|
Úvod
Blogy existujú v elektronickom prostredí už dlhší čas – prvé
vznikli koncom 20. storočia, keď boli prístupné len pre informatikov ovládajúcich
jazyk HTML. Ich boom nastal na začiatku 21. storočia najmä vďaka službám ako Blogger
a Livejournal, ktoré umožnili ich ľahkú tvorbu prostredníctvom používateľského
rozhrania prístupného širokej verejnosti. V súčasnosti blogy predstavujú jeden z
podporných prostriedkov webu 2.0, pretože umožňujú spoluprácu a majú v sebe
zabudované prvky podporujúce publikovanie multimediálnych dokumentov (napr. videa).
Podporujú tiež interaktivitu v prípade, že ju tvorcovia blogu povolia.
V tomto článku sa pokúsime zrozumiteľne predstaviť základné
pojmy, s ktorými sa pri blogoch môžeme stretnúť, ako aj ich typológiu. Takisto sa
sústredíme na samotnú tvorbu blogu, najmä na to, čo pri jeho tvorbe treba brať do
úvahy a ako pri jeho tvorbe postupovať. Na záver prinášame všeobecný prehľad o
tom, ako knižnice v zahraničí využívajú blogy.
Základné pojmy
Ak sa zaujímame o blogovanie, stretneme sa s niekoľkými
základnými pojmami. Prvým z nich je blog, ktorý vznikol
odvodením z „web log“. Blog sa definuje pomerne ťažko – súvisí to s jeho
rôznorodosťou tematického zamerania a publika, ktorému je určené, preto sa zvykne
definovať skôr všeobecnejšie. Napríklad Newson a kol. (2008) blog pokladá za „webovú
stránku, kde sú informácie zoradené podľa dátumu, pričom najnovšie informácie sú
v hornej časti stránky“. Podobnú definíciu uvádza aj Jill Walker v Routledge
Encyclopedia of Narrative Theory (Farkas, 2007), kde „weblog alebo blog je
pravidelne aktualizovaná webová stránka pozostávajúca z príspevkov s dátumom
usporiadaných v opačnom poradí, t. z. najnovšie príspevky sú uvedené ako prvé“.
Jeden blog sa skladá z viacerých príspevkov (angl. blog posts, posts alebo entries),
pričom pri každom z nich je dátum jeho uverejnenia a na jednom blogu môže publikovať
jeden alebo viac autorov.
Ďalším zaužívaným pojmom je bloger (angl. blogger).
Bloger je tvorca a správca blogových príspevkov. Aktivita blogera, teda tvorba a
správa blogových príspevkov, sa nazýva blogovanie (angl. blogging). Blogosféra
(angl. blogosphere) predstavuje súbor všetkých existujúcich blogov (Agarwal, 2008).
Technorati, jeden z najznámejších nástrojov na vyhľadávanie blogov, eviduje v
súčasnosti vo svojom predmetovom adresári vyše milión aktívnych blogov (Technorati,
2010). Aj keď to nie je zanedbateľné číslo, ani zďaleka nezodpovedá skutočnému
rozsahu blogosféry, ktorá obsahuje milióny ďalších súkromných alebo verejných
blogov. Permalink je priamy odkaz na konkrétny príspevok. Najmä v začiatkoch
blogovania bol problém odkázať na konkrétny príspevok, pretože sa dalo odkázať len
celkovo na blog a konkrétny príspevok sa musel hľadať medzi ďalšími uverejnenými
príspevkami.
Okrem spomínaných pojmov je vhodné spomenúť aj blogovanie
prostredníctvom mobilných telefónov, nazývané mobile blogging, vlogging,
teda blogovanie prostredníctvom videí a mikroblogovanie (angl. microblogging)
predstavujúce zverejňovanie krátkych správ v reálnom čase.
