|
Význam a úloha knižníc v sociálnych sieťach
„Knižnica je viac ako len nábytok, “ hovorí poľský
spisovateľ Stanislav Lec. Starovekí Gréci ju nazývali chrámom ducha, dnes o nej
primárne hovoríme ako o hlavnej informačnej a vzdelávacej inštitúcií, ktorá
dokumentuje a sprostredkúva kultúrne dedičstvo spoločnosti. Knižnice však bezpochyby
tvorili (a tvoria) počas tisícročí ľudského vývoja aj inštitúciu spoločenskú,
ktorá plne reflektuje sociálne potreby jednotlivcov, a to na formálnej aj neformálnej
úrovni.
Tradičná kamenná knižnica je dnes čoraz častejšie v odbornej
i laickej diskusii konfrontovaná s novou, turbulentne sa vyvíjajúcou sieťou,
internetom. Koncepcia webu 2.0 a rozmach fenoménu sociálnych sietí sa podpísali pod
to, že pojem komunita akoby nanovo vznikol vo virtuálnom prostredí. Internetová sieť
sa modifikuje na sociálnu sieť, resp. na sieť sociálnych sietí. Sociálna sieť sa
stáva sieťou komunít. Internetové (mobilné) pripojenie sa stáva sociálnym
spojením. Informatizácia je podmienkou socializácie.
Virtuálna sociálna sieť sa od fyzickej sociálnej siete
diferencuje okrem iného teoreticky absolútnym odbúraním geografických bariér.
Spoločenská sieť, ktorú doposiaľ budovali knižnice, sa relatívne zmenšuje. Mení
sa samotná podstata knižničnej komunity a komunikácie ako takej. Do popredia sa
posúva význam spolupráce jednotlivých knižníc ako základ pre vytvorenie všeobecnej
knižničnej komunity. Reflektujú však knižnice na nové potreby spoločnosti a na
nové modely správania? Vzniká knižniciam na reflexiu vôbec priestor?
Virtuálne sociálne siete skúmali podrobne Dan Braha a
Yaneer Bar-Yam z Massachusettskej univerzity, ktorí vypracovali prieskum s názvom
Dynamický centralizmus v komplexných sieťach. Braha a Bar-Yam sledovali e-mailovú
komunikáciu posielanú prostredníctvom univerzitného servera počas štyroch mesiacov
(113 dní). V záujme maximalizácie objektívnosti vylúčili z prieskumu nevyžiadanú
komunikáciu (spam), pričom nesledovali obsah komunikácie, ale jej frekvenciu a iné
kvantitatívne zložky na účel kvalitatívnej charakteristiky správania sa sociálnych
sietí1.
Prieskum sa zameral na odhalenie podstaty uzlov v sociálnych
sieťach. Uzly sú prvky siete, ktoré sa vyznačujú niekoľkonásobne väčším počtom
spojení na iné prvky siete, ako je obyčajné. Na ilustráciu si predstavme
používateľa sociálnej siete Facebook alebo Pokec. Štandardne jeden kontakt v takejto
sieti vytvára niekoľko desiatok spojení na iné kontakty (prvky). Uzly oproti tomu
spájajú tisíce až státisíce kontaktov. Za základe čoho však uzly vznikajú? Ide o
popularitu? Vplyv? Atraktivitu? Marketing?
Sieťové uzly nie sú ničím novým. Sú súčasťou
všetkých druhov sietí, nielen sociálnych, ale aj technologických či biologických.
Ich majoritný význam spočíva v tom, že umožňujú rýchly prenos informácií.
Teória sietí pozná statické modely, ktoré hovoria o tom, že uzly zastávajú
stabilné miesto – t. j. nemenia sa v čase, resp. zmena vyvolaná vplyvom času je
minimálna. Prieskum Brahu a Bar-Yama prináša iné výsledky. Podľa nich sa uzly v
čase dynamicky menia, pričom pre to, aby sa určitý prvok siete stal uzlom, nie je
dôležité, koľko kontaktov má ten-ktorý prvok v adresári, ale to, koľko z týchto
kontaktov je „živých“. Podstatná je komunikácia medzi prvkami siete a jej
frekvencia. V reálnej praxi teda dochádza k tomu, že uzly v sieti sa stále menia, čo
autori asociujú s tzv. 15-timi minútami slávy – t. j. časom, kedy sa stávame uzlom v
sieti2.
