Informačná gramotnosť je schopnosť získať, vyhodnotiť, zoradiť a použiť informácie pri učení, riešení problémov, rozhodovaní vo formálnom aj neformálnom kontexte vzdelávania, v práci, doma a vo vzdelávaní. Informačne gramotná osoba dokáže zaradiť vybrané informácie do svojej vedomostnej základne a hodnotového systému a na základe toho porozumieť mnohým ekonomickým, sociálnym a legálnym otázkam, ktoré sprevádzajú využívanie informácií a etický a legálny prístup k nim. Podobne aj zdravotná gramotnosť je stupeň schopnosti, na akom môžu jednotlivci dosiahnuť, spracovať a porozumieť základným informáciám a službám o zdraví, ktoré potrebujú pri rozhodovaní sa o vlastnom zdraví.

V tejto štúdii sme sa snažili vysvetliť informačnú gramotnosť v zdravotníckom sektore v Indii. India sa nachádza v období zmien v zdravotníctve. Nerovnosť medzi bohatými a chudobnými v Indii zasahuje aj do oblasti starostlivosti o zdravie. Problémy sa vyhrocujú aj kvôli zlej informovanosti ľudí o zdravotníckych službách, ich primeranosti a kvalite. Táto štúdia predstaví problémy zdravotníctva na úrovni štátu, regiónu a komunity.

 V Indii sú pri implementovaní politík a programov starostlivosti o zdravie využívané viaceré spôsoby komunikácie. Komunikačné spôsoby v zdravotnej gramotnosti majú formu slov (textu), znakov a symbolov, akcií, obrázkov, číslic atď. Slová sú najčastejšie využívané v ich základnom komunikačnom prostriedku. Všetky tieto prostriedky podporujú širokú škálu aktivít, ktoré zahŕňajú rozširovanie informácií, monitoring, mediáciu a pod.

Príspevok ďalej skúma a identifikuje rozhodujúce procesy a výzvy v oblasti zdravotníckych služieb. Na konci príspevku sa snažíme určiť úlohu informačnej gramotnosti ako prostredníka na upevnenie procesu zabezpečovania povedomia o zdravotníckej starostlivosti.

Kľúčové slová: priemerná dĺžka života, hrubá miera pôrodnosti, hrubá miera úmrtnosti, úmrtnosť,  HDP,  biomedicínske porozumenie, sociálno-ekonomické nerovnosti.

1.     Úvod

Informačná gramotnosť je významnou črtou moderného sveta. Informačné technológie sa takmer denne menia. Informácie sú generované s veľkou rýchlosťou. Preto ľudia by mali byť schopní interpretovať informácie a ako používatelia robiť rozumné rozhodnutia. Informačná gramotnosť prináša schopnosť rozoznať, kedy je informácia potrebná a ako nájsť, vyhodnotiť a efektívne použiť potrebné informácie. Informačná gramotnosť je zároveň schopnosťou nájsť, vyhodnotiť, zorganizovať a využiť informácie pre vzdelávanie, riešenie problémov, pri rozhodovaní vo formálnom aj neformálnom kontexte vzdelávania, v práci, doma, vo vzdelávaní. Informačne gramotná osoba môže zaradiť vybrané informácie do svojej vedomostnej základne a hodnotového systému a tak rozumieť mnohým ekonomickým, sociálnym a legálnym otázkam, ktoré sprevádzajú využívanie informácií a etický a legálny prístup k nim. Podobne aj zdravotná gramotnosť je úroveň, na ktorej môžu jednotlivci získať, spracovať a porozumieť základným informáciám a službám o zdraví, ktoré potrebuje pri rozhodovaní sa o zdraví.

Zahŕňa schopnosť porozumieť návodom na lekárskom predpise, na liekoch, pri objednávaní sa k lekárovi, rozumieť radám lekára, formulárom súhlasu (s ošetrením). S posunom spoločnosti do veku rýchlych informácií musí poskytovateľ, školiteľ aj príjemca zdravotnej starostlivosti nadobudnúť základy zdravotnej gramotnosti.

