Moje skúsenosti s výberom knižničného systému

Cieľom môjho príspevku je podeliť sa o svoje skúsenosti s kolegami, ktorí plánujú automatizáciu knižnice a sú
momentálne v štádiu rozhodovania o výbere knižničného softvéru. Článok by mal aspoň trochu napomôcť predvídať úskalia a
problémy, ktoré sa spájajú s automatizáciou knižnice a v závere poskytnúť nielen základnú informáciu o knižničnom softvére
LIBRIS/BIBLIS, ktorý si vybrala naša odborná knižnica, ale aj o kvalite jeho servisu.

V roku 1997, keď som nastúpila do pracovného pomeru na pozíciu knižničného pracovníka na Ministerstve financií SR, sa
knižnica len konštituovala. Základný fond obsahoval niekoľko referenčných publikácií a jazykové slovníky. Zamestnanci mali v
príručkách nielen slovníky, ale aj odbornú literatúru. Navyše knižnica zabezpečovala aj dennú tlač a odborné časopisy na
jednotlivé organizačné útvary. Vo fonde bol chaos najmä z toho dôvodu, že prírastkový zoznam bol vedený na nedostatočnej
odbornej úrovni – jeden titul bol v ňom zapísaný aj trikrát, podľa toho, koľkokrát sa vrátil do základného fondu. V knižnom
fonde nebola možná žiadna orientácia, ani žiadna možnosť preverenia prípadného duplicitného nákupu literatúry. Neexistoval
žiadny katalóg!

Za takejto neúnosnej situácie v roku 1998 boli pracovníci knižnice (na celý a polovičný pracovný úväzok) nútení rýchlo
zrealizovať prieskum knižničných softvérov a pre niektorý z nich sa rozhodnúť. Veľkú úlohu v rozhodovaní zohrávala aj cena
softvéru. Boli sme si istí, že keď nebudeme mať “neúmerné” požiadavky na finančné prostriedky, nákup softvéru sa podarí
presadiť. Nakoľko knižnica softvér nutne potrebovala, museli sme postupovať takticky a citlivo. Knižnice nemajú nikde na
ružiach ustlané!

V tom čase sme sa rozhodovali medzi nasledujúcimi softvérmi: firma COSMOTRON ponúkala Rapid Library, ACOM Košice
knižničný softvér LIBRIS, na trhu bol dostupný aj TinLIB, ALEPH (určený pre veľké knižnice) a ADEM na báze ISISu (firma
CEIT). Všetky tieto produkty boli už na našom trhu etablované. Získali sme nielen informačné materiály a referencie, ale
snažili sme sa zistiť aj možnosť ich predvedenia v reálnej prevádzke v našej lokalite. Boli sme si vedomí skutočnosti, že
neexistuje žiadny knižničný softvér “šitý na mieru” a že každý softvér si budeme musieť vyladiť a prispôsobiť vlastným
potrebám. Ako sme postupne zistili, každý z uvedených softvérov mal svoje pozitíva, rôznili sa i cenové relácie. Navyše s
niektorými softvérmi sa pracovníčky našej knižnice už stretli na svojich predchádzajúcich pracoviskách. Samozrejme, že si
človek v konečnom dôsledku utvára názor aj na základe takýchto skúseností.

Ja som sa, napríklad, stretla už s produktom firmy COSMOTRON a vedela som, že nielen ich softvér, ale aj ich doplnkové
služby sú mimoriadne finančné náročné. Softvér vyvíjala firma v úzkej spolupráci so Slovenskou lekárskou knižnicou niekoľko
rokov. Neskôr sa softvéru podarilo presadiť aj v Slovenskej ekonomickej knižnici, kde bol ďalej zdokonaľovaný. Ku cti tejto
firmy patrí, že neležia na vavrínoch, ale neustále softvér skvalitňujú a obohacujú o nové možnosti. V súčasnosti, podľa môjho
názoru, je softvér prepracovaný na dostatočnej úrovni a ja dúfam, že jeho súčasná cena už zodpovedá jeho kvalite. Jedinou
mojou výhradou sú pomerne vysoké ceny servisných služieb tejto firmy!

S databázovým systémom CDS/ISIS som mala taktiež možnosť v minulosti pracovať. Každý knihovník vie, že bol
distribuovaný zdarma a svojho času bol vhodným riešením pre automatizáciu knižnice. Softvér však nikdy nebol používateľsky
prítulný a tak sa aj zapísal do mojej pamäti. V čase nášho rozhodovania bola už na svete verzia WinISIS, ale ešte len v
štádiu testovania. Keďže som mala svoje skúsenosti a poznatky s testovaním knižničného softvéru firmy COSMOTRON, nemala som
chuť byť opätovne pokusným králikom. Z toho dôvodu sme vylúčili aj systém WinISIS z nášho užšieho výberu. Retrospektívne si
uvedomujem, že sme možno urobili chybu a tým pokusným králikom sme sa predsa len mali stať. Vedel by mi niekto môj nepríjemný
pocit, že sme predsa len mali trochu zariskovať, vyvrátiť? Ak áno, budem mu povďačná.

