Adaptácia, evolúcia alebo zánik: knižnice a nový informačný ekosystém

Ekosystém, v ktorom knižnice fungujú, sa rýchlo mení a je čoraz komplikovanejší. Tradičný priestor, miesto, ktorý knižnice v informačnom svete zaberajú, sa príliš zahusťuje, konkurenčný boj narastá a ich prostredie sa výrazne mení. Príspevok sa zaoberá problémami, ktorým musia knižnice v súčasnosti čeliť, a ponúka návrhy na adaptáciu knižníc tak, aby spĺňali požiadavky meniaceho sa informačného prostredia.

Pod pojmom informačná ekológia rozumieme pretrvávajúcu štruktúru osôb, metód, hodnôt a techniky v konkrétnom lokálnom prostredí (Nardi, O´Day 1999). Samozrejme, táto téma je veľmi široká a je veľa možností, ako ju skúmať. V minulosti sa skúmali špecifické aspekty problematiky, ako napr. aktivity používateľa a informačné toky. V súčasnosti by som rada zamerala pozornosť na informačnú ekológiu na organizačnej úrovni. Ako súčasné knižnice a podobné inštitúcie zapadajú do prostredia, v ktorom pôsobia, a do akej miery sú schopné reagovať na meniace sa prostredie? Budem vychádzať z výskumu, ktorý prebieha v oblasti organizačnej ekológie.

Organizačná ekológia

Výskum organizačnej ekológie začal v 70. rokoch 20. storočia (Hannan, Freeman 1989). Vplyv prostredia na organizácie bol zaznamenaný, keď manažéri časového plánovania prestali vnímať organizácie ako uzavreté celky a začali sa na ne pozerať ako na otvorené systémy s pohyblivými hranicami, ktoré umožňujú spätnú väzbu na prostredie, ktoré ich obklopuje. Organizačná ekológia sa zaoberá adaptáciami, ktoré podstúpia organizácie pri svojej reakcii na zmeny prostredia a faktormi, ktoré umožňujú, že niektoré organizácie sa úspešne prispôsobia zmenám a prosperujú, zatiaľ čo iným sa to nepodarí. Organizačná ekológia odvodzuje základné princípy od všeobecnej ekológie a využíva tieto princípy nie na analýzu živočíšnych druhov či rastlín, ale na analýzu organizácií populácie.

Podľa Bauma vychádza organizačná ekológia z týchto predpokladov: 1. že diverzita je vlastnosťou súboru organizácií; 2. že organizácie často nerobia zmeny dostatočne rýchlo na to, aby splnili požiadavky neistého, meniaceho sa prostredia, a 3. že komunita organizácií je málokedy stabilná (Baum 1999). Oblasť organizačnej ekológie stavia na všeobecných ekologických a evolučných modeloch populačných zmien. Niektoré termíny ako miesto (nezaplnený priestor), adaptácia, evolúcia a zánik sa ukázali ako veľmi užitočné pri ich aplikácii na evolúciu organizácií. Miesto je priestor zdroja definovaný ako súbor fyzikálnych, biologických a sociálnych podmienok, ktoré buď podporujú alebo bránia výkonu (činu) konkrétneho organizmu (Hannan, Freeman 1977). Rôzne druhy využívajú rôzne miesta na poskytnutie príležitostí prosperovať a tieto rozdiely majú za následok biodiverzitu, ktorá je potrebná, pretože každý druh prispieva k rozmanitosti a sile ekosystému (Wilson 1992). Nardi a O´Day uvádzajú: „Prirodzené prostredie poskytuje malý priestor pre život rôznych druhov. Druhy húževnato a energicky migrujú a menia sa, aby zaplnili dostupné miesta. Tieto adaptácie naopak vedú k ďalším zmenám, keď sa celý systém snaží nastaviť na nové obmedzenia a možnosti.“ Prežitie druhov závisí od toho, či si nájdu miesto, do ktorého zapadnú. Druhy s obmedzenou schopnosťou zapadnúť do miesta majú väčšiu pravdepodobnosť zániku než tie, ktoré sa rozšíria do nových pevných miest, alebo sa adaptujú na meniace sa okolnosti. Adaptácie sú zmeny, ktoré sú výsledkom genetických rozdielov medzi jednotlivcami populácie, čo má za následok vznik druhov, ktoré dokážu lepšie žiť vo svojom prostredí. Evolúcia je zmena v čase. Zánik je smrť celého druhu alebo celého typu organizácie.

Je ľahké vybrať príklady, ktoré potvrdzujú základnú premisu obsiahnutú v organizačnej ekológii. Všetci poznáme organizácie alebo celé sektory organizácií, ktoré už neexistujú, pretože prostredie, v ktorom pôsobili, sa zmenilo. Jedným z príkladov je výroba bičov pre kočišov. Keď sa auto stalo dominantným dopravným prostriedkom, stratili výrobcovia bičov veľa zákazníkov. Ďalším príkladom sú denníky – vychádzanie denníkov je v modernom svete ďalšia oblasť ohrozená zmenami v tomto prostredí. V samotných Spojených štátoch od r. 2008 skončilo viac než 208 novín. Vydavatelia novín vyvíjajú enormné úsilie, aby sa ich produkt v digitálnom svete udržal, ale ich budúcnosť je neistá.

