Elektronické časopisy s osobitným zreteľom na informačnú vedu a knihovníctvo

S elektronickými časopismi (angl. ejournals, predtým tiež často známe ako ezines) sa dnes na internete stretávame
doslova na každom kroku (spomeňme napr. populárne spravodajské servery) bez toho, aby sme si to uvedomovali. Postupne sa
tento v mnohých ohľadoch špecifický dokument stal legitímnym informačným zdrojom odborných informácií, hoci – čo je potrebné
zdôrazniť, v rôznej miere v rôznych odboroch – v tejto súvislosti neprekvapí, že elektronické časopisy sa uplatňujú skôr v
technických prírodovedných odboroch než v odboroch humanitných.

Elektronické časopisy prešli v priebehu svojej zhruba dvanásťročnej histórie búrlivým vývojom, ktorý je – rovnako ako v
prípade iných elektronických dokumentov – podmienený predovšetkým technickými prostriedkami na ich sprístupnenie. Kľúčovým
míľnikom je nesporne vznik a dynamický rozvoj World Wide Web. Prvé elektronické časopisy sa objavili na začiatku 90. rokov
(patril k nim tiež dnes už legendárny PublicAccess Computer Systems Review


¹

), keď boli k internetu pripojené výhradne akademické a vládne inštitúcie a súčasnú podobu si nikto nedokázal predstaviť,
a pripomínali vtedy veľmi populárne diskusné skupiny. Šírili sa len pre určitý okruh čitateľov emailom iba v jednoduchom
texte (ASCII) a v primitívnej úprave. Staršie čísla boli sústredené v FTP či Gopher archívoch. Vo všeobecnosti išlo o
experimentálny komunikačný prostriedok vedeckej komunity, ktorý nemohol konkurovať tlačeným časopisom (o tejto otázke sa
dodnes veľmi diskutuje, pričom akékoľvek predpovede sú špekulatívne). Tieto pomery s postupujúcou komercializáciou internetu
urobili svoje. Vydávanie elektronických časopisov, ktoré sa opiera o bohaté možnosti súčasného webového dizajnu, je dnes
pomerne prosperujúcou oblasťou podnikania, v ktorej pôsobia nezriedka mediálne koncerny. Nadnárodné vydavateľské koncerny
(napr. Elsevier) majú vo svojom portfóliu stovky titulov. To však neznamená, že by elektronické časopisy ako výsledky
akademických či neziskových projektov načisto zmizli – niektoré sledujú dokonca výskumné ciele (napr. v rámci britského
programu eLib).

Široký repertoár elektronických časopisov, z ktorých niektoré sa vymykajú zabehnutej klasifikácii seriálov odrážajúcich
tradičnú vydavateľskú prax (napr. spravodajský server/portál), spôsobil, že v troch základných medzinárodných normách pre
spracovanie dokumentov – ISSN, AACR2 a ISBD – bola kategória “seriál” nahradená novou kategóriou dokumentov, tzv. priebežne
vydávaným zdrojom (continuing resource).


²

K hlavným prednostiam elektronických časopisov patrí (je však pravda, že nie všetky sa vždy využívajú):

• rýchlosť vydávania (t. j. aktuálnosť publikovaných informácií),
• nižšie náklady dané tým, že niektoré články tradičného vydavateľského procesu sa stávajú zbytočnými (predovšetkým
  tlačiareň a distribúcia, ale tiež fixné režijné náklady spojené s fyzicky existujúcou redakciou)
  
  
  ³
  
  ,
• dostupnosť archívu na jednom mieste,
• nonstop simultánny prístup pre de facto neobmedzený počet používateľov,
• prepojenie článkov s tematicky príbuznými článkami v rámci časopisu či s ďalšími dokumentmi mimo neho,
• multimedialita, interaktivita,
• vyhľadávanie v metadátach a v plných textoch,
• “pridaná hodnota” (odkazy na ďalšie zdroje, diskusie, upozornenie na novinky, zasielanie článkov),
• ľahký kontakt s autorom (redakciou) pomocou emailu.

Nemali by sme opomenúť ani obmedzenia elektronických časopisov:

• nízka dôveryhodnosť internetu ako média, čo je dané tým, že v podstate každý môže bez obmedzenia čokoľvek na
  internete publikovať,
• metodické a technické problémy so spracovaním (metadáta, identifikátory, registrácia v OPAC atď.),
• obmedzená “životnosť” elektronických (online) dokumentov všeobecne (odhaduje sa, že priemerne je dokument na webe
  prístupný na svojej adrese 45 dní a každé dva roky sa obmení alebo navždy zmizne polovica všetkých webových
  dokumentov!),
• archivácia (morálne starnutie informačných technológií ako kľúčový faktor budúceho sprístupnenia elektronických
  časopisov)
  
  
  ⁴
  
  ,
• nižšia prestíž elektronických časopisov (v citačných registroch Institute of Scientific Information je sledovaná len
  starostlivo vybraná skupina elektronických časopisov a žiadny z odborov informačná veda a knihovníctvo)
  
  
  ⁵
  
  ,
• malá ochota čítať z obrazovky dlhší text (prirodzená potreba tlačeného výstupu).

