Zo zahraničnej literatúry

Obraz inštitúcie v internete

Leszek Grocholski

Prameň: Wizerunek institucji w Internecie. In EBIB, 2002, 3 (32). Dostupné na internete:
http://ebib.oss.wroc.pl/2002/32/grocholski.php

Internet je vo všeobecnosti najrafinovanejší zdroj informácií, preto to, ako bude firma vnímaná, vo veľkej miere závisí
od názoru na jej webové stránky. Pre mnohé inštitúcie sa vysoko interaktívna a potrebám klienta prispôsobená internetová
stránka stala kľúčom na získavanie väčšieho počtu klientov pri menších finančných nákladoch a udržaní cien na nižšej úrovni.
Klasickými, typickými časťami tlačených materiálov sú grafika a text. Na webových stránkach možno umiestniť aj rôzne
animácie, formuláre, dialógové polia, rozvíjané menu. Všetky tieto prvky tvoria jej multimediálny vzhľad. Podstatným
kritériom hodnoty štýlovo dobrej stránky bude grafický obraz a s tým súvisiaci výber formátu (GIF, JPG, PNG). Tzv. grafickou
metonýmiou možno nazvať piktogramy a ideogramy, využívané v snahe sémanticky organizovať stránku. Veľmi dôležitá je aj
typografia. To však nie je len výber rôzneho písma na webovej stránke, ale aj jej čitateľné rozloženie, citlivé využitie
tabuliek, rozloženie prázdneho priestoru a svetla – to všetko ju môže urobiť jednoducho peknou. Medzi podstatné nedostatky
patrí: zabúdanie na funkciu stránky, nečitateľná navigácia, nevhodný výber farieb a mihotanie, zložitá štruktúra stránky,
prikladanie veľkých súborov (hudba, animácia), predvádzanie najnovších technických kúskov. Najdôležitejším kritériom
určujúcim dobrý štýl navrhovania stránok je funkčnosť každej používanej súčasti. Významné je to, aby klient, ukončiac
elektronickú interakciu, bol natoľko spokojný, aby o tom povedal svojim známym.

Public Relations: knižnice, vydavateľstvá, vedecké informácie

Remigius Sapa

Prameň: Public Relations: biblioteki, wydawnictwa, informacja naukova. In EBIB, 2003, 8 (48). Dostupné na internete:
http://ebib.oss.wroc.pl/2003/48/sapa.php

V dňoch 2. – 3. júna 2003 sa v Krakove konala už v poradí 9. medzinárodná vedecká konferencia, ktorú organizoval
Inštitút vedeckých informácií a knihovníctva Jagelonskej univerzity. V tomto roku jej predmetom bola problematika public
relations v knižniciach, vydavateľstvách a vedeckých informáciách. Účastníci konferencie hovorili o premenách, ku ktorým
dochádza na knižnom trhu, a javoch v oblasti čítania, o vízii budúcnosti profesií spojených s knihou, rozvojových možnostiach
pri nevyhnutnej zmene vo vzťahu ku klientom a v starostlivosti o udržanie si doterajšieho kruhu odberateľov. Pozornosť bola
venovaná aj novým koncepciám riadenia, analýze vplyvu zmien technickej infraštruktúry a rozširovaniu úkazu, akým je práca na
diaľku, na vzťah medzi vedením a personálom, ako aj zodpovednosti, ktorá je na bedrách osôb realizujúcich úlohy v oblasti
public relations. Ďalej to boli úlohy knižničného marketingu v oblasti samoobslužných elektronických služieb a predstavené
boli informačné produkty slúžiace na zintenzívnenie využívania služieb poskytovaných knižnicou. Vyzdvihnutá bola ich úloha v
informovaní klientov, zlepšovaní komunikácie na línii klient – knižnica a vo vzbudzovaní ohlasu knižničných činností.
Vyzdvihnutý bol široký okruh otázok týkajúcich sa možností využívania všetkých dostupných nástrojov a prostriedkov na
budovanie pozitívneho obrazu knižnice, na hľadanie spoločnej podpory pre jej činnosti a riadenie celého procesu styku s
médiami, ako aj otázka lobingu v oblasti knižničných centier a vyhľadávania sponzorov. Konferencia poskytla mnoho dôkazov,
ako využiť dostupné nástroje a ako organizovať samotný proces kontaktov s médiami i s klientmi knižníc a následne prekonať
niektoré stereotypy.