Typológia blogov
Blogy sa môžu deliť na základe viacerých kritérií. Prvým z
nich je obsah, kde rozoznávame osobné, tematické a korporatívne blogy. Osobné blogy
sa obsahovo viac podobajú denníkom a poskytujú informácie zo súkromného alebo
profesijného života blogera. Tematické blogy sa sústreďujú na nejakú konkrétnu
tému, či už ide o nejakú odbornú oblasť alebo zábavu. Korporatívne blogy
zverejňujú názory, postoje a udalosti konkrétnej organizácie (Sauers, 2006). Z
hľadiska autorstva rozoznávame blogy, ktoré spravuje jedna osoba, skupina ľudí a
komunita (Aharony, 2009). Blogy rozdeľujeme aj na základe prevažujúceho formátu
príspevkov na blogy sústreďujúce sa len na poskytovanie odkazov, na sprístupňovanie
odkazov spolu s krátkym komentárom, na publikovanie zoznamov odkazov k téme, krátkych
komentárov a/alebo osobných úvah, na blogy obsahujúce krátke príspevky s charakterom
eseje, dlhé príspevky s charakterom eseje, seriálové príspevky s charakterom eseje
(Farkas, 2007). Okrem spomínaných kategórií môžeme blogy rozdeľovať na základe
stupňa kontroly nad ich obsahom. Blogy môžu byť ako úplne otvorené všetkým
potenciálnym používateľom a ich komentárom, tak existujú blogy, ktoré sú pre
veľmi úzku skupinu vybraných používateľov bez možnosti komentovať jednotlivé
príspevky.
Ak sa pozrieme na blogy zo softvérového hľadiska, rozoznávame
blogy prevádzkované na vlastnom serveri, klientskom serveri alebo sú sprístupňované
pomocou webových služieb (Sauers, 2006). Každé z týchto riešení má svoje výhody a
nevýhody. Pri prvých dvoch možnostiach ide o spoplatnené služby, posledná je zdarma,
ale väčšinou neponúka toľko funkcií ako prvé dve. Blogy prostredníctvom webových
služieb majú výhodu v tom, že získame k nim prístup z hociktorého počítača. V
prípade blogov prevádzkovaných na vlastnom serveri je za prevádzku blogu z hľadiska
softvéru a serveru zodpovedná vlastnícka organizácia, čo často znamená
zodpovednosť za aktualizáciu softvéru a riešenie rôznych ďalších technických
záležitostí. Na druhej strane ponúka úplnú softvérovú kontrolu nad blogom a
neovplyvnia ho výpadky klientskeho servera. Medzi najznámejšie webové služby,
prevádzkovateľov serverov a predajcov softvérových produktov patria: Blogger (www.blogger.com), WordPress (http://wordpress.com/) a
TypePad (http://www.typepad.com/).
Tvorba blogu
Knižnice využívajú rôzne nástroje webu 2.0 na komunikáciu so
svojimi používateľmi a knižnično-informační profesionáli komunikujú
prostredníctvom nich medzi sebou. Podľa Nicole Angard rozličné nástroje majú rôznu
hodnotu v závislosti od typu knižnice. Preto je dobré vedieť, aké nástroje sú
dostupné, a na základe toho vybrať si ten, ktorý vám a vašim používateľom najviac
vyhovuje (Wallis, 2009). Ak sa rozhodnete, že blog je to správne médium pre vás a
vašu knižnicu, mali by ste si pred jeho tvorbou ujasniť niekoľko vecí:
- čo je cieľom blogu;
- aké sú vaše softvérové požiadavky;
- akú mieru interaktívnosti blogu chcete;
- ako navnadíte ľudí, aby blog čítali, t. z. marketing (Farkas,
2007);
- ako budete hodnotiť úspešnosť blogu (Gardner, 2010).
