Interoperabilita ISVS
Naša anketa|
(Anketa) Materiál s názvom Národný rámec interoperability informačných systémov verejnej správy (ISVS) prešiel koncom minulého roka pripomienkovým konaním a je pripravený na schválenie vládou SR. Uvedený dokument prináša návrh riešenia na zabezpečenie a udržanie interoperability vo verejnej správe. Jeho cieľom je organizačne zabezpečiť efektívnu spoluprácu medzi organizáciami verejnej správy tak, aby sa dosiahla interoperabilita, teda aby všetky tieto systémy boli vzájomne prepojené a schopné si bez ďalších zložitých procesov vymieňať údaje. Súčasťou materiálu sú aj opatrenia pre povinné subjekty a odporúčania pre iné fyzické a právnické osoby. V tejto súvislosti sme položili niekoľko otázok vybraným spolupracujúcim subjektom v oblasti interoperability v kultúre na Slovensku:
Ich vyjadrenia na danú tému a odpovede na položené otázky prinášame v plnom znení. ¤ Ministerstvo kultúry SR – Ladislav Šimko (ladislav.simko@culture.gov.sk) 1. Myslíte si, že jednotlivé subjekty v kultúre sú v súčasnosti schopné prepojiť sa a vymieňať svoje dáta bez väčších problémov? Zaujímajú nás predovšetkým knižnice, múzeá, galérie, archívy a pod. Nie všetky. Vo väčšine prípadov je tento problém vyriešený v rámci knižníc. Ostatné inštitúcie sú len v prvotných fázach riešenia tohto komplexného problému. 2. Ktorú súčasť interoperability – organizačnú, sémantickú, technickú – považujete za najnáročnejšiu a najproblémovejšiu a prečo? Sémantickú, pretože organizačnú je možné riešiť prijatím konsenzu a technickú prostredníctvom dodržiavania dohodnutých štandardov, ale sémantická interoperabilita si vyžaduje konsolidáciu väčšiny doteraz existujúcich údajov a hlavne dohodu na odbornej úrovni o jednotnom sémantickom zápise jednotlivých údajov, čo predstavuje komplikovanú cestu vedúcu k čo najväčšej názorovej jednote, keďže synergický efekt je prvoradý. 3. Úlohou Ministerstva kultúry SR je koordinácia aktivít v predmetnej oblasti. Rada ministra kultúry pre informatizáciu kultúry na svojom zasadnutí dňa 23. marca 2006 poverila Univerzitnú knižnicu v Bratislave (UKB) riešením interoperability heterogénnych informačných systémov a vytvorením pracovnej skupiny na riešenie tejto úlohy. V návrhu uznesenia k “Národnému rámcu interoperability ISVS” sa však UKB ako spolupracujúca organizácia nespomína. Plánujete vytvoriť novú pracovnú skupinu, komisiu či iný orgán, ktorý poveríte aktivitami v predmetnej oblasti? Kto budú jeho členovia? V prípade aplikácie portálového riešenia synergie ISVS v sektore kultúry je nutným podkladom pre úspešnosť projektu vytvorenie pracovného tímu s pokrytím sektora, kde sa plánuje úloha UKB ako koordinátora riešenia. Okrem toho sa plánuje vytvorenie pracovnej skupiny Kultúra i2010, ktorá bude mať na starosti zabezpečenie koordinácie rozvoja informačných systémov v sektore kultúry. Jej členovia by mali byť vybratí z Rady ministra kultúry pre informatizáciu kultúry. 4. Čo považujete za prioritu a urobíte ako prvý krok v prípade schválenia navrhovaného uznesenia k uvedenému materiálu? Začatie realizácie projektu Portál kultúry. 5. Kde vidíte najväčší problém pri dosahovaní interoperability v rámci knižničného systému a v rámci pamäťových inštitúcií ako celku? Odpovede z MŠ SR sme do definitívnej uzávierky čísla nedostali. Najväčším problémom je vyriešenie sémantickej interoperability. Vyžaduje si to revíziu tezaurov, slovníkov, zabezpečenie konzistentnosti údajov (pri ich výmene, komunikácii a pod.) a vyriešenie štandardizovaného vecného popisu vo všeobecnosti. 