Otázka, prečo organizácie zanikajú, je zložitá, ale zánik organizácie alebo typu organizácie zvyčajne nastáva, keď sa okolité prostredie mení a organizácia sa buď neadaptuje alebo nemôže adaptovať. Podľa modelu otvorených systémov by sa organizácia mala zmeniť, ak má spätnú väzbu z prostredia, ale organizácie nereagujú vždy adekvátne. Spätná väzba z prostredia môže byť nesprávne interpretovaná, ignorovaná alebo organizácia prišla k záveru, že už urobila dosť a žiadne zmeny robiť nebude. V niektorých prípadoch sa organizácia chce zmeniť, ale urobí zlé rozhodnutie a následne zanikne. Takže aj keď existuje spätná väzba z prostredia, niektoré organizácie považujú príslušné zmeny za ťažké. Urobenie správnych zmien je v rýchlo sa posúvajúcom svete mimoriadne ťažké. Preto neprekvapuje, že sa niektoré organizácie rozhodnú, že zostanú nezmenené.

Environmentálne zmeny a knižnice

Robiť správne zmeny v rýchlo sa posúvajúcom svete je mimoriadne ťažké. Drastické environmentálne zmeny často vedú k zániku celého druhu, ako príklad môžeme spomenúť dinosaury. Ak sú environmentálne zmeny náhle a kataklizmatické, niekedy sa adaptácie nedajú urobiť včas. Postupné zmeny prostredia poskytujú možnosť urobiť veľa čiastkových adaptácií a druh prežije. Postupné zmeny prostredia často upokoja organizáciu natoľko, že ignoruje veľký počet zmien, ktoré prebiehajú. P. Charles Handy, britský odborník na manažment, opisuje podrobne príbeh, ktorý môže slúžiť ako výstraha pre všetkých, ktorí sa o organizačné zmeny zaujímajú. Vo svojej knihe The Age of Unreason (1990) Handy tvrdí, že ak dáte žabu do nádoby so studenou vodou a tú nádobu postupne zahrievate, žaba sa v pomaly sa zohrievajúcej vode cíti veľmi príjemne a pomaly sa v tichej strnulosti potápa. Žaba sa nepohne ani pri dosiahnutí teploty varu – a tak vlastne pomalé zmeny spôsobia jej smrť. Tento príbeh nie je vedecky podložený, ale je to silná metafora na vykreslenie toho, že postupné zmeny môžu celú entitu upokojiť, či už ide o žabu alebo organizáciu, až natoľko, že ignoruje dôsledky alebo to, čo sa okolo nej deje.

Od 60. rokov minulého storočia sa knižnice prispôsobili mnohým zmenám v ich prostredí a tieto zmeny sa mohli diať relatívne postupne. Postupne zahrnuli knižnice informačné technológie takmer do všetkých aspektov svojej činnosti, oboznámili sa s virtuálnym poskytovaním služieb používateľom,   rozšírili hybridné fondy o položky, ktoré nevlastnia, o položky, ktoré sú licencované. Knižnice sa rôznymi spôsobmi úspešne adaptovali na meniace sa prostredie. Ale upokojuje nás pomalosť postupných zmien natoľko, že si myslíme, že voda je príjemne teplá? Sú knižnice ohrozené ako Handyho žaba tak, že sa uvaria zaživa? Môžu nám princípy organizačnej ekológie pomôcť pri adaptácii na zmeny, ktoré prináša meniaci sa svet, v ktorom knižnice pôsobia?

Knižnice ako inštitúcie sú ohrozené viac než kedykoľvek predtým. Ekosystém, v ktorom súčasné knižnice pôsobia, je dynamický a rýchlo sa mení. Rastúci počet konkurentov sa snaží dostať sa na pevné miesto, ktoré tradične zaberali knižnice. Sme svedkami toho, že hrozba je všade. V mnohých častiach sveta bol rozpočet knižníc podrobne revidovaný a skrátený. Niekde boli jednotlivé knižnice alebo celé systémy donútené ukončiť prevádzku, pretože finančná podpora nebola dostatočná. U mnohých, vrátane financujúcich inštitúcií, narastá presvedčenie, že knižnice ďalej nie sú potrebné, pretože „všetko je dostupné online“. Súčasný ekonomický pokles len znásobil problémy, ktoré musia knižnice v 21. storočí riešiť.

Napriek tomu, že sa knižnice ako organizácie nepochybne adaptovali, tempo zmien v prostredí naznačuje, že miesto, v ktorom tak dlho prosperovali, sa pre ne stáva nehostinným. Knižnice prežívajú tak, že realizujú čoraz viac zmien, no teraz vstupujú do štádia, v ktorom sa vyžadujú skôr radikálne zmeny, ak majú ďalej existovať ako typ inštitúcie. Ak knižnice nebudú schopné adaptovať sa na zmeny v ich prostredí, v blízkej budúcnosti pravdepodobne zaniknú a nahradia ich iné druhy informačných organizácií, ktoré budú schopné lepšie obsadiť dostupné miesta v budúcom svete.