Ľudia s obmedzenou zdravotnou gramotnosťou často nemajú znalosti, prípadne majú iba chybné informácie o povahe a príčine choroby. Osoby s čiastočnou zdravotnou gramotnosťou trpia skôr na chronické choroby a nie sú schopní ich efektívne zvládnuť. Aj čiastočná úroveň zdravotnej gramotnosti prispieva k väčšiemu využívaniu služieb, ktoré sú určené na liečbu komplikovaných chorôb s vyššími nákladmi na zdravotnú starostlivosť.

V súčasnosti sa v Indii na implementáciu zdravotných politík a programov používajú mnohé mechanizmy, napríklad zdravotnícka komunikácia, médiá, reklama a advokácia. Tieto mechanizmy vytvárajú priestor pre širokú škálu aktivít, ktoré podporujú rozširovanie informácií, monitorovanie a vzájomný tlak medzi rôznymi aktérmi. Cieľom našej štúdie je predstaviť rozličné komunikačné kanály používané v zdravotníckom sektore na zlepšenie informačnej gramotnosti v Indii a pokúsiť sa odhaliť príčiny zlej úrovne zdravia v tejto krajine. Uvádzame aj údaje týkajúce sa výdavkov na zdravotníctvo, očakávanej dĺžky života pri narodení (v rokoch) a úrovne gramotnosti dospelých.

2.     Komunikačné kanály pre poskytovanie informačnej gramotnosti v zdravotníckom sektore

Podľa záverečnej správy Americkej asociácie knižníc (ALA) je informačná gramotnosť definovaná takto:  „Informačne gramotný človek musí byť schopný rozpoznať, kedy je informácia potrebná, musí mať schopnosť ju nájsť, ako aj schopnosť vyhodnotiť a efektívne využiť potrebné informácie” (1989). V období informačnej explózie poskytuje informačný profesionál správne informácie správnym ľuďom v správnom čase a za správnu cenu. Preto existujú rôzne komunikačné kanály, ktoré informujú a ovplyvňujú rozhodnutia komunity, a to zlepšuje zdravie jej členov.

2.1 Formálne komunikačné kanály

Formálna komunikácia sa týka toku informácií v rámci formálnej organizačnej štruktúry. Zdravotnícky komunikačný kanál zahŕňa písané správy o stave zdravotníctva, poznámky, prejavy, tlačové správy, prezentácie, inštrukcie a pod. V takomto komunikačnom systéme prebieha komunikácia zhora nadol. Zvyčajne sa tento typ komunikácie aplikuje vo forme nariadení ministerstva zdravotníctva cez rôzne mimovládne a vládne organizácie smerom k verejnosti.

2.2 Neformálne komunikačné kanály

Neformálna komunikácia nie je tvorená oficiálnymi postupmi, pravidlami, procedúrami, predpismi, manuálmi ako formálne kanály, ktoré sú dané, rigidné a oficiálne vytvorené, navrhnuté a riadené prostredníctvom pravidiel a procedúr. Neformálna komunikácia má formu rozprávania. Ako komunikačný kanál zdravotníctva zahŕňa neformálne skupiny. Je založená na neformálnych vzťahoch a zvyčajne odohráva v neformálnych medziľudských kontaktoch medzi priateľmi, príbuznými, susedmi a inými pacientmi a tiež uspokojuje osobné potreby.

2.3 Orálne komunikačné kanály

Orálna (hovorená) komunikácia je vysielaná vysielačom prostredníctvom slov v zmysluplných vzorcoch. Vytvára ju množstvo sociálnych aj pracovných správ a je zvyčajne presnejšia a rýchlejšia ako formálna komunikácia. Ak je to potrebné, môže sa zaznamenať a uchovať.

2.4 Písomné komunikačné kanály

Písomná komunikácia predstavuje komunikáciu v písanej podobe. Má podobu bulletinov, manuálov, listov, poznámok, obežníkov a pod. Ak je dobre premyslená a starostlivo navrhnutá, pri interpretácii nevytvára problém ani zmätky.

Pri písomnej komunikácii by sa mali používať jednoduché a známe slová a frázy, krátke vety a odseky, nemala by sa používať tzv. vata, teda nepotrebné slová. Vyjadrené myšlienky by mali byť použité logicky a doplnené grafmi a schémami.

