|
Rakúske Spolkové ministerstvo vzdelávania, kultúry a vedy zorganizovalo v dňoch 21.
– 23. júna 2006 v Salzburgu dve významné akcie týkajúce sa digitalizácie
kultúrneho dedičstva, a to medzinárodnú konferenciu Expedícia k európskemu
digitálnemu kultúrnemu dedičstvu. Zber, spájanie a konzervovanie?, na ktorej sa
zúčastnilo 256 odborníkov z 25 krajín EÚ, Austrálie, Izraela, Nórska,
Švajčiarska, Srbska, Čiernej Hory, Škótska, Kosova, Chorvátska, Ruska, Kanady a USA,
a 10. stretnutie národných predstaviteľov NRG za zúčasti 68 expertov z 25
krajín EÚ a pozorovateľov z Izraela, Nórska, Ruska a Srbska. Slovenskú republiku na
zasadnutí NRG zastupovali Martin Katuščák (národný zástupca), Alojz Androvič
(expert) a Ľubomír Jankovič (pozorovateľ).
Medzinárodná konferencia
Konferencia sa konala v kontexte dvoch strategických aktivít:
iniciatívy Európskej komisie (EK) i2010 – Stratégia na podporu Európskej
informačnej spoločnosti a implementácie Dynamického akčného plánu
(DAP) na koordináciu digitalizácie kultúrneho a vedeckého obsahu. Stratégia i2010
načrtáva víziu spoločného európskeho informačného priestoru s dôrazom na sektor
kultúrneho a vedeckého dedičstva. DAP, ktorý nadväzuje na Lundskú iniciatívu,
stanovuje hlavné úlohy a podporuje konkrétne aktivity vedúce k naplneniu vízie
integrovaného Európskeho informačného priestoru kultúrneho dedičstva. DAP definuje
štyri oblasti aktivít:
- používatelia a obsah (users and content),
- ekonomická udržateľnosť (economic sustainability),
- technologický vývoj a nástroje (technological developments and
tools),
- uchovanie digitálnej pamäte (digital memory preservation),
ktoré nadväzujú na zámery formulované v tzv. Lundských
princípoch (The Lund Principles) roku 2001:
- realizovať prístupný a trvalo udržateľný priestor digitálneho
kultúrneho dedičstva,
- podporovať e-začlenenie (e-inclusion), kultúrnu rôznorodosť,
vzdelanie a výcvik,
- podporovať digitálne pramene v ich širokej rozmanitosti a
bohatstve ako zdroj pre európsky znalostný priemysel (european content industries).
Rakúski organizátori položili dôraz na problematiku dlhodobého
sprístupňovania kultúrnych a vedeckých digitálnych informačných prameňov (DIP).
Aktívna ochrana digitálnej kultúrnej pamäte predstavuje súbor aktivít zameraných na
získavanie, konvertovanie, prepájanie a komunikáciu DIP. Konferencia bola určená pre
predstaviteľov regionálnych, národných a medzinárodných kultúrnych pamäťových
inštitúcií, lobistov a združenia, delegátov NRG, členov medzinárodných a
národných výskumných spoločenstiev, podnikateľov a dodávateľov multimediálnych
technológií, predstaviteľov EK, politikov a zástupcov tlače.
V rámci stratégie i2010 EK formuluje zámer na vybudovanie
európskej digitálnej knižnice (European Digital Library – EDL) ako jeden z hlavných
projektov zameraných na rozvoj európskej znalostnej spoločnosti. Prvá sekcia
konferencie, ktorú moderoval Hans Petchar (BMBWK, AT), sa zamerala na strategické ciele
a konkrétne kroky vedúce k realizácii EDL v kontexte prierezovej a participačnej
európskej kultúrnej politiky.
Konferenciu otvorili a účastníkov privítali v mene
predsedajúcej krajiny a hostiteľského mesta Armin Mahr (Spolkové ministerstvo pre
vzdelávanie, vedu a kultúru – BMBWK, AT) a Michael Neureiter (Parlament Salzburg, AT),
ktorý poukázal na význam virtuálneho sprístupňovania kultúrneho dedičstva v
kontexte priebežného multikultúrneho dialógu. Príspevkom k EDL je podľa neho aj
integrovaná distribuovaná sieť 250 rakúskych verejných knižníc [http://www.bibliotheken.at].
