na
Slovensku ojedinelý, podobným aktivitám sa venujú aj iné verejné knižnice – napr.
v Čadci, Trebišove, Trenčíne, Vranove nad Topľou, Poprade, Piešťanoch, Trnave, v
Bratislave tiež Knižnica Ružinov.
V rokoch 2004, 2005 a 2007 sme organizovali pravidelné bezplatné
kurzy počítačovej gramotnosti v spolupráci s KKIV FiF UK a Univerzitou tretieho veku v
rámci medzinárodného projektu EuCoNet (European Computer Network – for seniors).
Projekt bol súčasťou európskeho programu Socrates II (2000 – 2006), podprogramu
Grundtvig, ktorý bol zameraný na skvalitňovanie celoživotného vzdelávania
dospelých, posilňovanie európskej dimenzie v tejto oblasti, skvalitňovanie odbornej
prípravy osôb pôsobiacich v oblasti vzdelávania dospelých, inovácie a tvorby nových
vyučovacích metód a vzdelávacích zdrojov.
V roku 2007 sme spolupracovali aj s Univerzitou v Ulme – projekt
eLiLL (e-Learning in Later Life). V roku 2008 sme pre finančné problémy informačné
vzdelávanie seniorov dočasne prerušili. S projektom vybudovania Centra
vzdelávania seniorov sme v roku 2009 získali finančnú podporu MK SR z grantovej
schémy Exlibris. V pobočke na Panenskej ul. sme dobudovali vzdelávacie centrum s 10
počítačmi a zorganizovali 4 bezplatné týždňové kurzy pre začiatočníkov. Keďže
sa táto naša aktivita stretla s nebývalým záujmom nielen u našich čitateľov, ale i
obyvateľov celej Bratislavy, plánujeme v nej pokračovať i v tomto roku. Pripravených
máme ďalších 5 kurzov, viac si ich z finančných i personálnych dôvodov nemôžeme
dovoliť. V tomto roku to budú všetko kurzy pre začiatočníkov. Ako budeme
pokračovať ďalej, ukáže čas. Budeme musieť vyriešiť otázku zamerania kurzov (či
to budú len kurzy pre začiatočníkov alebo i nadstavbové pre pokročilých),
obsahového zamerania (bude treba začať školiť i prácu s informačnými zdrojmi),
cenovej politiky (doteraz boli kurzy bezplatné, podmienkou však bolo, že záujemca
musel byť registrovaným čitateľom našej knižnice). Doteraz sme vyškolili 180
vďačných a nadšených absolventov, ktorí, dúfajme, budú i naďalej využívať
služby, ktoré im knižnica poskytuje vrátane prístupu na internet prostredníctvom
verejných internetových staníc.
1 GAŠPAROVIČOVÁ, Anna,
HRDINÁKOVÁ, Ľudmila, KOPÁČIKOVÁ, Judita, RANKOV, Pavol: Čítanie v Bratislavskom
kraji. Výskumná správa. Bratislava : CVTI SR, 2009. 108 s.Dostupné na http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?typ=3&id=28&idm=0&prm1=3&prm2=1&prm3=2812
|