2.5 Neverbálne komunikačné kanály

Neverbálna komunikácia je proces komunikácie bez slov. Správy sú vysielané prostredníctvom výrazu tváre, odevu, tónu hlasu a pod.

2.6 Masmediálne komunikačné kanály

Termín masmediálna komunikácia sa používa v mnohých významoch vrátane odkazu na činnosť masových médií ako celku; používania kritéria konceptu masovosti, konštrukcia otázok o komunikácii aplikovaná na činnosť masmédií. Tento termín sa často voľne požíva v súvislosti s rozširovaním informácií a správ z oblasti zábavy a umenia prostredníctvom televízie, rozhlasu, tlače, filmov, nahrávok a príbuzných médií.

2.7 Outdoor reklama

Vonkajšia (outdoor) reklama zahŕňa reklamné panely, postery, banery a displeje.

Dostupnosť zdravotníckych informácií pre profesionálov z oblasti zdravotníctva je považovaná za nevyhnutnú podmienku na dosiahnutie dobrého zdravotného stavu celej populácie. Dostupnosť informácií zvyšuje kvalitu starostlivosti o pacienta, pretože lekári lepšie pracujú s informáciami a využívajú vhodné moderné prostriedky a postupy na konkrétne prípady. Pokrok vo vývoji informačných a komunikačných technológiách (IKT), vrátane internetových technológií, znamená, že relevantné, hodnoverné, moderné a cenovo dostupné informácie budú všeobecne prístupné. Elektronické zdravotníctvo (e-Health) zoširoka opisuje implementáciu týchto IKT nástrojov na zvýšenie kvality poskytovania starostlivosti.

2.8 Informačná gramotnosť prostredníctvom odkazov

Hlavnou úlohou a zodpovednosťou informačnej gramotnosti pri zabezpečení rýchlej informovanosti populácie je transfer správ. Dobre vytvorená, sémanticky a syntakticky bohatá správa presvedčí príjemcu v maximálnej miere a bez obmedzenia zvyšuje uvedomelosť rôznych populačných skupín. Správy nielen informujú, ale tiež potvrdzujú preventívne nástroje a upozorňujú ľudí na dezinformácie. Správy sú teda užitočným sprievodcom na zabezpečenie informačnej gramotnosti v zdravotníckom sektore. Môžu mať podobu slov (textu), znakov a symbolov, akcií, obrázkov, čísle, neverbálnej komunikácie a pod. Slová sú zvyčajne najpoužívanejším nástrojom komunikácie. Znaky a symboly sú využívané ako prostriedok na výmenu informácií a porozumenie medzi rôznymi osobami. Veľmi dôležitým nástrojov v kontexte zdravotnej gramotnosti je neverbálna komunikácia.

3.     Úloha informačnej gramotnosti v zdravotníckom sektore v Indii

Zdá sa, že India ako rozvojová krajina má v oblasti informačnej ekonómie potenciál stať sa v nastávajúcich dekádach rozvinutou krajinou. Napriek tomu na dosiahnutie zmiernenia chudoby, nárastu gramotnosti a verejného povedomia a zabezpečenia dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre širokú vrstvu obyvateľstva treba vykonať ešte veľa práce. Zlepšovanie zdravia a rýchlejší ekonomický rast spolu úzko súvisia.

Podľa správy Svetovej banky „Lepší zdravotnícky systém pre chudobu v Indii“ sa v Indii práve teraz dejú zmeny v stave zdravia – demografické a epidemiologické. Verejné výdavky na zdravotníctvo sú nízke a väčšina výdavkov ide na liečbu, no nie na prevenciu. V zdravotníctve sa odrážajú aj nerovnosti medzi bohatou a chudobnou vrstvou. Tieto problémy znásobuje aj množstvo zle informovaných ľudí o zdravotníckych službách, ich vhodnosti a kvalite.