Brigitte Böck (GR pre kultúru, BMBWK, AT) poukázala na
ekonomickú a obsahovú náročnosť technologických riešení na uchovanie kultúrneho
dedičstva a zdôraznila tri zásadné otázky, ktoré si treba vopred položiť: komu
budú výsledky slúžiť, ktorým smerom sa treba zamerať a aké sú odhadované
náklady riešenia. Treba uprednostniť riešenia, ktoré budú slúžiť všetkým a
ktoré budú reflektovať kultúrnu rozmanitosť a mnohorakosť.
Horst Forster (EK, DG Information Society, Directorate eContent, LU)
v príspevku i2010 Digitálne knižnice: Budovanie spoločného kultúrneho priestoru
predstavil víziu EK o sprístupnení európskeho kultúrneho dedičstva pre všetkých. V
roku 2006 sa majú v rámci projektu EDL sprístupniť katalógy 25 národných knižníc,
v roku 2008 má byť zabezpečený multilingválny prístup k 2+ miliónom a v roku 2010 k
6+ miliónom digitálnym objektom. Dôraz sa pritom kladie na bezprostredné dosahovanie
výsledkov vo všetkých základných oblastiach, ktorými sú digitalizácia, online
sprístupňovanie a digitálne uchovávanie. Osobitne náročným problémom je
zabezpečenie ochrany autorských práv a tiež trvalé zabezpečenie dostupnosti
digitálneho obsahu. Horst Forster ďalej prezentoval prehľad schválených projektov v
rámci 6. rámcového programu výskumu EÚ (TEL, MICHAEL, BRICKS, Minerva, DELOS a i.),
upozornil na hlavnú tému 2. výzvy programu eContent Plus, ktorou je interoperabilita
medzi rôznymi typmi kultúrnych inštitúcií naprieč Európou. Pozval účastníkov na
informačný deň (28. júna 2006, LU).
Jean-Noël Jeanneney (prezident BNF, FR) v príspevku Digitálna
knižnica a Európa priblížil kultúrne a politické východiská, ktoré viedli k
iniciatíve i2010. Chápe ju ako symetrickú aktivitu voči programu GooglePrint,
zameranú však najmä na zachovanie mimoriadne rozmanitého európskeho kultúrneho
dedičstva. Kultúra vyžaduje dôslednú organizáciu poznatkov, ich kritické hodnotenie
a starostlivý výber, ako aj legitímne práva autorov. Vzhľadom na rozsah prameňov je
nevyhnutná spolupráca, strata rýchlosti postupu by sa rovnala prehre v tejto
„kultúrnej súťaži“.
Rüdiger Wischenbart (Content and Consulting, AT) v príspevku Poznatky
a ich cena ilustroval na príklade prekladovej literatúry výraznú asymetriu v toku
poznatkov medzi jednotlivými európskymi jazykmi a upozornil na potrebu podpory
prezentácie menších a menšinových kultúr, ktoré v úhrne vytvárajú 50 % objemu.
Konferencia ďalej pokračovala v dvoch paralelných programových
sekciách. Druhá sekcia Zber a konverzia sa venovala problematike spracovania
enormného a stále narastajúceho objemu analógového a digitálneho materiálu, ktoré
nadobúda črty priemyselného procesu. Odznelo 5 prednášok, v ktorých sa autori
pokúsili odpovedať na otázky:
- Ako môžu pamäťové inštitúcie efektívne zvládnuť
starostlivosť o analógové a digitálne materiály?
- Aké priemyselné metódy a technológie sú dostupné na konverziu
prudko narastajúceho objemu kultúrnych a vedeckých materiálov do digitálnej formy?
- Aké sú účinné stratégie na výber a zber pôvodných
elektronických materiálov (born digital)?
- Môže sa stať vedomé zabúdanie stratégiou výberu materiálov v
informačnom veku?
Daniel Teruggi GRM (Groupe de Recherches Musicales, Institut
National de l’Audiovisuel, FR) v príspevku Uchovávanie, digitalizácia a migrácia
– Čo bude ďalej? poukázal na komplexnosť procesov správy a sprístupňovania
digitálnych materiálov a potrebu definovania štandardných postupov a stratégií.
Julien Masanes (European Archive, NL) prezentoval v prednáške Web
archivácia: Nová výzva na uchovávanie európskeho kultúrneho dedičstva projekt
európskeho Web-archívu, poukázal na technologickú a ekonomickú náročnosť a
ponúkol kapacity a pomoc pri zabezpečovaní archivácie národných domén formou
externej služby (outsourcing).