Prvým krokom je určiť rozsah, cieľovú skupinu čitateľov a
cieľ blogu. Cieľ blogu úzko súvisí s cieľovou skupinou čitateľov. Ak sa napríklad
rozhodnete publikovať blog pre mládež, zameriate sa na obsah, ktorý ich zaujme. Je
pomerne ťažké tvoriť blog pre všetky skupiny používateľov, pretože sa dajú
ťažko osloviť všetky vekové kategórie jedným príspevkom (Farkas, 2007). Odporúča
sa si aj dopredu vyjasniť, či sa chceme sústrediť skôr na informovanie,
komunikovanie, alebo sledujeme blogovaním nejaký iný cieľ. Char Booth zdôrazňuje,
že by knižnice pred samotným zavedením blogov a iných sociálnych nástrojov mali
urobiť dôkladnú analýzu a realizovať prieskum medzi používateľmi, či sú ochotní
daný nástroj používať (Wallis, 2009). V druhom kroku je dobré sa rozhodnúť, kde sa
bude blog prevádzkovať. Jednotlivé možnosti sú spomenuté v kapitole zameranej na
typológiu blogov. Rôzne softvérové riešenia tiež ponúkajú rozličné funkcie a
možnosti. Pred výberom konkrétneho softvérového riešenia je dobré brať do úvahy:
- či má softvér dobrú dokumentáciu a ako je zabezpečená pomoc
pri riešení problémov;
- do akej miery sa dá prispôsobiť výzor stránky, čo je
dôležité, ak napríklad chcete, aby blog vyzeral ako vaše už existujúce webové
sídlo;
- či sa dajú jednoducho vytvárať a odstraňovať príspevky;
- existenciu archívu príspevkov, jednoduchosť jeho nájdenia na
blogu a či je v ponuke možnosť vyhľadávania v príspevkoch;
- možnosť prideľovania kategórií k príspevkom, ktorá zoskupí
príspevky so spoločnou témou a uľahčí ich vyhľadávanie;
- či sa dajú jednoducho zálohovať a následne obnoviť dáta;
- ako sú riešené komentáre k príspevkom, či je možné ich
zablokovať a či sa dá nastaviť nutnosť registrácie pred zverejnením komentára;
- aká je ochrana proti spamu;
- či softvér umožňuje vytvorenie permalinku na každý príspevok
(Farkas, 2007);
- existenciu možnosti sledovať blog pomocou RSS;
- či blog umožňuje k príspevkom priraďovať tagy, t. z. voľné,
používateľmi tvorené kľúčové slová k príspevkom (Gardner, 2010).
Mieru interaktivity blogu ovplyvňuje cieľ blogu a cieľová
skupina čitateľov. Ak chcete, aby blog bol skôr konverzačného charakteru, alebo ak
chcete, aby čitatelia blogu mohli klásť otázky, vtedy sa odporúča komentáre
povoliť. Ak sa sústreďujete skôr na informovanie o novinkách a akciách, nie je
možnosť komentárov až taká nevyhnutná. Z hľadiska komentárov máte niekoľko
možností, ako ich nastaviť. Komentáre môže pridávať hociktorý čitateľ blogu,
alebo len zaregistrovaní čitatelia, tiež môžete nastaviť možnosť moderovania
komentárov, čiže ako moderátor môžete niektoré komentáre odstrániť. V prípade,
že povolíte komentáre, je dobré zistiť, či máte dobre nastavenú filtráciu spamu
(Farkas, 2007).
Ďalší významný krok pri tvorbe blogu predstavuje marketing.
Intenzita marketingovej kampane závisí od veľkosti publika, ktoré chcete, aby váš
blog mal, a od skúseností čitateľov s blogmi. V prípade, že čitatelia majú málo
skúseností s blogovaním, je dobré im vysvetliť, čo je blog a prečo je pre nich
výhodné ho navštevovať. Napríklad ak chcete robiť blog so zameraním na
odporúčanie literatúry pre deti, môžete zdôrazniť jeho hodnotu pre rodičov, ktorí
hľadajú vhodnú literatúru pre svoje deti. Blogy nemusíte prezentovať samostatne, ale
môžete ich vnoriť aj do vášho už vytvoreného webového sídla pomocou existujúcich
softvérových nástrojov, ako napr. Feed2JS (http://feed2js.org/).