3.1 Scenár zdravia v súčasnej Indii

Informačná gramotnosť „umožňuje ľuďom interpretovať a vytvárať si informované úsudky ako používateľov informačných zdrojov a tiež stať sa tvorcom informácií. Informačná gramotnosť je vlastne osobné uvedomenie si potrebnosti informácií. Informačne gramotný človek je schopný získať informácie o svojom zdraví, životnom prostredí, vzdelaní a práci, čo ho oprávňuje robiť kritické rozhodnutia a vlastnom živote, ako napríklad byť zodpovednejší za svoje zdravie a vzdelanie“. Indická vláda naplánovala spustenie mnohých programov na zlepšenie informačnej gramotnosti ľudí. Ide napríklad o projekt e-government, ktorý má veľký význam pre informačnú gramotnosť, veľký sociálny, ekonomický a kultúrny význam a má nesmierny potenciál zlepšiť fungovanie spoločnosti.

• Zdravotný stav a trendy

Ako zdroj celkových informácií o úrovni zdravia v jednotlivých krajinách slúži nový index známy ako Health Index pre 177 krajín, ktorý pripravil Rozvojový program OSN v správe Index ľudského rozvoja. Táto správa zaradila Indiu na 140 miesto zo 177 krajín s indexom zdravia 0,476. Index zaraďuje také krajiny, ako napríklad India (140), Bangladéš (146), Srí Lanka (79), podstatne nižšie v porovnaní s takými svetovými krajinami, ako je napríklad  Kanada (5), Austrália (9), Japonsko (21), Nemecko (2) a pod. To svedčí o veľmi zlom obraze stavu zdravia ľudí v Indii v porovnaní s ostatnými krajinami sveta.

Tab. 1 Výdaje na zdravotníctvo v rôznych krajinách v uplynulých rokoch (% z HDP)

Verejné výdavky na zdravotníctvo boli v Indii menšie ako 1 % HDP, čo sa v posledných rokoch zlepšilo. Zdravotné výdaje narástli z 0,83 % HDP z r. 1991 – 1992 na 1,1 % v roku 2007.

Tab. 2 Rozdiely vo výdavkoch na zdravotníctvo medzi jednotlivými štátmi Indie (% z HDP)

Tab. 3 Očakávaná dĺžka života v niektorých krajinách za posledné roky (v rokoch)

Očakávaná dĺžka života pri narodení v Indii je v porovnaní so Srí Lankou a Čínou pomerne nízka. V roku 1980 bola očakávaná dĺžka života 55,1 , zatiaľ čo v súčasnosti (rok 2010) je to 64,4 rokov. Na zabezpečenie zvyšovania očakávanej dĺžky života sa musí rozvíjať infraštruktúra poskytovania zdravotníckej starostlivosti, veľká nádej sa vkladá aj do rozvojových programov a programov na zmiernenie chudoby. Hlavné obmedzenia predstavujú rozdielne skupiny obyvateľstva, nízka gramotnosť a úroveň príjmov, sociálne a kultúrne povedomie a zvyklosti, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú zdravie.

Tab. 4 Gramotnosť dospelej populácie v niektorých krajinách za posledné roky (podiel gramotných dospelých nad 15 rokov oboch pohlaví v %)

Gramotnosť dospelých je v porovnaní s Čínou a Srí Lankou dosť nízka, no vývoj v posledných rokoch svedčí o tom, že sa situácia v Indii podstatne zlepšila.

Zdravotnícky sektor v Indii je možné charakterizovať takto:

(i) štátny sektor poskytuje verejne financované a spravované liečebné a preventívne zdravotnícke služby od primárnej po terciálnu úroveň v celej krajine, a to bezplatne (predstavuje 18 % všetkých výdavkov na zdravotníctvo a 0,9 % HDP);

(ii) platený súkromný sektor hrá dominantnú úlohu pri zabezpečovaní individuálnej liečebnej starostlivosti prostredníctvom ambulantných služieb a predstavuje 82 % celkových výdavkov na zdravotníctvom a 4,2 % DPH. Miera celonárodných výdavkov na zdravotníctvo ukazuje, že súkromné zdravotnícke služby sú orientované hlavne na zabezpečenie primárnej zdravotníckej starostlivosti a sú financované zo súkromných zdrojov, čo pre chudobných predstavuje neprimeranú záťaž.