Gerald Theimer (Austrian State Archive, AT) a Alexander Hecht
(Austrian Broadcasting Corporation ORF, AT) v príspevku Digitálne sny a reality –
rozsiahle archívy na prahu digitálneho tisícročia prezentovali rakúsky
projekt rozhlasového archívu.
Birte Christensen-Dalsgaard (The State and University Library,
Arhus, DK) poskytla v príspevku Digitálne kultúrne dedičstvo – Dánsky príklad
prehľad projektov a iniciatív v danej oblasti.
Edwin van HuisNederlands (Instituut voor Beeld en Geluid, NL)
prezentoval v príspevku Archív „komora zázrakov“ niektoré projekty digitalizácie
z oblasti archívnych fondov.
Tretia sekcia Spájanie (Connecting) sa zamerala na
problematiku prepájania objektov, zbierok, ale aj spájania inštitúcií a ľudí. Na
tvorbe európskeho digitálneho priestoru sa podieľa množstvo rôznych inštitúcií.
Objekty a zbierky sa väčšinou prezentujú samostatne a iba v ojedinelých prípadoch
sú prepojené. Web pritom ponúka nástroje na realizáciu vízie spoločného
európskeho digitálneho priestoru. Predpokladom je uvedomenie, že sieťové technológie
vo svojej podstate vyžadujú a podporujú spoluprácu a koordináciu. Spájanie
kultúrnych a vedeckých DIP neznamená iba integráciu údajov a technológií, ale vedie
k spájaniu a integrácii ľudí, inštitúcií, sektorov a kultúr. Zdá sa, že
kľúčovým problémom realizácie spoločného európskeho digitálneho priestoru bude
skôr jeho organizačné ako technologické zabezpečenie. Sekciu moderoval Alexander
Wahler (NIWA Web Solutions, AT), piati prednášatelia sa sústredili najmä na tieto
otázky:
- Ako možno objekty a zbierky zmysluplne prepájať?
- Ako môžu inštitúcie lepšie spolupracovať?
- Aké stratégie možno použiť na podporu deľby práce, spoločné
vytváranie a využívanie zdrojov (veľkokapacitnej pamäte) a integrovaných procesov a
pracovných postupov?
Hamish Cunningham (University of Sheffield, UK) v príspevku Anotačné
továrne na prepojenú digitálnu kultúru prezentoval metodológiu automatickej
anotácie a implementáciu systému GATE (General Architecture for Text Engineering) na
výber, anotáciu a dolovanie (mining) informácií, realizovanú v rámci projektu Presto
Space.
Atanos Kiryakov (Ontotext Lab, Sirma Group, BG) v príspevku Rozsiahla
sémantická anotácia a výkonné sémantické repozitáre prezentoval projekt
sémantickej bázy údajov OWLIM a formuloval nasledujúce závery: repozity zalo#žené
na štruktúrach RDF sú novým typom báz údajov, perspektívne informačné systémy
budú založené na kombinácii modelov a pravidiel textovo orientovaného prieskumu,
transakcií a strojového rozpoznávania, prirodzený text je tiež jednou z foriem
reprezentácie znalostí.
Eero Hyvönen (Helsinki University of Technology, FI) predstavil v
prednáške Budovanie sémantickej kultúrnej infraštruktúry pre Web dva
projekty integrácie kultúrnych informácií založené na sémantickej interoperabilite:
Museum Finland (fínske múzeá na sémantickom webe), a CultureSampo (fínska kultúra na
sémantickom webe). Základnými komponentmi oboch portálov sú spoločne vytvárané a
využívané ontológie, ontologické služby a štandardy na zabezpečenie
interoperability. Cieľom projektu Museum Finland je integrovaný prístup k
distribuovaným zbierkam, inteligentné služby pre koncových používateľov
(konceptuálny prieskum, sémanticky prepojený obsah) a jednoduchý spôsob publikovania
obsahu na sémantickom webe.
Ross King (ARC Seibersdorf Research, AT) informoval v príspevku BRICKS
– Prepájanie kultúrneho obsahu prostredníctvom architektúry distribuovaných
služieb o stave riešenia projektu zameraného na vytvorenie súboru voľne
dostupných nástrojov na tvorbu digitálnych knižníc, webových aplikácií a
automatizácie pracovných postupov na manažment DIP.