Oblasť organizačnej ekológie môže knižniciam poskytnúť návod, ako urobiť adaptačné zmeny, ktoré sú potrebné na zabezpečenie ich prežitia. Hannan a Freeman (1989, s. 13) tvrdia, že ekologická analýza je zvlášť užitočná, keď organizácie narazia na meniace sa neisté prostredie a sú pod silným vnútorným tlakom. To presne zodpovedá súčasnej situácii v knižniciach. Aj keď sa knižnice v nadchádzajúcich rokoch budú boriť s mnohými problémami, organizačná ekológia naznačuje, že je možné dosiahnuť potrebné zmeny. Na rozdiel od rastlín a živočíchov, u ktorých je evolúcia chaotická, organizácie pozostávajú z ľudí, ktorí sú schopní myslieť a vedome prekonávať zmeny v prostredí. Na organizácie sa dá pozerať ako na prispôsobivé štruktúry, ktoré motivujú časť pracovníkov, aby sa správali v záujme prežitia. Organizačná ekológia sa zameriava na organizácie, no skutočnými aktérmi sú jednotlivci, ktorí v organizáciách pracujú. Takže otázka dnes znie: Sme my, súčasní knihovníci, schopní urobiť zmeny potrebné na úspešnú adaptáciu našich knižníc?

Zmeny v prostredí a knižnice

V prvom rade si musíme byť vedomí množstva zmien, ktoré v prostredí prebiehajú. Priestor, v ktorom knižnice pôsobili, sa transformoval a dnes už knižnice v informačnom prostredí nezaberajú to miesto, ako tomu bolo doteraz. Nechcem miešať priveľa vedeckých metafor, ale minimálne od 70. rokov minulého storočia si knižnice uvedomujú, že už neplnia v ptolemaiovskom informačnom svete funkciu knižnice v jeho strede; teraz je bežné, že sú časťou kopernikovského sveta s informáciou v jeho strede a knižnica je jednou z jeho planét (Taylor 1979). Knižnice vlastne nikdy neboli v strede informačného vesmíru, ale po celé roky sa správali tak, ako keby boli. V súčasnosti je veľmi jasné, že knižnice sú len časťou široko sa rozpínajúceho informačného vesmíru a že počet planét obiehajúcich okolo informačného slnka každým dňom narastá. Informačný vesmír sa stáva čoraz preplnenejším.

Veľký počet nových konkurentov zasahuje do tradičného priestoru knižnice a navyše prostredie, v ktorom knižnice pôsobia, je v centre rýchlych a výrazných zmien. Tieto zmeny menia všetky tradičné inštitúcie poskytujúce prístup k informáciám pred príchodom digitálnej revolúcie. Okrem knižníc sú rýchlymi a prenikavými zmenami v informačnej ekológii ovplyvnené aj iné typy inštitúcií, napríklad vydavateľstvá a predaj novín či kníh.

Aké sú niektoré tieto zmeny? Najdôležitejšou z nich je zmena z informácie pôvodne šírenej v tlačenej forme na informáciu šírenú v digitálnej forme a s tým súvisiace všetky následky, ktoré má zoslabovanie jedného média a rýchly rast iného. V tlačenom svete boli informácie vzácne. V digitálnom svete je ich čoraz viac a sú lacnejšie. Celé roky sme hovorili o informačnom preťažení, no zašli sme ešte ďalej – dnes už hovoríme o záplave informácií. Podľa najnovšej štúdie (Gantz, Reinsel 2011) bude v roku 2011 vytvorených 1,8 zettabytov informácií. Aby sme si vedeli predstaviť veľkosť 1,8 zettabytov, rovná sa to 1,8 triliónu gigabytov. Na uloženie takého množstva dát treba 57,2 miliónov 32 gigabytových iPadov. A to na koniec vytvárania informácií ešte nedovidíme. V súčasnosti sa množstvo produkovaných informácií každé dva roky zdvojnásobuje a rýchlosť produkcie bude v budúcnosti iba rásť. Technológie znásobujú množstvo informácií tým, že sa znížili náklady na vytváranie, riadenie, distribúciu aj ukladanie informácií.

Produkcia informácií sa zmenila z informácií sústredených v inštitúciách na informácie sústredené u jednotlivcov. V tlačenom svete sa všetky informácie vytvárali v inštitúciách, pretože kanály na ich distribúciu riadili vydavateľstvá, noviny, vládne orgány a ďalšie inštitúcie, ktoré slúžili ako dozor a kontrolovali, čo sa vytvorilo. Aj knižnice boli jednou z týchto dozorných inštitúcií, ich úlohou okrem iného bolo aj rozširovať svoje fondy a vytriediť to, čo sa považovalo za najlepšie z produkcie, čo by mala knižnica a jej používatelia získať . V súčasnosti knižnice stratili moc kontrolovať, aké informácie sa publikujú, lebo dnes je už veľmi málo prekážok pre hocikoho, kto chce produkovať a šíriť informácie. Vlastné elektronické vydávanie kníh je veľmi ľahké, pridávajú sa k tomu blogy, zdroje na Twitteri, kontá na Flickri, videá na YouTube… Internet poskytuje ľahko dostupné a lacné prostriedky distribúcie. Všetky inštitúcie, ktoré predtým kontrolovali tok informácií, sa ľahko dajú obísť, takže sa v tomto novom svete informácií vytráca potreba novinárov, vydavateľov, kníhkupcov a knihovníkov.

