Zo zahraničnej literatúry

Štátna knižničná politika v Rusku: bilancia a perspektívy

Kuzmin. E. I.

[Gosudarstvennaja bibliotečnaja politika v Rossiji: itogi i perspektivy]

Referát z 9. medzinárodnej konferencie Krym 2002, konanej v dňoch 8. – 16. júna 2002 na Kryme

http://www.gpntb.ru/win/inter-events/crimea2002/confer1.htm

V otázkach štátnej kultúrnej politiky nastala zmena – monopol centra vystriedal pluralizmus. Úlohy Ministerstva
kultúry Ruskej federácie (MK RF) sú vo vzťahu ku knihovníctvu formulované ako vytýčenie cieľov a priorít v rozvoji
knihovníctva. Osobitosťou novej právnej situácie je i to, že vzájomná spolupráca knižníc a rezortov na poli knihovníctva je
ich dobrovoľným právom. Politika MK RF vo vzťahu ku knižniciam je len malou súčasťou celej štátnej politiky. Na rozvoj
knižníc majú obrovský vplyv aj miestne orgány moci i mnohé neštátne (spoločenské a súkromné) štruktúry.

V polovici 90. rokov boli určené priority knižničnej politiky MK RF. Táto politika bola zameraná na vytvorenie
nevyhnutných podmienok na riešenie dôležitých spoločenských úloh, realizáciu ústavného práva občanov na slobodný prístup k
informáciám zo všeobecne dostupných zdrojov a posilnenie úlohy knižníc v rozvíjajúcej sa informačnej spoločnosti. Základným
problémom utvárania a realizácie efektívnej štátnej politiky naďalej ostáva nevyhnutnosť prekonať vo verejnosti hlboko
zakorenené vnímanie verejnej knižnice ako kultúrno-oddychového centra a urobiť všetko pre to, aby v nej videla predovšetkým
informačné centrum a v informáciách základný faktor rozvoja spoločnosti, dôležitú súčasť kultúrneho dedičstva.

Informatizácia knihovníctva je neoddeliteľnou súčasťou budovania informačnej spoločnosti v Rusku. Politika
modernizácie informačno-knižničnej obsluhy, ktorú má na starosti sekcia knižníc MK RF, sa od roku 1992 realizuje v rámci
prvej etapy programu LIBNET.

V súčasnosti sa na úrovni štátnej moci sformovalo určité chápanie úlohy knižničného systému krajiny, osobitne jej
zdrojovej bázy, pri riešení strategicky dôležitých úloh sociálno-ekonomickej reformy Ruska.

Verejné knižnice v Španielsku

Teresa Mańa Terré – Carme Mayol Fernández

[Les bibliothčques publiques en Espagne]

Bulletin des Bibliothčques de France, 46, 2001, n. 6, p. 73-79.

http://bbf.enssib.fr/bbf/html/2001_46_6/2001-6-p73-mana-terre.xml.asp

Politické a administratívne zmeny, ktorými Španielsko prešlo za posledných 25 rokov, keď sa zmenil prísne
centralizovaný systém v čase diktatúry na ústavnú demokraciu, sa významne odzrkadlili aj v rozvoji verejných knižníc v
krajine, ktoré prešli procesom rozvoja a modernizácie vo všetkých oblastiach (budovy, zariadenie, zbierky, služby,
personál, riadenie). Avšak pokrok, aj keď značný, je naďalej nedostatočný. Často býva oveľa nižší ako v iných verejných
službách a nezhoduje sa s úrovňou rozvoja Španielska. Preto štát prostredníctvom orgánu podliehajúceho ministerstvu
školstva, kultúry a športu prišiel s plánom podpory španielskych verejných knižníc. Počíta s rôznymi formami zasahovania:
informačné akcie s cieľom ponúknuť modernejší obraz služieb poskytovaných verejnými knižnicami, organizovanie študijných
programov, vypracúvanie noriem, organizácia národného kongresu.

S cieľom získať si uznanie a vzbudiť záujem spoločnosti knižnice vypracovali komunikačnú stratégiu a prijali
technické postupy na zabezpečenie služieb, aby nadviazali kontakt so svojimi potenciálnymi používateľmi.

Najrozšírenejší administratívny model je model priameho riadenia, keď miestny úrad má na starosti investovanie a
fungovanie knižníc. Tie tvoria siete, ktoré získavajú na svoju organizáciu a fungovanie podporu od Samosprávneho
spoločenstva. To riadi rôzne oblasti vrátane kultúry a disponuje všetkými kompetenciami. (Štát tvorí 17 takých
spoločenstiev.) Španielske verejné knižnice získavajú tiež podporu od nadácií, napr. Nadácia Germána Sancheza Ruipéreza a
Bertelsmanova nadácia.