Rainer Hubert & Hermann Lewetz (Österreichische Mediathek, AT)
prezentovali projekt rakúskeho audioarchívu Digitalizácia Audio: Virtuálna
expedícia do rakúskeho audioarchívu „Mediathek“.
Štvrtá sekcia Komunikácia a spolupráca (Communicating and
collaborating), ktorú moderoval Werner Haas (Joanneum Research, AT), sa zamerala na
problémy komunikácie kultúrneho obsahu v rámci európskeho spoločenstva,
charakterizované nasledujúcimi otázkami:
- Ktoré sú úspešné príklady efektívnej komunikácie obsahu
kultúrneho a vedeckého dedičstva pre občanov EÚ?
- Ako možno zmenšiť prekážky, ktoré bránia využívať a
opakovane používať pramene digitálneho dedičstva?
- Ako sa môžu inštitúcie zapojiť a zvýšiť svoju
príťažlivosť pre dynamické spoločenstvá používateľov?
- Ktoré sú úspešné modely na nájdenie rovnováhy medzi právami
vlastníkov a potrebami používateľov?
Pri prehľadávaní kultúrnych a vedeckých prameňov na webe sa
vyskytujú prekážky najrôznejšej povahy: problémy prístupnosti a použiteľnosti
prameňov (návrh rozhrania, prístup pre znevýhodnených používateľov…),
technologické problémy (nevhodné zariadenia, šírka pásma…), finančné ťažkosti
(voľné alebo platené služby…), jazykové problémy (pramene sú v rôznych
jazykoch), legislatívne prostredie (otázky autorských práv, neziskové prostredie…).
Navyše kultúrne prezentácie a informačné pramene sa budujú zväčša z pohľadu a na
spôsob predstáv inštitúcií o tom, čo by malo a mohlo zaujímať občanov a
spoločnosť ako celok. V súčasnosti však možno pozorovať paralelný vývoj v rámci
dynamických spoločenstiev a individuálnych používateľov, ktorí tvoria a publikujú
na webe obsah, ktorý je pre nich dôležitý.
Susan Hazan (Digital Heritage, IL) sa v príspevku Web 2.0 – Blog,
Wiki, Flickr a folksonómie – môže to múzeum všetko zvládnuť zamerala na
nové formy publikovania a komunikácie v internete. Pre nástroje Web 2.0 je
charakteristická decentralizácia autority, cezhraničná spolupráca a sociálna
komunikácia. Autorka uvádza príklady a odporúča zvládnutie týchto nových
technológií na prospech pamäťových inštitúcií.
Otmar Moritsch (Technisches Museum Wien, AT) v príspevku Virtuálne
médiá, svety poukazuje na možnosti nových médií a interaktívnych multimédií,
ktoré významne obohacujú klasickú prezentáciu a môžu jej konkurovať. Prezentuje
novú koncepciu digitálneho výstavného priestoru v technickom múzeu (medien.welten),
ktorá sa skladá zo štyroch funkčných modulov na virtuálnu prezentáciu fyzických
objektov (medien.rundgang), virtuálne rozšírenie fyzických výstav
(medien.geschichten), rozšírenie interaktívnych možností (medien.werkstatt) a na
distribúciu digitálneho obsahu (medien.album).
Hans Petschar (Austrian National Library, AT) v prednáške Európska
knižnica: Od vízie k realite – a znovu späť priblížil organizačnú
štruktúru, koncepcie a program pracovnej skupiny pre tvorbu digitálnej knižnice
konferencie riaditeľov národných knižníc (CENL), ktorá ponúka prostredníctvom
konzorcia TEL kooperatívny model na vybudovanie virtuálnej knižnice všetkých
národných knižníc členských štátov Rady Európy [www.theeuropeanlibrary.org].
Patrick Peiffer (Creative Commons, LU) informoval v príspevku Licencie
Creative Commons o novom prístupe k autorským právam v oblasti DIP formou tzv.
licencií Creative Commons. CC – licencie sa stávajú globálnym štandardom
publikovania na webe (od začiatku roku 2006 sa licencovalo viac než 50 miliónov
objektov).