Elektronické časopisy možno rozdeliť podľa svojej pôvodnej formy do troch skupín:


⁶

1. 1. Najpočetnejšiu z nich tvoria
   elektronické kópie tlačených (predovšetkým odborných) časopisov (napr. Journal of Academic Librarianship, Journal of
   the American Society for Information Science and Technology, Aslib Proceedings atď.). Z hľadiska vydavateľov predstavujú
   účinný marketingový nástroj voči ich primárnym zákazníkom – knižniciam, ktorý sa uplatňuje s cieľom predať ten istý produkt
   inou cestou, zatiaľ čo z hľadiska knižníc ide o možnosť uľahčiť používateľom prístup k požadovaným informáciám. Nemožno
   preto predpokladať, že by tieto časopisy boli k dispozícii voľne na internete (nanajvýš obsah aktuálneho a archívnych
   čísel, prípadne sú názvy článkov doplnené o anotáciu). Ako štandardný formát sa presadil PDF, naďalej však množstvo
   časopisov je sprístupnených v textovom formáte. Typickým spôsobom distribúcie elektronických časopisov v tejto skupine sú
   profesionálne plnotextové systémy vydavateľov (napr. Elsevier Science, John Wiley & Sons, Blackwell Science, Kluwer
   Academic Publishers, Springer Verlag a i.) či agregátorov (resp. databázových centier), ktorí ponúkajú časopisy od rôznych
   vydavateľov v jednotnom vyhľadávacom rozhraní (napr. Proquest, EBSCO, M/e/o/s). Používateľsky atraktívne je priame
   prepojenie bibliografických záznamov s plným textom príslušného článku.
2. 
   Online príloha je jedným z trendov elektronického publikovania (poznáme ju podľa slov “online”, “digital” alebo
   domény “.com” v názve). Čiastočne sa obsahovo zhoduje so svojím tlačeným protikladom, sú však v nej publikované texty
   (napr. spravodajstvo), ktoré v tlači nikdy nevyjdú, vyjdú v skrátenej podobe. Charakteristickým znakom online príloh je
   priebežná aktualizácia. Nevyhnutnosťou je použitie redakčného systému (databázové aplikácie). Príkladom online príloh
   odborových časopisov sú napr. American Libraries Online
   
   
   ⁷
   
   alebo Library Journal Digital
   
   
   ⁸
   
   .
3. Do tretej skupiny sú zaradené časopisy, ktoré vychádzajú
   výhradne v elektronickej forme. Vo väčšine prípadov sa dodržiavajú všeobecne uznávané tradičné postupy vydávania
   odborných časopisov (predovšetkým lektorovanie). Celkom iný vydavateľský model však umožňuje podstatne skrátiť dobu, ktorá
   uplynie od odovzdania rukopisu po jeho publikovanie a ktorá v prípade tlačených časopisov často prekračuje jeden rok.
   
   
   ⁹
   
   Medzi týmito časopismi figurujú často úzko špecializované tituly, ktoré by z ekonomických dôvodov (príliš nízky náklad
   a z toho vyplývajúca vysoká výrobná cena) nemohli byť vydávané na komerčnom príncípe. Rovnako neprekvapuje, že značná časť
   z tohto typu elektronických časopisov, ktoré sú financované z grantových programov, je prístupná zdarma. Prehľad
   najvýznamnejších dosiaľ vychádzajúcich elektronických časopisov v odbore informačná veda a knihovníctvo v tejto skupine
   uvádza tabuľka č. 1.

Orientáciu v odborových elektronických časopisoch uľahčujú ich súpisy na webe, ktoré sú – s rôznou starostlivosťou –
spravované inštitúciami i jednotlivcami a líšia sa podrobnosťou záznamov. V tejto súvislosti si zaslúži zmienku:

1. BUBL Information Service

(
http://bubl.ac.uk), ktorý obsahuje anotované záznamy viac než 80 časopisov (vrátane tých, ktoré
už zanikli) s rôznou retrospektívou;

2. Elektronische Zeitschriften zum Bibliotheks und Informationswesen


¹⁰



, kde nájdeme základné identifikačné údaje o 46 nemeckých a 199 zahraničných tituloch (záznamy v obdobnom rozsahu možno
získať v nemeckom súbornom katalógu seriálov
Zeitschriftendatenbank


¹¹

)
.

