|
7. medzinárodná konferencia, 3. – 5. februára 2004, Bielefeld, NSR
Na podujatí sa zúčastnilo viac než 400 špecialistov z 30 krajín celého sveta. Odznelo 20 odborných
prednášok, 14 firemných prezentácií. V rámci konferencie sa konal špecializovaný technologický seminár
(Technology Workshop) o problematike inteligentných prieskumných a navigačných technológií v digitálnych
knižniciach a portáloch –
Intelligent Search Engine & Navigation Technology in Digital Libraries and Information Portals.
Súbežne sa konala výstava 33 dodávateľov informačných technológií, služieb a produktov a prebiehali prezentácie
vystavovateľov
.
Úvodné prejavy zavŕšil riaditeľ Univerzitnej knižnice v Bielefelde (UBB) Norbert Lossau náčrtom aktuálnych
problémov “digitálneho veku knižníc“: univerzitné knižnice v NSR sa dostali do novej ekonomickej situácie, keď
musia súťažiť o prostriedky s fakultami v rámci celkového rozpočtu univerzity. Oveľa dôslednejšie sa musia zaoberať
efektívnosťou a kvalitou poskytovaných služieb a produktov. Priznal, že si často na sklonku dňa kladie otázku, či
sa mu v ten deň podarilo vôbec niečo spraviť okrem vybavovania desiatok elektronických listov a neefektívneho
hľadania a filtrovania informácií prostredníctvom bežných univerzálnych prieskumových nástrojov. Uviedol, že podľa
publikovaných údajov len asi 5 % viditeľných webových stránok má vedecký obsah, pričom množstvo užitočných
informácií v elektronickej forme zostáva neviditeľných (invisible web). Vyjadril nádej, že vývoj smeruje k
vytvoreniu celosvetovej otvorenej federálnej sieti knižníc, ktorá zaručí univerzálny otvorený prístup k vedeckým
poznatkom, vzdelávacím materiálom a ku kultúrnemu obsahu rozmanitým spôsobom z ľubovoľného miesta na svete.
Druhý deň konferencie bol venovaný novým službám, úlohám a rozvoju akademických knižníc, v rámci ktorých
Winston Tabb hovoril o skúsenostiach, projektoch a plánoch do budúcnosti Johns Hopkins University Libraries.
Informoval o programe Enterpreneurial Library Program (ELP), ktorého hlavným cieľom bolo vytvoriť príjmy využívané
na prevádzkové náklady knižnice. Hlavnou aktivitou, ktorá tvorila príjmy, bolo vytvorenie virtuálnej knižnice pre
virtuálnu univerzitu. Iniciujúcim produktom bol návrh, implementácia a správa virtuálnych knižničných služieb pre
virtuálnu univerzitu – Excelsior College. ELP teraz zabezpečuje tieto služby pre ďalšie dve virtuálne univerzity.
Klienti využívajú a sú ochotní platiť za online a in-person (cez telefón) referenčné služby (viac na adrese
http://www.library.jhu.edu/elp). Hovoril o spolupráci knižníc a
rôznych úradov, o ich spoločných projektoch. Napríklad vďaka Hopkins Knowledgenet je voľný prístup k obrovskému
množstvu elektronických zdrojov – kníh, novín, časopisov. Mení sa aj vzťah medzi knižnicami a vydavateľstvami.
Vytvoril sa spoločný podnik americkej asociácie výskumných knižníc a asociácie americkej univerzitnej tlače.
Podľa riaditeľky knižníc Massachusettského technologického inštitútu A. J. Wolpert (
Organizovanie inštitucionálneho vedeckého publikovania a e-vzdelávania v MIT) v USA sú univerzity jediným
zdrojom rozvoja technológií a výskumu. Internet je otvorená platforma, ale aj nie je – obmedzuje ju nedostupnosť,
nepoužiteľnosť informácií, potreba určitého hardvéru… Knižnice MIT sú navzájom prepojené, spolupracujú a
kooperatívne využívajú informácie a zdroje. Cieľom sú otvorené systémy dostupné verejnosti.