Franz Kelnreiter & Ulrich Leisinger (Internationale Stiftung
Mozarteum Salzburg, AT) informovali v príspevku Vydanie Digitálny Mozart: od
digitalizovaných údajov k digitálnemu vydaniu o príprave komplexného vydania
dokumentácie a diela (noty, kritiky…) určeného na voľné sprístupnenie
prostredníctvom internetu.
Piata sekcia sa venovala téme Ochrana kultúrneho dedičstva
– dlhodobé uchovávanie (Preserving our Cultural Heritage Long-term preservation).
DIP nemajú trvalý charakter, sú skôr nestále, nestabilné najmä z dôvodu
priebežného vývoja technológií. Súčasné metódy a stratégie uchovávania problém
zatiaľ iba odsúvajú a neposkytujú dlhodobé riešenie. Žiaduca je zmena prístupu a
úplne nové metódy na trvalé uchovávanie a archiváciu DIP. Nastoľujú sa
nasledujúce otázky:
- Aké sú nastupujúce technológie, metódy a stratégie na dlhodobé
uchovávania a archiváciu DIP?
- Ako sa pokročilo v doposiaľ známych stratégiách dlhodobého
uchovávania?
- Aká je úroveň medzinárodnej spolupráce?
- Ktoré sú príklady najlepšej praxe na zlepšenie prístupu k
archívnym materiálom?
Sekciu moderoval Max Kaiser (Austrian National Library, AT). Kevin
Ashley (University of London Computer Centre, UK) poskytol prehľad v prednáške Problémy
digitálneho uchovávania: Prehľad aktuálnych tém výskumu v oblasti správy DIP a
poukázal na problémy, ktorých príčinami sú často nedostatočná infraštruktúra
alebo neuspokojivé know-how. Andreas Rauber (Technical University Vienna, AT) prezentoval
Laboratórium digitálneho uchovávania DELOS, ktoré sa v rámci projektu DELOS využíva
na overovanie nových pracovných postupov a nástrojov na správu DIP.
Richard Wright (BBC, UK) priblížil v prednáške Digitálna
archivácia audiovizuálnych médií pokročilú implementáciu verejne prístupného
digitálneho archívu BBC.
Dieter Daniels (Ludwig Boltzmann Institut Media. Art. Research, AT)
v príspevku Mediálne umenie ako názorný príklad digitálneho kultúrneho
dedičstva priblížil tri výskumné línie inštitútu: vedecký opis mediálnych
umeleckých diel v historickom kontexte, uchovávanie, dokumentácia a sprístupňovanie
mediálnych umeleckých diel a vývoj počítačových nástrojov na spracovanie a
využívanie týchto diel v kulturologických súvislostiach.
John A. Kunze (Californian Digital Library, USA) v príspevku Smerom
ku kultúre digitálneho uchovávania uviedol, že technické, sociálne, politické
a organizačné problémy bránia častokrát prijatie spoločných cieľov, pričom
úspešné uchovávanie DIP nemôže zabezpečiť iba jediná organizácia, ale viaceré.
Skúsenosti z praxe naznačujú cestu k novej kultúre uchovávania DIP, založenej na
konzorciálnom prístupe a spoľahlivých archívoch. Tieto konzorciá uchovávajú DIP vo
viacerých inštanciách, platí zásada najmenej dve kópie, na dvoch miestach a s dvoma
rozdielnymi technológiami.
Christian Recht (Austrian National Library, AT) v príspevku Digitálne
médiá a povinný výtlačok: Problémy a možné metódy riešenia poskytol
prehľad platnej európskej legislatívy a legislatívnych aktivít zameraných na
povinný výtlačok DIP.
Šiesta sekcia, ktorú moderovala Andrea Mulrenin (Salzburg
Research, AT), pokračovala prednáškami na tému Ochrana kultúrneho dedičstva –
dlhodobé uchovávanie a vyústila do záveru konferencie.
Günter Mühlberger (University Library Innsbruck, AT) prezentoval v
príspevku Digitálne uchovávanie v európskych knižniciach: podrobný prieskum
výsledky rozsiahleho prieskumu.