Za poskytovanie zdravotníckej starostlivosti verejným sektorom je zodpovedný štát spolu s centrálnou vládou a miestnymi vládami, hoci je to v zmysle dodania služby záležitosť štátu, Štát a miestne vlády minú asi tri štvrtiny a centrálna vláda jednu štvrtinu z verejných výdavkov na zdravie. Zodpovednosť za zdravotníctvo má tri úrovne:

1.      Zdravotníctvo je primárne zodpovednosťou štátu.

2.      Centrálna vláda je zodpovedná za zdravotnícke služby na zväzových teritóriách bez legislatívy a je tiež zodpovedná za tvorbu a monitorovanie národných štandardov a nariadení, spája štáty s grantovými agentúrami, sponzoruje mnohé implementačné návrhy od štátnych vlád.

3.      Spoluzodpovednosť centra a štátov za súbežné programy. Ciele a stratégie zdravotnej starostlivosti pre verejný sektor sú zavádzané formou poradenského konania, ktoré zahŕňa všetky úrovne vlády cez Centrálnu radu pre zdravie a starostlivosť o rodinu.

Informačná gramotnosť v Indii zasahuje zdravotnícky sektor od národnej úrovne až na úroveň vidieka. Je to prevažne štvorvrstvový systém – národná, štátna, obvodná a komunitná úroveň.

Národná úroveň

Organizácia na národnej úrovni pozostáva zo Zväzového ministerstva zdravotníctva a starostlivosti o rodinu. Ministerstvo zdravotníctva je podporované technickým krídlom – Generálnym riaditeľstvom zdravotníckych služieb na čele s generálnym riaditeľom zdravotníckych služieb.

Štátna úroveň

Na úrovni každého štátu je zdravotníctvo riadené Štátnym ministerstvom zdravia a starostlivosti o rodinu na čele s ministrom a sekretariátom na základe poverenia Ministerstva zdravotníctva a starostlivosti o rodinu.

Oblastná úroveň

Spája štáty na jednej strane a periférnu úroveň strane druhej. Získava informácie zo štátnej úrovne a odovzdáva ich na perifériu po vhodných úpravách, ktoré daná lokalita vyžaduje. Oblastný zodpovedný predstaviteľ je menovaný ako hlavný lekár alebo ako oblastný lekár.

Komunitná úroveň

Na zabezpečenie niektorých špeciálnych služieb vo všeobecnej medicíne, pediatrii, chirurgii, gynekológii a pôrodníctve boli zriadené Komunitné zdravotnícke centrá. Vznikli tak, že sa vybudovali pri  miestnych nemocniciach alebo sa vybudovalo niekoľkých blokov centier primárnej zdravotníckej starostlivosti.

Pomocou tejto štruktúry poskytuje Národný systém zdravotníckych informácií výstupy v podobe regionálnych a globálnych politík. Rôzne odbory, programy a inštitúcie zdravotníckeho sektora si zvyčajne budujú vlastné systémy informácií a údajov a medzi sebou nekonzultujú. V tomto zmysle neexistuje jedna inštitúcia zodpovedná za kontrolu chorôb. Efektívna koordinácia zdravotníckych informácií prinesie úžitok pre celú spoločnosť.

4.     Návrh metódy efektívnej štruktúry informačnej gramotnosti

Informačná gramotnosť v praxi prispieva k propagácii zdravia a prevencii chorobnosti v niekoľkých oblastiach. Rozširovanie zdravotníckych správ prostredníctvom vzdelávacích verejných kampaní formuje povedomie, zmenu postoja a motivuje jednotlivcov, aby si osvojili odporúčané správanie.

4.1 Zlepšenie využívania informácií v orálnej   komunikácii

Orálnu komunikáciu môžeme zlepšiť:

1.      otvoreným kladením otázok,

2.      používaním tlmočníka so znalosťou medicínskej problematiky,

3.      používaním tzv. teach-back metódy [1],

4.      prácou s médiami.

4.2 Zlepšenie využívania informácií v písomnej komunikácii

Ako by sa mali vyhotovovať informácie formou písaných dokumentov, aby boli zrozumiteľné pre širokú verejnosť?