3. Electronic Journal Collection




¹²

– súpis na webových stránkach Faculty of Information Studies na University of Toronto obsahuje popri názve časopisu meno
vydavateľa a príslušný odkaz.

Popri týchto súpisoch existujú tiež komerčné registračné systémy – ISSN Register a Ulrich’s International Periodicals
Directory. Situácia na poli českých (a slovenských) odborových elektronických časopisov je celkom prehľadná. Až na jednu
výnimku – Ikaros


¹³

, ktorý sa vydáva nepretržite od roku 1997 a ktorý je od roku 1999 indexovaný v bibliografickej databáze Knihovna
knihovnické literatury (KKL) a v Českej národnej bibliografii (databáza ANL) a je taktiež súčasťou plnotextovej databázy
TamTam (Anopress), všetky tituly vychádzajú paralelne v tlačenej a elektronickej forme (Tab. č. 2).

V zmienenej databáze KKL (sprístupnenej na platforme Aleph 500) je prepojenie záznamu s plným textom zabezpečené v poli
856, prípadne je URL uvedené v poznámke (pole 300).

Poznámky:

1. Časopis vychádzal v rokoch 1990 až 1998. Archív je dostupný na
http://info.lib.uh.edu/pr/pacsrev.html.

2. Bližšie informácie o tejto téme nájdu čitatelia v pravidelnom stĺpci P. Pěňkavovej, ktorý vychádzal v
časopise Ikaros v roku 2002 (pozri
www.ikaros.cz/Rubriky.asp?ID=30).

3. Toto tvrdenie je overené v praxi – rádovo ide o desiatky percent.

4. V poslednom čase však boli zaznamenané príklady spolupráce vydavateľov s knižnicami v oblasti archivácie
elektronických časopisov – napr. zmluva z mája 2003 medzi Koninklijke Bibliotheek (Holandská centrálna knižnica) a Kluwer
Academic Publishers.

5. Z odborových bibliografických databáz je najviac časopisov, ktoré sú vydávané iba v elektronickej forme,
indexovaných v Information Science & Technology Abstracts (23), podstatne menej v Library and Information Science
Abstracts (5) a Library Literature and Information Science (3). Všetky menované databázy indexujú časopis Ariadne. Stav
platný k 7. 7. 2003.

6. Je nutné dodať, že ide o jedno možné členenie, avšak najtypickejšie.

7.
www.ala.org/alonline

8.
www.libraryjournal.com/

9. Táto skutočnosť patrí k hlavným faktorom, prečo je elektronickému publikovaniu vo vedeckej sfére venovaná
taká pozornosť.

10.
www.bibinfo.de/komm/knt_neu/fundgrub/bib_f_z.htm

11.
www.zeitschriftendatenbank.de/index.html

12.
www.fis.utoronto.ca/resources/eleccoll/ejournals.ejfinal.htm

13. Projekt elektronického časopisu Ikaros (
www.ikaros.cz) s mottom “časopis, ktorý nenájdete v žiadnom novinovom stánku”, vznikol ako
spontánna študentská aktivita začiatkom roku 1997 v Ústave informačných štúdií a knihovníctva FF UK v Prahe, prvé číslo vyšlo
14. marca 1997. Odvtedy prešiel časopis i jeho redakčné zázemie veľkými zmenami, na konci ktorých je rutinný proces prípravy
jednotlivých čísiel pomocou redakčného systému. Od novembra 2000 vydáva časopis občianske združenie Ikaros (Ikaros, o. s.).
Od roku 2001 sa periodicita Ikara ustálila na 13 číslach za rok (vrátane silvestrovského v polovici decembra).

Ikaros je zameraný na internet ako médium, špecifické komunikačné prostredie a seriózny zdroj informácií. V
jednotlivých rubrikách pokrýva túto problematiku od odborných článkov, statí, výskumných správ, cez recenzie odbornej
literatúry a informačných produktov až po reportáže z odborných konferencií, výstav a happeningov. Zámerom redakcie je okrem
snahy priblížiť problematiku internetu z pohľadu informačnej vedy prinášať tiež témy, ktoré zdanlivo nemusia s internetom
súvisieť.

Osobitnú pozornosť si zaslúži priebežne aktualizované spravodajstvo o dianí v odbore knižničnej a informačnej vedy v
Českej a Slovenskej republike. Ikaros tiež ponúka publikovanie inzerátov o voľných a hľadaných pracovných miestach.

Na príprave pravidelných mesačných vydaní Ikara sa podieľa nielen jeho redakcia, ale čoraz viac i externí
spolupracovníci časopisu.