Rudolf Gschwind (University of Basel, CH) priblížil v prednáške Digitálna
archivácia – stratégie a vízie švajčiarske projekty a aktivity v oblasti
digitálnych knižníc. Namir Anani (Canadian Heritage Information Network, CA) zdôraznil
v úvode prednášky Trvalo udržateľné e-dedičstvo pre poznatkovú spoločnosť
skutočnosť, že väčšia časť svetových poznatkov sa dnes publikuje a vyvíja v
digitálnej forme. Zabezpečenie trvalého prístupu k týmto prameňom vidí v
medzinárodnej a medziinštitucionálnej spolupráci, zameranej najmä na identifikáciu
potrebných kapacít a technických vlastností, hľadanie riešení na zamedzenie
rýchleho zastarávania technológií, interoperabilitu a štandardy, vyváženie práv
autorov a záujmu používateľov na univerzálny prístup, ekonomicky prijateľné modely
na tvorbu, prezentáciu a manažment DIP a napokon na stratégie prudko narastajúceho
objemu digitálneho obsahu.
Seamus Ross (HATII, University of Glasgow, UK) zhrnul v príspevku Prepájanie
a komunikácia nášho digitálneho dedičstva s budúcnosťou závery konferencie,
ktorú oficiálne ukončil Reinhold Hohengartner (predstaviteľ Spolkového ministerstva
školstva, vedy a kultúry – BMBWK, AT).
10. stretnutie skupiny národných predstaviteľov NRG
Skupina národných predstaviteľov NRG je medzinárodným
koordinačným a poradným orgánom ústredných orgánov a inštitúcií s celoštátnou
a regionálnou pôsobnosťou v oblasti ochrany a sprístupňovania kultúrneho dedičstva
so zvláštnym zreteľom na uplatnenie nových informačných technológií v oblasti
kultúry. Jej činnosť koordinuje a zasadnutie zvoláva príslušná predsednícka
krajina EÚ v šesťmesačnom cykle (1. – 6. 2006 Rakúsko, 7. – 12. 2006 Fínsko, 1.
6. 2007 Nemecko). Pravidelné stretnutie otvoril a viedol predstaviteľ predsedajúcej
krajiny Marius Armin Mahr (BMBWK, AT). Agendu zabezpečovalo rakúske spolkové
ministerstvo. V úvode sa v stručnosti charakterizovali hlavné ciele agendy počas
rakúskeho predsedníctva. David Dawson (UK) informoval o operatívnych úlohách a
príprave nových projektov, Antonela Fresa (IT) informovala o pripravovanej webovej
stránke NRG a Minna Karvonen (FI) o budúcej spolupráci a deľbe zodpovednosti.
Christophe Dessaux (FR) Stefanos Kollias (GR), Rossella Caffo (IT), Borje Justrell (SE) a
David Dawson, (UK) informovali o zámeroch pracovných skupín na implementáciu DAP a
požiadali o nomináciu expertov. Rokovanie pokračovalo diskusiou o iniciatíve EÚ i2010
digitálne knižnice. Marius Snyders (EK) predstavil Víziu Európskej
komisie – aktivity, expertné skupiny, Hans Petchar (AT) presviedčal o správnosti
zverenia tejto iniciatívy združeniu CENL a loboval v prospech národných knižníc, Armin
Mahr (BMBWK, AT) navrhol pravidelne štruktúrovaný dialóg s komisiou na
zabezpečenie expertnej účasti NRG na formulácii programov a realizácii diskutovanej
iniciatívy. Nasledovala diskusia na témy i2010 strategická úloha pre NRG a
Spolupráca NRG a EC, z ktorej vyznel záujem na proporciálnom zapojení všetkých typov
pamäťových inštitúcií. V závere porady expertov sa predstavili dve nové
publikácie NRG Cost Reduction (Znižovanie nákladov digitalizácie) a Multilingualism.
V závere zasadnutia sa predstavili koordinátori agendy budúcich
predsedajúcich krajín (Fínsko, Nemecko). Armin Mahr (BMBWK, AT) uzatvoril rokovanie NRG
so želaním, aby sa skupina opäť stretla v Helsinkách a aby sa podarilo naplniť
odporúčania a závery NRG v Salzburgu.
Všetky prezentácie a materiály z konferencie Expedícia
k európskemu digitálnemu kultúrnemu dedičstvu. Zber, spájanie a konzervovanie?
(An Expedition to European Digital Cultural Heritage Collecting, Connecting – and
Conserving?) sú prístupné na adrese www.kulturleben.at/DHC2006.
Všetky dokumenty projektu MINERVA, správy zo stretnutia
predstaviteľov a prezentácie z konferencie sú prístupné a publikované na stránkach
webového sídla www.minervaeurope.org.
|