Internet všetko zmenil a nárast používania internetu dosahuje raketovú rýchlosť. Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU), orgán OSN, ktorý sa zaoberá informáciami a telekomunikáciami, odhaduje, že na konci roku 2010 používalo internet 2,08 mld. ľudí v porovnaní s 250 miliónmi v desaťročí predtým (ITU 2011). Musíme však mať na pamäti, že napriek nárastu počtu ľudí používajúcich internet sa nový informačný svet, o ktorom rozprávam, nerozšíril na celú svetovú populáciu. Zatiaľ čo 71 % populácie vo vyspelých krajinách používa internet, v rozvojových krajinách je to len 21 %. V mnohých častiach sveta prístup k internetu stále nie je prítomný všade. Mobilný telefón je prevládajúcim prostriedkom prenosu informácií všade na svete. Päť miliárd ľudí používalo v roku 2010 mobilný telefón, z toho 68 % v rozvojových krajinách malo k týmto prístrojom prístup (ITU 2011). V budúcnosti bude čoraz viac týchto mobilných telefónov poskytovať prístup na internet, čím sa enormne zvýši počet používateľov internetu. S nárastom počtu ľudí, ktorí vlastnia smartfóny, tabletové počítače a iné mobilné zariadenia, bude prístup k informáciám čoraz menej viazaný na nejaké konkrétne miesto.

Na informácie sa pozeráme ako na prenosnú komoditu a používatelia si zvykli, že majú prístup k informáciám kedykoľvek a kdekoľvek potrebujú.

Informácie produkované v súčasnosti sú odlišné, pretože veľa z nich má sociálny podtext, ktorý predtým nemali. V minulosti sa prenášali informácie jedným smerom – od toho, kto ich produkuje, k zákazníkovi. V súčasnosti má zákazník možnosť reagovať na to, čo sa mu prezentuje, alebo sa dokonca podieľať pri vytváraní informácií. Na najjednoduchšej úrovni je to možnosť komentovať alebo vyjadriť súhlas či nesúhlas. Na pokročilejšej úrovni sú informácie produkované skupinami osôb – dobrým príkladom je Wikipédia. „Remixy“ (mash-ups) umožňujú používateľom kombinovať práce pôvodných tvorcov novými spôsobmi.

„Crowdsourcing“ (tzv. múdrosť davov) je ďalšou metódou pre veľký počet osôb, ako spolupracovať pri vytváraní informácií. S tým, ako rastie počet osôb zainteresovaných na ich vytváraní, sa informácie stávajú decentralizovanou komoditou. V súčasnosti sa mnohí z nás stávajú v miestnosti tvorcami obsahu – každý niečo pridá k tej záplave informácií, ktorá sa akumuluje. Svet je plný „učňov“, ktorí tvoria zdroje a usilovne produkujú viac informácií; samozrejme, že vzniká dojem, že sa to vymklo spod kontroly. Avšak vieme, že neexistuje žiadny tvorca zdrojov, na ktorého sa môžeme obrátiť , aby nastolil poriadok. Neexistuje spôsob, ako vrátiť „génia informácií späť do skrinky“.

Viac informácií sa vari už ani vytvoriť nedá. Konkurencia v oblasti sprístupňovania informácií sa stáva decentralizovanou. Knižnice nikdy nemali monopol na šírenie informácií, ale slúžili ako základná navigácia pre tých, ktorí tieto informácie potrebovali a nechceli (alebo si nemohli dovoliť) si ich kúpiť pre svoje potreby. V súčasnosti sú knižnice odsúvané rastúcim počtom konkurentov, ktorí chcú prepojiť používateľov s informáciami. V mnohých krajinách vznikol celý rad konkurentov, napríklad v USA je to niekoľko aktérov, môžeme spomenúť Amazon, Google, iTunes, Facebook a iné sociálne siete, Wikipédiu, tiež producentov elektronických kníh, ktoré sú dostupné na rôznych platformách. Aj keď si takmer každý štát vytvára vlastný rad „doma vypestovaných“ organizácií sprístupňujúcich informácie, veľa z tých navzájom si konkurujúcich inštitúcií je nadnárodných a využívajú ich ľudia na celom svete. Konkurenti sú zvyčajne veľmi dobre financovaní a prenikajú do oblastí, ktoré predtým zaberali knižnice. Z hľadiska názorov na hodnotu/význam informácií, tieto konkurenčné organizácie majú rôzne prístupy. Oproti tradičnej predstave knižníc, že informácie sú „spoločné dobro“, sektor zameraný na profit sa zvyčajne pozerá na informácie ako na komoditu, ktorá sa kupuje a predáva.

Ak skúmame meniace sa informačné prostredie z pohľadu organizačnej ekológie, je jasné, že tradičné knižnice sú ohrozené nielen náhlymi zmenami v ich prostredí, ale aj rastúcim počtom konkurentov.  Podmienky v ich tradičnom priestore sa zmenili a počet konkurenčných organizmov snažiacich sa obsadiť toto miesto narastá. Proces postupných zmien, ktorý umožňuje týmto historickým inštitúciám udržať krok s environmentálnymi zmenami už nepostačuje, a tak musia čeliť možnosti, že zaniknú. P. Chris Batt, bývalý výkonný riaditeľ Rady pre múzeá, knižnice a archívy vo Veľkej Británii, mal minulý rok (2011) na našej univerzite prezentáciu, v ktorej položil otázku: „Ak by neboli vynájdené knižnice, vynašiel by ich niekto dnes?“ Taká istá otázka môže byť sformulovaná použitím princípov organizačnej ekológie. Ak sa objavili nové druhy, ktoré chcú v informačnom prostredí zaplniť miesto, ktoré predtým zaberali knižnice, podobali by sa tieto nové druhy na organizmus, ktorý poznáme ako knižnice?