Udržanie pozície uzla v sieti si vyžaduje neprestajnú cielenú
aktivitu. Práve tu sa naskytá priestor pre knižnice, ktoré majú najlepšie
predpoklady stať sa stabilným uzlom v inak dynamicky meniacej sa sieti. Doposiaľ predsa
tvorili takýto uzol na fyzickej úrovni. Fyzická sieť obsahuje aj nestabilné
(dočasné) uzly, ktorými sú napr. médiá, názorové organizácie, tvorcovia verejnej
mienky či celebrity. Ich pôsobenie na mieste uzla je časovo obmedzené, naproti tomu
stabilita knižničnej komunity je preverená históriou. Knižnice sa teda nielenže
môžu stať stabilným uzlom sociálnych sietí, ale aj tvorcom celkovej informačnej
ekológie vo virtuálnom priestore ako takom. Takýmto spôsobom už nie je potrebné
hovoriť o knižniciach vs. sociálne siete, ale o knižniciach v sociálnych sieťach.
Potreba integrácie knižníc do virtuálnych sociálnych sietí
Zmena spôsobu komunikácie ovplyvňuje samotné správanie
človeka. Najviac modifikovaná skupina je tá, ktorá prijíma nové sociálne návyky
ako svoje vlastné, pretože doposiaľ nemala vypestované žiadne iné. Ide o mládež vo
veku do 18 rokov. Štatistiky poukazujú na pokles čítania mládeže, čo môže mať z
dlhodobého hľadiska výrazný dosah na existenciu knižníc3.
Ak knižnice nie sú schopné v terajšej mládeži vypestovať návyky čítania a
využívania knižničných služieb, nemôžeme očakávať, že sa ich preferencia
alternatívnych zdrojov informácií (existujúcich vo virtuálnom priestore) v
budúcnosti zmení.
Pokles aktívneho čítania kníh sprevádza nárast využívania
internetu u mládeže. Vzniká potreba adaptácie knižníc na nové modely správania a
komunikácie potenciálnych (ale aj existujúcich) čitateľov. Integráciou do
sociálnych sietí v podobe stabilného uzla majú knižnice možnosť vypestovať
sociálne návyky čítania. Podobne ako kamenné knižnice vo fyzickej sieti sa môžu aj
vo virtuálnej sieti stať tvorcom a zastrešovateľom vzdelanostnej internetovej
kultúry.
Do akej miery sa knižnice na Slovensku integrujú do
virtuálnych sietí?
Na Slovensku existuje v súčasnosti viac ako 8 000 knižníc. Tento
počet zahŕňa knižnice vedecké, akademické, verejné, špeciálne a školské. Ak
vylúčime obecné neprofesionálne knižnice, ostáva 5 800 knižníc4.
Do akej miery sa knižnice na Slovensku integrujú do sociálnych sietí, aké nástroje
využívajú a aké majú možnosti?
Pokec.sk
Pokec je najstaršou a jednou z najvyužívanejších sociálnych
sietí na Slovensku. Vznikol v roku 1999 a dnes ho denne navštívi až pol milióna
používateľov. Mesačne využije jeho služby až 80 % z celkovej internetovej
populácie na Slovensku. Registrovaní používatelia Pokecu môžu pod svojím
prihlasovacím menom okrem komunitných služieb využívať aj iné služby Azet.sk,
napríklad e-mail, ktorý je v súčasnosti využívaný rovnako ako e-mail od
spoločnosti Google (Gmail). Až 80 % zaregistrovaných používateľov má uvedený vek
nad 18 rokov, ale až 2/3 z každodenných návštevníkov služby Pokec má menej ako 18
rokov, teda spadá do skupiny mládeže.
