|
Technologické možnosti elektronického sveta roztočili špirálu vízií a projektov a v konečnom dôsledku
spôsobili zmenu informačnej paradigmy v spoločnosti. Tento fakt vo veľmi vydarenej podobe odzrkadlila v názve
príspevku uvedená konferencia, ktorú v dňoch 1. – 2. decembra 2004 usporiadali Ministerstvo kultúry ČR, Svaz
knihovníků a informačních pracovníků ČR, Státní ústřední archiv, Národní technické muzeum a Národní knihovna ČR s
podporou programu Európskej únie Minerva Plus.
Detailné informácie o obsahu konferencie spolu s prezentáciami jednotlivých vystúpení možno nájsť na URL
adrese
http://skip.nkp.cz/akcArch04.htm.
Vo svojom príspevku sa zmienim o tom, čo osobne považujem za kľúčové a významné pre další vývoj v oblasti
elektronického sprístupňovania informačného a kultúrneho dedičstva.
Úvod konferencie vyhradili organizátori relatívne autonómnej problematike autorských práv, aktualizácie
legislatívy vzhľadom na zmenené podmienky (H. Masopustová, Ministerstvo kultury ČR, D. Hartmanová, Mafra, a. s.) a
technickým možnostiam ochrany elektronických dát (A. Piva, Dipartimento di Elettronica e Telecomunicazioni
Universita´ di Firenze).
Ďalší priestor konferencie bol venovaný konkrétnym projektom a výsledkom. Ak by sme sa jednotlivé vystúpenia
pokúsili zatriediť z hľadiska obsahu, mohli by sme konštatovať, že odzneli predovšetkým príspevky zamerané na
softvérové, technologické a metodické aspekty digitalizácie, pričom celkom prirodzene časť príspevkov oscilovala
medzi viacerými prístupmi.
Z hľadiska stupňa či pokročilosti uskutočňovania nápadov ich možno rozdeliť na idey v štádiu projektu a
projekty v štádiu realizácie. Do prvej kategórie patrí projekt virtuálnej expozície českého múzejníctva “Česká
muzea” (J. Žalman, Ministerstvo kultúry ČR). Vychádza z predstavy o jedinom portáli pre všetky české múzeá, pričom
jeho primárnou funkciou nie je evidencia zbierok, ale ich virtuálne sprístupnenie.
Zámer, ktorého prioritným cieľom je vytvoriť moderný nástroj centrálnej evidencie zbierok, sa zrodil na pôde
Slovenského národného múzea a jeho technické a softvérové aspekty predstavil Jan Mottl (
www.cemuz.sk, AiP Safe).
Impulzom digitalizácie sa môžu stať aj “digitalizačne” orientované programy EÚ. Medzi ne patrí Calimera (
www.calimera.org, J. Kaňka, Krajská knihovna Františka Bartoše v Zlíně, L.
Křížová, Moravský zemský archiv Brno). Inú platformu predstavuje program Európskej komisie Culture 2000 (
http://europa.eu.int/comm/culture/eac/index_en.html).
S jeho finančnou podporou vzniklo medzinárodné spojenie troch inštitúcií (Národní muzeum, Praha; Slovenské národné
múzeum, Bratislava; Nadácia Romualda del Bianca, Florencia) s cieľom uskutočniť ambiciózny plán elektronického
sprístupnenia portrétov význačných osobností strednej Európy s názvom People for Europe, okrem iného aj
prostredníctvom digitalizovaných artefaktov (
www.peopleforeurope.com, M. Stehlík, Národní muzeum). Vzhľadom na
výrazné možnosti a všeobecnú platformu v podobe formulovania všeobecných princípov digitalizácie kultúrneho
dedičstva, ktoré ponúkajú programy EÚ, vytvorili organizátori konferencie priestor na ich komplexnú prezentáciu (R.
Křížová, Cross Czech).
V skupine úspešných projektov s viditeľnými výsledkami sa prezentovala edícia CD-ROM “DIGART” (A. Šumbera)
ako jeden z možných prístupov k digitalizácii trojrozmerných artefaktov a tiež virtuálny Lexikón českých
výtvarníkov narodených v 20. storočí (J. Sučík, Společnost pro současné umění – SCA). Je neprehliadnuteľné, že
tieto idey sa stali realitou na základe iniciatívy malej skupiny ľudí bez významnejšieho inštitucionálneho a
finančného zázemia.
Konkrétne výsledky v oblasti sprístupňovania historických knižničných fondov prostredníctvom internetu v
Moravskej zemskej knižnici v Brne od roku 1997 prezentoval Peter Žabička (
www.mzk.cz). Okrem už známych a osvedčených postupov a riešení (skenovanie
katalógových lístkov, spracovanie dokumentov v štandardnom elektronickom prostredí) predstavil aj nové zámery
definované v projekte Historické fondy Moravské zemské knihovny v Brně. MZK zdigitalizovala a v rámci databázy
Manuscriptorium sprístupnila Mollovu zbierku máp a rieši metodické otázky spracovania hudobných rukopisov vo
formáte Marc 21 vo formáte MusicXML.