V terminológii organizačného veku sa knižnice považujú za „dospelé“. Dĺžka života v terminológii organizácií má výhody aj nevýhody. Ako organizácie starnú, získavajú všeobecné uznanie. Dospelá organizácia je známa hodnota a nemusí byť dokazovaná. Ale narastajúci vek sa často spája s nemennou štruktúrou; staršie organizácie strácajú flexibilnosť a nereagujú na zmeny v ich prostredí dostatočne rýchlo. Dospelé organizácie si vytvorili rutinu a postupy, ktoré im umožňujú spoľahlivú prevádzku. Pri pohľade zvonka sú tieto typy organizácií zakotvené v sieťach povinností a záväzkov, preto je pravdepodobné, že si zachovajú svoj status quo; pri pohľade zvnútra sa členovia týchto dospelých organizácií homogenizujú a majú právne zaručený záujem na ochrane tradičných spôsobov, ako veci robiť (Hannan, Freeman 1989, s. 66-70). Výsledkom všetkých týchto vlastností je väčšia spoľahlivosť a zodpovednosť organizácie, ktoré však súčasne sťažujú zmenu jej základných charakteristík. S rastúcim vekom rastie rýchlosť zlyhania a pôvodný súlad organizácie, ktorý má so svojím prostredím, sa opotrebuje a organizácia už nie je schopná urobiť potrebné modifikácie. Aj keď sa knižnice už veľakrát adaptovali, aby vyhoveli meniacim sa podmienkam, stále si zachovávajú veľa prvkov, ktoré sú pozostatkom minulých praktík, ktoré možno mali zmysel v minulosti, ale v novom informačnom prostredí sú nepoužiteľné.

Budúcnosť knižníc v informačných ekosystémoch

Nesmieme zabúdať, že knižnice majú dlhú a uznávanú históriu a boli úspešné pri prispôsobovaní sa zmenám, napríklad pri vplyve   Gutenbergovej revolúcie, keď sa rukopisné zbierky knižníc zmenili na vytlačené. Tieto zmeny umožnili organizačnému typu známemu pod názvom knižnica prežiť stovky rokov – v podstate patria k najstarším typom organizácie vôbec. Z pohľadu organizačnej ekológie je zjavné, že ak si chcú knižnice udržať miesto v novom informačnom ekosystéme, musia sa rozvíjať. Postupné zmeny nemôžu stačiť, ak si knižnice majú zachovať svoj význam aj vo svete „Information 2.0“.

Nemôžeme predpovedať, či sa knižnice, ako ich poznáme, môžu úspešne transformovať na druhy, ktoré budú dôležité napríklad aj o sto rokov. No na rozdiel od rastlín a živočíchov, organizácie si prinajmenšom do určitého stupňa svoju budúcnosť riadia samy. Živočíšne druhy sú obmedzené svojou evolučnou minulosťou. Ľuďom nemôže narásť tretia ruka, čo ako by ju potrebovali. Aj organizácie sú obmedzené svojou minulosťou, ale toto obmedzenie je skôr v mentálnom nastavení, ktoré sa dá prehodnotiť a zmeniť. Ale ako všetci vieme, je veľmi ťažké zmeniť naše mentálne nastavenie a dosiahnuť objektivitu, keď sme súčasťou situácie. Všetci sme do určitej miery viazaní svojou minulosťou, a preto je veľmi ťažké predstaviť si výrazne odlišnú „knižnicu“ 22. storočia. Potrebujeme si preskúmať naše postavenie ako profesie a pokúsiť sa myslieť dopredu, kde sa asi budeme nachádzať. Musíme sa pokúsiť o vytvorenie takého modelu knižničnej organizácie, ktorú všetci poznáme, a zároveň myslieť na potreby budúcich používateľov. Ako bude vyzerať knižnica zajtrajška? Aké služby bude poskytovať a aké hodnoty bude uchovávať?

Nepredstieram, že som futurológ, lebo dobre vieme, že veľa predpovedí sa nesplní. Nikto z nás nevie, čo budúcnosť prinesie, no určite tam budú udalosti a okolnosti, ktoré sa ťažko predpovedajú. Len som začala uvažovať o organizačnej ekológii ako o možnosti predpovedať organizačné zmeny, ktoré môžu prebehnúť. Dúfam, že každý z nás prispeje a obohatí tieto myšlienky o budúcej evolúcii knižníc, pretože čím viac nás bude uvažovať o tom, aké by mohli byť knižnice v budúcnosti, tým skôr môžeme navrhnúť model, ktorý sa uplatní. Nasledujú niektoré moje počiatočné úvahy a teším sa, že sa ku mne dostanú tie vaše.