Aj firma CEIT v priebehu rokov zdokonaľovala svoj modulárny databázový systém, ktorý v súčasnosti nesie názov PROFLIB,
a robí všetko pre to, aby na jednej strane systém skvalitnila pre knihovníkov a na druhej strane ho zatraktívnila aj u
čitateľov knižníc, ktoré so systémom pracujú.

Čo sa týka knižničného softvéru TinLIB, určeného najmä pre knižnice malého typu, v tom čase takisto stagnoval.
Nepodarilo sa nám zistiť perspektívy vzhľadom na jeho vývoj v blízkej budúcnosti.

Nakoniec (rozhodovanie trvalo asi pol roka) sme sa rozhodli pre knižničný softvér firmy ACOM LIBRIS (pod operačným
systémom MS DOS), určený pre malé knižnice, ktorého autor mal v tom čase ambíciu softvér postaviť na vyššiu úroveň v časovom
horizonte dvoch rokov, pričom musím skonštatovať, že ponúkaná cena za moduly “akvizícia” a “katalogizácia” bola viac ako
príjemná. Na doladenie systému sme mali k dispozícii jednomesačnú lehotu. V priebehu implementácie a po približne ročnej
plnej prevádzke sme skonštatovali, že softvér je funkčne na dobrej úrovni. Umožňuje plnú automatizáciu knižnice – pravdaže v
prípade, že si zaobstaráte aj ďalšie moduly. Naša knižnica sa rozhodla prikúpiť v ďalšej etape automatizácie sieťovú webovú
verziu rešeršného modulu, ktorá umožňuje každému zamestnancovi v lokálnej sieti úradu jednoduché vyhľadávanie podľa názvu,
autora, kľúčového slova, ako aj komplexné vyhľadávanie, kde je možné jednotlivé vyhľadávacie kritériá kombinovať. Každý
záujemca si teda zo svojej kancelárie môže zistiť, či sa daný titul nachádza v knižničnom fonde, koľko má knižnica výtlačkov
predmetného titulu, či sú v príručke alebo v základnom fonde a či je titul voľný. V prípade, že nie je titul vypožičaný, môže
si ho zamestnanec telefonicky rezervovať. Automatizácia knižnice bola zavŕšená zakúpením modulu “služby”, ktorý nám umožnil
kompletne zautomatizovať výpožičný proces kníh i periodík. Musím uznať, že systém by fungoval veľmi dobre, keby neboli
problémy s LAN na našom pracovisku (ale to nesúvisí v žiadnom prípade so softvérom)!

S čím však nie som spokojná, je úroveň spolupráce s dodávateľskou firmou, so zdĺhavosťou servisných služieb, s
komplikovanou štruktúrou systému, s ťažkopádnymi a priebežne neaktualizovanými manuálmi, automatickým inštalovaním najnovšej
verzie softvéru pri iných úpravách, i keď si to zákazník doslova nepraje. Knižničný softvér sa totiž nepretržite dopĺňa o
ďalšie funkcie, ktoré jednotliví zákazníci požadujú, ale o ktoré nemá záujem každá knižnica. V konečnom dôsledku to vyzerá
tak, že keď si objednáme úpravu systému, firma ACOM inštaluje automaticky najnovšiu verziu, kde sú implementované všetky
predošlé úpravy systému požadované inými knižnicami. Je to veľmi nepríjemné, lebo zákazník nie je na úpravy upozornený a
zistí to až po odchode pracovníka firmy ACOM Košice. A často mu pridané úpravy vôbec nevyhovujú pre jeho prácu!

Sme nemilo prekvapení aj postojom, ktorý firma ACOM zaujala po rozoslaní ankety o záujme ich zákazníkov o LIBRIS pod
operačným systémom Windows. Firma nás ani po roku neinformovala o výsledkoch ankety a o svojich plánoch vzhľadom na ďalší
vývoj systému. Dvakrát sme ju oslovili aj adresne prostredníctvom emailu, ale neobdržali sme žiadnu odpoveď. Informácia je
pre nás z perspektívneho hľadiska mimoriadne dôležitá.

Som presvedčená, že rozhodovací proces pri výbere knižničného softvéru nie je pre žiadneho knižničného pracovníka
ľahký, nakoľko musí prihliadať na rôzne faktory a navyše mu nikto rozhodovanie neuľahčí. Ja som mala pocit, a doposiaľ ho
mám, že knihovníci, ktorí už implementovali nejaký knižničný softvér, publikujú alebo inou cestou zverejňujú len pozitívne
stránky určitého softvéru a nedotýkajú sa negatív. Otázkou zostáva, či úmyselne, alebo neúmyselne? To na tomto mieste nebudem
a nechcem posudzovať. V každom prípade faktom zostáva, že knižniční pracovníci sa nedostanú k závažným informáciám, ktoré by
prípadne mohli ovplyniť ich rozhodovanie.

Budem rada, ak môj príspevok vyvolá v našej knihovníckej komunite diskusiu o uvedených problémoch.