Vytváranie trhu knižníc

Agnieszka Zawada

Prameň:. Kreowanie rynku bibliotek. In EBIB, 2002, 3 (32). Dostupné na internete:
http://ebib.oss.wroc.pl/2002/32/zawada2.php

Úlohu manažéra zavádzajúceho marketing do riadenia knižníc treba doceniť a rešpektovať. Knižnice sa totiž nemôžu
správať v novej skutočnosti ako dinosaury. Trh knižníc začína pripomínať známy konkurenčný trh so spotrebným tovarom.
Stretávame sa s dvoma typmi nazerania na marketing. Prvý z nich vníma marketing výlučne ako formálnosť a obmedzuje ho iba na
propagáciu a reklamu, prípadne zlepšovanie distribúcie (napr. kníh). Druhý vníma marketing ako vysoko rentabilnú činnosť z
hľadiska inštitúcie ako celku. Skutočný marketing, to sú systematické priame kontakty so súčasnými i potenciálnymi klientmi.
A trh veľmi často ukáže, že iba aktívna činnosť knižnice jej umožňuje pretrvať a rozvíjať sa, a to v duchu hesla: Chceš byť
konkurencieschopný – musíš aktívne vytvárať trh. Marketing je dôležitým nástrojom rozvoja organizácie na trhu s kultúrnymi a
umeleckými hodnotami a realizácie jej strategických cieľov, je prvkom stratégie rozvoja celej knižnice.

Marketing a lobby

Daisy McAdam

Prameň: Marketing et lobby: męme combat? In Arbido : Revue de ľAssotiation des bibliothčques et bibliothécaires
suisses. Berne. 4. avril 2002, p. 5. Dostupné na internete:
www.unige.ch/biblio/ses/textes/dmca0204-lobby.pdf

Zaujať miesto v každej profesionálnej kategórii znalostnej spoločnosti znamená rozvíjať národný akčný plán s cieľom
viac zviditeľniť knižnice, ktoré musia rozvíjať svoj spôsob myslenia a prispôsobovať sa novým úlohám v novej informačnej
spoločnosti. Švajčiarski knihovníci majú možnosť využívať na tento cieľ skutočný efektívny komunikačný nástroj vo forme
Lobingovej príručky švajčiarskych knižníc, ktorú vydala Lobingová pracovná skupina BBS (Asociácie knižníc a
knihovníkov Švajčiarska). Príručka obsahuje marketingové princípy a nabáda odborníkov v oblasti informácií, aby zahrnuli do
lobingových programov všetky kategórie s rozhodovacími právomocami (vládne, politické, vedecké, obchodné atď.). Táto príručka
existuje a treba sa naučiť používať ju. Je nutné naučiť sa teda pracovať tak, aby si knihovníci čo najlepšie uvedomovali
svoje kompetencie a aby tak dokázali presvedčiť aj vplyvné osobnosti v knihovníckom spoločenstve. Stáva sa skutočne prvoradou
úlohou učiť sa komunikovať efektívnejšie a napredovať pomocou skutočného akčného plánu spájajúceho marketing a lobing.

V roku 2000 americkí kolegovia z Americkej asociácie knižníc (ALA) sa rozhodli rozvinúť marketingovú operáciu s
celonárodným záberom so svojou kampaňou @your library

^TM

v rámci päťročného akčného plánu. Ich cieľom bolo zmeniť správanie americkej verejnosti voči knižniciam,
dajúc im obraz dynamiky a podnikavosti, ktorý by umožňoval nielen reálnu interaktivitu s ich používateľmi. Ide totiž aj o akciu
motivačnú a stimulačnú, uprednostňujúcu v knižniciach určitú kreativitu. Pri príležitosti kongresu IFLA v roku 2001 v Bostone
John Berry, súčasný úrezident ALA, daroval logo @your library

^TM

medzinárodnému spoločenstvu na jeho využitie vo svetovom meradle.