Pri hľadaní dostupného dôkazu si nemyslím, že o sto rokov bude veľa knižníc v tom tradičnom poňatí – ako oddelená štruktúra zamestnávajúca odborníkov poskytujúcich používateľom informácie fyzicky uložené v „kontajneroch“. Veľa knižníc už tento model opustilo. Ako organizácia sa knižnice pravdepodobne budú rozvíjať mimo organizácie zakotvenej v špecifickom priestore a pravdepodobne veľa takých knižníc, ako ich poznáme dnes, zanikne. Avšak existujú funkcie knižníc, ktoré zavážia a pretrvajú. A určite sú také vlastnosti knižníc, ktoré, dúfam, budú hodnotné aj v budúcnosti.

Povedzme, že v budúcnosti – uvažujme opäť o intervale asi o sto rokov – bude existovať veľa informačných organizácií, iba malý počet z nich bude pripomínať tradičnú knižnicu, ktorú sme poznali. Teda aké budú tieto nové organizácie? Podľa evolučnej teórie sú dva typy evolučného procesu, ktoré vyústia do nových druhov: anagenéza a kladogenéza. Anagenéza je transformácia, ktorá sa vyskytuje v rámci jednej línie rodokmeňa. Kladogenéza je rozdelenie druhu do dvoch a viacerých druhov. Kladogenéza sa klasifikuje ako „špecifikácia“, keď sa populácia rozvíja ako dva súčasne existujúce druhy, ktoré sa vyvíjajú oddelene (Evolúcia 2011). Tretí proces, ktorého výsledkom sú nové druhy, sa volá hybridizácia. Hybrid je výsledkom kríženia rôznych druhov. Je pravdepodobné, že informačné organizácie budúcnosti (či sa už budú volať knižnice alebo nie), vzniknú ako výsledok všetkých týchto procesov.

Namiesto uvažovania o stabilnom mieste obsadenom knižnicami by asi bolo lepšie uvažovať o viacerých takýchto miestach. Dokonca aj teraz je jasné, že knižnice nezaberajú len jedno stabilné miesto; namiesto toho zaberajú viac stabilných miest (alebo prinajmenšom jednotlivých ďalších sekcií v rámci jedného stabilného miesta). Knižničných organizácií je veľa typov; každý formuje stabilné miesto, ktoré zaberá. Podnikové knižnice majú črty dosť podobné školským knižniciam, s ktorými majú spoločné črty verejné knižnice, ale každá z nich má odlišné vlastnosti. Nie je pravdepodobné, že sa všetky typy knižníc budú vyvíjať v tandeme, a že sa každá zmení spôsobom, ktorý najviac vyhovuje jej špecifickému prostrediu.

Evolúcia môže byť anagenetická alebo lineárna. Niektoré typy tradičných knižníc môžu aj naďalej existovať a byť dôležité v budúcnosti vďaka určitým potrebným zmenám. Napríklad by mali zostať zachované niektoré špeciálne zbierky. Napriek rastu digitalizácie tlačených alebo rukopisných materiálov stále budú ľudia, ktorí budú chcieť pracovať s reálnym artefaktom. Éra masových digitalizačných projektov, ako napríklad Google Books, vzbudzuje dojem, že všetky tlačené dokumenty sa v krátkom čase budú digitalizovať. Je málo pravdepodobné, že by všetko, čo je teraz v knižniciach dostupné, bolo v budúcnosti digitalizované. Avšak niektorí vedci a odborníci budú potrebovať k týmto dokumentom prístup. Tieto špeciálne knižnice budú aj ďalej obsahovať mnoho tlačených dokumentov, avšak nadobudnú črty múzeí – múzeí tlačených artefaktov. Takéto knižnice budú naďalej existovať ako jeden typ inštitúcie kultúrneho dedičstva. Možno knižnice, ktoré poskytujú služby deťom, budú poskytovať prístup k obrázkovým knižkám a budú plniť úlohu rozprávača. Potom bude o sto rokov možné, že budú priamymi pokračovateľmi dnešných knižníc modifikovaných tak, aby spĺňali potreby budúcich používateľov. Domnievam sa však, že takých nebude veľa. Tradičný model knižnice ako skladu tlačených dokumentov bude tvoriť len malú časť informačnej ekológie.

Prostredníctvom kladogenézy a hybridizácie uvidíme najzaujímavejšie druhy, ktoré z novej organizácie vzniknú. Mnohé dnešné funkcie knižníc zostanú zachované, ale prežijú vďaka novému typu organizácie. Výsledkom kladogenetického procesu bude, že sa knižnice rozdelia na dva alebo viac nových druhov. Neviem si spomenúť na nejaký exemplárny príklad, ktorý teraz v knižniciach prebieha, ale sú určité náznaky, ako by to asi mohlo vyzerať. Uvediem jeden príklad zo súčasných škôl knižničnej a informačnej vedy. V týchto inštitúciách prebieha príprava študentov na prácu v knižniciach. Mnohé majú dve oddelené funkcie. V podstate pripravujú študentov na prácu, z ktorej má zisk informačný sektor. A inými metódami zasa dva druhy informačných špecialistov. Niektoré knižnice tiež začínajú pridávať oddelenia, ktoré vyžadujú, aby čitatelia za špecializované služby platili. V budúcnosti sa pravdepodobne stretneme s knižnicami rozdelenými na dva alebo viac nových typov organizácie.