6. Čím knižnice môžu a mali by, podľa vášho názoru, čím skôr prispieť k naplneniu vytýčeného cieľa? Jednoznačne môžu pomôcť ostatným inštitúciám metodicky, nakoľko knižnično-informačné systémy majú tento problém vyriešený aplikáciou štandardov a systémových nástrojov. ¤ Jazykový ústav Ľ. Štúra SAV – Ing. Radovan Garabík (radovan.garabik@kassiopeia.juls.savba.sk) V súčasnosti je elektronická komunikácia (hocijaká elektronická komunikácia) poznačená značným chaosom – existuje veľké množstvo protokolov, nad nimi postavené veľké množstvo služieb. Donedávna základný problém v elektronickej komunikácii s orgánmi štátnej správy, z pohľadu nepodstatného klienta, bola absolútna absencia spätnej väzby a možnosti ovplyvniť príslušného úradníka. Ak sa niekedy objavila zdravá myšlienka, napríklad náhrada papierových formulárov elektronickými, táto myšlienka bola realizovaná úplne nevhodným spôsobom, ktorý vôbec nerešpektoval typické možnosti a požiadavky stránky. Ako ukážkový príklad slúžili formuláre na žiadosť o grant, ktoré príslušné ministerstvo zasielalo ako formuláre písané vo Visual Basicu v MS Worde 97. Nielenže boli použité proprietárne technológie a na vyplnenie formulára bolo potrebné zakúpiť balíček Microsoft Office, ale navyše uvedený formulár bol naprogramovaný absolútne necitlivo a bez rešpektovania skutočného stavu vecí – formulár fungoval len v jednej konkrétnej verzii MS Office a v jednej konkrétnej verzii operačného systému. Verzii, ktorá sa, zrejme, nachádzala na stole príslušného úradníka, ale v praxi to vyzeralo tak, že človek behal s disketou po všetkých počítačoch v okolí a hľadal ten, na ktorom to pôjde. Žiadne sťažnosti ani návrhy na ministerstvo zasielať, samozrejme, nemohol, lebo termín je termín a predpis je predpis. Podobným príkladom je portál Daňovej správy SR2, ktorý umožňuje vyplniť daňové priznania priamo cez internet. Myšlienka chvályhodná, zaslúži si priam potlesk, ale realizácia už pokrivkáva. Na stránke sa síce Daňové riaditeľstvo SR priamo chváli, že “riešenie funkčnosti je založené na komponentoch, ktoré sú voľne prístupné na používanie”, ale medzi tieto komponenty zahrnula aj Internet Explorer, bez ktorého si tlačivo nevyplníte (Internet Explorer je priamo viazaný na istý operačný systém, ktorý voľný ani zďaleka nie je a ktorý spustiť pod inými operačnými systémami je síce možné, ale náročné, nespoľahlivé a formuláre na stránke Daňového riaditeľstva SR v ňom aj tak nevyplníte), a Adobe Reader CE (verzia iba 5.0). No a čo v prípade, že nemáme CE (Central European), ale napríklad anglickú verziu? Tlačivo síce vyplníme, ale po vytlačení v ňom budú náhodné nezmyselné znaky. Čo na tom, že najnovšia verzia Adobe Reader CE je už pár rokov 7.0.5. A tak si ľudia musia držať osobitne jeden počítač so starou verziou Adobe Reader CE. Na stránke riaditeľstva však nie je ani zmienka o tomto probléme, im stačí, že splnili príkaz, ktorý prišiel z “vyšších miest”, a odškrtli si úlohu “zabezpečiť vypĺňanie tlačív na internete” ako splnenú. 