1.      Písať informácie zrozumiteľne.

2.      Nahradiť komplikované medicínske alebo technické výrazy jednoduchým jazykom.

3.      Používať krátke vety a odseky.

4.      Pri písaní si nahlas čítať text.

5.      Používať významovo jasné a opisné nadpisy.

6.      Adekvátne pracovať s plochou a okrajmi.

7.      Na objasnenie písaného obsahu využívať obrázky a diagramy.

8.      Zamerať materiály skôr na želané správanie ako na medicínske údaje.

9.      Informácie pripraviť tak, aby boli kultúrne nezávislé a motivovali ľudí reagovať.

4.3   Zlepšenie využívania informácií na internete

Webové stránky sú najnovším a najpopulárnejším médiom na distribúciu zdravotníckych informácií pre spotrebiteľov. Navyše čoraz viac používateľov začalo využívať internet na získanie zdravotníckych informácií. Najpopulárnejšou aktivitou na internete je práve hľadanie lekárskych informácií.

Veľa prvkov, ktoré zlepšujú písomnú a hovorenú komunikáciu, sa môže aplikovať aj na online informácie – vrátane využívania jednoduchého jazyka, veľkých typov písem, voľného priestoru a jednoduchej grafiky. Pre internet sú špecifické iné prvky, ako napríklad:

1.      rozšírenie textu o video alebo audio súbory,

2.      zaradenie interaktívnych prvkov a personalizovaného obsahu,

3.      používanie jednotnej navigácie,

4.      organizácia informácií tak, aby sa minimalizovalo hľadanie a rolovanie,

5.      dať používateľom možnosť postupovať od jednoduchých ku komplexným informáciám.

4.4 Zlepšenie dostupnosti fyzického prostredia

Prostredie s veľkým množstvom znakov a aktualizácií je náročné na gramotnosť. Mapy, smerovníky, znaky, tabule a inštrukcie sú prezentované v zdravotníctve tak,  aby pomáhali zákazníkom nájsť služby a informácie. Mnohé z týchto predmetov obsahujú nezvyčajné frázy a symboly. Ľudia s obmedzenými zručnosťami v zdravotnej gramotnosti prostredie sa môžu v takom prostredí cítiť ohrození a zastrašení. Zmätočné tabule a oznamy predstavujú veľmi často viac práce pre zdravotnícky personál a prekážky pre pacientov. Tipy na zlepšenie fyzického prostredia sú:

1.      Využite univerzálne symboly a jasné označenia.

2.      Vytvorte jednoduchý spôsob orientácie pri pohybe v zdravotníckom zariadení.

3.      Učte personál, aby vytváral a udržoval korektné prostredie, ktoré nevyvoláva neistotu.

4.      Zaraďte zdravotnú gramotnosť do výcvikov personálu a do orientačných programov.

5.      Zaraďte zdravotnú gramotnosť do grantov, zmlúv a memoranda o porozumení.

5.     Navrhované stratégie

 Zvýšiť rovnosť pre zdravie: viac sprístupniť zdravotnícke služby ľuďom, najmä neprivilegovaným, a to prostredníctvom regionalizácie zdravotníckych služieb, racionalizácie politík a minimalizácie vnútrokastových a medzikastových rozdielov.

• Posilniť propagáciu a ochranu zdravia: rozvoj integrovaného vzdelávania a programov propagujúcich zdravie s obsahom prispôsobeným regiónu, implementácia integrovaného  programu kontroly neprenosných chorôb (9^th FYP).
• Posilniť zdravotnícky sektor prostredníctvom partnerstiev v oblasti vývoja.
• Tvorba a posilnenie zdravotníckych programov.
• Tvorba a využívanie vhodných technológií v zdravotníctve.

6.     Záver

Výskumníci a profesionáli z oblasti zdravotníctva z vyspelých aj rozvojových krajín sa už dlho zaujímajú o prepojenie zdravia a informácií. Informačná gramotnosť sa preto zaraďuje medzi kľúčové determinanty zdravia spolu s príjmami a distribúciou príjmov, so zamestnanosťou, pracovnými podmienkami a sociálnym prostredím. Praktický význam zdravotnej gramotnosti odkazuje na schopnosť jednotlivca získať prístup k informáciám o zdraví a použiť tieto informácie na zlepšenie zdravia. Zdravotná gramotnosť  je výsledok výchovy k zdraviu a môže byť využitá ako orientačný bod na určenie spôsobu a metód využívaných v komunikácii.