Myslím si však, že častejším modelom knižničnej evolúcie bude hybridizácia, v ktorej sa knižnice navzájom premiešajú s jednou alebo viacerými inštitúciami. Myšlienka knižnice ako oddelenej entity sa postupne bude strácať tým viac, čím viac budú knižnice prepájané s inými typmi organizácie. Akéhosi predchodcu novej organizácie môžeme vidieť v Idea Store, čo je inovatívna organizácia, ktorú riadi Tower of Hamlets v Londýne. Predstavuje zmes verejnej knižnice a prvkov sociálnej inštitúcie, zdravotníckej inštitúcie a inštitúcie ďalšieho vzdelávania. Idea Store poskytuje základné služby znevýhodnenej populácii a je pravdepodobné, že taká konfigurácia knižníc premiešaných s inými sociálnymi inštitúciami slúžiacimi celej verejnosti bude v budúcnosti prevažovať. Ďalším možným hybridom môžu byť univerzitné kampusy, v ktorých sa zlúčili knižnice s počítačovými službami. Tieto zlúčené celky sa budú vyskytovať aj naďalej a budú sa v budúcnosti čoraz častejšie bežne vyskytovať. S narastajúcim počtom študentov využívajúcich online kurzy budú aj služby predtým poskytované akademickými knižnicami, vrátane technologickej podpory, poskytované virtuálne v sieťou prepojenej univerzite. Začínajú vznikať aj iné typy partnerstiev, ktorých vznik si vynútili niektoré knižnice a vydavateľstvá, a tie prehlbujú rozmanitosť informačných organizácií v budúcnosti. Možno aj múzeá kníh, ktoré sme už spomenuli predtým, bežne splynú s inými typmi múzeí.

Funkcie a hodnoty knižníc

Aj keď knižnica ako oddelené miesto môže zaniknúť, viaceré tradičné knižničné funkcie budú dôležité. Bude narastať potreba manažmentu informácií vo všetkých typoch organizácií. Archivačná funkcia knihovníctva, ktorá obsahuje ochranu fondov, uchovávanie a prístup k rukopisom a tlačeným zdrojom organizácií, bude naďalej potrebná na uchovanie a sprístupňovanie digitálnych záznamov. Najmä knihovníci v školských a akademických knižniciach majú dlhoročnú skúsenosť a prax v tom, ako naučiť používateľov hodnotiť a používať informácie. Táto ich prax pri zvyšovaní informačnej a digitálnej gramotnosti sa nestratí, najmä ak množstvo produkovaných informácií porastie. Tradičná úloha knihovníkov preosievať a hodnotiť veľké kvantá informácií bude určite aj naďalej žiadaná. S narastajúcim počtom voľne dostupných informácií budú informační špecialisti, ktorí vedia filtrovať a hodnotiť informácie, veľmi potrební. Kontrola kvality a overovanie faktov sa naďalej budú považovať za funkciu „pridaná hodnota“, ktorá zostane zachovaná.

Knižnica bola vždy dôveryhodným zdrojom informácií a niektoré organizácie budú potrebné na plnenie tejto úlohy overovania informácií aj v budúcnosti. Som presvedčená, že funkcie tradične spájané s knihovníctvom budú potrebné aj naďalej. Tieto funkcie sa v jednotlivých štátoch trochu líšia a odrážajú národné a kultúrne rozdiely. Aj keď neexistuje žiadny univerzálny zoznam týchto spoločných hodnôt, je pravdepodobné, že sa zhodneme v tom, že väčšina knihovníkov podporuje určité hodnoty a názory. Použijem zoznam základných hodnôt, ktorý vytvoril Gorman (2000). Tieto hodnoty obhajuje väčšina knihovníkov západného sveta. V jeho zozname nájdeme hodnoty ako navigácia, služba, intelektuálna sloboda, súkromie, racionalizmus, povinnosť gramotnosti a učenia, rovnosť prístupu a demokracia. Tieto hodnoty sú tým, čo odlišuje knihovníctvo ako profesiu a poskytuje bázu pre službu, ktorú knihovníci robia pre spoločnosť. Je to genetický materiál, ktorý by som chcela vidieť zachovaný v informačných inštitúciách v budúcom storočí, ale obávam sa, že k týmto hodnotám nebude nový informačný ekosystém veľmi ústretový, najmä ak je väčšina informačných organizácií v sektore zameranom na profit. Vo svete, kde sa na informácie pozerá stále viac ako na komoditu, sa môžu tieto hodnoty dostať do konfliktu s charakterom mnohých nových informačných organizácií, ktorým je orientácia na profit. Aj napriek tomu budú tieto hodnoty potrebné. Vieme, že kým sa veci radikálne nezmenia a svetové bohatstvo a zdroje sa nerozdelia rovnako, problémy ako digitálne rozdelenie budú pretrvávať aj v budúcnosti. Bez ohľadu na to, ako sa menia informácie a prístup k nim, stále budú niektoré oblasti spoločnosti, ktoré k nim nebudú mať adekvátny prístup.