Projekt Memoria a katalóg historických KF Manuscriptorium (
www.memoria.cz,
www.manuscriptorum.com, S. Psohlavec, AiP Beroun, s. r. o., J. Marek,
Z. Uhlíř, Národní knihovna ČR) získal medzičasom medzinárodné dimenzie a vďaka koncepcii otvorenosti v ňom dnes
možno nájsť digitalizované rukopisy zo šiestich európskych štátov. Okrem rukopisov a tlačí (v súčasnosti vyše 1 400
dokumentov) obsahuje databáza aj mapy a plány špičkovo virtuálne prezentované vďaka softvérovému riešeniu MrSID. Aj
vďaka tomu zaznamenáva Manuscriptorium nárast používateľov a vyvoláva záujem o spoluprácu v zahraničí. Ukazuje sa
teda, že ambiciózna vízia vytvorenia kvalitatívne nového bádateľského prostredia sa stáva realitou, a to aj vďaka
šťastnému spojeniu profesionálov z pamäťovej inštitúcie a súkromnej spoločnosti.
Digitalizačné centrum Akademie věd ČR zriadené v Knihovně Akademie věd ČR vzniklo aj vďaka silnej potrebe
sprístupnenia fondov časopisov a monografií ústavov AV ČR poškodených povodňami. Predovšetkým technické a
softvérové atribúty digitalizácie prezentoval M. Lhoták.
Možnosti sprístupňovania digitálnych zbierok ako problém softvéru boli prezentované vo viacerých príspevkoch.
Jedným z medzinárodne osvedčených prostriedkov sprístupňovania rozličných digitálnych produktov (obraz, zvuk,
video, text) je softvér DigiTool a MetaLib z produkcie spoločnosti Ex Libris (L. Švecová, J. Pokorný, Ústav
výpočetní techniky ÚK, Praha,
http://exlibrisgroup.com/digitool.htm,
http://exlibrisgroup.com/metalib.htm).
Program konferencie niekoľkokrát otvoril dôležitú tému prekonania inštitucionálneho prístupu pri
digitalizácii v mene vytvárania univerzálneho virtuálneho a informačného priestoru a integrácie pamäťových
inštitúcií v spoločných projektoch. Rôznorodosť prístupov k spracovaniu dokumentov v knižniciach, archívoch,
múzeách a iných pamäťových inštitúciách na úrovni systémovej a spracovávateľskej, ale aj predstavu o možnostiach
jej prekonania prostredníctvom informačného systému prezentovala N. Andrejčíková (Cosmotron Bohemia, Hodonín). A.
Brožek (Severočeská vědecká knihovna, Ústí nad Labem) sa pokúsil inšpirovať k spolupráci pamäťové in-
štitúcie a prezentoval niekoľko úspešných zahraničných tematických projektov, ktoré sú produktom spolupráce
knižníc, múzeí a archívov.
Geometricky narastajúci počet digitálnych zdrojov pre spoločenské vedy v Európe vyprofiloval modernú a v
zahraničí už etablovanú disciplínu “humanities computing”. Hoci u nás je takmer neznáma, v zahraničí má svoje
inštitucionálne zázemie, medzinárodné projekty a zaujímavé výsledky (J. Borovičková, B. Neškudla, Archiv UK,
Praha).
Okrem zjavných otázok týkajúcich sa technologických, metodických a ideových východísk digitalizácie sa z
programu konferencie vynorila aj “podprahová” otázka: Čo je vlastne dôležité pre to, aby digitalizácia neupadla len
do polohy frázy z výročnej správy inštitúcie, pre to, aby sa z polohy projektu dostala do polohy výsledku, podľa
možnosti kvalitného a principiálne meniaceho charakter bádateľského prostredia? Osobne sa domnievam, že je to
iniciatíva a nápady “zdola”, schopnosť zabezpečiť prostriedky z rozpočtových a mimorozpočtových zdrojov, vysoká
miera vytrvalosti a tiež konkurenčné prostredie, ktoré sa vytvára aj vďaka vstupu súkromných spoločností do
priestoru predtým vyhradeného pamäťovým inštitúciám. Vznikajú tak aj nové výzvy, medzi nimi dominuje postupná
likvidácia agendových bariér medzi pamäťovými inštitúciami jednotlivých typov a vďaka nej integrácia prístupov a
informačných produktov knižníc, archívov a múzeí do spoločných výstupov. Stieranie hraníc zrejme napomôže globálne
prostredie internetu a nároky používateľov informačných produktov, ktorí vymedzenia “sfér vplyvu” jednotlivých
pamäťových inštitúcií nevnímajú a celkom legitímne očakávajú, že ich autonómnosť nebude vo virtuálnom svete
prekážať vytvoreniu kvalitatívne nového, univerzálnejšieho informačného a bádateľského prostredia.
|