…úrovne gramotnosti, ktoré zvyčajne, ale nie vždy zodpovedajú  úrovni vzdelania, sú dôležitými predpokladmi pre postavenie v zamestnaní a pre aktívnu účasť na stave komunity a zdravia. Sú tiež dôležitými predpokladmi pre úspech národa (Health Canada, 1999).

Zo správy Rozvojového programu OSN (Index ľudského rozvoja) je ľahké zistiť, že čím je nižší stupeň gramotnosti dospelých, tým sa znižuje očakávaná dĺžka života pri narodení. Údaje z Národného inštitútu verejných financií a politiky ukazujú, že verejné výdavky na zdravie vzrástli z 0,8 % HDP z rokov 1991 – 1992 na 1,1 % v roku 2007.

Informačná gramotnosť predstavuje podľa definície komplexný súbor schopností porozumieť a použiť systém symbolov dominantný v danej kultúre pre rozvoj vlastnej osobnosti a komunity. Potreba a požiadavka na tieto schopnosti sa v rozličných spoločnostiach líši. V technologickej spoločnosti tento koncept okrem znalosti čítania a písania zahŕňa aj využitie médií a elektronických zdrojov. Jednotlivci musia mať príležitosť sa kontinuálne vzdelávať, aby sa posunuli v procese, ktorý zahŕňa čítanie, písanie, kritické porozumenie a schopnosť robiť rozhodnutia, ktoré sú potrebné v ich komunitách.

Prepojenie medzi informačnou gramotnosťou a zdravím nadobudne čoraz väčšiu dôležitosť nielen v prípade mimoriadnych epidémií, ale tiež preto, že spoločnosti viac závisia od zdravej populácie, aby zvládli výdavky na zdravotnícku starostlivosť pre starnúcu populáciu. Na základe tejto myšlienky je nevyhnutné vyvinúť súbor indikátorov zabezpečujúcich spoločenské benefity, z ktorých profituje zdravotne gramotná populácia. A to by mohlo umožniť nové a produktívne rozmery diskusie o efektívnosti a účinnosti propagácie zdravia a zdravotníckom vzdelávaní.

[1] Teach-back metóda je spôsob komunikácie s pacientom – overovania si, či porozumel, keď namiesto pýtania sa „Máte nejaké otázky?“ položíme napr. otázku: „Čo poviete doma manželke o tom , ako sme dnes zmenili spôsob liečby?“ (pozn. red.)

Použitá literatúra

Human Development Reports: Human Development Report 2011. United Nations Development Programme (UNDP) [online]. 2011. Dostupné z: http://hdr.undp.org/en/

KICKBUSCH, Ilona. Health literacy: an essential skill for the twenty-first century. Health Education [online]. 2008, 108(2), 101-104. Dostupné z: http://www.emeraldinsight.com/10.1108/09654280810855559

MINISTRY OF HEALTH AND FAMILY WELFARE. National Health Profile 2008 [online]. New Delhi: . Central Bureau of Health Intelligence, 2009 [cit. 2012-01-30]. Dostupné z: http://cbhidghs.nic.in/

National rural health mission. MINISTRY OF HEALTH AND FAMILY WELFARE, Gov. of India. Ministry of Health and Family Welfare [online]. Dostupné z: http://www.mohfw.nic.in/nrhm   http://whoindia.org/LinkFiles/Health_Finance_Inter-India.

Swati GHOSH, riaditeľka knižnice (swatighosh.ac@gmail.com),
Savitri Girls College, Kolkata & Dr.;
Swapna BANERJEE, mimoriadna profesorka (sblis@caluniv.ac.in),
Department of Library & Information Science,
University of Calcutta, India

Z anglického originálu Information literacy in health sector in India   preložila Mgr. Daniela Tóthová.