1. V čom konkrétne bude spočívať prínos vašej účasti pri napĺňaní cieľov obsiahnutých v dokumente Národný rámec interoperability informačných systémov verejnej správy? Dokument je písaný veľmi všeobecne a obsahuje iba rámcové kritériá, ktoré by mali organizácie splniť, preto sa bude Jazykovedný ústav Ľ. Š. SAV snažiť pokračovať v presadzovaní otvorených riešení a formátov bez závislosti od proprietárnych systémov. Bohužiaľ, v smere na príslušné nadriadené zložky (príslušné byrokratické zložky SAV, Ministerstvo školstva SR) sa ústav musí prispôsobiť požiadavkám druhej strany. Týka sa to hlavne posielania elektronických dokumentov, keď druhá strana priamo vyžaduje proprietárny formát textových dokumentov MS Word. Akékoľvek snahy o interoperabilné formáty končili odmietaním a nepochopením druhej strany (niekedy až obviňovaním ústavu z nekompetentnosti a elektronického analfabetizmu, hoci takéto obvinenie poukázalo priamo na analfabetizmus a nekompetentnosť práve druhej strany). Sebakriticky si však musíme priznať, že niektoré oddelenia ústavu nie sú z organizačno-historických dôvodov schopné používať otvorené štandardy a akýkoľvek pokus o zmenu naráža na nepružnosť v myslení ľudí a na zabehané dlhoročné schémy. 2. Ktorú súčasť interoperability – organizačnú, sémantickú, technickú – považujete za najnáročnejšiu a najproblémovejšiu a prečo? Jednoznačne organizačnú – aj keď sa štátna správa snaží interagovať s inštitúciami ako celkom a odstrániť z tohto procesu ľudské faktory, v konečnom dôsledku príprava dokumentov a formulárov závisí od jednotlivých ľudí. Pritom každá inštitúcia má svoje vlastné potreby, predstavy a požiadavky, no a pri automatizo Niekedy sa uvádza aj ako portál Daňového riaditeľstva SR (pozri www.drsr.sk). vanom posielaní dát iným organizáciám nevyhnutne nastanú problémy s kompatibilitou – nehovoríme o jednoduchom posielaní dokumentov, ale práve o plne automatizovaných systémoch výmeny údajov. Stačí si uvedomiť, že ani tá jednoduchá výmena dokumentov nefunguje, že štátna správa v 99,9 % prípadov používa formát Microsoft Word a že každá snaha o zmenu naráža na nepochopenie a nezáujem. Dúfame, že takýto postoj sa zmení aj vďaka nedávno schválenej medzinárodnej normy ISO/IEC 26300: 2006 Open Document Format for Office Applications. 3. S ktorými subjektmi plánujete pri riešení problémov informačnej operability najužšiu spoluprácu a prečo? V rámci sémantickej interoperability je zahrnutá aj harmonizácia dátových štruktúr a pojmov. V Jazykovednom ústave Ľ. Š. SAV sa pripravuje projekt terminologickej databázy, ktorá bude okrem iného obsahovať aj terminológiu používanú vo verejnej správe, a na tomto projekte budeme spolupracovať s Ministerstvom kultúry SR. 4. Čo považujete za prioritu a čo urobíte ako prvý krok v prípade schválenia navrhovaného uznesenia k uvedenému materiálu? Za prioritu považujeme dodržiavanie otvorených štandardov a bez ohľadu na schválenie alebo neschválenie uznesenia budeme v tejto politike pokračovať. Samozrejme, v prípade schválenia sa budeme môcť lepšie oprieť o body spomenuté v uznesení. Už teraz sa môžeme opierať o výnos MDPT 1706/M-2006, v ktorom jednou z povinných požiadaviek je používanie výmenného formátu pre textové súbory Open Document Format. Bohužiaľ, tento výnos obsahuje niektoré značne zastarané veci, ako napríklad povinné požiadavky na prenos dát protokolom FTP (a nie moderné, bezpečné SCP alebo SFTP). Výnos ďalej predpisuje pre formát TXT znakový súbor opísaný v norme ISO 8856-1 (pričom takáto norma ISO neexistuje; existuje norma ISO 8856: 1995/Adm 1: 1997 – ide o normu upravujúcu testovacie metódy a všeobecné požiadavky elektrických štartérov pre motorové vozidlá!). Veríme, že ide o preklep a že v skutočnosti ide o normu ISO/IEC 8859-1: 1998, čo je však norma kódovania znakov určená pre