Jill Cousins – konzultant pre publikovanie na webe
(Partnerstvo alebo súťaž – môžu akademické vydavateľstvá pracovať formou Open Access?) – sa zamýšľal, či
voľný prístup (Open Access) je pre niektoré časopisy hrozbou alebo príležitosťou. Ak bude literatúra voľne
dostupná, knižnice môžu postupne rušiť predplatné a to prinúti vydavateľov prejsť k OA. Pripravuje sa hodnotiaci
model, ktorý preskúma trh a vytvorí dve alebo tri alternatívy budúcej stratégie. Najlepšia stratégia sa však bude
odlišovať pre rôzne disciplíny, dokonca pre rôzne časopisy, a to podľa ich redakčného, finančného a trhového
postavenia.
V závere konferencie sa konštatovalo, že sa potvrdzuje správnosť a potreba orientácie knižníc na súčasné a
budúce potreby používateľov. Služby sa budú riadiť požiadavkami za súčasného nástupu novej generácie samostatne
pracujúcich používateľov vedeckých informácií. Knižnice môžu významne prispieť k procesu vedeckého a celoživotného
vzdelávania, treba však v tomto smere rozvíjať odborné schopnosti, kompetencie, metódy a spoluprácu so vzdelávacím
sektorom. Dominantnou úlohou bude dlhodobé uchovávanie elektronických informačných prameňov (elektronické depozity)
a sprístupňovanie na otvorenom princípe (Open Access), a to rôznym spôsobom, rôznymi prostriedkami a na rôzne
účely. Na riešenie nových problémov bude potrebné hľadať nové riešenia a skúmať nové obchodné a organizačné modely.
Bude treba spolupracovať so všetkými partnermi publikačnej hodnotovej reťaze (autori, vydavateľstvá, agentúry,
knižnice, čitatelia). Treba riešiť antagonizmus komerčných záujmov producentov a vydavateľov vedeckých prameňov a
požiadaviek na voľný prístup k vedeckým informáciám. V knižniciach treba posilňovať a budovať infraštruktúru na
e-vzdelávanie a elektronické publikovanie a správu týchto publikácií. Treba pritom integrovať informačné prostredie
a harmonizovať fyzické a logické rozhrania informačných systémov v rozsiahlej domácej a medzinárodnej spolupráci
tak, aby sa vývoj uberal k využívaniu spoločnej (kompatibilnej) informačnej a komunikačnej infraštruktúre. Dôraz sa
bude klásť na rozvoj archivácie a ochrany digitálnych dokumentov. Mala by vzniknúť sieť elektronických depozitov a
nezávislá štruktúra certifikačných subjektov na zabezpečenie obsahovej a formálnej kvality informačných prameňov.
Súčasťou dlhodobej stratégie rozvoja inštitúcie musí byť jasne definovaná informačná stratégia. Ku kľúčovým úlohám
bude patriť lepšie poznanie potrieb používateľov, poskytovanie používateľmi riadených služieb, otvorený a
flexibilný prístup (seamless access), strategická spolupráca. V organizácii vedeckých informačných služieb sa
ukazuje trend k dobre a kvalitne budovaným a udržiavaným centralizovaným zariadeniam (centrálne depozity
elektronických publikácií v knižniciach) s možnosťou decentralizovaného prístupu a služieb. Vyžaduje sa čoraz užšia
spolupráca so zložkami informačnej a komunikačnej technológie. Ukazuje sa potreba prestavby interných pracovných
procesov v knižniciach, ktorá bude viesť k redukcii niektorých tradičných úloh a funkcií v prospech inovovaných
informačných služieb s pridanou hodnotou. Dôraz sa bude klásť na kvalitu, rýchlosť a komplexnosť informačnej
obsluhy a ponuky. Knižnice by nemali čakať, že niekto odpovie na aktuálnu otázku – či v súčasnosti sú a či v
budúcnosti budú knižnice schopné generovať pridanú hodnotu, t. j. poskytovať služby alebo vytvárať produkty s
pridanou hodnotou. Musia konať.
Výťah zo správ zo zahraničnej pracovnej cesty účastníkov
konferencie z Centra VTI SR a Univerzitnej knižnice v Bratislave.
|