Španielske verejné knižnice síce veľmi napredovali, ale ostávajú naďalej vzdialené od úrovne odporúčanej
medzinárodnými normami. Od nastolenia demokracie ešte nedobehli stratený čas. Na druhej strane univerzitné knižnice boli
schopné vytvoriť a modernizovať svoje služby, aby efektívne zodpovedali potrebám pedagogiky a výskumu. Španielske knižnice
sa netešia veľkej prestíži a mnohí v nich vidia iba miesto na štúdium. Napriek nedostatku vážnosti a slabému čitateľskému
návyku obyvateľov španielske verejné knižnice zaznamenávajú veľmi uspokojivý úspech. Tam, kde sú, je ich návštevnosť
obrovská. Záleží na nich, aby zachytili výzvu a zmenili svoj zastaraný imidž, aby ich občania vnímali ako miesta informácií
a voľného času, ako je to zakotvené v manifeste UNESCO.

Sponzoring v knižniciach – príležitosť!?

Zdzisław Gębołyś

[Sponsoring w bibliotekach – szansą!?]

EBIB, Elektroniczny Biuletyn Informacyjny Bibliotekarzy, 2002/32, n. 3, 10 s.

http://ebib.wroc.pl/2002/32/gebolys.php

„Sponzoring“, „sponzor“ – tieto pojmy nám asociujú finančnú podporu, teda pomoc, ktorou netreba pohŕdať, ale o ktorú
sa treba usilovať, o ktorú sa treba starať. Sponzoring v poľských knižniciach si nesmelo vydobíja svoje právo.

Zjavné sú dve základné oblasti knižničného sponzoringu. Prvá z nich je
predmet ponuky sponzora, ktorou môžu byť peniaze, vecné prostriedky i služby. Druhou podmienkou existencie
knižničného sponzoringu je
očakávanie od knižnice zo strany sponzora za poskytnutú pomoc. Z typologického hľadiska knižničného sponzoringu, so
zreteľom na formu a pôvod sponzorovaného subjektu a predmetu sa v knižnici budeme stretávať so
sponzoringom
inštitucionálnym (knižnica ako sponzorovaná inštitúcia bez výrazného označenia cieľa sponzoringu);
projektovým sponzoringom (knižničné akcie), zriedkavejšie býva
sponzoring osobný (napr. pre knihovníka idúceho na zahraničné školenie; odborné doplnkové vzdelávanie knihovníka
atď.).

Podľa kritéria predmetového rozlišujeme sponzoring
peňažný,
predmetový a sponzoring
služieb. Každá z týchto foriem sponzoringu bude (a je) využívaná v knižniciach.

Ukazuje sa, že knižnica je vynikajúcim objektom pre sponzoring. Je miestom verejným, takže priťahuje potenciálnu
klientelu sponzora. Okrem toho všetky druhy fondov knižnice (knihy, časopisy a iné dokumenty), s výnimkou rukopisov a
starých tlačí, môžu byť využité na umiestnenie informácií o sponzorovi na týchto dokumentoch, ktorých silnou stránkou je
mobilnosť. Takisto knižnica disponuje nemalou úžitkovou plochou, ktorú možno prispôsobiť sponzoringu. Nesmieme zabúdať,
hovoriac o teritóriu sponzoringu, na vybavenie knižnice; na knižničné služby; na úžitkový materiál; na knižničné podujatia
a publikácie i na pracovníkov knižnice. Možno povedať, že spomenutými príkladmi disponuje každá knižnica.

Sponzoring je príležitosťou na zlepšenie existencie, na zlepšenie obrazu knižnice. Odtiaľ vedie jednoduchá cesta k
aktivite, čiže k výberu sponzora, formulovaniu ponuky, príprave rozhovoru so sponzorom a nakoniec k podpísaniu sponzorskej
zmluvy.

Ako sa ukazuje, knižnica musí hľadať spojencov aj vo svete politiky. Sponzoring očividne nie je všeliekom na všetky
knižničné boľačky, ale môže byť prostriedkom na odstránenie niektorých z nich. Ak chceme, aby sa knižničný sponzoring
nestal v knižniciach sezónnym javom, nevyhnutná je aj priaznivá a kohézna daňová politika štátu, ktorá by podnecovala
podniky k sponzorovaniu.