západoeurópske jazyky a neobsahujúca slovenské znaky (na rozdiel od normy ISO/IEC 8859-2: 1999). Dúfame, že nasledujúca vyhláška bude hovoriť o UTF-8 kódovaní (resp. o norme ISO/IEC 10646: 2003). Náznakovo je vo vyhláške spomenuté (nesystémovo a nejasne) kódovanie UTF-16, čo je dobrý príznak. Jazykovedný ústav Ľ. Š. SAV v každom prípade preferuje v textových súboroch kódovanie UTF-8, pre dokumenty s bohatým formátovaním používa formát ODF a tejto línie sa bude držať. ¤ Univerzitná knižnica v Bratislave – Ing. Viliam Mojžiš, PhD. (viliam.mojzis@ulib.sk, pracovná skupina pre interoperabilitu informačných systémov v kultúre) 1. Rada ministra kultúry pre informatizáciu kultúry na svojom zasadnutí dňa 23. marca 2006 poverila Univerzitnú knižnicu v Bratislave riešením interoperability heterogénnych informačných systémov. Na základe vykonaných konzultácií a odporúčaní sekretariátu Rady bola vytvorená pracovná skupina na riešenie tejto úlohy. Môžete nám stručne priblížiť, k čomu smerovalo úsilie jej členov v priebehu minulého roka a aké sú jej najbližšie plány? Pracovná skupina pre interoperabilitu informačných systémov bola zriadená na základe uznesenia z prvej pracovnej schôdze rady ministra kultúry pre informatizáciu kultúry. Vedúcim pracovnej skupiny je v zmysle tohto uznesenia generálny riaditeľ Univerzitnej knižnice v Bratislave PhDr. Tibor Trgiňa. Zloženie pracovnej skupiny bolo konštituované na základe prejaveného záujmu jednotlivých organizácií rezortu. Prvé zasadnutie pracovnej skupiny sa konalo dňa 27. júna 2006. UKB pripravila na toto zasadnutie informačnú brožúru obsahujúcu základné pojmy a východiská pre interoperabilitu IS, ako aj prehľad štandardov, ktoré sú v súčasnosti používané v IS organizácií rezortu kultúry. V oblasti technickej a organizačnej interoperability sú princípy stanovené predovšetkým výnosom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 1706/M-2006 zo 16. júla 2006. Tento výnos určuje normy, ktoré musia byť dodržané pri tvorbe informačných systémov. Konkrétny spôsob ich uplatnenia však musí zohľadňovať národné aj rezortné špecifiká, ktoré sa týkajú predovšetkým sémantickej interoperability systémov – potreby zabezpečiť, aby bol výklad jednotlivých pojmov používaných v rôznych systémoch rovnaký. UKB bola poverená spracovaním návrhu na riešenie rezortnej úlohy v tejto oblasti a zriadením internetového sídla pre interoperabilitu a špeciálne pre oblasť sémantickej interoperability, tvorbu a koordináciu riadených slovníkov a ontológií (www.psi.kultury.sk). Na tejto adrese sa nachádzajú dokumenty a projekty dôležité predovšetkým pre tvorbu informačných systémov. Pre reálne zabezpečenie interoperability rôznych systémov je dôležité definovanie spoločnej bázy. Pre túto funkciu bola zvolená ontológia CIDOC-CRM. Následne bol pripravený návrh na mapovanie základných spoločných množín údajov na model CIDOC-CRM v rámci riešených projektov pre SNM a SNG. V spolupráci so Slovenským ústavom technickej normalizácie sa pripravuje preklad a vydanie normy ISO 21127: 2006 (Informácie a dokumentácia. Referenčná ontológia na výmenu informácií o kultúrnom dedičstve). Norma ISO 21127 (CIDOC-CRM) je určená predovšetkým pre projektovanie informačných systémov. Obsahuje definície prvkov informačných systémov a ich vzájomných väzieb. Prvotným cieľom tejto medzinárodnej normy je ponúknuť pojmovú základňu na sprostredkovanie informácií medzi organizáciami kultúrneho dedičstva, ako sú múzeá, knižnice