V súčasnosti je na Pokeci zaregistrovaných 8 knižníc ako
používateľov. Z celkového počtu slovenských knižníc je to len zanedbateľné
percento (menej ako 0,2 %). Služby Azet.sk využívajú iba verejné mestské alebo
obecné knižnice. Ani jedna z nich nevyužíva komunitné služby sociálnej siete Pokec,
nie je sociálnym uzlom a dokonca ani živým kontaktom v sieti. Dôvodom registrácie
bola pravdepodobne možnosť využívania e-mailu. Výsledok z hľadiska skúmania
aktivity a budúcej perspektívy môžeme vidieť v nasledujúcej matici:
Facebook.com
Facebook predstavuje v súčasnosti celosvetovo najrozšírenejšiu
virtuálnu sociálnu sieť, ktorá vznikla v roku 2004 ako univerzitný projekt. Presné
štatistiky návštevnosti pre jednotlivé krajiny nie sú k dispozícii. Podľa odhadu
uvedenom na samotnom Facebooku je na Slovensku zaregistrovaných približne 1 100 000
ľudí, z čoho 314 000 má menej ako 18 rokov, čo je takmer 29 %. Koľko ľudí a v akej
vekovej skupine patrí medzi denne aktívnych používateľov – to môžeme len
odhadovať. Facebook uvádza, že približne polovica z celosvetovo registrovaných
používateľov sa k nemu prihlási denne. Ak túto analógiu použijeme na slovenskú
komunitu, tak denne využije služby Facebooku približne pol milióna Slovákov, čo je
porovnateľné s Pokecom. Nedá sa však ani odhadnúť, koľko z toho tvorí skupina
mládeže.
Na Facebooku je možné registrovať sa ako Používateľ, Skupina
alebo Stránka. Registrovaných je 13 unikátnych knižníc (menej ako 0,23 % z celkového
počtu knižníc), pričom niektoré existujú zároveň ako stránky aj ako
používatelia, resp. ako skupiny. Služby siete Facebook.com využívajú 3 univerzitné
knižnice (23 %), 9 verejných (69 %, z toho 6 mestských alebo obecných a 3 krajské) a
1 špecializovaná knižnica (8 %, MagnaClub).
Úroveň využívania virtuálnych sociálnych sietí knižnicami na
Slovensku je veľmi nízka, a to v oboch prípadoch – Pokec.sk aj Facebook.com. Môžeme
však povedať, že v prípade Pokecu nie sú v súčasnosti vytvorené ani optimálne
podmienky na integráciu knižníc. Základným problémom je, že táto sieť poskytuje
možnosť registrácie iba ako Používateľ (t. j. ako osoba), a to so sebou prináša
množstvo nevýhod a obmedzení, ktoré existujú v rovnakom type registrácie aj na
Facebooku. Sú nimi najmä zameranie profilu na osobu a nie na inštitúciu, príp.
komunitu, minimálne možnosti uvedenia špecifických informácií plnohodnotného
knižničného profilu a obmedzená prístupnosť profilov výlučne pre potvrdených
priateľov, čo výrazne znižuje perspektívu rastu a možné situovanie sa do pozície
uzla.
Facebook v tomto prípade poskytuje knižniciam oveľa väčší
priestor na ich integráciu do sociálnej siete. Najvhodnejšia je registrácia typu
Stránka, ktorá umožňuje vytvoriť štruktúrovanú vizitku knižnice, byť prístupná
verejnosti a zároveň udržiavať kontakt so svojou komunitou. Knižnice majú navyše
dostatočné množstvo nástrojov na rozvoj a budovanie komunity s možnosťou situovania
sa až do pozície uzla v tejto sieti, ako napríklad nástenka s aktuálnymi
informáciami, na ktoré môžu členovia komunity reagovať, modul podujatia, kde
knižnica môže informovať o budúcich podujatiach, diskusie či možnosť zdieľania
informácií.