Môžete potom využívať všetky výhody vášho blogového softvéru, ale
používatelia uvidia na vašom webovom sídle len ďalšiu stránku s chronologicky
usporiadanými informáciami od najnovších príspevkov k najstarším. Tento prístup je
vhodný najmä v prípade, keď vaším hlavným cieľom bolo šírenie informácií. Ak
píšete pre knižnično-informačných profesionálov, môžete zvýšiť viditeľnosť
vášho blogu pomocou komentovania na blogy odborníkov s uvedením odkazu na váš blog
alebo odkazovaním na existujúce príspevky na iných blogoch, prípadne na iné blogy
celkovo. Lákadlom pre čitateľov je aj odlišnosť, ak dokážete ponúknuť niečo, čo
nikde inde nenájdu (Farkas, 2007).
Existuje niekoľko základných kritérií, ako hodnotiť
úspešnosť blogu. Úspešnosť môžeme merať na základe počtu čitateľov blogu,
množstva komentárov a splnenia úlohy, ktorú sme si pred tvorbou blogu určili.
Hodnotenie úspechu blogu úzko súvisí s cieľmi, ktoré sme si na začiatku stanovili.
Ak chceme napríklad najmä informovať, bude pre nás smerodajný počet čitateľov
blogu, ak chceme komunikovať s čitateľmi, je pre nás skôr vhodnejšie hodnotiť na
základe množstva komentárov a pod. (Gardner, 2010).
Okrem základných krokov ponúka Sauers (2006) niekoľko
odporúčaní, čo sa týka blogovania. Je dobré mať čo povedať. Ak nemáte čo
povedať, nie je vhodné blog ani začínať. Dôležitý je aj štýl písania. Vo
väčšine blogov sa využíva neformálny štýl písania, pretože čitatelia blogov
pokladajú hovorový, konverzačný štýl za ľahko čitateľný a blogeri, ktorí píšu
neformálne, pôsobia prístupne a priateľsky (Gardner, 2010). Príspevky je dobré na
blogu publikovať pravidelne, aby ho používatelia sledovali. Pred vytvorením blogu, kde
budú zverejňované najmä informácie dotýkajúce sa vašej práce, sa odporúča
najprv predostrieť svoj nápad svojim nadriadeným. Aj keď ich súhlas nie je
nutnosťou, vyhnete sa výpovede z dôvodu publikovania pracovných záležitostí
(Sauers, 2006). Tiež sa odporúča povoliť komentáre, ak chcete zapojiť do blogu jeho
čitateľov. Pomocou komentárov môžete udržiavať dialóg s používateľmi a dať im
možnosť vyjadriť sa k jednotlivým príspevkom (Gardner, 2010).
Knižnice, informační profesionáli a blogovanie
Knižnice a informační profesionáli momentálne využívajú
blogy rôznymi spôsobmi. Prvým z nich je informovanie o aktuálnych novinkách v
knižnici a propagácia jej akcií. Blogy umožňujú knižniciam rýchlo pridávať nové
informácie a ak sa niektoré z nich zmenia, dajú sa ľahko upraviť. Pre čiastkové
knižnice akademických knižníc, právnické knižnice a špeciálne knižnice sú
vhodné tematické blogy, pretože sa sústreďujú na konkrétnu špecifickú oblasť a
môžu tak k nej publikovať aktuálne informácie a odkázať na súvisiace články a
inú literatúru. Čiastkové knižnice akademických knižníc pomocou blogov podporujú
cvičenia, napríklad tým, že uverejnia odporúčanú literatúru, prípadne dokumenty s
pomocnými informáciami k vyhľadávaniu zdrojov. K zaujímavým spôsobom využívania
blogov knižnicami patrí blog ako doplnok k existujúcemu knižnému klubu. Členovia
blogu môžu napríklad online diskutovať o nejakom konkrétnom titule. Knižnice pomocou
blogov odporúčajú literatúru svojim používateľom. Tieto blogy dávajú do
pozornosti používateľov knihy, ktoré by mohli prehliadnuť. Publikujú recenzie na
knihy, zoznamy najpredávanejších kníh a/alebo zoznamy kníh k špecifickej téme.
Celkom pozoruhodným spôsobom využívajú blog napríklad knižnice Univerzity Viginia
Commonwealth (http://blog.vcu.edu/libsuggest/).