Verím, že informačné organizácie budúcnosti budú mať odborníkov viazaných na poskytovanie informácií všetkým a na poskytovanie intelektuálnej slobody. To je genetické dedičstvo, ktoré zachovať je naša povinnosť. Doteraz boli knižnice ako inštitúcie schopné urobiť zmeny slúžiace na zachovanie ich dôležitosti v digitálnom svete, pretože knihovníci boli ochotní zmeniť svoje tradičné metódy poskytovania služieb, aby brali do úvahy požiadavku súčasných používateľov na prístup k informáciám (kedy a kde ich potrebujú). V skutočnosti väčšina knihovníkov, ktorých poznám, patrí medzi moderných obhajcov informačnej technológie a digitálnych materiálov. Zručnosti, ktoré mali   tradiční knihovníci, budú mať význam aj v budúcnosti. Aj keď si myslím, že postupom času sa tradičné knižnice vyvinú do nových typov organizácie, stále tu budú jednotlivci, ktorých budú potrebovať používatelia informácií na to, aby ich naučili informácie používať, hodnotiť a uchovávať. Tiež dúfam, že časť budúceho informačného sektora bude dotovaná štátom tak, aby tu bola možnosť otvoreného prístupu všetkých občanov k informačným zdrojom a službám, ktoré potrebujú.

Ideál fyzického priestoru s informáciami, ktorý je dostupný všetkým, je podľa mňa to, čo – dúfam – bude mať odozvu aj v budúcnosti. Spoločnosť bude potrebovať miesta, kde je prístup k myšlienkam a učeniu dostupný v spoločne zdieľanom prostredí.

Záver

Ak to zhrniem, organizačná ekológia dáva evolúciu knižníc do širšieho kontextu zmien v samotnom svete a priľahlom okolí; zdôrazňuje potrebu všetkých organizácií postupne sa adaptovať na zmeny prebiehajúce v meniacom sa prostredí, ktoré ich obklopuje. Organizačná ekológia je metóda umožňujúca analýzu organizačného vývoja, pretože zodpovednosť za prípravu realizácie budúcich zmien kladie na plecia jednotlivcov, ktorí sú v súčasnosti členmi tejto organizácie. Poslanie je jasné. Ak my, ktorí teraz v knižniciach pracujeme, nezačneme cielene plánovať, neuspejeme pri premene knižníc na svet budúcnosti. Ako profesia si musíme uvedomiť, že zmeny sú nevyhnutné. Ak sa nezmeníme, naša profesia bude slabnúť a eventuálne môže zaniknúť. Namiesto toho musíme zmeny, ktoré nás čakajú, privítať. Nemali by sme plytvať energiou na obhajovanie svojho starého pevného miesta, ale hľadať spôsoby, ako kolonizovať nové. Myslieť na budúcnosť je niekedy veľmi ťažké a niektoré plány, ktoré sme mali, sa nesplnia. Napriek tomu potrebujeme svoje oči pevne zamerať na budúcnosť, ktorú chceme dosiahnuť. Úplne na začiatku by sme sa mali pokúsiť identifikovať tie metódy a hodnoty, ktoré si najviac ceníme, a rozmýšľať o tom, ako ich zachovať pre budúcnosť. O sto rokov sa zrejme informačné organizácie takmer vôbec nebudú podobať dnešným knižniciam, a možno to bude lepšie, lebo to budú najvhodnejšie organizácie pre svoju dobu. Ale ak máme uspieť pri plánovaní evolúcie našej profesie, funkcie, ktoré považujeme za najdôležitejšie, a hodnoty, ktoré strážime ako poklad, budú existovať aj v týchto nových organizáciách. Náš genetický materiál bude úspešne prenesený do budúcnosti.

Použitá literatúra:

ALDRICH, H. 2006. Organizations Evolving. London; Thousand Oaks, CA : Sage.

BATT, C. 2010. If We Did not Have Libraries, Would Anyone Invent Them? Presentation, UNC, Chapel Hill. [Retrieved 11 Sept. 2011]. Available from: <http://sils.unc.edu/news/2010/chris-batt>.

BAUM, J. 1999. „Organizational Ecology“ in Studying Organization Theory and Method, Ed. by Clegg, S.R. and Hardy, C. London : Sage (pp.71–108).

„Evolution”. 2011. Encyclopedia. Today’s Science. Facts on File News Services, n. d. [Retrieved 4 Sept. 2011]. Available from: <http://www.2facts.com/article/xev073800a?DBType=TSOF>.

GANTZ, J., REINSEL, D. 2011. Extracting Value from Chaos. Framington, MA : ID. [Retrieved 4 Sept. 2011]. Available from: <http://idcdocserv.com/1142>.

GORMAN, M. 2000. Our Enduring Values: Librarianship in the 21st Century. Chicago IL: ALA.

HANDY, C. 1990. The Age of Unreason. Boston, MA : Harvard Business School Press.

HANNAN, M. T., Freeman, J. 1989. Organizational Ecology. Cambridge, MA : Harvard University Press.

International Telecommunications Union. 2011. The World in 2010: ICT Facts and Figures. [Retrieved 4 September 2011]. Available from: <http://www.itu.int/ITU-D/ict/material/FactsFigures2010.pdf>.

NARDI, B. A., O’DAY, V. 1999. Information Ecologies: Using Technology with Heart. Cambridge, MA : MIT Press.

TAYLOR, R. S. 1979. Reminiscing about the Future: Professional Education and the Information Environment. In Library Journal. 104, 1871.

WILSON, E. O. 1992. The Diversity of Life. New York : Norton.

Z anglického originálu „Adaptation, Evolution, or Extinction: Libraries and the New Information  ecosystem“, ktorý vyšiel v zborníku „Information Ecology and Libraries“, so súhlasom autorky preložila Mgr. Alica Lengyelová