Stručne o situácii v iných krajinách
Úroveň integrácie slovenských knižníc do sociálnych sietí
môžeme z hľadiska príbuznosti kultúry a požívateľského správania
najoptimálnejšie porovnať s Českou republikou. Okrem toho môžeme porovnanie
uskutočniť na rovnakej sociálnej sieti, v tomto prípade Facebook, ktorý je v
súčasnosti v Čechách jednoznačne najvyužívanejšou virtuálnou sieťou.
Celkový počet knižníc v tejto krajine je podľa Centra
informácií a štatistík kultúry ČR 5 4005.
Z tohto počtu má na Facebooku vytvorený profil 92 z nich, čo je približne 1,7 %.
Podobne ako na Slovensku ide o veľmi nízku mieru využívania sociálnych sietí, no
napriek tomu je niekoľkonásobne vyššia ako u nás. Najčastejšie túto sieť
využívajú verejné knižnice (až 71 %), potom špecializované knižnice, ktoré sú
tematicky zamerané (19 %), a napokon akademické knižnice (8 %). Na rozdiel od
Slovenska má na Facebooku profil aj Česká národná knižnica, ktorá je registrovaná
ako stránka a v súčasnosti má 5 700 fanúšikov. Môžeme ju teda z tohto hľadiska
jednoznačne považovať za uzol siete. Okrem nej môžeme takto označiť ešte Mestskú
knižnicu v Prahe s 2 700 fanúšikmi a taktiež Študijnú a vedeckú knižnicu v Hradci
Králové s 1 500 fanúšikmi.
Práve existencia uzlov, ktoré vo virtuálnej sociálnej sieti
tvoria knižnice, potvrdzuje diametrálny rozdiel medzi úrovňou integrácie knižníc do
sociálnych sietí na Slovensku a v Českej republike. Pre definitívne potvrdenie
existencie uzlov by sme potrebovali dlhšie skúmať ich aktivitu a frekvenciu
komunikácie, no operujeme minimálne s oprávneným predpokladom, že uvedené knižnice
sú skutočne uzlami v sieti. Podobným príkladom pre efektívnu integráciu knižnice do
sociálnej siete môže byť profil Britská knižnica na Facebooku, ktorá je
zaregistrovaná ako stránka, využíva všetky vyššie uvedené nástroje a v
súčasnosti má takmer 9 000 fanúšikov. Ak vezmeme do úvahy potenciálne cieľové
publikom Britskej knižnice a Českej národnej knižnice, tak skutočnosť, že práve
česká knižnica zastrešuje len o tretinu menej kontaktov ako tá britská, dáva váhu
tvrdeniu, že sa skutočne stretávame s knižničným relatívne stabilným uzlom vo
virtuálnej sociálnej sieti.
Zoznam bibliografických odkazov
1. BRAHA, Dan, BAR-YAM, Yaneer.
From Centrality to Temporary Fame: Dynamic Centrality in Complex Networks. Nesci.org
[online]. 2006 [cit. 2010-01-12].
Dostupný z WWW: http://necsi.org/research/networks/com122/com122.pdf.
2. Knižničný systém v slovenskej
republike [online]. 2002, 13.8.2009 [cit. 2010-01-12]. Dostupný z WWW: http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=727.
3. Litcentrum.sk [online]. 2009 [cit.
2010-01-12]. Dostupný z WWW: http://www.litcentrum.sk/46683.
4. Statistika kultury 2008. New.nipos-mk.cz
[online]. 2009 [cit. 2010-01-12]. Dostupný z WWW: http://new.nipos-mk.cz/wp-content/uploads/2009/03/statistika_kultury_2008_nipos.pdf.
5. WEISENBACHER, Peter. Sociálne siete a
knižnice, aplikácia v slovenskom prostredí. [online]. 2009 [cit. 2010-01-12].
Dostupný z WWW: www.infolib.sk/index/open_file.php?file=INFOS2009/weisenbacher.pdf.
|