a archívy. Táto medzinárodná norma je nástrojom, ktorý umožňuje porovnávať a harmonizovať rôznorodé a nekompatibilné informačné zdroje z oblasti kultúrneho dedičstva. Je “pohľadom na svet”, podriadeným databázovým aplikáciám a dokumentačným systémom, ktoré sa používajú v inštitúciách kultúrneho dedičstva. Je dôležité poznamenať, že táto norma má za cieľ objasniť logiku, s akou inštitúcie kultúrneho dedičstva narábajú s faktografickými dokumentmi. Nie je zamýšľaná ako normatívna špecifikácia toho, čo by mali dokumentovať. Hlavnou úlohou normy je umožniť výmenu informácií a integráciu heterogénnych zdrojov informácií o kultúrnom dedičstve. Umožňuje vytvárať sémantické definície a vysvetlenia určené na transformáciu rôznorodých informačných zdrojov, ktoré sa nachádzajú na intranete alebo na internete v rôznych kultúrnych inštitúciách, do koherentných globálnych zdrojov. Norma podporuje tieto špecifické ciele:
Norma ISO 21127 predstavuje prvý krok pri budovaní informačného systému – štruktúru údajov, ktorá bude rovnako vnímaná všetkými spolupracujúcimi systémami rôznych kultúrnych inštitúcií. Druhým krokom musí byť určenie pravidiel konzistentného popisu kultúrnych objektov a zabezpečenie ich dodržiavania. Pracovná skupina pre interoperabilitu sa zhodla na tom, že vhodným metodickým základom na tento účel je dokument spracovaný medzinárodnou skupinou odborníkov pod vedením Gettyho výskumného inštitútu, nazvaný Cataloguing Cultural Objects: A Guide to Describing Cultural Works and Their Images (CCO). Táto metodika bola spracovaná na základe skúseností knihovníkov a archivárov v tejto oblasti, ktoré boli obsiahnuté v metodike Anglo-amerických katalogizačných pravidiel (AACR). CCO je metodikou pre triedenie, usporiadavanie a formulovanie informácií v katalogizačnom zázname. Obsahuje metodické odporúčania pre tvorbu názvov objektov, údajov o tvorcoch, fyzických charakteristikách objektov, štýlov, zemepisných informácií, popisov objektov. Používanie spoločnej metodiky pri napĺňaní obsahu informačných systémov v rôznych inštitúciách je dôležité kvôli zabezpečeniu sémantickej interoperability. UKB v súčasnosti pripravuje preklad tejto metodiky do slovenského jazyka. Na základe normy ISO 21127 a metodiky CCO navrhla UKB riešenie rezortného projektu Platforma sémantickej interoperability informačných systémov v kultúre (PSI-ISK). Ide o projekt navrhovaný na základe uznesenia pracovnej skupiny pre interoperabilitu IS rezortu kultúry. Projekt PSI-ISK má nasledujúce hlavné ciele:
Základná funkcionalita umožní prístup k tezaurom pomocou vyhľadávania a tvorbu výstupov vizualizovaných v stromových štruktúrach. Zároveň zabezpečí prehliadanie slovníkov v HTML kóde (hyperlinkovo prepojené termíny) a zostavy pre tlač. Pre tvorbu obsahu bude obsahovať formuláre a priebeh práce v zmysle normatívnej schémy. Sofistikovanejšie funkcie modulu pre prácu s databázou sú predmetom riešenia projektu. Primárnou vlastnosťou bude otvorenosť a interoperabilita predovšetkým so systémami založenými na metodike CIDOC-CRM. Opísané činnosti pracovnej skupiny poskytujú normatívny a metodický základ pre sémantickú interoperabilitu rôznorodých informačných systémov. Navrhnutý projekt platformy sémantickej interoperability vytvára podmienky na uplatnenie výsledkov práce generácií knihovníkov v celej oblasti kultúry a na efektívnu spoluprácu pamäťových inštitúcií.
Účastníkom ankety ďakujeme za ochotu a ich vzácny čas. Redakcia ITlib |