O aktivizácii knižníc

Marketingové stratégie v knižnici

Agnieszka Zawada

[O promocji biblioteki. Strategie marketingowe w bibliotece]

EBIB, Elektroniczny Biuletyn Informacyjny Bibliotekarzy, 2002, 32, n. 3. 18 s.

http://ebib.wroc.pl/2002/32/zawada.php

Trh a konkurencia sa stali verifikátorom cieľov fungovania neziskových organizácií a spôsobov ich realizácie. To
spôsobilo, že tieto organizácie hľadajú účinné metódy riadenia a snažia sa využívať pre svoje potreby marketingovú
koncepciu. Východiskovým bodom ich rozhodovania je spotrebiteľ, ktorý „potrebuje“ výsledky činnosti týchto organizácií.
Knižnice, tak ako aj iné subjekty trhu, aby si udržali svoje postavenie, musia využívať marketingovú stratégiu. Možno
vyčleniť štyri typy stratégie:
stratégiu prenikania na trh, rozvoja trhu, rozvoja produktu a stratégiu inovácie.

Hlavným predpokladom marketingu je zameranie všetkých činností a procesov na prospech klientov, na ich všeobecnú
spokojnosť. Nevyhnutná je komunikácia s trhom a informovanie čitateľa o existencii knižnice a službách, ktoré poskytuje.
Základné funkcie aktivizácie knižníc sú: i
nformovanie,
presvedčovanie a
pripomínanie. S týmto cieľom sa využíva súbor aktivizačných nástrojov, čiže tzv. aktivizačný mix. Sú to tieto
nástroje:
reklama, stimulácia predaja, public relations, osobný predaj.

Spôsoby a formy aktivizácie sú:
rozvoj zbierok, služieb, mediálna reklama, knižničné výstavy, prezentácia známych osobností, organizovanie podujatí
(sympóziá, konferencie, aukcia kníh). Hlavný zámer je, aby verejnosť pokladala knižnice za inštitúcie potrebné,
produktívne, výkonné, moderné a obľúbené, aby lokálne strediská akceptovali práve taký obraz knižníc, ako aj to, aby sa v
spoločnosti vytvorila priaznivá atmosféra. Knižnice treba modernizovať, aby sa čitatelia do nich vracali a opäť ocenili
hodnotu knihy.

Celok marketingových koncepcií prenesených do knihovníckej praxe má mnohé spoločné, či dokonca sa prekrýva s ideami
aktívneho knihovníctva. Prevzatie a využívanie marketingových koncepcií môže byť v knihovníctve produktívne.

Božena Bednarek-Michalska: ePoľsk
o – Nová verzia stratégie

[ePolska. Nowa wersja strategii]. EBIB, Elektroniczny Biuletyn Informacyjny Bibliotekarzy, 40, 2002/11, s. 8.

http://ebib.wroc.pl/2002/40/michalska.php

Vo Výbore pre vedecký výskum vypracovali novú verziu stratégie ePoľsko, v ktorej sa viac ako v minulosti venuje
pozornosť úlohe knižníc a knihovníkov v budovaní informačnej spoločnosti v Poľsku. Spolok poľských knihovníkov
spolupracoval na tejto stratégii a podarilo sa mu vniesť do stratégie záznamy, ktoré dajú knižniciam zodpovedajúcu vážnosť
a zapoja knihovníkov do budovania nového Poľska opierajúceho sa o znalostnú spoločnosť. Tu sú fragmenty dokumentu ePoľsko,
ktoré sa dotýkajú knižníc bezprostredne a môžu byť pre ne dôležité.

Ide o tieto zásady:

1. Rozvoj bezpečnej teleinformačnej infraštruktúry;

2. Všeobecný, rýchlejší a lacnejší internet;

3. Rozvoj služieb verejnej e-administratívy (služby pre fyzické i hospodárske subjekty);

4. Investovanie do ľudí i znalostí (vzdelávanie v informačnej spoločnosti, príprava intelektuálneho potenciálu pre
informačnú spoločnosť a hospodárstvo opierajúce sa o znalosti, poľské kultúrne fondy v sieti);

5. Stimulácia lepšieho využívania informačných technológií (odborná práca v hospodárstve opierajúcom sa o znalosti);

6. Spoločenská integrácia (reagovanie na úkaz informačného vylúčenia, tzv. digital divide, t. j. rozdelenie
spoločnosti na tých, ktorí majú, a tých, ktorí nemajú prístup k digitálnej technike, a ciele zamerané na prekonanie tohto
problému).

Tento úspech je povzbudením. Knižnice si musia preveriť svoju situáciu a budovať spoločnú platformu porozumenia a
lobingu v záujme zvyšovania profesijného postavenia knihovníkov v štáte.