Ich blog umožňuje používateľom knižníc publikovať pripomienky k fungovaniu
knižníc a na každú pripomienku odpovedá vybraný pracovník knižnice.
Z hľadiska využívania blogov v rámci knižníc ako organizácií
sa spomínajú interné blogy. Pomocou interných blogov môžu pracovníci knižnice
zverejňovať novinky, oznamy o stretnutiach, diskutovať o problematických oblastiach a
pod. (Farkas, 2007). Veľmi dobrým zdrojom aktuálnych informácií sú blogy, ktoré
publikujú knižnično-informační profesionáli väčšinou k téme svojho záujmu. Ak
sa napríklad zaujímate o technológie webu 2.0, môžete sa pozrieť na blog The Libary
2.0 Gang (http://librarygangl.talis.com/),
špeciálne k sociálnym sieťam je dobrý napríklad blog Social Networking in Libararies
(http://socialnetworkinglibrarian.com/).
Samozrejme sa publikujú blogy aj k rôznym ďalším iným témam od
katalogizovania cez e-booky po služby knižníc pre detského čitateľa. Nájsť blogy
môžete prostredníctvom už spomínanej služby Technorati, ako aj pomocou
internetových vyhľadávacích nástrojov po zadaní požiadavky na blog a oblasť
vášho záujmu. Inšpirovať sa tiež môžete top 25 knihovníckymi blogmi Online
Degrees.com (http://www.onlinedegrees.org/the-top-25-librarian-blogs/).
Záver
Blogy predstavujú jeden z možných prostriedkov, ako komunikovať
a informovať používateľov a odborníkov pomocou nových médií. Ak ich chcú
knižnice využiť, mali by si dobre naplánovať postup a brať do úvahy aj špecifiká
nástroja, ako je neformálny štýl a jeho technické možnosti. Najmä je dobré si
však uvedomiť, že príspevky publikujete pre používateľov, nie pre seba, a pokúsiť
sa ich vytvoriť čo najtvorivejším a najpútavejším spôsobom.
Zoznam bibliografických odkazov
AGARWAL, N., HUAN, L. 2008. Blogosphere : research issues,
tools, and applications. In SIGKDD Explorations. July 2008, vol. 10, iss. 1, p.
18-31. Dostupné v ACM Digital Library.
FARKAS, M.G. 2007. Social software in libaries :
building collaboration, communication, and community online. New Jersey : Information
Today, 2007. ISBN 978-1-57387-275-1. Chapter 2 Blogs, p. 11-19, Chapter 3 Blogs in
Libraries : Practical Applications, p. 29-40.
GARDNER, S., BIRLEY, S. 2010. Blogging for dummies.
3rd edition. Hoboken : Wiley, 2010. ISBN 978-0-470-56556-8. Chapter 1 Discovering Blog
Basics, p. 9-29, Chapter 3 Choosing and Hosting Blog Software, p. 47-72.
NEWSON, A., HOUGHTON, D., PATTEN, J. 2008. Blogging and
other social media : exploiting the technology and protecting the enterprise. Farngam
; Burlington : Gower Publishing, 2008. ISBN 978-0-566-08789-9. Part 1 Blogs, p. 3-41.
SAUERS, M. P. 2006. Blogging and RSS : a librarian‘s
guide. New Jersey : Information Today, 2006. ISBN 978-1-57387-268-3. Chapter 1 An
Introduction to Blogs, p. 1-6, Chapter 4 Creating a Blog, 77-118.
TECHNORATI. 2010. Blog Directory [online]. San
Francisco : Technorati, 2010 [cit. 2010-11-05]. Dostupné na internete: <http://technorati.com/blogs/directory/>.
WALLIS, R. 2009. Social software in libraries
[online zvukový záznam]. Library 2.0 Gang, 2009 [cit. 2010-11-05]. Online diskusia na
tému Sociálny softvér v knižniciach. Dostupné na internete: <http://librarygangl.talis.com/2009/12/15/library-2-0-gang-1209-social-software-in-libraries/>.
|